Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-60-2014.pdf
PDF · 75.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1. R. L., nar. X.X.XXXX, bytom v V., Q. č. 3, 2. S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, proti odporcovi: R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., T. č. 6, v konaní o určenie otcovstva a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
U r č u j e, že odporca R. Q., nar. XX.X.XXXX, je biologickým otcom navrhovateľa v 2. rade S. L., nar. XX.X.XXXX z matky R. L., nar. X.X.XXXX.
Z v e r u j e mal. S. L. do osobnej starostlivosti matky s právom mal. dieťaťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa z a v ä z u j e p r i s p i e v a ť na výživu mal. S. sumou vo výške 30% životného minima na jedno maloleté nezaopatrené dieťa od 12.3.2013 do budúcna, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Dlžné výživné za obdobie od 12.3.2013 do 31.3.2016 v sume 972,35 eur je otec p o v i n n ý z a p l a t i ť k rukám matky mal. S. v lehote do 6 (šiestich) mesiacov k rukám matky mal. S.. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka písomným návrhom doručeným súdu dňa 26.3.2014 žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom mal. S. L..
Kolízny opatrovník vo vyjadrení doručenom súdu dňa 8.7.2014 navrhol určiť otcovstvo na základe testov DNA, a v prípade preukázania otcovstva zapísať odporcu do rodného listu maloletého dieťaťa S. L., nar. XX.X.XXXX, zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu vo výške 30% zo sumy životného minima.
Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.9.2014 uviedol, že ja otcom detí, ale nakoľko jeho bývalá družka R. L. pred rodinou vyhlásila, že menované dieťa S., nie je jeho, nepodpíše otcovstvo a žiadal o krvné testy. S navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti od roku 1997, v súčasnosti žije s bývalou manželkou a synom z prvého manželstva R. Q.. Uviedol, že v čase narodenia dieťa bol v Anglicku a na Slovensko prišiel v októbri 2013, kedy navrhovateľka pred jeho rodinou vyhlásila, že S. nie je jeho dieťa, čo bolo pre neho hanbou.
Na návrh navrhovateľky súd uznesením č. k. 17C/60/2014-84 zo dňa 26.6.2015 ustanovil znalca z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA, Genetika človeka, RNDr. E. U., úlohou ktorej bolo na základe analýzy DNA mal. S. L., nar. XX.X.XXXX a odporcu určiť, či odporca môže byť prirodzeným otcom S. L., a určiť stupeň pravdepodobnosti jeho otcovstva, prípadne určiť, či je z otcovstva vylúčený.
Zo záveru znaleckého posudku č. 25/2015 zo dňa 12.10.2015 vyplynulo, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo označeného muža R. Q. voči maloletému dieťaťu S. L. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva (W) je 99,99%.
Podľa ust. § 84 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 94 ods. 1 cit. zákona, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na deň 7.3.2016, ktorého sa zúčastnil navrhovateľka, odporca i kolízny opatrovník. Odporca sa vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, ktorým bolo preukázané jeho otcovstvo k mal. S. L., k návrhu navrhovateľky pripojil a otcovstvo k mal. S. uznal. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, účastníci sa vzhľadom na finančné a majetkové pomery odporcu dohodli na plnení vyživovacej povinnosti odporcu k mal. S. v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Styk s mal. dieťaťom, vzhľadom na jeho vek a na to, že účastníci konania nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, odporca sa zdržiaval v Anglicku a v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou, neupravoval a ponechal ho na dohodu rodičov mal. dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní na tomto pojednávaní súd vyhlásil tento rozsudok. Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka, odporca i kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokom vyhláseného rozsudku.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Keďže bolo v konaní preukázané, že odporca je otcom mal. S., nar. XX.X.XXXX, ktorá skutočnosť bola preukázaná závermi znaleckého dokazovania, súd návrhu na určenie otcovstva vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zároveň zaviazal otca prispievať na výživu mal. dieťaťa. Po vyhlásení rozsudku dňa 7.3.2016, odporca podaním doručeným súdu dňa 21.3.2016 požiadal súd o umožnenie splácať dlžné výživné v splátkach z dôvodu, že je nezamestnaný a v hmotnej núdzi, preto nie je v jeho možnosti zaplatenie celej dlžnej sumy naraz.
Podľa ust. § 156 ods. 4 O.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
Vzhľadom na to, že odporca nepožiadal pred vyhlásením rozsudku o povolenie splatiť dlžné výživné v splátkach, rozhodol súd tak, že odporca je povinný dlžné výživné (vzhľadom na jeho finančné pomery) uhradiť v lehote do šiestich mesiacov, preto už o jeho žiadosti splatiť dlžné výživné splátkach nemohol rozhodovať. Je preto na dohode účastníkov konania splatenie dlžného výživného zo strany odporcu na mal. dieťa v splátkach, i napriek určeniu lehoty na jeho uhradenie.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa tohto práva vyslovene po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku vzdal.