Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-233-2014.pdf
PDF · 94.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/233/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v T., C. č. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, IČO: 42 331 579, so sídlom v Michalovciach, Farská č. 32, zastúpený JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom so sídlom v Michalovciach, Farská č. 32, v konaní o zaplatenie 954,44 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 12.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 954,44 eur s prísl. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že s odporcom uzatvoril dňa 12.11.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom dohodli na odklade splátok č. 14, 15, 16 pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 43, 44, 45. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 14, napokon zaplatil len sumu 2.421,10 eur. Vzhľadom na to, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 OZ bolo odporcovi doručené dňa 7.8.2012 a k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok došlo dňa 23.8.2012, kedy bo odporca povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu odporcu predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 954,44 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne z jednotlivých neuhradených splátok úveru a úrok z omeškania vo výške 2,525% z neuhradených splátok úveru. Navrhovateľ zaslal odporcovi viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier a sms správ na čo odporca nereagoval.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Dňa 31.12.2014 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a to Združenia na ochranu spotrebiteľov Slovenska.
Dňa 6.8.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za premlčaný a zároveň za nezákonný, nedôvodný a v rozpore s ustálenou judikatúrou slovenských súdov. Výšku úroku a RPMN považuje za v rozpore s dobrými mravmi a teda za neplatnú. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 12.11.2010 uzatvorená zmluva, ktorou navrhovateľ schválil odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur pri RPMN 69,29%. Zo sumy schváleného úveru už v deň jeho poskytnutia navrhovateľ zinkasoval sumu 215,75 eur titulom nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru. Reálne teda navrhovateľ vyplatil odporcovi len sumu 1.284,25 eur. Odporca sa zaviazal splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, t. j. spolu sumu 3.375,54 eur. Mal za to, že dojednaná výška úrokov ako odmena za poskytnutý úver vo výške 70,01% ročne je v nepomere s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných bankami.
Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 7.3.2015, písomne doplneným dňa 10.3.2016 (po pojednávaní konanom dňa 7.3.2016, na ktorom bol vyhlásený tento rozsudok) vzal navrhovateľ návrh v časti istiny vo výške 954,44 eur a v časti príslušenstva vo výške 410,15 eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že odporca po podaní návrhu uhradil v čase od 11.11.2014 do 12.2.2016 16 splátok po 80,37 eur a 1 splátku vo výške 78,67 eur a navrhol, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy 664,13 eur titulom zostávajúcej časti zmluvnej pokuty, a vyčísleného čiastočného úroku z omeškania 2,525% vo výške 114,34 eur a na náhradu trov konania.
Následne podaním doručeným súdu dňa 30.3.2016 navrhovateľ súdu oznámil, že návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konania zastavil.
Vzhľadom na to, že uvedené podania boli súdu doručené po vyhlásení rozhodnutia vo veci, súd na ne nemohol prihliadnuť.
Pojednávania konaného dňa 7.3.2016 sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil elektronickým podaním dňa 7.3.2016, právny zástupca navrhovateľa ani vedľajší účastník, ktorý svoju neúčasť (aj neúčasť na prípadných ďalších pojednávaniach) ospravedlnil dňa 6.8.2015, preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v ich neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom spisu a to konkrétne s návrhom na začatie konania, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení úveru, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 12.11.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01%, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21%, ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 9%, RPMN úveru 69,29% a priemernej hodnoty RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy 47,39%. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 16.12.2010, posledná dňa 16.5.2014. Odporca mal podľa zmluvy vrátiť navrhovateľovi spolu 3.375,54 eur. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom dohodli na odklade splátok č. 14, 15, 16 pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 43, 44, 45. Podľa výpisu z karty klienta (č.l. 9) odporca uhradil navrhovateľovi sumu 2.421,10 eur za obdobie od 16.12.2010 až 16.1.2012 a od 16.4.2012 do 16.9.2013, t. j. 30 splátok. Vzhľadom na to, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 29.7.2012, ktoré bolo odporcovi doručené 7.8.2012. Keďže navrhovateľ určil 15 dňovú lehotu na zosplatnenie úveru od doručenia oznámenia, úver sa stal splatným dňa 23.8.2012. Po zosplatnení úveru odporca vykonal úhradu 17 splátok v období od 11.11.2014 do 12.2.2016, v celkovej sume 1.364,59 eur. Odporca tak uhradil navrhovateľovi spolu 3.785,69 eur.
Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s navrhovateľom mal uzatvorené 4 úverové zmluvy, každú na 1.500 eur. Keď určitý čas úver nesplácal, začali mu vykonávať zrážky zo mzdy, čo trvá už približne 3 roky. Spočiatku mu zrážali 320 eur , t. j. 80 eur za jednu zmluvu. V septembri minulého roku si vypočítal, že pri 42 splátkach po 80 eur pri jednom úvere už má úver splatený. Pri jednej zmluve mu navrhovateľ zaslal oznámenie o ukončení splátok, z ďalších troch zmlúv mu však naďalej
vykonávajú zrážky zo mzdy po 240 eur, aj keď už má úvery splatené. Zamestnávateľ mu oznámil, že pokiaľ navrhovateľ neoznámi ukončenie zrážok, nemôže s tým nič spraviť.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 15.7.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 12.11.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01% a priemernej RPMN 47,39%. Odporca sa zaviazal úver vrátiť v celkovej výške 3.375,54 eur v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur pri splatnosti prvej splátky 16.12.2010 a poslednej 16.5.2014. Odporca vrátil navrhovateľovi 2.421,10 eur za obdobie od 16.12.2010 až 16.1.2012 a od 16.4.2012 do 16.9.2013, t. j. 30 splátok. Vzhľadom na to, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ zaslal odporcovi oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 29.7.2012, ktoré bolo odporcovi doručené 7.8.2012 a úver sa stal splatným dňa 23.8.2012. Po zosplatnení úveru odporca vykonal úhradu 17 splátok v období od 11.11.2014 do 12.2.2016, v celkovej sume 1.364,59 eur. Odporca tak uhradil navrhovateľovi spolu 3.785,69 eur, teda viac ako mal podľa zmluvy navrhovateľovi uhradiť.
Súd zistil, že banky pôsobiace v SR v novembri 2010, kedy bol poskytnutý aj predmetný úver, poskytovali spotrebiteľské úvery pre domácnosti na obdobie od 1 - 5 rokov za priemerné úrokové miery 9,92% ročne, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi predmetný úver pri úrokovej miere 70,01% ročne. Z uvedeného vyplýva, že úroky z úveru, ktoré si uplatňuje navrhovateľ voči odporcovi sú sedem násobne vyššie oproti obvykle požadovanej úrokovej miere na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v rovnakom časovom období. Súd takto dohodnuté úroky považoval za neprimerane vysoké a v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi a v dôsledku toho dohodu ohľadom výšky úrokov za absolútne neplatnú. Preto tento úver považoval v ďalšom za bezúročný. Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov sedemnásobne prevyšujúca priemernú úrokovú sadzbu bánk nie je primeraná.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh zamietol, keďže mal za to, že sumu, ktorú odporca navrhovateľovi uhradil, neúmerne prevyšuje výšku úveru, ktorú mu navrhovateľ poskytol. Za neprimeranú považoval súd tiež výšku zmluvnej pokuty 0,065% denne, t. j. 23,70% ročne z jednotlivých splátok úveru, preto aj z tohto dôvodu návrh v tejto časti zamietol.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, túto súd považoval za nedôvodnú, nakoľko k zosplatneniu predmetného úveru došlo, ako už bolo vyššie uvedené, dňa 23.8.2012 a navrhovateľ podal návrh na súd dňa 12.12.2014, teda v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi súdneho konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko úspešný odporca si trovy konania neuplatnil a ani mu preukázateľne žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko usúdil, že ním uplatnené trovy právneho zastúpenia neboli účelne vynaložené na bránenie práva proti neúspešnému účastníkovi v konaní.
Právo dať sa zastúpiť v konaní pred súdom advokátom patrí medzi základné práva garantované Ústavou SR. Preto nikomu nemožno brániť v tom, aby bol v konaní právne zastúpený kvalifikovaným advokátom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnú moc na zastupovanie v konaní pred súdom si musí byť vedomý rizika, že mu v konaní právo na náhradu trov konania nemusí vzniknúť alebo mu náhrada trov konania nebude priznaná z rôznych zákonom prípustných dôvodov. Teda právo dať sa zastúpiť advokátom a právo na náhradu trov konania nie sú nerozlučne späté. Pri priznaní či nepriznaní náhrady trov konania je potrebné prihliadať nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale aj na účelnosť vynaložených trov. A práve skutočnosť, že súd v danom prípade považoval trovy vedľajšieho účastníka konania za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne viedla súd k rozhodnutiu nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia.
Voči inštitútu vedľajšieho účastníka ako takému v jednotlivom prípade, či už sa jedná o jeho účasť v konaní alebo zastúpenie advokátom a uplatnenie náhrady trov konania nemožno mať zásadnej výhrady. Tento prípad však je potrebné vnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady (súdne konania) je príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku, hromadne a to bez akejkoľvek nadväznosti na osobu odporcu ako spotrebiteľa, kde na strane navrhovateľa vystupuje obmedzený okruh subjektov (v tomto prípade ide o EOS KSI Slovensko, s.r.o.). Obrana odporcov (spotrebiteľov), zo strany vedľajšieho účastníka, v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnej námietke premlčania nároku navrhovateľa bez akejkoľvek nadväznosti na postoj odporcu k plneniu prípadne premlčaného dlhu predstavujúceho naturálny obligačný záväzok a takisto neadresne, bez akejkoľvek špecifikácie konkrétneho prípadu, poukazuje na spotrebiteľský charakter veci s potrebou skúmania existencie neprijateľnej podmienky. Toto umožňuje vedľajšiemu účastníkovi podávať totožné vyjadrenia vo veci, v stovkách konaní v pomerne krátkom časovom úseku, pričom v každom takomto konaní, keďže je zastúpený advokátom, si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. Vo všetkých prípadoch vedľajší účastník paušálne vyjadruje súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad jeho nariadenia vopred ospravedlňuje svoju prípadnú neúčasť. Súd preto uzavrel, že nemôže byť účelné a hospodárne, ak za rozposielanie takýchto totožných podaní na súdy vyššie uvedeným spôsobom (zväčša elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom), si uplatňuje vedľajší účastník plnú náhradu trov právneho zastúpenia (podľa výšky žalovanej sumy), iba preto, že je v každom takomto konaní zastúpený advokátskou kanceláriou.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách konania tak ako vo uvedené vo výrokovej časti rozsudku a odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.