Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-512-2013.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/512/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, reg. číslo: HE 308237, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému H. U., S.. XX. XX. XXXX, Q. M. A. XX, v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom X.. M.. H. N., zamestnancom Okresného súdu Košice I., o zaplatenie 1.079,09 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.079,09 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.079,09 Eur, za čas od 16. 08. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 230,63 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.079,09 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 16. 08. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „VÚB, a. s.“), so žalovaným uzavrel dňa 26. 08. 2002 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie žalovaným. Podpisom zmluvy sa zaviazal pôvodný veriteľ poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výber hotovosti z účtu, a to aj vtedy, keď nebude existovať pohľadávka žalovaného voči pôvodnému veriteľovi z účtu, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti. Podpisom zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať povolené prečerpanie pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovaného z jeho účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu, v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Žalovaný využil možnosť prečerpania z bežného účtu v zmysle Zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi nevrátil povolené prečerpanie riadne a včas. Žalovaný bol vyzvaný pôvodným veriteľom na splnenie záväzku výzvou. Ku dňu 23. 08. 2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 1.079,09 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, z toho dôvodu si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov, vo výške 8,5 % ročne.
Predchodca žalobcu postúpil uvedenému pohľadávku žalobcovi, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 21. 08. 2012, ktorá bola uzavretá medzi postupcom: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava a postupníkom, spoločnosťou CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou 67 - 69, 1 st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408 Nikózia, Cyprus.
Tunajší súd vo veci vydal Platobný rozkaz č. k. 15Ro/203/2013 - 49 zo dňa 30. 08. 2013, ktorý bol zrušený uznesením č. k. 15Ro/203/2013 - 59 zo dňa 11. 11. 2013, pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.
V priebehu konania sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, súd preto žalovanému ustanovil opatrovníka uznesením č. k. 12C/512/2013 - 110 zo dňa 11. 09. 2015, v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomným stanoviskom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca písomne oznámil, že trvá na podanej žalobe. Požiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Poukázal na to, že považuje svoj nárok za odôvodnený. Doložil do spisu prehľad histórie transakcií na bežnom účte, kde zo strany 5 vyplýva výška pohľadávky postúpená na žalobcu, generovaná bankovým systémom, ktorý nie je možný ovplyvniť, ani zasiahnuť do jeho výpočtov. Žalobca žiada dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky, do 21. 08. 2012. Celkove suma predstavovala výšku 1.108,32 Eur, z toho istina 1.079,09 Eur. Žalobca príkladmo uviedol postup pri zápočte kreditných a debetných operácií, kde v prípade, že kreditné operácie prevyšovali debetné operácie, rozdiel pripadol na istinu úveru. Podľa názoru žalobcu, v danom prípade ide o revolvingový úver nie spotrebiteľského charakteru.
Ustanovený opatrovník sa k žalobe nevyjadril, nenavrhol ďalšie doplnenie dokazovania, z toho dôvodu súd konal vo veci podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
Zo Zmluvy o bežnom účte - študentské konto vyplynulo, že bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom, VÚB, a. s., so sídlom Bratislava a dlžníkom - žalovaným, dňa 26. 08. 2002. Predmetom uvedenej zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 04. 05. 2007 bolo vydané potvrdenie o poskytnutí flexidebetu - kontokorentného úveru vo výške 18.000,- Sk. V zmysle potvrdenia vyplynulo, že na základe zmluvy o bežnom účte, od 05. 05. 2007 po dobu plnenia podmienok klientom: mesačné zasielanie kreditných obratov vo výške 9.000,- Sk na bežný účet predstavujúce 50 % z nastaveného limitu. Za využívanie flexidebetu zúčtováva banka debetné úroky vo výške zverejnenej v obchodných miestach banky, pričom pravidelne mesačne sleduje plnenie podmienok, v prípade neplnenia zasiela klientovi upozornenie.
Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 18. 01. 2008 do 22.08.2012 je zrejmé, že na uvedenom bežnom účte sa realizovali počas uvedenej doby jednak vklady, jednak výbery. Do 21. 07. 2008 mal evidované žalovaný debetné položky, zvrat nastal v dňoch 23. 07. 2008, kedy bola vložená na uvedený bežný účet suma 85.376,55 Sk. Následne sa žalovaný opäť dostal do debetu, počnúc dňom 03.09.2008 do obdobia 14.11.2008, v čase od 14. 11. 2008 do 23. 12. 2008 nebol vykazovaný debet, debet bol opäť vykázaný od 23. 12. 2008 v sume 1.105,61 Eur, ktorá sa na prechodné obdobie znížila na sumu mínus 376,35 Eur a následne od 08. 01. 2009 debet mal narastajúci trend, pričom ku dňu 04. 05. 2012 bol už vykazovaný debetný zostatok v istine 1.079,09 Eur.
Žalovaný bol písomne vyzvaný súčasným žalobcom listom zo dňa 23. 08. 2012 na úhradu dlžnej sumy, pričom výška pohľadávky v tom čase predstavovala 1.160,78 Eur vrátane príslušenstva. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu najneskôr do 12. 09. 2012. Dňa 23. 08. 2012 bolo žalovanému doručené aj oznámenie o postúpení pohľadávky.
Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ust. § 709 ods. 1 ObZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§497 a nasl.).
Podľa ust. § 711 ods. 1 ObZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
V danom prípade sa jedná o vzťah výslovne upravený v Obchodnom zákonníku, keďže sa jedná o vzťah upravujúci zmluvu o bežnom účte, ktorá sa uzatvára ako zmluva formulárová, s použitím obchodných podmienok. V súlade s uvedenými ustanoveniami, povinnosťou pôvodného veriteľa bolo pri vedení účtu prijímať peňažné vklady a súčasne vykonávať úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má spravidla charakter kreditného účtu a teda majiteľ môže disponovať so sumami, ktoré sa na účte nachádzajú, len do ich vyčerpania. Je však možná dohoda s bankou, kedy je možné účet používať aj ako debetný účet. V takom prípade za predpokladu vyčerpania prostriedkov na účte, má majiteľ účtu možnosť čerpať prostriedky banky, tak ako by si zobral úver, bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 ObZ. K čerpaniu úveru dochádza konkludentným konaním klienta.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom, VÚB, a.s., a žalovaným bola uzavretá dňa 26. 08. 2002 Zmluva o bežnom účte. Na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie flexidebetu zo dňa 04. 05. 2007 a potvrdenia o poskytnutí flexidebetu, bol poskytnutý žalovanému kontokorentný úver - flexidebet vo výške 18.000,- Sk, pričom podmienkou bolo mesačné zasielanie kreditných obratov vo výške 9.000,- Sk na bežný účet. Povinnosťou žalovaného bolo v súlade so Zmluvou o bežnom účte a kontokorentnom účte zložiť na uvedený účet peňažné prostriedky na úhradu splátok, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte a zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania. V zmysle predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte žalovaného je nepochybné, že žalovaný využíval inštitút povoleného prečerpania, avšak nezabezpečil prostriedky na bežnom účte tak, aby bolo možné kryť zrealizované platby. V danom prípade sa žalovaný dostal opakovane do debetu, pričom za posledné obdobie, a to počnúc obdobím 23. 12. 2008 a ku dňu 04. 05. 2012 dosiahla výšku debetu 1.079,09 Eur.
Podľa ust. § 369 ods. 2 ObZ, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
V zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka na vykonanie ust. § 369 ods. 2 a ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pre 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinných predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalobca i napriek tomu, že ide o vzťah, ktorý súd posudzuje podľa príslušných ustanovení vyššie uvedeného zákona, si uplatnil úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, čomu zodpovedá aj uplatnená výška úroku v tomto konaní. V tomto prípade je súd viazaný žalobou, a teda aj uplatnenou výškou úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatnil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania už v skoršom období, ako bolo uplatnené žalobou, a to minimálne od obdobia 23. 12. 2012, kedy sa opäť žalovaný dostal do debetu, avšak žalobca si
uplatnil úrok z omeškania až od obdobia podania žaloby, preto súd priznal úrok z omeškania od 16. 08. 2013, nakoľko je viazaný žalobou. Samotný záväzkový vzťah vznikol do 31.01.2013, z toho dôvodu súd aplikoval na výšku úrokov z omeškania ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Základná sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania uplatnenému žalobcom, tzn. k 16. 08. 2013 predstavovala 0,50 %. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne (8 + 0,50).
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.079,09 Eur spolu s úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, ktoré spočívali v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 64,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné podanie žaloby zo dňa 26. 08. 2013.
Hodnota jedného úkonu bola vyčíslená vo výške 61,41 Eur, podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za 2 úkony spolu 122,82 Eur. Režijný paušál za úkony v roku 2013, kedy boli vykonané, predstavovali výšku 7,81 Eur, spolu paušál k 2 úkonom predstavoval výšku 15,62 Eur. Spolu odmena a režijný paušál predstavovali výšku 138,44 Eur. Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH. 20 % DPH zo sumy predstavujúcej odmenu, režijný paušál, predstavovalo výšku 27,69 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali spolu výšku 166,13 Eur.
Celková náhrada trov konania priznaná žalobcovi, vrátane zaplateného súdneho poplatku, predstavovala výšku 230,63 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p., na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.