Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-900-2011.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Subarea
10Er/900/2011
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávnenej Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Rožňava, IČO: 30 807 484, so sídlom Štítnická 12, 048 13 Rožňava, proti povinnému Z. Y., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX Z., o vymoženie 8 232,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira, Exekútorský úrad Košice so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
priznáva súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi trovy exekúcie vo výške 61,91 Eur, zaväzuje povinného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5808 035297 * zo dňa 17.10.2011 poveril súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 26.09.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.10.2011. Exekučnými titulmi sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia oprávnenej - rozhodnutie č. k. 700-3730050310-GC04/10 zo dňa 28.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2010, rozhodnutie č. k. 700-3730050110-GC04/10 zo dňa 28.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2010, rozhodnutie č. k. 700-02-301-4105/2003 zo dňa 25.07.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2003 a vykonateľnosť dňa 06.12.2003, a rozhodnutie č. k. 700-02-500-4105/2002 zo dňa 30.01.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2002 a vykonateľnosť dňa 28.03.2002.
Dňa 25.01.2016 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil oznámením oprávnenej zo dňa 12.01.2016 o tom, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, sa po začatí exekučného konania stal neúčinným. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 67,07 Eur a spis, sp. zn. EX 539/2011, v ktorom je založené predmetné oznámenie oprávnenej zo dňa 12.01.2016. Oprávnená ním súdnemu exekútorovi oznámila, že rozhodnutie č. 700-02-301-4105/2003 zo dňa 25.07.2003, právoplatné dňa 05.12.2003, a rozhodnutie č. 700-02-500-4105/2002 zo dňa 30.01.2002, právoplatné dňa 27.03.2002, uplatnené v danom exekučnom konaní, nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať, a zároveň že rozhodnutia č. 700-3730050310-GC04/10 a č. 700-3730050110-GC04/10 zo dňa 28.04.2010 boli odpísané, a teda oprávnená už v predmetnom exekučnom konaní neeviduje voči povinnému žiadnu pohľadávku.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 07.10.2011, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013 a v rozsahu citovaného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení podľa Exekučného poriadku v platnom znení.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Nakoľko z exekučných titulov - rozhodnutia č. k. 700-02-500-4105/2002 zo dňa 30.01.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2002 a vykonateľnosť dňa 28.03.2002, a rozhodnutia č. k. 700-02-301-4105/2003 zo dňa 25.07.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2003 a vykonateľnosť dňa 06.12.2003, ktorými bolo povinnému predpísané na úhradu poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie júl 1999 až jún 2003, vyplýva, že povinnosť povinného zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nebola splnená, súd v zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vychádzal pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu z predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. zo zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. decembra 2003 (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“), ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2004 zrušený zákonom o sociálnom poistení.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
V zmysle citovaného ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie oprávnenej, ktorým bolo povinnému predpísané na úhradu poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Nakoľko zákon pre uskutočnenie výkonu rozhodnutia stanovil prekluzívnu lehotu, jej uplynutím sa rozhodnutie, o výkon ktorého ide, stáva neúčinným, a na jeho podklade nemožno v exekúcii pokračovať. V danom prípade sú exekučnými titulmi rozhodnutie oprávnenej č. k. 700-02-500-4105/2002 zo dňa 30.01.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2002, a rozhodnutie oprávnenej č. k. 700-02-301-4105/2003 zo dňa 25.07.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2003. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia č. 700-02-500-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 teda uplynula dňom 27.03.2012 a rozhodnutia č. 700-02-301-4105/2003 zo dňa 25.07.2003 dňa 05.12.2013.
Zároveň vo vzťahu k pohľadávkam z ďalších dvoch rozhodnutí oprávnenej (č. 700-3730050310- GC04/10 zo dňa 28.04.2010 a č. 700-3730050110-GC04/10 zo dňa 28.04.2010), ktoré sú v danej veci tiež exekučnými titulmi, došlo v zmysle oznámenia oprávnenej zo dňa 12.01.2016, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.01.2016 a založeného v spise súdneho exekútora, sp. zn. EX 539/2011, k ich odpísaniu.
Na základe uvedených skutočností súd, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, nakoľko po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, preukázateľne zaniklo právo ním priznané.
Na základe uvedených skutočností súd, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, boli po začatí exekúcie zrušené alebo sa stali neúčinnými, respektíve po ich vydaní, preukázateľne zanikli práva nimi priznané.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 67,07 Eur a ktoré špecifikoval nasledovným spôsobom:
1. Odmena exekútora podľa ô 14 ods. 1 vyhlášky:.....................................................33,19 Eur 2. Náhrada hotových výdavkov - poštové poplatky:..................................................22,70 Eur 3. DPH vo výške 20 %................................................................................................11,18 Eur Celkom spolu.................................................................................................................67,07 Eur
Súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 Eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 Eur.
V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 22,70 Eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné vo výške 4,30 Eur, ktoré, ako vyplýva z prehľadu pošty a poplatkov uvedeného na rubovej strane spisového obalu predloženého spisu súdneho exekútora, sp. zn. EX 539/2011, si súdny exekútor uplatnil za doručenie vyúčtovania trov a za vrátenie poverenia súdu, nakoľko ich vynaloženie súd nemal z predloženého spisu súdneho exekútora za preukázané, respektíve ide o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi ešte nevznikli. Poštovné vo zvyšnom rozsahu, t.j. vo výške 18,40 Eur, súd súdnemu exekútorovi priznal, nakoľko jeho vynaloženie, opodstatnenosť a účelnosť mal na základe príslušného spisového materiálu a poštových doručeniek, založených v spise súdneho exekútora, sp. zn. EX 539/2011, za preukázané. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 18,40 Eur.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku v platnom znení trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 61,91 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 10,32 Eur (20 % zo sumy 51,59 Eur).
Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného, a rovnako v prípade, že je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), znáša trovy exekúcie oprávnený.
Vzhľadom na to, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Uvedené vyplýva i z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo 4/2010, zo dňa 06.10.2010, podľa ktorého oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že náklady zahŕňajúce odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času súdneho exekútora, uhrádza povinný. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd len výnimočne, za podmienok ustanovených v § 203 Exekučného poriadku, uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku umožňuje súdu prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej výdavky
súdneho exekútora uhrádza povinný. Podmienkou takéhoto postupu je nemajetnosť povinného alebo určitá forma procesného zavinenia oprávneného, ktorá znamená také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z týchto zákonných predpokladov, a teda nebol splnený dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie exekučného titulu. Oprávnená postup súdneho exekútora v exekučnom konaní ani dĺžku trvania tohto postupu, a teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Na tomto základe súd uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,91 Eur povinnému.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,91 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Rožňava, proti časti výroku o zastavení exekúcie.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.