Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-60-2015.pdf
PDF · 72.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/60/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. marca 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom v trestnej veci obžalovaného
C. O.
nar. XX.XX.XXXX v K., bytom I. K. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1T/97/2012-428 zo dňa 09.12.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1T/97/2012-428 zo dňa 09.12.2014 bol C. O. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Skalica Pv 209/11 zo dňa 27.03.2012, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistenom čase dňa 17.06.2010 v H., Q. XXXX, okres N., F. republika, v byte U. C., nar. XX.XX.XXXX, počas svojho pobytu v neprítomnosti domácich osôb odcudzil finančnú hotovosť 40 000,- Kč, DVD prehrávač v hodnote asi 350,- Kč, gola sadu náradia asi 450,- Kč, kozmetický kufrík v hodnote asi 150,- Kč, rôzne náradie v hodnote asi 370,- Kč, naparovaciu žehličku v hodnote asi 250,- Kč a kľúče od motorového vozidla zn. PE.t, C.: C evidenčne vedeného na E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 8, v hodnote asi 25 000,- Kč, s ktorým následne odišiel na neznáme miesto, čím poškodenej U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, H., spôsobil škodu vo výške 2 586,14 Eur podľa prepočtu kurzu Českej koruny ku dňu odcudzenia, pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú U. C., nar. XX.XX.XXXX v R. U., trvale bytom K. - C. K., Q. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a najmä nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede U. C. a A. C. ako nevierohodné a účelové. Je toho názoru, že spáchanie skutku obžalovaným bolo dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním z výpovedí svedkov C. a svedka K. W.. Čas spáchania skutku korešponduje s výpoveďami svedkov C., ktorí v tom čase boli na území I. republiky a po príchode domov, keď tam obžalovaný už nebol, zistili odcudzenie vecí. Pokiaľ ide o správu Polície Českej republiky zo dňa 1.3.2014, na základe tejto nie je možné konštatovať nevierohodnosť svedka - U. C., a preto si súd prvého stupňa mal zadovážiť kompletný obsah spisového materiálu. Na základe toho potom prichádza do úvahy opätovné vypočutie svedkyne U. C.
na hlavnom pojednávaní. Obaja títo počas celého konania svoje výpovede nemenili a o rozhodujúcich skutočnostiach vypovedali zhodne. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, obžaloba nekladie obžalovanému za vinu, že by dal predmetné veci do záložne, ale že ich odcudzil z domácnosti poškodených. Skutočnosť, či veci z domácnosti manželov C. následne odovzdala do záložne iná osoba, nie je pre posúdenie naplnenia zákonných znakov prečinu krádeže rozhodujúca. Manželia C. boli na hlavnom pojednávaní podrobne vypočutí a v ich výpovediach neboli zistené také rozpory, aby bolo možné spochybniť ich vierohodnosť. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovali svedkovia manželia C., ktorých tvrdenia čiastočne podporil svedok K. W., ale iba v časti, že v kritický deň videl obžalovaného riadiť odcudzené motorové vozidlo, ktoré malo mať z papiera vyrobené evidenčné čísla. Tento svedok vozidlo síce odfotil, ale zo snímok nie je možné identifikovať vodiča tohto vozidla. Pritom ale obžalovaný vôbec nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Na druhej strane v prospech obžalovaného svedčil fakt, že znalec z odboru písmoznalectva vylúčil pravosť podpisu obžalovaného na pokladničnom bloku zo záložne, kde mali byť odcudzené veci založené a naviac, založený DVD prehrávač si prišla neskôr vyzdvihnúť osoba ženského pohlavia. Za situácie, keď proti sebe stáli iba tvrdenia poškodených (aj to iba v tom, že im veci po odchode obžalovaného z bytu chýbali) a obžalovaného (ktorý popieral, že by ich vzal), podstatne spochybnilo tvrdenia poškodených oznámenie Polície ČR H., že dňa 14.12.2011 oznámila U. C. vlámanie sa do jej bytu a odcudzenie finančnej čiastky 16.000,- Kč, pričom v konaní sa zistilo, že oznamovateľka si vlámanie vymyslela. Nie je preto vylúčené, že takto konala aj v tomto prípade, veci do záložne mohla zaniesť ona, či manžel, ba dokonca mali možnosť poznať osobné údaje obžalovaného, ktorý u nich býval. Odvolací súd nepovažuje pritom za potrebné zadovážiť ohľadne tejto správy celý spisový materiál, ako sa toho domáhal v odvolaní prokurátor, a súd nebude zadovažovať ani ďalšie dôkazy, pretože predmetnú správu považuje za dostačujúco spochybňujúci fakt a takáto činnosť súdu nie je v súlade s kontradiktórnosťou konania za situácie, keď žalobca nezvládne dôkazné bremeno. Za tejto dôkaznej situácie sa potom javí byť tvrdenie obžalovaného, že z bytu poškodených odišiel iba zo svojimi vecami a na Slovensko pricestoval autobusom, podporené výpoveďou svedkyne S. K., vieryhodnejšie.
Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd teda správne podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a tak je tomu aj
v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby zodpovedá stavu veci a zákonu.
V napadnutom rozsudku sa súd starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na takéto rozhodnutie je potom aj výrok o odkázaní poškodenej s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie správny a zákonný.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného za dôvodné a toto následne podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.