Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/428/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava, Karadžíčova 8, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: Z. O., G.. XX.XX.XXXX, K. Š., I. R. XXXX/X, o zaplatenie 1.135,06 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 552,50 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 757,50 eur od 06.09.2011 do 29.10.2015, zo sumy 707,50 eur od 30.10.2015 do 18.11.2015, zo sumy 657,50 eur od 19.11.2015 do 17.12.2015, zo sumy 607,50 eur od 18.12.2015 do 26.01.2016, zo sumy 557,50 eur od 27.01.2016 do 26.02.2016 a zo sumy 552,50 eur od 27.02.2016 do zaplatenia v splátkach po 25 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 309,52 eur z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 85,23 eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) sa žalobou zo dňa 15.08.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 1.135,06 eur, úroku z omeškania 9,5% ročne od 06.09.2011 do zaplatenia istiny a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého sumou 1.656 eur. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke č. 7079432 dňa 21.09.2010, žalovaná mala úver splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 34,50 eur riadne a včas, svoj záväzok si neplnila, uhradila spolu 242,50 eur. Dlh ku dňu podania žaloby predstavuje žalobný nárok. Veriteľ v priebehu konania zmluvou zo dňa 08.12.2014 pohľadávku voči žalovanej postúpil žalobcovi.

Písomným podaním z 07.03.2016 žalobca vzal sčasti žalobu späť - na nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 104,52 eur a v časti istiny z dôvodu plnenia zo strany žalovanej v sume 205 eur.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

Žalovanej bola žaloba doručená dňa 24.02.2016, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 21.09.2010 právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol pôžičku (úver) vo výške 1.000 eur. Podľa formulára mala žalovaná úver splácať v 48 mesačných splátkach po 34,50 eur. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve bola vyčíslená na 31,1%, ročná úroková sadzba totožne 31,19% (?).

Podľa histórie úveru žalovaná na úvere splatila sumu 242,50 eur. Nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala.

Žalovaná vypovedala, že od októbra 2015 do januára 2016 zaplatila 50 eur mesačne, vo februári 5 eur. V súčasnosti je na materskej dovolenke, žiadala o možnosť splátok po 10 eur. K procesu uzavretia zmluvy uviedla, že formulár zmluvy jej bol doručený poštou, vyplnila ho (okrem bodu 7) a poslala späť. Následne bol opatrený podpisom veriteľa a doručený je, s vyplnenou časťou v bode 7. Veriteľ už od nej nežiadal opätovné podpísanie zmluvy. Úver jej bol poskytnutý na kreditnej platobnej karte.

Zmluva o pôžičke, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... (ZSÚ). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, 2 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi.

Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaná požiadala dňa 20.09.2010 o úver vo výške 1.000 eur, žalobca však do formulára dopísal ďalšie údaje. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj rozpore so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy je tiež skutočnosť, že žalobcom vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom, že je prakticky nemožné a vylúčené sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a spôsobuje to neurčitosť a nezrozumiteľnosť (čo je dôvodom absolútnej neplatnosti), na ktorú, ako už bolo uvedené, musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal alebo nie. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 , ktorú mala žalovaná prijať a keďže zákon vyžaduje v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaná mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície veriteľovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru aj s úrokmi a prípadne s poplatkami, zmluvnou odmenou zmluvnou pokutou.

Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanej poskytol, a to v sume 1.000 eur. Takúto sumu by tak žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovanej. Žalovaná však žalobcovi (pred podaním žaloby 242,50 eur, aj v priebehu konania 205 eur) vrátila na poskytnutých peňažných prostriedkoch sumu 447,50 eur. Vrátiť tak musí 552,50 eur, v tomto smere žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. Len v tejto časti bol nárok žalobcu dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s platením služieb preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Súd povolil žalovanej plniť v splátkach, výšku splátok však určil tak, aby nebol žalobca ako veriteľ na pohľadávke výrazne znevýhodnený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 34% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 67%:33%), a to z trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) po 61,41 eur, paušálne výdavky 2x 8,04 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2014) a DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)