Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcov: 1/ B. W. W., 2/ V. W., obaja bytom K. U.. Č.. XX, Z., obaja zast. advokátom JUDr. Petrom Dobrovodským, Česká ul. č. 7, Bratislava a advokátom JUDr. Martinom Višňovským, Zámocká ul. č. 30, Bratislava proti žalovaným: 1/ R.. W. K., Z. L. U.. Č.. XX, Z., 2/ Bratislavská investičná, a. s., Rajská ul. č. 15A, Bratislava, obaja zast. advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., Lazaretská ul. č. 3/A, Bratislava, o 21.000,- eur s prísl., na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10. novembra 2015, č. k. - 240, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne k rukám advokáta JUDr. Martina Višňovského trovy odvolacieho konania 378,72 eur do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne 21.000,- eur s 9 % úrokmi z omeškania od 13.11.2014 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania 1.326,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 10.10.2014 uzavreli účastníci konania dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo vyporiadanie vzájomných práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve, vyporiadanie ostatných vzájomných práv a povinností k nehnuteľnostiam a ukončenie všetkých súdnych sporov medzi účastníkmi. V časti II bod 1.3 tejto dohody sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali zaplatiť žalobcom 1/, 2/ ku dňu účinnosti dohody sumu 21.000,- eur z titulu úhrady trov súdnych konaní, nákladov právneho poradenstva súvisiaceho s riešením sporov so žalovaným 2/ a z titulu nákladov spojených s odstraňovaním škody vzniknutej na majetku žalobcov 1/, 2/ následkom vád domu. Uvedenú sumu 21.000,- eur žalovaní doposiaľ žalobcom nezaplatili. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V nadväznosti na uzavretie dohody o urovnaní žalobcovia vzali všetky žaloby proti žalovaným 1/, 2/ späť a tieto konania boli zastavené. V uvedených konaniach si pritom žalobcovia 1/, 2/ neuplatnili náhradu trov konania a to práve vzhľadom na záväzok žalovaných 1/, 2/ zaplatiť im sumu 21.000,- eur. V časti IV bod 1/ dohody sa jej účastníci zaviazali, že nebudú spochybňovať skutočnosti v nej uvedené alebo ich vykladať iným spôsobom, než ako je to uvedené v dohode. Súčasne v bode 8. časti IV dohody účastníci potvrdili, že so všetkými jej ustanoveniami sa riadne oboznámili, tieto sú im jasné a zrozumiteľné, pričom vyjadrujú ich slobodnú a vážnu vôľu upraviť a urovnať vzájomné vzťahy dohodnutým spôsobom. Z toho je podľa názoru súdu prvého stupňa zrejmé, že žalovaní bez výhrad akceptovali sumu 21.000,- eur, ktorú sa žalobcom zaviazali zaplatiť. Súd prvého stupňa sa preto nestotožnil s námietkou žalovaných, že ak žalobcovia nepreukážu opodstatnenie výšky predmetného nároku 21.000,- eur, nie sú dobromyseľní. Súd prvého stupňa sa tiež nestotožnil s názorom žalovaných, že predmetná dohoda je v časti II bod 1.3 neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods.

1 Obč. zák., pretože z nej nevyplýva, ako majú žalovaní plniť. Súd prvého stupňa mal za to, že z bodu 1.3 časti II dohody vyplýva, že ide o solidárny záväzok. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 21.000,- eur. O povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa tiež pripomenul, že žalovaný 2/ v konaní uplatnil proti žalobcom nárok na zaplatenie sumy 21.000,- eur z titulu náhrady škody a súd prvého stupňa tento vzájomný návrh uznesením z 10.11.2015, č. k. - 231 vylúčil na samostatné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázali na to, že petit žaloby je neurčitý. Ďalej uviedli, že predmetná dohoda je v časti II bod 1.3 neurčitá a teda je v tejto časti neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože „nie je z hmotnoprávneho hľadiska zrejmé, ako má odporca v 1. rade za odporcu v 2. rade plniť, či formou inštitútu ručenia, neurčitého hmotnoprávneho alternatívneho plnenia alebo v čase podpisu dohody sa odporca v 1. rade zaväzoval ako štatutár odporcu v 2. rade.“ Ďalej žalovaní v odvolaní uviedli: „Aj bez ohľadu na vyššie uvedené, teda keby aj bolo dojednanie v bode 1.3 Dohody platné, vzhľadom na skutočnosť, že ide o alternatívne plnenie v povinnom subjekte, žalobný návrh (petit) navrhovateľov by mal byť smerovaný iba voči jednému z odporcov (navrhovatelia si mali vybrať iba jedného z odporcov na splnenie ich nároku, pričom primárne mal byť ako povinný subjekt určený odporca v 2. rade), nakoľko pasívnu vecnú legitimáciu nemajú obaja odporcovia spoločne. Návrh/petit navrhovateľov a výrok rozsudku je aktuálne koncipovaný tak, že odporcovia sú povinní zaplatiť prakticky spoločne. Teda petit uvedený v návrhu navrhovateľov a výrok rozsudku nemá hmotnoprávny a ani zmluvný podklad a je bez akýchkoľvek pochybností protiprávny.“ Žalovaní majú za to, že v časti II bode 1.3 dohody nejde o ručiteľský záväzok, keďže tento bod dohody neobsahuje ručiteľské vyhlásenie a súčasne sa nejedná ani o solidárny záväzok, pretože v tomto bode dohody nie je vyjadrená solidárnosť. Ďalej žalovaní v odvolaní uviedli, že v konaní uplatnili kompenzačnú námietku, ktorou proti žalobcom uplatnili na započítanie sumu 21.000,- eur z titulu náhrady škody. Škoda v tejto výške im mala vzniknúť v dôsledku toho, že na návrh žalobcov súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie týkajúce sa bytu č. X na K. U.. Č.. X O. Z., ktoré odvolací súd zrušil. Nejednalo sa teda o vzájomný návrh, ale o kompenzačnú námietku. Preto podľa žalovaných súd prvého stupňa nemohol kompenzačnú námietku vylúčiť na samostatné konanie. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe (č. l. 185) uplatnil proti žalobcom na započítanie sumu 21.000,- eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku toho, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením z 24.02.2015, č. k. - 82 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému 2/ zakázal disponovať s bytom č. X na K. U.. Č.. X O. Z.. Vzhľadom na to súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď nárok na náhradu škody uplatnený žalovaným 2/ považoval za vzájomný návrh a uznesením z 10.11.2015, č. k. - 231, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015, ho vylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd však k tomuto pochybeniu súdu prvého stupňa nemohol prihliadnuť, keďže spomenuté uznesenie žalovaný 2/ nenapadol odvolaním, takže nadobudlo právoplatnosť. Z ust. § 511 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom, ale že vzniká iba vtedy, ak je stanovená právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou účastníkov, prípadne ak vyplýva priamo z povahy plnenia (ide o prípady, kde je predmet plnenia nedeliteľný a je teda vylúčené splnenie iba určitého dielu). Pokiaľ ide o vznik pasívnej solidarity dlžníkov na základe dohody, platí, že ak je predmet plnenia deliteľný, musí byť v zmluve vyjadrená solidarita záväzku. Ak zmluva neobsahuje dojednanie o tom, že povinnosť dlžníkov je spoločná a nerozdielna, platí, že ide o povinnosť medzi nimi delenú, pričom ich podiely na dlhu sú rovnaké. V prejednávanej veci nebola pasívna solidarita žalovaných založená právnym predpisom a nevyplýva ani z povahy plnenia, keďže predmet plnenia je deliteľný. V časti II bod 1.3 dohody o urovnaní sa doslova uvádza: „B-I, a. s. a R.. W. K. sa týmto zaväzujú manželom W. najneskôr dňom účinnosti tejto dohody uhradiť všetky trovy súdnych konaní, náklady právneho poradenstva súvisiaceho s riešením sporov s B-I, ako i náklady spojené s odstraňovaním škody vzniknutej na majetku manželov W. následkom vád domu tak, že ku dňu účinnosti tejto dohody zaplatí B-I, a. s. alebo R.. W. K. za B-I, a. s. na účet manželov W. sumu vo výške 21.000,- eur.“ Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že z tejto formulácie predmetného ustanovenia dohody o urovnaní možno vyvodiť, že záväzok žalovaných je spoločný a nerozdielny. Z obsahu tohto dojednania totiž vyplýva, že obaja žalovaní sa zaviazali zaplatiť

žalobcom celú sumu 21.000,- eur spoločne bez vymedzenia ich podielov na tomto dlhu („B-I, a. s. a R.. W. K. sa týmto zaväzujú....“). Formuláciu „ku dňu účinnosti tejto dohody zaplatí B-I, a. s. alebo R.. W. K. za B-I, a. s. na účet manželov W. sumu vo výške 21.000,- eur“ treba vyložiť tak, že vzhľadom na to, že žalovaní nemajú postavenie dlžníka a ručiteľa, tu ide o vyjadrenie ich spoločného a nerozdielneho dlhu, kde ich konkrétne podiely na dlhu nie sú stanovené. Možno teda uzavrieť, že účastníci konania si dojednali pasívnu solidaritu žalovaných a vzhľadom na to ide medzi žalovanými o solidárny záväzok. Žalobcovia formulovali petit žaloby tak, že požadovali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť im sumu 21.000,- eur s prísl. s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobcovia sa zrejme domnievali, že tým vyjadrili solidaritu záväzku žalovaných. K tomu však treba uviesť, že veta „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného“ nevyjadruje pasívnu solidaritu dlžníkov. Táto veta vyjadruje povahu záväzku dlžníka a ručiteľa spočívajúcu v tom, že dlžník a ručiteľ sú povinní plniť veriteľovi to isté plnenie, ale každý z iného právneho dôvodu a že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého. Bez tohto vymedzenia vzájomného vzťahu dlžníka a ručiteľa by sa v prípade záväzku s deliteľným plnením uplatnila zásada ich rovnakých podielov na celkovom dlhu (R 2/1975). To znamená, že žalobcovia v petite žaloby nevyjadrili, že povinnosť žalovaných je spoločná a nerozdielna. Na pojednávaní dňa 10.11.2015 však právny zástupca žalobcov formuloval petit žaloby tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 21.000,- eur s prísl. Súd prvého stupňa preto napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom 21.000,- eur s prísl. spoločne a nerozdielne, čím rozhodol v súlade s petitom žaloby. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaných, že čl. II bod 1.3 dohody o urovnaní je neplatný v zmysle § 37 ods.1 Obč. zák. pre neurčitosť. Z tohto ustanovenia uvedenej dohody je celkom zrejmé, k akému plneniu sa žalovaní zaviazali, z akého dôvodu a - ako je to uvedené vyššie - vyplýva z neho aj pasívna solidarita žalovaných. Odvolací súd dodáva, že v čase uzavretia dohody o urovnaní (10.10.2014) žalovaný 1/ nebol členom štatutárneho orgánu žalovaného 2/, ktorým bolo predstavenstvo a ani členom dozornej rady žalovaného 2/, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vl. č. 1495/B. Členom predstavenstva a dozornej rady žalovaného 2/ sa žalovaný 1/ stal až dňa 14.11.2014. Žalovaný 1/ je v dohode o urovnaní uvedený ako zmluvná strana bez toho, aby tu bol uvedený jeho vzťah k žalovanému 2/. Je preto výlučne vecou žalovaných 1/, 2/, z akého dôvodu sa zaviazali zaplatiť žalobcom 21.000,- eur s prísl. obaja spoločne a nerozdielne. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny. Preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným žalobcom. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcov. Ich právny zástupca vykonal v odvolacom konaní 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 370,14 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Po pripočítaní rež. paušálu 8,58 eur trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 378,72 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.