Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-294-2015.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/294/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, právne zastúpenej Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporkyni N. I., T.. XX. XX. XXXX, bytom Š. X, W. I., v konaní o zaplatenie 2 269,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 2 068,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 359,32 eur a 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 068,85 eur od 26. 08. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 111,52 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 196,17 eur, spolu trovy konania 307,69 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 31. 08. 2015, sa navrhovateľka voči odporkyni domáhala zaplatenia sumy 2 269,02 eur s príslušenstvom. Uplatnenú pohľadávku nadobudla Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2013 od obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Návrh odôvodnila tým, že právna predchodkyňa navrhovateľky uzatvorila s odporkyňou Úverovú zmluvu č. 4203080264 zo dňa 20. 03. 2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2 600,- eur. Odporkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť osemdesiatimi štyrmi pravidelnými mesačnými splátkami po 66,46 eur. Nakoľko bola odporkyňa v omeškaní s úhradou svojho záväzku, tak ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad, právna predchodkyňa navrhovateľky vyzvala listom zo dňa 29. 10. 2013 odporkyňu k splateniu celého zostatku úveru. Navrhovateľka špecifikovala uplatnenú pohľadávku vo výške 2 269,02 eur ako zosplatnenú istinu vo výške 2 250,57 eur a úrok vo výške 18,45 eur. Popri tejto pohľadávke si navrhovateľka zároveň uplatnila aj vyčíslený úrok z omeškania vo výške 359,32 eur, ktorý špecifikovala ako 8,25 % ročný úrok z omeškania od 15. 11. 2013 do 25. 08. 2015, to znamená do spísania návrhu na začatie konania. Zároveň žiadala priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2 269,02 eur od 26. 08. 2015 do zaplatenia.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa účastníci nezúčastnili. Navrhovateľka svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila, pričom odporkyňa, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnila. V súlade s § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd za preukázané, že odporkyňa uzatvorila s právnou predchodkyňou navrhovateľky, obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., Úverovú zmluvu č. 4203080264 zo dňa 20. 03. 2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2 600,- eur. Odporkyňa sa tento úver zaviazala splácať osemdesiatimi štyrmi mesačnými splátkami po 66,46 eur, pričom v tejto mesačnej splátke bol zahrnutý aj dojednaný poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 21,26 %, dojednanej ročnej percentuálnej miere nákladov v rozpätí od 24,6 % do 25,5 % a priemernej hodnote RPMN 18,77 % tak celková čiastka splatná spotrebiteľkou predstavovala 5 189,52 eur. V bode 49 zmluvy síce nie je individuálne určený termín splatnosti splátok, ale tento bod odkazuje na predtlačený text zmluvy, podľa ktorého: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky v posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy v 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Lehota splatnosti splátok bola stanovená do osemdesiatich štyroch mesiacov po poskytnutí úveru, a to konkrétne do 15. dňa v poslednom mesiaci. Doporučenou výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 29. 10. 2013, právna predchodkyňa navrhovateľky vyzvala odporkyňu na zaplatenie celého úveru čerpaného na základe predmetnej zmluvy vo výške 2 686,52 eur, a to najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa uhradila do zosplatnenia, t. j. do 29. 10. 2013 sumu 985,59 eur, pričom k tomuto dátumu mala devätnástimi splátkami uhradiť celkovo 1 262,74 eur. Po zosplatnení navrhovateľke poukázala celkovo 417,50 eur, spolu teda z úveru splatila sumu 1 403,09 eur.
Právna predchodkyňa navrhovateľky listom zo dňa 01. 04. 2015 oznámila odporkyni, že pohľadávka plynúca z predmetnej úverovej zmluvy bola postúpená na navrhovateľku. Tým mal súd preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľky v tomto konaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2 068,85 eur, keď v tejto časti bol návrh podaný dôvodne. Medzi účastníkmi bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej odporkyňa získala úver vo výške 2 600,- eur. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto súd posudzoval, či obsahuje všetky náležitosti vyžadované týmto zákonom, predovšetkým tie, absenciu ktorých zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že predmetná úverová zmluva má všetky vyžadované náležitosti, navrhovateľke popri dlžnej istine prináležia aj úroky z úveru, avšak len do dátumu zosplatnenia úveru. Zo špecifikácie pohľadávky vyplýva, že navrhovateľka si popri istine uplatňuje len úrok z úveru vyčíslený do 29. 10. 2013 a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by si odporkyňa splnila svoju povinnosť, súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie dlžnej istiny a úrokov z úveru.
Navrhovateľka si v konaní uplatnila sumu 2 269,02 eur, ktorú bližšie špecifikovala vo výpise čerpania, splátok a úhrad predmetného úveru. Z rekapitulácie tohto úveru však súd zistil, že z jednotlivých úhrad odporkyňou navrhovateľka započítala na upomienky celkovo 112,- eur a na poistenie Bill protection sumu 88,17 eur. V tejto časti, to znamená v časti o zaplatenie sumy 200,17 eur, súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľke na tieto čiastky nevznikol nárok z dôvodu absencie ich riadneho dojednania zmluvnými stranami. Navrhovateľka totiž nemá nárok na tie poplatky, ktoré nie sú v spotrebiteľskej zmluve určito a zrozumiteľne dojednané. Pokiaľ navrhovateľka vychádzala z listiny nazvanej „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere“, kde je uvedený údaj o výške poplatku za upomienky, tak na základe tohto listinného dôkazu nie je možné návrhu vyhovieť. Ide totiž o dokument vypracovaný právnou predchodkyňou navrhovateľky, obsah ktorého odporkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Potom ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo zákon sankcionuje neplatnosťou. Navrhovateľka si zároveň voči odporkyni započítala aj poistenie Bill protection v celkovej výške 88,17 eur. V konaní však nepreukázala platné dojednanie poistnej zmluvy. V bode 59 úverovej zmluvy nazvanom BALÍČEK PREMIUM je síce údaj o úhrade za poistenie 4,68 eur mesačne, ale z označenia tohto bodu vyplýva, že malo ísť o tzv. dobrovoľné poistenie. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že pri uzatváraní úverovej zmluvy došlo k samostatnému dojednávaniu poistenia tohto úveru a naviac zmluva obsahuje údaj o poistení PREMIUM, pričom navrhovateľka podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad zaúčtovala časť splátok odporcu na poistenie Bill protection. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepreukázala platné dojednanie poistenia Bill protection, nemohla si ani započítať úhrady odporkyne na toto poistenie. Súd preto zamietol návrh aj v časti o zaplatenie sumy 88,17 eur.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Právna predchodkyňa navrhovateľky vyzvala odporkyňu na splatenie celého dlhu listom zo dňa 29. 10. 2013 s tým, aby odporkyňa dlh zaplatila najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Navrhovateľka preukázala, že predmetná výzva bola odoslaná odporkyni dňa 31. 10. 2013 a odporkyňa sa tak dostala do omeškania od 15. 11. 2013. Popri istine a zosplatnenom úroku z omeškania vo výške 359,32 eur (bod IV. návrhu na začatie konania) žiadala navrhovateľka priznať aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 26. 08. 2015 do zaplatenia. S poukazom na ustanovenie § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd navrhovateľke priznal aj úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2 068,85 eur od 26. 08. 2015 do zaplatenia. Pokiaľ žiadala navrhovateľka priznať úroky z vyššej sumy, návrh bol nedôvodný, a preto ho súd v tejto časti zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a navrhovateľke, ktorá mala v konaní čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na uplatnenie svojho práva. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaplatenia sumy 2 269,02 eur s príslušenstvom, pričom priznaných jej bolo 2 068,85 eur s príslušenstvom. Potom jej úspech v konaní predstavuje 91 % a v 9 % bola neúspešná. Po započítaní úspechu a neúspechu má tak navrhovateľka nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
V súvislosti s podaným návrhom navrhovateľke vznikli trovy v podobe zaplateného súdneho poplatku vo výške 136,- eur. Vzhľadom na výsledok konania jej súd priznal náhradu týchto trov v rozsahu 111,52 eur.
Navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou, ktorej podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) patrí odmena za dva úkony právnej služby, a to prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou a vypracovanie písomného návrhu na súd, po 91,29 eur, spolu 182,58 eur. Popri odmene má advokátska kancelária podľa § 16 ods. 3 vyhlášky nárok aj na režijný paušál za dva úkony po 8,39 eur, čo predstavuje 16,78 eur. Advokátska kancelária je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil odmenu a náhrady v celkovej výške 199,36 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 39,87 eur. Celkovo by navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 239,23 eur, avšak vzhľadom na výsledok konania jej súd priznal náhradu týchto trov v rozsahu 82 %, t. j. v sume 196,17 eur. V súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. je odporkyňa povinná zaplatiť náhradu trov konania v celkovej výške 307,69 eur Advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o.
Uloženú povinnosť zaplatiť istinu 2 068,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 359,32 eur a 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 068,85 eur od 26. 08. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, je odporkyňa povinná splniť v zákonnej lehote troch dní, ktorá začne plynúť nasledujúcim dňom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.