Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1696-2015.pdf
PDF · 125.25 KB
No categories available
4Er/1696/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: Vladimír Majer - IZOGLAS, s miestom podnikania Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987 517, právne zastúpený: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 5.624,90 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Michalou Birkovou so sídlom exekútorského úradu Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 78/2015, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 5.624,90 Eur, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Mesta Banská Bystrica - výkazu daňových nedoplatkov číslo konania OEM DP 72984/12636/2015/Br zo dňa 27.04. 2015 pozostávajúceho z rozhodnutia číslo 144233/26405/2014-Tr zo dňa 17.10. 2014 a z rozhodnutia číslo 251512/2014 zo dňa 19.05. 2014.
Poverením číslo 5601 128021 zo dňa 03. 06. 2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michalu Birkovú.
Súdny exekútor podaním, doručeným súdu dňa 14. 07. 2015, odstúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal námietky proti exekúcii. Námietky povinného proti exekúcii (ďalej len "námietky") boli podané v zákonom stanovenej lehote.
Povinný zastúpený právnym zástupcom odôvodnil námietky, tým že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia tak jeho vymáhateľnosti. Dňa 23.04. 2014 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 77/2014 zverejnené uznesenie okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.04. 2014, ktorým súd v konaní vedenom pod spisovou značkou 1R/6/2014 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči povinnému. Dňa 16.05. 2014 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 91/2014 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.05. 2014, ktorým súd v konaní vedenom pod spisovou značkou 1R/6/2014 povolil reštrukturalizáciu povinného a ustanovil správcu konkurznej podstaty SKP, k.s. so sídlom kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen (ďalej len "správca"). Dňa 10.06. 2014 boli správcovi v zmysle § 121 a nasl. zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR"), doručené prihlášky oprávneného, ktorými v reštrukturalizácii povinného oprávnený uplatnil svoje pohľadávky voči klientovi vo výške spolu 49.657,03 Eur, vrátane pohľadávky vo výške 3.621,60 Eur, ktorá vznikla titulom dane nehnuteľnosti za rok 2014, vyrubenej rozhodnutím č. 251512/2014 zo dňa 19.05. 2014 a pohľadávky vo výške 3.338,91 Eur, ktorá vznikla
titulom dane nehnuteľnosti za rok 2010, vyrubenej Platobným výmerom č. 653801/2010/1 zo dňa 26.05. 2010.
Podkladom exekučného konania je exekučný titul - výkaz daňových nedoplatkov číslo OEM DP 72984/12636/2015/Br zo dňa 27.04. 2015 (ďalej len "exekučný titul"), zostavený oprávneným, ktorého predmetom sú nedoplatky na dani z nehnuteľností: rozhodnutie 144233/26405/2014-Tr zo dňa 17.10. 2014, rok 2010, druh dane/poplatku: úrok z omeškania, suma 2 003,30 Eur a rozhodnutie 251512/2014 zo dňa 19.05. 2014, rok 2014, druh dane/poplatku: daň z nehnuteľností, suma 3 621,60 Eur.
Vo veci rozhodnutia oprávneného č. 144233/26405/2014-Tr, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania predstavujúci príslušenstvo dane z nehnuteľnosti za rok 2010, že ide o nárok, ktorý mal byť uplatňovaný v reštrukturalizácii povinného prihláškou a ktorý po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu klienta v Obchodnom vestníku v súlade s § 155 ods. 2 ZKR zmenil na tzv. naturálnu obligáciu, teda zaniklo právo tieto pohľadávky vymáhať.
Na účely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Daňový poriadok") sa totiž daňou v zmysle § 2 rozumie daň podľa osobitných predpisov ( a to aj podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov) vrátane úroku z omeškania. Úrok z omeškania z dane z nehnuteľností je teda daňou, ktorá sa zahŕňa do (základnej) dane a vzniká za každý jeden deň omeškania s plnením tejto dane, teda skutočnosťou daňového omeškania. Ak oprávnený uplatňoval v reštrukturalizácii klienta daň z nehnuteľností za rok 2010, bol tak zároveň povinný postupovať a prihlásiť si prihláškou rovnako nárok titulom z omeškania, pretože ide o daň ktorá sa prirátava do dane z nehnuteľností; v opačnom prípade sa potvrdením reštrukturalizačného plánu stáva tento nárok nevymáhateľný podľa § 155 ods. 2 ZKR. Uvedený spôsob uplatnenia dane v reštrukturalizácii nemožno obísť jej neskorším vyrubením (t.j. až po začatí reštrukturalizačného konania), nakoľko Daňový poriadok vyrubeniu dane nepriznáva konštitutívny účinok, teda účinok vzniku vyrubovaného nároku. S uvedeným korešponduje aj skutočnosť, že daň (a teda aj úrok ako jej súčasť možno priznať a bez nároku na jej vrátenie zaplatiť aj pred vyrubením (§68 ods. 4 písm. b) a c) Daňového poriadku), čo iba potvrdzuje, že Daňový poriadok neviaže moment vzniku dane na skutočnosť vyrubenia. Na účely uplatňovania dane v reštrukturalizácii je teda nepodstatné, kedy došlo k jej vyrubeniu, pretože daň vzniká ešte pred momentom jej vyrubenia.
Vyššie uvedené skutočnosti napokon potvrdzuje aj samotné správanie sa oprávneného ako správcu dane v predmetnej veci, kedy je možné pozorovať, že si ako veriteľ v reštrukturalizácii povinného prihláškou prihlásil daň z nehnuteľnosti za rok 2014, ktorý vyrubil až rozhodnutím zo dňa 19.05. 2014, teda vydaním po začatí reštrukturalizačného konania. Uvedeným postupom oprávnený nepochybne potvrdzuje a je možné konštatovať, že daň (a teda aj úrok z omeškania ako jej súčasť existuje a musí sa prihlásiť (pod hrozbou následkov podľa § 155 ods. 2 KKR) do reštrukturalizácie bez ohľadu na jej vyrubenie.
Vo vzťahu k rozhodnutiu oprávneného č. 251512/2014, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti za rok 2014 ďalej a oprávnený si ju uplatnil prihláškou v reštrukturalizácii a následne bola táto v rozsahu a spôsobom podľa súdom potvrdeného plánu splnená, následkom čoho zanikla.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ak je v predmetnej veci exekučným titulom (rozhodnutím) výkaz nedoplatkov zo dňa 27.04. 2015, tak zverejnením potvrdenia plánu súdom v Obchodnom vestníku dňa 21.05. 2015 zaniklo právo priznané týmto exekučným titulom v rozsahu reštrukturalizačného plánu, pričom zostávajúca časť nároku oprávneného zanikla splnením plánu, úhradou vykonanou dňa 24.06. 2015. S poukazom na tieto skutočnosti je tu zároveň dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Predmetné exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Michalou Birkovou pod. č. EX 78/2015 navyše začalo v priamom zákonnom rozpore s ustanovením § 114 ods. 1 písm. b) ZKR ako špeciálnej právnej úpravy k Exekučnému poriadku, nakoľko v zmysle § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie dňa 11.05. 2015, teda pred samotným zverejnením oznámenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom v obchodnom vestníku, ktorým podľa § 156 ZKR účinky začatia
reštrukturalizačného konania zanikli. V dôsledku uvedeného možno konštatovať, že exekučný súd pochybil už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nakoľko nerešpektoval zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého platí, že ak existuje rozpor návrhu alebo exekučného titulu so zákonom (v konkrétnom prípade so ZKR), žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, čo sa však nestalo.
Na základe uvedených skutočností je nepochybné, že žiadny z napádaných nárokov oprávneného nie je vykonateľnou pohľadávkou, nemôže byť predmetom exekučného titulu a už vôbec nie predmetom exekučného konania, čo malo byť súdom zohľadnené už v procesnom štádiu preskúmavania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu z hľadiska zisťovania ich prípadného rozporu so zákonom. Uvedené potvrdzuje, aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11. 2011, číslo konania I. ÚS 456/2011-19.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujú, aby súd námietkam proti exekúcii v plnom rozsahu vyhovel a po právoplatnosti tohto rozhodnutia exekúciu podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Zároveň je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko právo priznané rozhodnutím (exekučným titulom) po jeho vydaní zaniklo. Zároveň existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z dôvodu, že predmetom exekučného titulu sú nevykonateľné pohľadávky.
Povinný zastúpený právnym zástupcom pripojil k námietkam proti exekúcii listinné dôkazy, a to: Uznesenie číslo konania 1R/6/2014 zo dňa 15.04. 2014 o začatí reštrukturalizačného konania proti povinnému, Uznesenie číslo konania 1R/6/2014 zo dňa 06.05. 2014 o povolení reštrukturalizácie povinného, Uznesenie číslo konania 1R/6/2014 z dňa 12.05. 2015, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 24.11. 2014, Fotokópiu prihlášky pohľadávky číslo 15 a 19 zo dňa 05.06. 2014, výpis zo zoznamu pohľadávok a Reštrukturalizačný plán priaty na schvaľovacej schôdzi dňa 24.11. 2014.
Povinný zastúpený právnym zástupcom poukázal na ustanovenia § 2 a § 68 ods. 4 písm. b) , c) Daňového poriadku a na § 114 ods. 1 písm. b), § 121 a nasl., § 138 ods. 2, § 144 ods. 1, § 155 ods. 2 a 3 ZKR.
K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že s ohľadom na skutočnosť, že daň z nehnuteľností za rok 2014 v sume 3.621,60 Eur, vyrubené rozhodnutím číslo 251512/2014 zo dňa 19.05. 2015 bola skutočne prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oprávneného uplatnená prihláškou v rámci reštrukturalizácie povinného a následne zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne, ktorý bola prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 24.11. 2014 a potvrdený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 1R/6/2014 zo dňa 12.05. 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 94/2015 dňa 20.05. 2015, oprávnený v tejto časti považuje námietky povinného za odôvodnené. Oprávnený však nesúhlasí s argumentáciou povinného ohľadne neopodstatnenosti nároku oprávneného spočívajúceho v úroku z omeškania. Dňa 17.04. 2014 Mesto Banská Bystrica ako správca dane podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "Daňový poriadok") a § 99 zákona číslo 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyrubilo úrok z omeškania v sume 2.003,30 Eur. Predmetné rozhodnutie číslo 144233/26405/2014-Tr bolo povinnému doručené dňa 06.11. 2014, povinný sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal. S ohľadom na uvedené nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňa 22.11. 2014. Na základe právoplatnosti rozhodnutia bolo povinnosťou povinného ako daňového subjektu uhradiť vyčíslený úrok z omeškania v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom na uvedené, dátum splatnosti predstavoval dátum 08.12. 2014 a vykonateľnosť rozhodnutie nadobudlo dňa 09.12. 2014. Napriek tomu, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, povinný úrok z omeškania dosiaľ neuhradil, preto bol oprávnený nútený riešiť vec prostredníctvom súdneho exekútora. Mesto Banská Bystrica pri vyrubení uvedeného úroku z omeškania postupovalo v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správca sane je povinný vyrubiť daňovému subjektu, ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote daň ( v danom prípade prvú a druhú splátku dane z nehnuteľností za rok 2010) úrok z omeškania.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Daňového poriadku, daňou sa pre účely uvedeného zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania. Ustanovenie § 2 písm. f) Daňového poriadku hovorí, že daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane (t.j. aj úrok z omeškania) po lehote splatnosti dane. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane v ustanovenej lehote bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak, túto povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubí. Z uvedeného nesporne vyplýva, že úrok z omeškania sa stane daňovým nedoplatkom v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) Daňového poriadku až po jeho vyrubení. (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, spisová značka 24S/28/2014).
Na základe vyššie uvedeného bol oprávnený povinný vyrubiť úrok z omeškania z titulu neuhradenia dane z nehnuteľností za rok 2010, pričom dňom vyrubenia úroku z omeškania, t.j. dňom 17.10. 2014, vznikla povinnému ako daňovému subjektu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. Oprávnený poukazuje, že rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania bolo v súlade s Daňovým poriadkom povinnému riadne doručené dňa 06.11. 2014, pričom povinný sa proti Rozhodnutiu neodvolal, ani žiadnym iným spôsobom nenamietal vyrubenie predmetného úroku z omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že úrok z omeškania sa stal daňovým nedoplatkom až jeho vyrubením, a teda pre účely reštrukturalizácie povinného, nebolo možné uvedený nedoplatok považovať za pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie.
"Nevyhnutným predpokladom, preto aby správca dane postupoval podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku a prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania, je totiž existencia takejto pohľadávky, pričom len daňový nedoplatok sa v zmysle § 158 ods. 1 Daňového poriadku na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 24S/28/2014)
"Sankčný úrok ako "istá budúca pohľadávka" v kontexte § 71 ods. 4 zákona o správe daní môže vzniknúť až okamihom právoplatnosti platobného výmeru ukladajúceho daňovému subjektu povinnosť zaplatiť vyrubenú daň a teda týmto okamihom sa daňová pohľadávka stáva istou daňovou pohľadávkou a sankčný úrok istou daňovou pohľadávkou." (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.sn. 5Sžf/12/2011). Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že uvedená pohľadávka (úrok z omeškania) nemala byť prihlásená do reštrukturalizácie, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou a nepôsobia na ňu účinky začatia reštrukturalizačného konania, preto je možné ju exekučne vymáhať. Oprávnený trvá v časti vymoženia úroku z omeškania v sume 2.003,30 Eur na prebiehajúcej exekúcii. Považuje svoj návrh na vykonanie exekúcie za dôvodný a žiada námietky povinného v tejto časti zamietnuť ako neopodstatnené. Má za to, že v tejto časti nie je exekúcia neprípustná.
Oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 24S/28/2014 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu číslo konania 5Sžf/12/2011.
Oprávnený pripojil k svojmu vyjadreniu listinné dôkazy, a to fotokópiu Rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania za rok 2010 zo dňa 17.10. 2014 a fotokópiu doručenky preukazujúcej doručenie predmetného rozhodnutia povinnému do vlastných rúk.
Oprávnený poukázal na ustanovenia § 2 písm. b, f, § 63 ods. 1, § 156 ods. 1 písm. c), § 158 ods. 1,3,5 Daňového poriadku.
K vyjadreniu oprávneného zo dňa 21.08. 2015 sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril povinný, ktorý uviedol, že vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa sumy 3.621 Eur predstavujúcu daň z nehnuteľnosti za rok 2014 vyrubenú rozhodnutím číslo 251512/2014 zo dňa 19.05. 2014 povinný uznal vecnosť a odôvodnenosť námietok povinného, a preto je potrebné považovať túto skutočnosť za nespornú.
Oprávnený nesúhlasí s tvrdeniami a argumentáciou povinného ohľadne nároku oprávneného spočívajúci v úroku z meškania predstavujúci sumu 2.003,30 Eur. Oprávnený argumentuje príslušnými ustanoveniami zákona číslo 563/2009 Z. z. o správe daní, pričom ťažiskovým argumentom oprávneného je, že správca dane je povinný v zmysle § 156 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku vyrubiť daňovému subjektu , ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote daň, úrok z omeškania. Na podporu svojich argumentov
poukazuje oprávnený na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, spisová značka 24S/28/2014, podľa ktorého sa úrok z omeškania stáva daňovým nedoplatkom v zmysle § 2 písm. f) Daňového poriadku až po jeho vyrubení. V súvislosti s tým, že tak ako uvádza v predmetnom rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica sa úrok z omeškania stáva daňovým nedoplatkom v zmysle § 2 písm. f) Daňového poriadku až po jeho vyrubení, je potrebné poukázať na skutočnosť, že úrok z omeškania sa síce stáva daňovým nedoplatkom po jeho vyrubení, avšak samotný nárok na jeho zaplatenie vzniká a výška sa viaže na základ - daň a čas omeškania, pričom právny nárok ako právna možnosť uplatniteľnosti svojho práva na príslušnom orgáne sa neviaže na moment splatnosti. Z hľadiska vzniku právneho nároku na zaplatenie dlžnej sumy z úrokov z omeškania predstavujúcej 2003,30 Eur je preto irelevantné rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania.
Oprávnený vo svojom vyjadrení konštatuje, že úrok z omeškania sa stal daňovým nedoplatkom až po jeho vyrubení a teda pre účely reštrukturalizácie povinného, nebolo možné uvedený nedoplatok považovať za pohľadávku, ktorá by mala byť prihlásená do reštrukturalizácie a pritom odkazuje na príslušné ustanovenie § 158 ods. a 3 Daňového poriadku.
Povinný rázne odmieta tvrdenia oprávneného a jeho argumentáciu, ktorá je výlučne zameraná na ustanovenia Daňového poriadku, ktorý ako hlavný právny predpis daňového práva neobsahuje dostačujúce ustanovenia upravujúce reštrukturalizáciu a najmä podmienky a proces uplatňovania nárokov v nej. V konkrétnom prípad je potrebné vychádzať priamo z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je právnym predpisom upravujúcim podmienky a postupy riešenia úpadku dlžníka, a to v spôsobe relokácie majetku (aktív) dlžníka a pomerného uspokojovania jeho veriteľov. Z hľadiska postavenia a charakteru je ho potrebné považovať za osobitný právny predpis vo vzťahu k Daňovému poriadku, a ktorého ustanovenia upravujúce uplatňovanie nárokov je potrebné aplikovať prednostne, nakoľko samotný Daňový poriadok takúto úpravu neobsahuje.
Podľa ustanovení ZKR sa prihláškou prihlasujú okrem iných aj budúce pohľadávky, resp. aj pohľadávky ktorých vznik je viazaný na splnenie určitej podmienky. Podmienenými pohľadávkami sú také pohľadávky, ktoré ku dňu povolenia reštrukturalizácie ešte nevznikli, ale je pravdepodobné, že vzniknú po tomto časovom okamihu. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že oprávnený mal v tomto prípade postupovať v zmysle citovaných ustanovení a uplatniť si svoju pohľadávku ako podmienenú pohľadávkou prihláškou. Pohľadávka oprávneného je kategorizovaná ako podmienená pohľadávka z toho dôvodu, že oprávnený ju mal uplatňovať ako budúcu pohľadávku. Sám oprávnený vo svojich tvrdeniach a použitej argumentácii uvádza, že úrok z omeškania sa stáva daňovým nedoplatkom až po jeho vyrubení a pred týmto momentom nemá daňový subjekt povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. Nakoľko je oprávnenému zrejmý mechanizmus vznik daňového nedoplatku predstavujúceho úrok z omeškania, ten mal postupovať podľa príslušných ustanovení ZKR a prihlásiť si svoju pohľadávku ako podmienenú pohľadávku. Sám oprávnený vo svojej argumentácii a vo svojich tvrdeniach používa argumenty, ktoré len potvrdzujú tvrdenia povinného, že pohľadávka oprávneného mala byť prihlásená ako podmienená pohľadávka. Oprávnený poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/12/2011 v zmysle ktorého: "Sankčný úrok ako "istá budúca pohľadávka" v kontexte § 71 ods. 4 zákona s správe daní môže vzniknúť až okamihom právoplatnosti výmeru ukladajúceho daňovému subjektu povinnosť zaplatiť vyrubenú daň a teda týmto okamihom sa daňová pohľadávka stáva istou daňovou pohľadávkou a sankčný úrok istou budúcou daňovou pohľadávkou".
V citovanom rozhodnutí je jasne vymedzené, že úrok z omeškania je v tomto prípade budúcou pohľadávkou. Vzhľadom na citované ustanovenia ZKR je potrebné budúce pohľadávky uplatňovať prihláškou ako budúce pohľadávky. Oprávnený však nepostupoval v zmysle ustanovení ZKR, ale obmedzil sa len na postup v zmysle Daňového poriadku. Z týchto tvrdení je možné vyvodiť záver, že oprávnený ak o správca dane vedel o existencii úroku z omeškania ako aj o povinnosti vyrubiť tento úrok z omeškania v budúcnosti, avšak napriek tomu si túto budúcu pohľadávku neprihlásil ako podmienenú pohľadávku. Je preto neprípustné, aby vzhľadom na opomenutie tohto konania zo strany oprávneného ten následne pristúpil k vymáhaniu uvedenej sumy prostredníctvom exekúcie a tým spôsobom hrubo nerešpektoval ustanovenia ZKR o postupe pri uplatňovaní svojich pohľadávok v reštrukturalizácii.
Z uvedeného vyplýva, že všetkým veriteľom, ktorí riadne a včas podľa ZKR neprihlásia svoje pohľadávky zaniká ex lege vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Zákon explicitne dokonca uvádza, že uvedený postup sa aplikuje aj na podmienené pohľadávky. Dňa 21. 05. 2015 t. j. po začatí exekučného konania bolo v obchodnom vestníku č. 94/2015 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 05. 2015, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán povinného prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 24. 11. 2014 a ukončil jeho reštrukturalizáciu. Z uvedených skutočností vyplýva, že potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom, ex lege zaniklo oprávnenému právo vymáhať uvedenú pohľadávku. Povinný poukazuje na ďalší nedostatok, ktorý podporuje zastavenie exekúcie. Hlavný nárok - daň, ktorej príslušenstvom sú úroky z omeškania, ktoré sú predmetom námietok, bol ako pohľadávka zmenený v zmysle § 155 ods. 3 ZKR právnym úkonom, konkrétne reštrukturalizačným plánom. Uvedená skutočnosť mala bezpochyby vplyv aj na príslušenstvo uvedenej pohľadávky, ktorým sú úroky z meškania a to jednak z hľadiska doby splatnosti ako aj výšky samotného hlavného nároku. S uvedenou skutočnosťou sa v doterajšom konaní oprávnený žiadnym spôsobom nevysporiadal. Je absolútne neprípustné, aby si oprávnený nárokoval zaplatenie úrokov z omeškania z pohľadávky, ktorá bola zmenená legitímnym a zákonom predvídaným spôsobom. Povinný opakovane uvádza, že všetky nároky, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania sa do plánu nezahŕňajú a potvrdením plánu súdom sa považujú za odpustené.
Daňový poriadok stanovuje povinnosť správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie bolo v prípade povinného začaté dňa 24. 04. 2014, nakoľko bolo v Obchodnom vestníku SR č. 77/2014 dňa 23. 04. 2014 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 04. 2014 v konaní vedenom pod spisovou značkou 1R/6/2014. Oprávnený ako správca dane vyrubil povinnému úrok z omeškania vo výške 2 003,30 Eur dňa 17. 10. 2014 rozhodnutím č. 144233/26405/2014-Tr. Oprávnený v tomto rozhodnutí vyrubil úrok z omeškania za časové obdobie od 03. 07. 2010 do 30. 09. 2014. Je zjavné, že oprávnený ako správca dane v tomto prípade postupoval v priamom rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 156 ods. 2 Daňového poriadku, keďže vyrubil úrok z omeškania aj za obdobie po začatí reštrukturalizačného konania a to až za obdobie, ktoré presahuje 5 mesiacov zákonom stanoveného časového obdobia.
Povinný ma za to, že oprávnený nepostupoval v súlade so zákonom pri uplatňovaní svojich nárokov voči povinnému, pričom pri svojom postupe nerešpektoval a tým pádom aj zároveň porušil viaceré ustanovenia všeobecných právnych predpisov, či už ZKR alebo Daňového poriadku, čo spôsobilo zánik vymáhateľnosti jeho nároku voči povinnému. V rámci postupu oprávneného ako správcu dane je potrebné poukázať na viaceré nedostatky a pochybenia, ktorými si sám privodil zánik vymáhateľnosti svojich nárokov. V prvom rade je to vydanie nezákonného rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, ktorého nezákonnosť spočíva v porušení ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku, keďže rozhodným obdobím v zmysle tohto rozhodnutia je obdobie od 03. 07. 2010 do 30. 09. 2014, pričom rozhodným obdobím malo byť obdobie od 03. 07. 2010 do 24. 04. 2014. Oprávnený ďalej vôbec nereflektoval na skutočnosť, že daň, ktorá predstavovala hlavný nárok bola zmenená, čo do sumy a splatnosti v zmysle § 155 ods. 3 ZKR právnym úkonom konkrétne reštrukturalizačným plánom, v čoho dôsledku muselo nevyhnutne dôjsť aj k vplyvu na existenciu úroku z omeškania, ktoré boli vyrubené bez zohľadnenia tejto zmeny. Ako ďalšie pochybenie oprávneného je možné označiť skutočnosť, že oprávnený neprihlásil svoj návrh predstavujúci úrok z omeškania vo výške 2 003,30 Eur ako podmienenú pohľadávku, hoci tak mal učiniť v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR, čoho legálnym následkom je v zmysle § 155 ods. 2 ZKR zánik vymáhateľnosti uvedených nárokov. Oprávnený vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia povinného, že pohľadávky, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania sa do plánu nezahŕňajú a tieto nároky sa v súlade s § 138 ods.2 ZKR potvrdením plánu považujú v celom rozsahu za odpustené. Oprávnený vo svojom vyjadrení argumentuje odkazmi na ustanovenia Daňového poriadku, pričom absolútne opomína ustanovenia ZKR, ktorý je primárnym právnym predpisom upravujúcim predmetnú problematiku. Práve v týchto ustanoveniach, na ktoré poukázal povinný sú upravené podmienky a proces uplatnenia nárokov v reštrukturalizačnom konaní. Podmienky a procesné postupy stanovené ZKR neboli zo strany oprávneného splnené, a preto došlo k zániku vymáhateľnosti jeho nárokov v časti týkajúcej sa nezaplatených úrokov z omeškania predstavujúci sumu 2 003,30 Eur.
Povinný poukázal na ustanovenie § 156 ods. 2 a 7 Daňového poriadku, § 28 ods. 5, § 29 ods. 3 a § 120 ods. 2 ZKR.
K poslednému vyjadreniu povinného zo dňa 24.11. 2015 doručil súdu dňa 25.01. 2016 stanovisko oprávnený, ktorý ho odôvodnil tým, že z obsahu písomného vyjadrenia oprávneného k námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 21. 08. 2015 vyplýva, že oprávnený v časti uplatnenej istiny vo výške 5 624,90 Eur námietku povinného pre jej dôvodnosť uznal. V časti uplatneného nároku - úroku z omeškania sa oprávnený pridržiava svojej právnej argumentácie obsiahnutej v písomnom vyjadrení k námietkam povinného a zároveň za účelom preukázania opodstatnenosti vymáhaného nároku dáva do pozornosti súdu skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia č. 144233/26405/2014-Tr vyrubujúceho povinnému úrok z omeškania došlo dňa 17. 10. 2014. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2014 z čoho je zrejmé, že k vzniku pohľadávky došlo počas reštrukturalizačného konania, ktoré začalo dňa 24. 04. 2014.
Z výkladu zákonnej úpravy charakteru pohľadávok vzniknutých počas reštrukturalizácie (prednostných pohľadávok) vyplýva, že tieto pohľadávky je dlžník povinný plniť v riadnych lehotách splatnosti. Na takéto pohľadávky nepôsobí ani ochrana pred veriteľmi vyvolaná účinkami reštrukturalizačného konania. Vzhľadom k tomu, že povinný svoju povinnosť spočívajúcu v úhrade rozhodnutím vyrubeného úroku z omeškania v lehote splatnosti nesplnil, oprávnený v súlade s platnými právnymi predpismi uplatnil predmetnú pohľadávku v exekučnom konaní. Oprávnený má za to, že s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ako aj skutočnosti obsiahnuté v písomnom podaní zo dňa 21. 08. 2015 je návrh na vykonanie predmetnej exekúcie v časti vymáhaného úroku z omeškania dôvodný a preto žiada súd, aby námietky povinného v tejto časti ako neopodstatnené zamietol.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"); Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnom obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
Exekučným titulom je v predmetnej exekúcii podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku Výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 27.04. 2015 zostavený z rozhodnutia číslo 144233/26405/2014-Tr zo dňa 17.10. 2014, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania vo výške 2 003,30 Eur a rozhodnutie číslo 251512/2014 zo dňa 19.05. 2014, ktorým bola povinnému vyrubená daň z nehnuteľností vo výške 3 621,60 Eur. Predmetný výkaz daňových nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 27.04. 2015 a vykonateľnosť dňa 27.04. 2015.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 11. 05. 2015, kedy bol doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).
V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný v reštrukturalizácii. Túto skutočnosť preukazuje rozhodnutie číslo konania 1R/6/2014 zo dňa 12.05. 2015, ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.05. 2015. Predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté o schválení reštrukturalizačného plánu a ukončená reštrukturalizácia dlžníka.
Podľa §156 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"); zverejnením uznesenia súdu o skončení
reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.
Podľa § 113 ods. 3 vety prvej ZKR; o začatí reštrukturalizačného konania; súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie.
Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR; začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
Podľa § 116 ods. 4 ZKR; v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
Podľa § 118 ods. 1 ZKR; povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 118 ods. 3 vety prvej ZKR; povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú.
Podľa § 120 ods. 1 ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 120 ods. 2 ZKR; pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Podľa § 199 ods. 1 ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.
Podľa § 199 ods. 9 ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
Podľa § 203a ods. 1 ZKR; do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 203a ods. 2 ZKR; ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Súd mal z oznamu Okresného súdu Banská Bystrica č. K007654 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 77/2014 dňa 23. 04. 2014 za preukázané, že reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - povinnému
začalo v zmysle § 113 ods. 3 v spojení s 199 ods. 9 ZKR dňom 24. 04. 2014 (t.j. nasledujúci deň po zverejnení rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1R/6/2014 o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi - povinnému v Obchodnom vestníku).
Následne mal súd z oznamu Okresného súdu Banská Bystrica č. K009135 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 91/2014 dňa 15. 05. 2014 za preukázané, že reštrukturalizácia dlžníka - povinného bola v zmysle § 118 ods. 1 v spojení s 199 ods. 9 ZKR povolená dňa 16. 05. 2014 (t.j. nasledujúci deň po zverejnení rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1R/6/2014 o povolení reštrukturalizácie dlžníka - povinného v Obchodnom vestníku).
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, jedným z účinkov začatia reštrukturalizačného konania je, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Naopak, pohľadávku, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania, ZKR označuje za pohľadávku prednostnú, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. V zmysle uvedeného súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, alebo o pohľadávku prednostnú. Pre vyriešenie tejto otázky je právne relevantný okamih vzniku pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní.
Pre posúdenie, či v danom prípade ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 120 ods. 2 ZKR, ktorý za prednostnú pohľadávku považuje aj pohľadávku, ktorá vznikla po začatí reštrukturalizačného konania. Z uvedeného je zrejmé, že nie je rozhodujúce, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. Plnenie priznané exekučným titulom by bolo možné považovať za prednostnú pohľadávku len za predpokladu, že táto pohľadávka vznikla voči povinnému počas reštrukturalizačného konania.
Keďže má súd za to, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania povinného, teda sa nejedná o pohľadávku prednostnú a v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania bolo potrebné si túto pohľadávku vzniknutú ešte pred začatím reštrukturalizačného konania uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Súd považuje exekúciu za neprípustnú a námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Podľa § 50 ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku; ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekúcie a trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.