Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-150-2010.pdf
PDF · 125.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/150/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa Z., zastúpený JUDr. Ingrid Haulíková, advokátkou, Záhorácka 100, 901 01 Malacky, proti odporcovi R. o zaplatenie 1700 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1321,60 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1321,60 € od 09.03.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.11.2009, ktorý bol doručený súdu dňa 25.11.2009 domáhal voči odporcovi zaplatenia 1700 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe dohovoru s odporcom sa dohodol na stavbe domu, pričom mu uhradil zálohu vo výške 1700 €. Navrhovateľ po zistení, že odporca disponuje živnostenským oprávnením len na obkladačské a murárske práce, navyše nevykonal žiadne práce ohľadom stavby domu a ani mu nepredložil zmluvu, žiadal o vrátenie vyplatenej zálohy. Odporca mu však vyplatenú zálohu nevrátil.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 16Ro/1708/2009-5 zo dňa 18.01.2009.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že žiadnu prácu nevykonal, odpracoval 6 dní, traja ľudia. Dňa 23.05.2009 na stavbe nebol, pričom podľa odporcu je stavba domu murárskou prácou, vykonávali prípravné práce ako robenie lávok, ukladanie dosák, lajnovanie základov, dovoz materiálu. Zmluvu predložil, ale navrhovateľ ju nepodpísal, nakoľko im neveril, preto sa dohodli, že stavbu budú vykonávať etapovito, avšak od počiatku boli nezhody. Na dome navrhovateľa v I. odporca pracoval, zabezpečoval materiál v stavebninách a na betonárku, zabezpečil rezivo, zakúpil železo, všetko hradil navrhovateľ. Na prípravných prácach sa podieľal, odporca tiež uviedol, že zvyšné peniaze, ktoré neboli odpracované, vráti.
K podanému odporu sa navrhovateľ vyjadril podaním doručeným súdu 21.05.2010. Navrhovateľ prostredníctvom inzerátu hľadal zhotoviteľa stavby rodinného domu, v prvej polovici mesiaca máj 2009 prišlo k osobnému stretnutiu s odporcom, odporca sa oboznámil s miestom vykonávania diela, projektovou dokumentáciou, prisľúbil predložiť živnostenské oprávnenie, ako aj návrh zmluvy o dielo. Navrhovateľ nepredpokladal, že k uzavretiu zmluvy nepríde. Dňa 21.05.2009 sa na pozemku vykonávali prípravné práce, úprava terénu a odstránenie pôvodného oplotenia, ktoré boli realizované iným dodávateľom. Na základe žiadosti navrhovateľa sa dostavil v ten deň na miesto stavby aj odporca, toto
si pozrel, spolu s ním sa dostavili dve ďalšie osoby, ktoré odporca označil ako spolupracovníkov. V ten deň vykonával od 8 hod. do 16 hod. pomocné práce na úprave terénu. Dňa 22.05.2009 odporca so spolupracovníkmi zameriavali pozemok lavičkovaním, v uvedený deň boli navrhovateľ s odporcom zakúpiť na jeho žiadosť pracovné pomôcky potrebné na vykonanie diela. V tento deň vyplatil navrhovateľ na základe žiadosti odporcu zálohu 1700 € a dohodli sa, že 23.05.2009 sa odporca dostaví na stavbu dozerať na prebiehajúce výkopové práce a 25.05.2009 o 8,00 hod. začne so stavebnými prácami. Dňa 23.05.2009 sa odporca nedostavil, dostavil sa jeho zať ako spolupracovník, v ten deň výlučne dozeral na výkon výkopových práce. Dňa 24.05.2009 nedošlo k výkonu žiadnych prác, dňa 25.05.2009 navrhovateľ odporcovi z dôvodu pochybností o jeho odbornosti oznámil, že nemá záujem o spoluprácu, zároveň ho požiadal o predloženie vyúčtovania a vrátenie zálohy. Odporca kontaktoval navrhovateľa asi o 14 dní s tým, že je ochotný vrátiť 400 €. Nakoľko navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie zálohy dňa 25.05.2009, odporca v rozpore s jeho požiadavkou zálohu nevrátil a ani nepredložil vyúčtovanie, uplatňuje si navrhovateľ aj úrok z omeškania od 26.05.2009.
V prejednávanej veci sa súd oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov, vytýčil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, nimi navrhnutých svedkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav :
Z príjmového pokladničného dokladu č. 13 zo dňa 22.05.2009 súd zistil, že odporca ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom R. s prideleným Q., prevzal dňa 22.05.2009 od navrhovateľa sumu 1700 € ako zálohu na nešpecifikované práce. ( č.l. 3 spisu)
Zo živnostenského listu vydaného Okresným úradom v Malackách súd zistil, že odporca podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom R., pričom živnostenské oprávnenie znelo na vykonávanie ohlasovacej živnosti s predmetmi činnosti murárstvo, obkladačské práce a nákup a predaj stavebného materiálu. ( č.l. 42, 43 spisu) Z údajov živnostenského registra na zverejnených na webovej stránke www.zrsr.sk <http://www.zrsr.sk> súd zistil, že živnostenské oprávnenie odporcu zaniklo 10.03.2015, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na zodpovednosť za záväzky vzniknuté pri podnikaní.
Navrhovateľ na pojednávaní veci dňa 26.09.2011 uviedol, že s odporcom prišiel do kontaktu na základe inzerátu na stavbu rodinného domu, stretli na mieste stavby, navrhovateľ priniesol dokumentáciu stavby. Dňa 21.05.2009 sa upravoval terén, odporca prišiel, na druhý deň v piatok išli spolu nakupovať materiál a vyplatil odporcovi zálohu 1700 €. V sobotu sa mali vykonávať výkopové práce, prišiel zať a ďalší spolupracovník, odporca na stavbe nebol. Keďže mal pochybnosti o odbornosti odporcu vzhľadom na jeho pôsobenie pri výkone prác, telefonicky mu povedal, že nakoľko nepredložil zmluvu ani rozpočet, už s ním nepočíta, aby si zo zálohy odúčtoval 320 € za práce, ktoré vykonal a zvyšok zálohy vrátil, k čomu neprišlo. Navrhovateľ nedal odporcovi žiadne presné zadanie na práce, predložil mu plány a odporca mal do dvoch týždňov pripraviť rozpočet, návrh zmluvy o dielo. Na otázku súdu navrhovateľ uviedol, že odporca dňa 21.05.2009 prišiel na pozemok aj s dvomi mužmi, v ten deň sa robili terénne úpravy, odporca aj tými mužmi pomáhal. 22.05.2009 to bol piatok, odporca so spolupracovníkmi zamerali pozemok, zatĺkali lavičky, podľa ktorých sa mali robiť výkopy, na druhý deň v sobotu odporca neprišiel, poslal iného spolupracovníka, prakticky nič nerobil, preniesli lavičky a telefonicky komunikoval s odporcom kvôli výkopu. Na žiadnej sume za stavbu domu sa odporcom nedohodli. V dňoch 21.05. a 22.05.2009 sa výslovne na výkone konkrétnych prác a ich cene nedohodli, odporca prišiel so spolupracovníkmi na stavbu a vykonávali práce podľa potreby. Zmluvu účastníci napokon neuzavreli.
Odporca na pojednávaní vo veci dňa 26.10.2011 uviedol, že navrhovateľ ho oslovil na základe inzercie na stavebné práce, či by chcel v I. postaviť pre odporcu dom. Stretli sa a ukázal mu pozemok, za pár dní mu volal, že potrebuje súrne vylajnovať vápnom stavbu, nakoľko majú nastúpiť bagristi. Na stavbe vytyčovali kolíky, pribíjali dosky, keď bola vykopaná plocha robila sa betonáž a pitky, medzitým išli s navrhovateľom zakúpiť materiál, ukladali dosky, po uložení dosiek sa zrezával strom, potom robili prípravné práce na stavbe. Bolo potrebné základ spevniť, navrhovateľ nechcel dovoliť vykonanie iných prác ako ukotvenie šalovacích tvárnic roxormi, prípravu na schodisko. Na stavbe nebol denník, do ktorého by sa práce zapisovali. Po týždni navrhovateľ zavolal, že s nimi končí a žiadal vrátiť celú sumu. S navrhovateľom sa dohodli, že urobia suterén, teda základy, a potom sa uvidí. Odporca požadoval cena za práce 10 € za hodinu na osobu, pretože odporca mal dvoch spolupracovníkov, spolu 30 € na hodinu. K prvému
stretnutiu s navrhovateľom prišlo 21.05.2009 a obsahom tohto stretnutia bolo len to, že navrhovateľ mu ukázal pozemok kde bude stáť stavba, toto stretnutie trvalo asi 1,5 hodinu. K druhému stretnutiu prišlo 22.05.2009 kedy volal navrhovateľ, že sa mu ozvali bagristi a treba zháňať materiál, išli spolu s navrhovateľom ku kamarátovi navrhovateľa, ktorý mal odpadové dosky, z týchto dosiek rezali do špica kolíky, tieto dosky sa upravovali asi 4,5 hodiny. Tak ako predchádzajúci deň aj na tomto stretnutí bol odporca sám. Faktické práce na pozemku začali 23.05.2009, tam už bol aj bagrista, prišiel on a jeho dvaja pomocníci. 23.05.2009 najprv vápnom vytýčili stavbu, potom robili lávky, na to bagristi začali kopať. Pomocníci odporcu, teda jeho syn so zaťom na stavbe zostali a odporca s navrhovateľom išli kupovať materiál, jeho syn a zať zatiaľ obrezávali strom. Prípravné práce trvali asi 2 hodiny, jeho syn so zaťom zostali pri bagristoch, kde začisťovali výkopy a vyhadzovali zeminu, kam sa bagrista s bagrom nedostal. Kúpili spotrebný materiál, ktorý platil navrhovateľ, tieto nákupy trvali asi pol hodiny. Potom išli pre dosky, boli ešte nakúpiť ďalší stavebný materiál, roxorové tyče, rohože, tieto nákupy trvali asi 5 hodín, bagristi medzitým dokončili svoju prácu a odporca s pomocníkmi vykladali dosky, bolo to 8 kubíkov dreva. V ten deň ešte zabezpečoval betón v K.. Na mieste stavby bol odporca aj 25.05.2009 v pondelok, armovalo sa. Keď v utorok skončili prácu, navrhovateľ im povedal, aby zostali doma. Nasledujúci pondelok sa im ozval, aby sa stretli, zo strany odporcu prišli všetci traja a vtedy im navrhovateľ, resp. jeho manželka povedala, že už s nimi nechcú spolupracovať.
Z výsluchu svedka K., súd zistil, že odporca je jeho bývalý svokor, navrhovateľa pozná, vykonával pre neho prácu, je vyučený murár. Boli to výkopové práce, terénne úpravy, nepamätá si presne kedy to bolo. Stavbu vyvápňovali, vymerali, prišiel stroj a začal kopať a aj pri stroji manuálne pracovali, vyčisťovali sa kraje, robili lavičky. Tieto práce vykonával on s odporcom a jeho synom. Nespomína si ako dlho pracovali, mohlo byť 5 dní v prípade odporcu a 6 dní pracoval svedok. Ďalej keď bager vykopal jamu túto lopatami dočisťovali. Odporca doviezol 2 fúry dosák, rohože a roxorové tyče, svedok uvádza, že tieto dosky sa potom ukladali, medzi ne sa dávali špalíky, aby preschli.
Svedok E., uviedol, že u navrhovateľa vykonávali práce na stavbe jeho rodinného domu v I., odporca je jeho otec. Pracoval na stavbe ako pomocník, nespomína si už presne kedy to bolo, ani presne na práce, ktoré vykonávali, spomína si, že keď prišiel materiál tak tento vykladali, odkopávali zeminu po bagristoch, kam sa bager nedostal, vápňoval, vyznačoval základy, kade bude bager kopať. Ako dlho na stavbe pracoval si nespomína ani približne.
Z výsluchu svedka N. vyplynulo, že robil zemné práce pre navrhovateľa na stavbe v I., pozná aj odporcu, ktoré prvýkrát videl tiež na tejto stavbe. Zemné práce svedok pre navrhovateľa vykonával vo štvrtok, piatok, sobotu a v nedeľu sa práce dokončili, odporca z uvedených dní bol prítomný na stavbe vo štvrtok a piatok, okrem odporcu ešte dvaja muži. Odporca a jeho pomocníci na stavbu prišli, mali to tam vymerať a riadiť, faktom je, že to vymerali zle, bolo to vymerané nakrivo. Okrem vymeriavania tam odporca s pomocníkmi robili aj práce okolo, to bolo všetko za celé dva dni, čo ich tam videl. Na pozemku svedok pracoval v časovom rozpätí asi 8 až 9 hodín, počas celého tohto časového úseku sa na stavbe zdržiaval aj odporca s pomocníkmi. Či v sobotu bol na stavbe prítomný odporca si svedok nespomína, ani či tam bol jeden alebo aj obaja pomocníci, odporca tam nebol. V sobotu sa začisťovali výkopy. Za obdobie štvrtka, piatka a soboty s dokončením v nedeľu bola vykopaná celá pivnica. Bola len vykopaná jama, nebolo tam žiadne armovanie, žiadny betón, železá. Dosky a železo vykladali pomocníci odporcu. Dočistili tiež lopatami rohy na výkope.
Svedkyňa J. uviedla, že s navrhovateľom žije v spoločnej domácnosti, odporcu pozná ako človeka, ktorý im chcel stavať dom. Svedkyňa bola prítomná pri jednaní o stavbe domu, bol tam prítomný aj navrhovateľ a s odporcom prišiel jeho zať JA. Nedohodli sa s odporcom, že im postaví dom za nejakú cenu, len mu ukázali plány, mal to byť malý podpivničený dom s tým, že sa ešte ozvú, ale o cene sa ešte vôbec nebavili. Na stavbe sa začalo konkrétne robiť vo štvrtok, asi 21.05. 2009 kedy prišlo k prvým prácam, geodeti vypaličkovali pozemok a odporca so zaťom tam robili tzv. lavičky. Podľa týchto lavičiek mal pán I. vykopať pivnicu. V piatok prišiel aj syn odporcu, robili na pozemku také čiary, vo štvrtok si odporca vypýtal zálohu 1.700 € a ešte v ten deň po obede prišiel a nechal si vyúčtovať materiál. V sobotu sa odporca na stavbu nedostavil, ani nevrátil zálohu. Dali mu vedieť, že už viacej ani chodiť nemusí, že takto sa to nerobí. V sobotu prišiel na stavbu zať odporcu, ktorý však ani nevedel čo má robiť, bol tam len sám a ani nevedel kde je odporca. Odporca ani jeho pomocníci sa už viacej na stavbu nedostavili. K dohode o hodinovej mzde 10 € nikdy neprišlo.
Odporca doručil súdu písomné podanie, kde uviedol rozpis vykonávaných prác na stavbe navrhovateľa v I., kde uvádza, že v stredu dňa 19.05.2009 obstarávali dosky a robili kolíky 5 hodín, štvrtok dňa 20.05.2009 robili lávky 15 hodín (3 osoby 5 hodín, od 9-14 hod.), piatok dňa 22.05.2009 dovoz materiálu ukladanie 21 hodín ( od 7-14 hod.), v sobotu 23.05. výkopové práce ukladanie dosák, 3 hodiny, pondelok 25.05.2009 výkopové práce armovanie 31,5 hodín (od 7-17,30 hod.), utorok 26.05.2009 viazanie armatúry 34 hodín ( 9-15 hod.), spolu vykonávali 99,5 hodín. ( č.l. 44 spisu). V podaní zo dňa 02.12.2011 uviedol, že v piatok 21.05.2009 vykonával práce na výkope, a to vhadzovanie zeminy, nakladanie na stavebninách, kari rohože, roxorové tyče, na píle nakladali dosky na auto a vykladali v I. 2x, následne dosky špandlovali na presušenie, ostatné údaje sú totožné ako v predchádzajúcom podaní.
Uznesením č.k. 4C/150/2010-68 zo dňa 28.12.2011 súd ustanovil znalca Q., z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác a uložil mu určiť cenu nasledovných vykonaných stavebných prác odporcom na stavbe navrhovateľa: 19.05.2009 (streda): zháňanie dosiek po I., prehadzovanie kopy zhnitých dosiek a vyberanie takých, ktoré boli vhodné, skracovanie dosiek motorovou pílou (5 hodín), 20.05.2009 (štvrtok): pokladanie lávok, zarezávanie s motorovou pílou, čistenie terénu aj odstránenie a likvidácia starého stromu spolu 15 hodín (3 osoby po 5 hod.), 21.05.2009 (piatok): práca vo výkope
- vyhadzovanie zeminy, nakladanie v stavebninách, karí rohože, roxorové tyče, nakládka fošní dreva na píle na auto, vykládka na stavbe (2x), špandlovanie dosák na presušenie (spolu 21 hodín 3 osoby po 7 hodín), 22.05.2009 (sobota): výkopové práce a dokladanie dosák 3 hodiny (1 osoba), 24.05.2009 (pondelok): armovanie - viazačské práce + strihanie a ohýbanie spolu 31,5 hodín (3 osoby po 10,5 hodín), 25.05.2009 (utorok): armovanie - ohýbanie a strihanie armatúry spolu 24 hod. (3 osoby po 8 hod.), zároveň mu uložil určiť, aká je priemerná hodnota hodinovej odmeny robotníka vykonávajúceho pomocné ručné zemné a výkopové práce v mesiaci máj 2009 v okrese Malacky.
Zo Znaleckého posudku č. 12/2012 zo dňa 18.11.2012 vyplynulo, že posudok je vypracovaný na základe informácií v súdnom spise a poskytnutých navrhovateľom a odporcom len vo verbálnej rovine. Hodnota prác podľa ocenenia znalca predstavuje 855,70 €, pri priemernej hodinovej zúčtovacej sadzbe robotníka vykonávajúceho v rozhodnom čase pomocné ručné a zemné výkopové práce ako živnostník v mesiaci máj 2009 v okrese N. vo výške 8,60 €/hodinu. Podľa vyjadrenia znalca uvedené ocenenie vyplýva zo stavebných prác v zmysle otázok v uznesení súdu, t.j. 99,5 hodín. Hodnota skutočne vykonaných prác nemôže byť stanovená len na základe počtu odpracovaných hodín, ale aj na objemovom vyjadrení vykonaných prác, ktoré až v súbehu týchto dvoch kritérií môžu slúžiť ako podklad hodnoty vykonaných prác. V spore absentuje tento potrebný údaj a samotná špecifikácia vykonaných prác hovorí len u druhu vykonávaných prác za časový úsek. Nie je k dispozícii zmluva o dielo, rozpočet ani faktúra za vykonané práce, stavebný denník, kde by obstarávateľ stavby (investor) potvrdil predmetné vykonané práce, ako aj dni kedy sa pracovalo. Navrhovateľ predložil fotodokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 posudku, a ktorá dokumentuje časť prác, ktoré odporca vykonával. Z uvedenej fotodokumentácie je zrejmé, že časové údaje uvedené v otázke č. 2 nekorešpondujú s množstvom vykonaných prác rezultujúcich z fotodokumentácie, najmä s údajmi, ktoré sú uvedené v dňoch 24.05.2009 a 25.05.2009, ktoré sú ťažiskom vykázaných hodín.
Navrhovateľ vo vyjadrení k znaleckému posudku poukázal na jeho záver, najmä na to, že hodnota skutočne vykonaných prác nemôže byť stanovená len na základe počtu odpracovaných hodín, ale aj na objemovom vyjadrení vykonaných prác, v opačnom prípade odporcom predložená špecifikácia prác nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Tiež uviedol, že časové údaje nekorešpondujú, pri časových údajoch zrejme nastala chyba, nakoľko v špecifikácii odporcu nie sú správne uvedené dátumy, 19.05.2009 bol utorok, nie streda, 20.05.2009 streda, nie štvrtok. Skutočnosť, že odporca v dňoch 25. a 26.05.2009 už nepracoval, potvrdila aj svedkyňa B., odporca pracoval pre navrhovateľa v období od 20.-23.05.2009, čo vyplýva aj z výsluchu svedka I. Podľa § 43a Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Po začatí pojednávania vo veci samej vzal navrhovateľ dňa 14.12.2015 na pojednávaní vo veci návrh na začatie konania voči odporcovi späť v časti o zaplatenie 378,40 € s príslušenstvom, ako protihodnoty prác vykonaných odporcom pre navrhovateľa v dňoch 19.05.2009 až 22.05.2009 spolu v rozsahu 44 hodín po 8,60 €, ktorých vykonanie nebolo medzi účastníkmi sporné (súpis prác predložených odporcom a vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní 28.10.2015 ). Konkrétne išlo o obvyklú cenu za práce vykonané odporcom pre navrhovateľa v dňoch 19.05.2009, streda (zháňanie dosiek v Perneku, prehadzovanie zhnitých dosiek a vyberanie vhodných, skracovanie dosiek motorovou pílou v rozsahu 5 hodín), 20.05.2009, štvrtok (pokladanie lávok, zarezávanie s motorovou pílou, čistenie terénu aj odstránenie a likvidácia starého stromu, spolu 3 osoby po 5 hod., t.j. 15 hodín), 21.05.2009, piatok (práca vo výkope - vyhadzovanie zeminy, nakladanie materiálu v stavebninách, kari rohože, roxorové tyče, nakládka fošní dreva na píle na auto, vykládka na stavbe 2x, špandlovanie dosák na presušenie, spolu 3 osoby po 7 hodín, t.j. 21 hodín) a 22.05.2009, sobota (výkopové práce a dokladanie dosák 1 osoba 3 hodiny). Porovnaním kalendára za rok 2009 súd zistil, že v skutočnosti boli práce vykonávané od 20.05.2009 do 23.05.2009, nakoľko však medzi účastníkmi rozsah prác v uvedených dňoch napokon nebol sporný, uvedená nezrovnalosť nemá vplyv na dôvodnosť obrany odporcu v tejto časti nároku. Pri ustálení obvyklej ceny vykonaných prác ako priemernej hodnoty hodinovej odmeny robotníka vykonávajúceho pomocné ručné zemné a výkopové práce v mesiaci máj 2009 v okrese N. v sadzbe 8,60 €/hod., súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 12/2012, o správnosti určenia hodinovej
sadzby znalcom súd nemal pochybnosti. Zároveň súd vychádzal zo súhlasných vyjadrení účastníkov k takto zistenej obvyklej cene (pojednávanie dňa 28.10.2015).
Odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti na pojednávaní dňa 14.12.2015 súhlasil.
Súd potom Uznesením č.k. 4C/150/2010-158 zo dňa 14.12.2015 konanie v časti o zaplatenie 378,40 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 378,40 € od 26.05.2009 do zaplatenia zastavil.
Predmetom konania tak zostala suma 1321,60 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1321,60 € od 26.05.2009 do zaplatenia, ako vrátenie nespotrebovanej časti zálohy na stavebné práce, ktoré mal odporca pre navrhovateľa vykonať v dňoch 24.05.2009 (pondelok): armovanie - viazačské práce + strihanie a ohýbanie spolu 31,5 hodín (3 osoby po 10,5 hodín) a 25.05.2009 (utorok): armovanie - ohýbanie a strihanie armatúry spolu 24 hod., 3 osoby po 8 hod. (v skutočnosti 26. a 26.05.2009), pri posúdení tejto časti nároku súd vychádzal z nasledovnej úvahy a vyhodnotenia vykonaného dokazovania :
Tak navrhovateľ, ako aj odporca uviedli, že mali záujem vstúpiť do zmluvného vzťahu, na základe ktorého by odporca pre navrhovateľa vykonal dielo - stavbu rodinného domu, ktorý by bolo možné subsumovať pod právny režim zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a osobitných ustanovení § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka o zhotovení veci na zákazku. Zmluva o dielo má charakter konsenzuálnej zmluvy a patrí medzi tzv. služobné zmluvy, ktorých predmetom je vykonanie určitej činnosti alebo práce pre druhého za odplatu. Pre platné uzatvorenie takejto zmluvy zákon nepredpisuje písomnú ani inú osobitnú formu, avšak je potrebné, aby medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda o podstatných náležitostiach, teda predmete diela a cene. Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci. Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom neprišlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, nakoľko ani výsluchom účastníkov nebolo ustálené, že vznikla dohoda o jej podstatných náležitostiach, teda nebolo ustálené, čo malo byť napokon predmetom diela : či to bola stavba rodinného domu navrhovateľa v Perneku, tak ako znela pôvodná inzerovaná ponuka navrhovateľa na uzatvorenie zmluvy, alebo malo byť predmetom zmluvy len zhotovenie suterénu (ako vyplynulo z výsluchu odporcu na pojednávaní vo veci dňa 26.10.2011: s navrhovateľom sa dohodli, že urobia suterén, teda základy, a potom sa uvidí), alebo mali byť predmetom zmluvy výlučne pomocné práce na stavbe, o ktoré požiadal, teda objednal ich navrhovateľ telefonicky a ad hoc priebežne pri výkopových prácach. Rovnako z výsluchu účastníkov nevyplynula žiadna dohoda o cene za ktorékoľvek dielo, ktoré malo byť takto dojednané. Uzavretie zmluvy, a to ani ústnou formou, napokon ani žiaden z účastníkov netvrdil, a teda ani nepreukazoval. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že účastníci napriek neformálne vedeným rokovaniam napokon ani len ústnou formou nevstúpili do zmluvného vzťahu, preto plnenie poskytnuté navrhovateľom odporcovi súd posúdil ako plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu, ktoré by zakladalo nárok v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a účastníci sa musia vysporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, nakoľko navrhovateľ poskytol preddavok na zamýšľanú zmluvu, pričom k jej uzavretiu vôbec neprišlo. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný tým, aký majetkový prospech obohatený, t.j. odporca získal. Tento majetkový prospech je daný vo finančnom vyjadrení sumou finančných prostriedkov, ktoré obdržal od navrhovateľa po odpočítaní obvyklej odplaty za práce, ktoré preukázateľne pre navrhovateľa vykonal.
Navrhovateľ tvrdil, že mimo prác vykonaných v dňoch od 20.05.2009 do 23.05.2009 ( ako sú uvedené vyššie v odôvodnení, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné), odporca pre navrhovateľa ďalšie práce nevykonal.
Odporca tvrdí, že dňa 24.05.2009, pondelok, vykonal pre navrhovateľa a stavbe jeho domu v I. armovanie a viazačské práce, strihanie a ohýbanie spolu 31,5 hodín (3 osoby po 10,5 hodín) a dňa 25.05.2009, utorok armovanie - ohýbanie a strihanie armatúry spolu 24 hod. (3 osoby po 8 hod.), spolu
55,5 hodín ( v skutočnosti porovnaním kalendára za rok 2009 to malo byť 25. a 26.05.2009). Týmto prácam by zodpovedal nárok v sume 477,30 € (55,5 x 8,60 €).
Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať z úradne povinnosti) a nevykonáva dokazovanie nad rámec dôkazov, ktorých vykonanie účastníci sami navrhli.
Súd na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že odporca skutočné vykonanie týchto prác pre navrhovateľa v dňoch 25. a 26.05.2009 nepreukázal. Z výsluchu ním navrhnutého svedka K. nevyplynulo, kedy presne práce vykonávali, ani ako dlho ich vykonávali, ani svedok neuvádza, že by na stavbe navrhovateľa vykonávali aj armovanie, rovnako tvrdené armovanie nevyplynulo ani z výsluchu svedka E.. Z výsluchu svedka N. vyplynulo, že vykonával zemné práce pre navrhovateľa vo štvrtok, piatok, sobotu a v nedeľu (vtedy sa práce dokončili), odporca bol prítomný na stavbe vo štvrtok a piatok z uvedených dní, okrem odporcu ešte dvaja muži, svedok uviedol, že tam nebolo žiadne armovanie, žiadny betón, železá. Z výsluchu svedkyne J. vyplynulo, že v sobotu prišiel na stavbu zať odporcu, ktorý však ani nevedel čo má robiť, bol tam len sám a ani nevedel kde je odporca, po tomto dni sa odporca ani jeho pomocníci už viacej na stavbu nedostavili. Z vyjadrenia znalca Ing. K. v závere znaleckého posudku č. 12/2012 vyplynulo, že navrhovateľ predložil fotodokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 posudku, a ktorá dokumentuje časť prác, ktoré odporca vykonával, pričom z fotodokumentácie je zrejmé, že časové údaje uvedené v otázke č. 2 nekorešpondujú s množstvom vykonaných prác rezultujúcich z fotodokumentácie, najmä s údajmi, ktoré sú uvedené v dňoch 24. a 25.05.2009, ktoré sú ťažiskom vykázaných hodín. Samotný znalec preto vyjadril pochybnosť o vykonaní armovania, viazačských prác, strihania a ohýbania. Súd po posúdení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že okrem tvrdenia samotného odporcu vykonávanie uvedených prác nebolo v konaní ničím preukázané. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že pre navrhovateľa vykonal v dňoch 24.05.2009, pondelok, na stavbe jeho domu v I. armovanie a viazačské práce, strihanie a ohýbanie spolu 31,5 hodín (3 osoby po 10,5 hodín) a 25.05.2009, utorok armovanie - ohýbanie a strihanie armatúry spolu 24 hod. (3 osoby po 8 hod.), spolu 55,5 hodín (porovnaním kalendára za rok 2009 to malo byť 25. a 26.05.2009).
Procesnou povinnosťou navrhovateľa v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
Navrhovateľ teda poskytol odporcovi plnenie v sume 1700 € dňa 22.05.2009. Odporca vykonal pre navrhovateľa práce vo výške obvyklej odplaty 378,40 €, vykonanie prác ohodnotených znalcom na sumu 477,30 € (55,5 x 8,60 €) v dňoch 24.05.2009 a 25.05.2009 (resp. 25. a 26.05.2009) odporca nepreukázal, rovnako nepreukázal spôsob spotrebovania zvyšku vyplatenej zálohy (1700-378,40-477,30=844,30 €). Súd preto zaviazal odporcu v časti istiny na zaplatenie sumy 1321,60 € ako nespotrebovanej časti zálohy na stavebné práce, t.j. na vydanie plnenia prijatého bez právneho dôvodu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník) o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil.
Navrhovateľ tvrdil, že požiadal odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia 25.05.2009 telefonicky, toto tvrdenie však nebolo v konaní bezpochyby ničím preukázané, z výsluchu svedkyne B. nepriamo vyplynulo, že odporcu navrhovateľ vyzval na vrátenie zálohy, ale neuviedla, kedy sa tak stalo
( vypovedala len tak, že v soboru odporca na stavbu neprišiel, ani nevrátil zálohu). Súd preto za okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po doručení žalobného návrhu, keď tento bol odporcovi doručený dňa 08.03.2010, do omeškania sa potom preukázateľne dostal dňom nasledujúcim t.j. 09.03.2010. Základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 1 % navýšená o 8 % podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. potom predstavuje navrhovateľom, uplatnenú výšku úroku z omeškania 9 % ročne, ktorý nárok mu súd priznal v ním uplatnenej výške a s ohľadom na ustálený okamih vzniku omeškania potom tento úrok nepriznal za obdobie od 26.05.2009 do 08.03.2010.
Zamietnutie návrhu sa teda týka časti uplatneného príslušenstva, úroku z omeškania vo výške 9 % z priznanej istiny od 26.05.2009 do 08.03.2010.
Pre úplnosť právneho vyhodnotenia súd uvádza, že pri rozhodovaní neprihliadol na obranu odporcu, ktorá spočívala v tom, že žiadal zohľadniť prospech, ktorý mal mať navrhovateľ zo zliav z nákupu stavebného materiálu, ktorý zabezpečoval odporca. Odporca ničím nepreukázal, že by boli navrhovateľovi zľavy tretími osobami poskytnuté a ani ich výšku.
O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)