Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cbi/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa, UL. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti odporcovi: Energy Concept, s.r.o., Líščie údolie 68, 841 04 Bratislava, IČO: 35 918 071, o určenie neúčinnosti plánu voči veriteľovi v reštrukturalizačnom konaní, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 152,60 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 29.10.2014 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ, Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, domáhal určenia neúčinnosti plánu voči veriteľovi (ďalej len „navrhovateľ“) v reštrukturalizačnom konaní v zmysle ust. § 157 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že uznesením zo dňa 08.04.2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2014 dňa 14.04.2014, Okresný súd Bratislava I. rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi Energy, s.r.o., so sídlom Líščie údolie 68, 841 04

Bratislava, IČO: 35 918 071 (ďalej len „odporca“). Uznesením zo dňa 28.04.2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 84/2014 dňa 05.05.2014, Okresný súd Bratislava I. povolil reštrukturalizáciu dlžníka Energy, s.r.o., so sídlom Líščie údolie 68, 841 04 a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ľuboša Jurča so sídlom kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava ( ďalej len správca). Navrhovateľ si, v súlade s ustanovením § 120 a nasl. ZKR, prihlásil v zákonom stanovenej lehote pohľadávky do reštrukturalizácie v celkovej výške 23.150,47 EUR prihláškou podanou 22.05.2014. Pohľadávka navrhovateľa bola odporcom uznaná v plnom rozsahu. Pohľadávka navrhovateľa v celkovej výške bola zaradená do skupiny č. 1 - Skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodňuje, tým, že žiadal o zaradenie jeho pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená, a to o zaradenie pohľadávok do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Navrhovateľ svoju požiadavku opieral najmä o ust. § 148 ods. 3 ZKR, podľa ktorého sa veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Navrhovateľ je toho názoru, že v súlade s § 1 ods. 1 písmeno b) zákona č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci (ďalej len „ZoŠP“) sa považuje za poskytovateľa štátnej pomoci. Na základe tohto sa navrhovateľ domáhal 100% - ného uspokojenia svojej pohľadávky formou zaradenia

do skupiny Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky, ktorá sa v zmysle § 148 ods. 2 považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Odporca považuje návrh na začatie konania za nedôvodný. K návrhu na začatie konania sa vyjadril vo Vyjadrení odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 02.12. 2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.12.2015. Vo vyjadrení odporca uviedol, že trvá na svojom názore, že s odbornou starostlivosťou určené uspokojenie v skupine nezabezpečené pohľadávky 1 vo výške 15% (3472,57 EUR) je výrazne vyššie ako by bolo v prípadnom konkurze (117,38EUR). Navrhovateľ sa o.i. domáhal a domáha favorizácie svojej pohľadávky pred inými pohľadávkami. I keď je navrhovateľ veriteľom zastupujúcim štát, resp. orgán ktorý je poskytovateľom štátnej pomoci nie je možno jeho pohľadávku žiadnym spôsobom z tohto dôvodu preferovať. Podľa odporcu nejedná sa v tomto prípade ani o poskytnutie štátnej pomoci v zmysle zákona 231/1999 Z. z. ostatnej pomoci v znení neskorších noviel, nakoľko on o takúto pomoc nikdy nežiadal. Na poskytnutie štátnej pomoci je v zmysle zákona o štátnej pomoci §17 potrebná žiadosť a zmluva a oboje v jeho prípade absentuje. Nemožno sa teda na poskytnutie štátnej pomoci odvolať. Nie je možno ani akýmkoľvek spôsobom uprednostniť pohľadávku z dôvodu, že veriteľ zastupuje štát a má za to, že veriteľ sa nemôže domáhať osobitného postavenia ani zo žiadneho iného dôvodu. Článok 20 Ústavy SR hovorí, že majetok všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo pohľadávky kýmkoľvek je rovné vlastníctvu ktorejkoľvek inej pohľadávky. Pokiaľ považujeme Sociálnu poisťovňu za štátny orgán, tak potom takýto orgán smie v zmysle čl. 2 Ústavy SR konať len na základe ústavy v jej medziach. Pokiaľ sa odvoláva navrhovateľ na akty európskych spoločenstiev tieto majú prednosť len pred zákonmi SR, ale nie pred Ústavou SR. Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 07.03.2016.

Súd v právnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, s písomným vyjadrením odporcu zo dňa 02.12.2014, vypočutím navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 07.03.2016 a predloženými listinnými dôkazmi účastníkov konania. Tunajší súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi:

- Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok zo dňa 22.05.2014,

- žiadosť v zmysle § 145 ods. 1 písm.c/ zákona č. 7/2005 Z.z., zo dňa 04.09. 2014,

- odpoveď na žiadosť v zmysle § 145 ods. 1 písm.c/ zákona č. 7/2005 Z.z., zo dňa 08.09. 2014,

- námietka proti prijatiu reštrukturalizačného plánu zo dňa 11.09. 2014,

- vyjadrenie odporcu k žalobe zo dňa 02.12. 2014,

- tabuľkou - porovnaním uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácií,

- reštrukturalizačný plán dlžníka. -

Účastníci konania ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli, preto súd ďalšie dôkazy nevykonal. Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 OSP.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 OSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Na základe vyššie vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Odporca je právnickou osobou, ktorej hlavnou podnikateľskou činnosťou je stavebníctvo. Uznesením zo dňa 08.04.2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2014 dňa 14.04.2014, Okresný súd Bratislava I. rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči odporcovi. Uznesením zo dňa 28.04.2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 84/2014 dňa 05.05.2014, Okresný súd Bratislava I. povolil reštrukturalizáciu odporcu a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ľuboša Jurča so sídlom kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava ( ďalej len správca). Navrhovateľ si, v súlade s ustanovením § 120 a nasl. ZKR, prihlásil v zákonom stanovenej lehote pohľadávky do reštrukturalizácie v celkovej výške 23.150,47 EUR prihláškou podanou 22.05.2014.

Na účely hlasovania o reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené tri skupiny veriteľov, skupina č. 1 - Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 1 - poskytovatelia štátnej pomoci; skupina č. 2 - Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2 - ostatní veritelia; skupina č. 3 - Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 3- spriaznení veritelia. Navrhovateľ pred konaním schvaľovacej schôdze žiadal odporcu Zmenou plánu na návrh účastníka plánu zo dňa 04.09.2014 o zaradenie jeho pohľadávky ako bolo zaradená. Schvaľovacia schôdza veriteľov odporcu sa konala 11.09.2014. Na schvaľovacej schôdzi navrhovateľ predložil Námietky veriteľa, v ktorých špecifikoval viaceré námietky k reštrukturalizačnému plánu. Navrhovateľ v rámci rozpravy uskutočnenej počas konania na schvaľovacej schôdzi uplatnil námietku proti prijatiu reštrukturalizačnému plánu, ktorú odôvodňoval nezaradením jeho pohľadávky do skupiny ako žiadal. Uznesením zo dňa 07.10.2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 196/2014 Okresný súd Bratislava I schválený reštrukturalizačný plán potvrdil a ukončil tak reštrukturalizáciu odporcu. Súd preskúmal dôvodnosť, opodstatnenosť a právny základ uplatneného nároku navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, ako aj tým, že sa oboznámil s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi. Podľa § 137 ods. 1 ZoKR: „Na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.“ Podľa § 137 ods. 2 ZoKR: „Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.“

Podľa § 137 ods. 3 ZoKR: „Ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.“ Podľa § 138 ods. 1 ZoKR: „Každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.“ Podľa § 145 ods. 1 ZoKR: „Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu a) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu, b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu, c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, d) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu, e) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu, f) o nižšie uspokojenie svojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu.“ Podľa § 145 ods. 3 ZoKR: „Predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti. Ak je predkladateľom plánu dlžník, správca mu doručí zoznam žiadostí na účely ich posúdenia najneskôr piaty deň pred konaním schvaľovacej schôdze.“ Podľa § 148 ods. 3 ZoKR: „Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytnutie štátnej pomoci.“ Podľa § 157 ods. 1 ZoKR: „Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak: a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,

b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.“ Podľa § 1 ods. 1 písmeno b) ZoŠP: „Tento zákon sa vzťahuje na b) štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona.“ Podľa § 5 ods. 2 ZoŠP: „Nepriamou formou štátnej pomoci je najmä a) poskytnutie štátnej záruky alebo bankovej záruky, b) poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu,

c) predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena, d) poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, e) odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.“ Podľa článku 107 bod 1 Zmluvy o fungovaní EÚ: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“ Na základe zisteného skutkového stavu súd nepovažuje návrh navrhovateľa na začatie konania za dôvodný a to najmä z dôvodov uvedených nižšie:

1. ZoKR ukladá predkladateľovi plánu podľa § 137 ods. 1 ZoKR povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky a samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky. Túto povinnosť odporca splnil.

V súlade s § 137 ZoKR odporca vytvoril 3 skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Navrhovateľova pohľadávka bola zaradená do skupiny č. 1 - Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 1 - poskytovatelia štátnej pomoci. Podľa § 137 ods. 2 ZoKR je predkladateľovi plánu daná možnosť už vytvorené skupiny rozdeliť na ďalšie skupiny podľa postavenia veriteľov, ktoré musí byť predkladateľom plánu zohľadnené pri vypracovaní reštrukturalizačného plánu. Skupiny by mali byť vytvorené tak, aby veritelia s rovnakými ekonomickými záujmami najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku pohľadávky alebo zabezpečenie ich pohľadávok boli v rovnakej skupine. Navrhovateľ Zmenou plánu na návrh účastníka konania zo dňa 04.09.2014 požiadal predkladateľa plánu o vytvorenie skupiny Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Táto skupina v reštrukturalizačnom pláne odporcom v súlade s § 137 ZoKR vytvorená nebola. Zákon v § 137 ods. 2 ZoKR odporcovi deľbu na ďalšie skupiny ukladá iba ako možnosť, teda je to na jeho zvážení a posúdení, aby s odbornou starostlivosťou vyhodnotil žiadosť navrhovateľa na vytvorenie ďalšej skupiny - Skupina pre pohľadávky plánom nedotknuté. Odporca tejto žiadosti nevyhovel, čím neporušil ustanovenie § 137 ZoKR, pretože povinnosť uloženú výslovne v tomto ustanovení (vytvoriť samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky, samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky a samostatnú skupinu pre podriadené pohľadávky) si splnil riadne.

Navyše, v skupine č. 1 - Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 1 - poskytovatelia štátnej pomoci, bol zaradený aj ďalší verejný orgán, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, a to Slovenská republika -,Daňový úrad Bratislava. Odporca by vytvorením skupiny Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky bol povinný brať ohľad na veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami a do tejto skupiny zaradiť aj veriteľa Slovenskú republiku -Daňový úrad Bratislava, ako ďalšieho potenciálneho poskytovateľa štátnej pomoci.

Súd sa stotožňuje s názorom odporcu a je presvedčený, že odporca ako predkladateľ plánu v danej právnej veci postupoval v súlade so zákonom. V záväznej časti plánu vytvoril predpokladané skupiny. Keďže ďalšie delenie skupín je na uvážení odporcu, ten tieto nepovažoval za potrebné ďalej rozdeliť, a v dôsledku toho nebola vytvorená ani skupina, ktorej sa domáhal navrhovateľ. Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky je fakultatívna skupina. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcom nebola vytvorená, odporca

nemohol pohľadávku navrhovateľa zaradiť do neexistujúcej skupiny. Z toho dôvodu nebolo možné žiadosti navrhovateľa vyhovieť. 2. Súd sa ďalej v danom prípade zaoberal tvrdením navrhovateľa, že prijatím reštrukturalizačného plánu sa jeho postavenie zhoršilo. Na základe uvedeného tunajší súd porovnal postavenie navrhovateľa v reštrukturalizačnom konaní s jeho prípadným postavením v konkurze. Pri analýze postavenia navrhovateľa súd vychádzal z prijatého reštrukturalizačného plánu. 3. V zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. , zo dňa 07.10.2014 bol reštrukturalizačný plán potvrdený súdom. Odporca sa zaoberal v reštrukturalizačnom pláne aj: Podrobný rozbor jednotlivých metód reštrukturalizácie, aj porovnaním uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov s konkurzom. Súd v zhode s tvrdením odporcu že určené uspokojenie v skupine nezabezpečené pohľadávky 1 vo výške 15% (3472,57 EUR) je výrazne vyššie ako by bolo v prípade konkurzu (117,38 EUR). Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozdiel medzi uspokojením nezabezpečených veriteľov 1 odporcu v konkurze a v reštrukturalizácii predstavuje čiastku 3355.19,- EUR v prospech reštrukturalizácie. Z prihliadnutím na uvedené tunajší súd neakceptuje ani toto tvrdenie navrhovateľa a je presvedčený, že sa navrhovateľ nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia reštrukturalizačného plánu. Súd je toho názoru, že prijatie reštrukturalizačného plánu bolo pre navrhovateľa výhodnejšie ako vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu. 4. Súd sa v danej veci prikláňa k názoru odporcu, a to, že nie sú splnené podmienky na strane navrhovateľa o zaradenie jeho pohľadávky do inej skupiny, než ako bola zaradená odporcom a teda nie je splnená podmienka uvedená v § 157 ods. 1 písmeno c) ZoKR, ktorá predstavuje zákonný predpoklad na vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči navrhovateľovi.

5. Z hľadiska posúdenia, či bola nezaradením pohľadávok navrhovateľa do skupiny pre pohľadávky plánom nedotknuté odporcovi poskytnutá nepriama forma štátnej pomoci, súd uvádza nasledovné:

Navrhovateľ sa podľa § 1 ods. 1 písmeno b) ZoŠP považuje za poskytovateľmi štátnej pomoci. V súlade s § 138 ods. 3 sa veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. V znení § 157 ZoKR, ktoré zakotvuje zákonné predpoklady podania žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi, absentuje skutočnosť, že veriteľ môže byť poskytovateľom štátnej pomoci. V danej situácií odporca správne zdôraznil, že postavenie veriteľa ako poskytovateľa štátnej pomoci automaticky stanovuje, že

navrhovateľ sa považuje za veriteľa nesúhlasiacim s plánom. Avšak, tento nesúhlas nepredstavuje zákonnú prekážku prijatia reštrukturalizačného plánu, pokiaľ zaň hlasovala zákonom vyžadovaná väčšina veriteľov (§ 148 ods. 1 písmeno b) . Ustanovenie § 157 neuvádza možnosť poskytnutia štátnej pomoci ako dôvod, pre ktorý je možné podať žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. 6. Súd považuje za potrebné, v súvislosti s poskytnutím nepriamej štátnej pomoci, vyjadriť sa aj k prípadom C - 222/04 - Ministerstvo financií a ekonómie proti bankovej nadácií Cassa di Risparmio di Firenze, C - 387/92 Banco Exterior de Espaňa SA a prípadu Ayuntamiento de Valencia a prípad T - 36/99 Lenzing vs. Komisia Európskych spoločenstiev, ktoré boli predložené navrhovateľom.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru vyjadrujúce, že konanie verejných orgánov priznávajúce určitým podnikom (bankovej nadácii) oslobodenie od dane predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (prípad C - 222/04 - Ministerstvo financií a ekonómie proti bankovej nadácií Cassa di Risparmio di Firenze) ako aj rozhodnutie verejného orgánu, ktorým by podnik (banková nadácia) mal byť oslobodený od daňovej zrážky z dividend nie je aplikovateľné na dané konanie. Rovnako to platí

aj na rozhodnutie, ktoré sa týka spoločnosti podnikajúcej „v sektore, ktorý je obzvlášť problematický“ (s viskóznymi vláknami), pretože poskytnutie pomoci takejto spoločnosti podnikajúcej v problematickom sektore má svojou povahou tendenciu narušiť hospodársku súťaž (Ayuntamiento de Valencia a prípad T - 36/99 Lenzing vs. Komisia Európskych spoločenstiev). V uvedených rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora išlo totiž o poskytnutie štátnej pomoci priamo verejnými orgánmi (Daňové úrady alebo Správa pokladnice sociálneho zabezpečenia - Sociálna poisťovňa). V danej právnej veci navrhovateľ neprijal žiadne rozhodnutie, ktorým by priamo poskytol odporcovi štátnu pomoc. Navrhovateľ nielenže neprijal žiadne rozhodnutie, ktorým by odporcovi odpustil časť jeho dlhu, ale ani nesúhlasil s prijatím reštrukturalizačného plánu, teda neschválil dohodu uzatvorenú medzi odporcom a jeho veriteľmi. Súd sa v tejto súvislosti uvádza do pozornosti a oboznamuje aj s rozhodnutím Európskej komisie Brusel 02 - IV- 2008 K (2008) 1097 Slovenská republika, pomoc na reštrukturalizáciu podniku Compel Rail, ktoré bolo predložené v obdobnej veci odporcom. V rozhodnutí sa Európska komisia zaoberala, či vo vyrovnacom konaní spoločnosti Compel Rail dôjde čiastočným odpísaním pohľadávky Daňového úradu, ktorý bol jeden z veriteľov spoločnosti Compel Rail, k poskytnutiu štátnej pomoci. Súd zdôrazňuje, že rovnako ako navrhovateľ v predmetnej právnej veci, ani Daňový úrad vo vyrovnacom konaní spoločnosti Compel Rail nesúhlasil s návrhom na vyrovnanie. Európska komisia v prípade spoločnosti Compel Rail uviedla, že o štátnu pomoc ide vtedy, ak verejný orgán nevymáha alebo odpustí dane alebo poplatky, ktoré je určitý podnik povinný zaplatiť. Európska Komisia v tomto prípade vyjadrila aj názor, podľa ktorého ak spoločnosť nezískala

vďaka reštrukturalizácií svojho daňového dlhu v rámci vyrovnacieho konania zvláštnu výhodu a výsledok vyrovnacieho konania nebol menej výhodný pre daňový úrad v porovnaní s konkurzom a daňovou exekúciou a bol by preto prijateľný pre hypotetického veriteľa v trhovom hospodárstve, nepredstavuje takéto konanie štátnu pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES. 7. Súd už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku porovnával postavenie navrhovateľa v prípadnom konkurze na majetok odporcu s jeho postavením v reštrukturalizácií, podľa ktorého výsledok reštrukturalizácie je pre navrhovateľa priaznivejší.

8. Súd má za to, reštrukturalizáciou nebola narušená hospodárska súťaž medzi členskými štátmi spoločenstva a navyše reštrukturalizáciou nezískal odporca žiadnu výhodu, je toho názoru, že prijatím reštrukturalizačného plánu nebola odporcovi poskytnutá štátna pomoc podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ ani podľa § 5 ZoŠP.

8. K námietkam navrhovateľa, že odporca si svoje povinnosti neplní riadne a včas tunajší súd konštatuje, že posúdenie tejto skutočnosti nie je predmetom tohto konania. Predmetom konania je posúdenie naplnenia zákonných podmienok a predpokladov pre podanie žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči navrhovateľovi.

9. Z uvedeného vyplýva, že nebol daný zákonný dôvod, pre ktorý súd môže vysloviť neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči navrhovateľovi ako veriteľovi. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania si právny zástupca odporcu vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 11.03. 2016 v celkovej výške 152,60 EUR. Súd vyčíslené trovy právneho zastúpenia preskúmal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 152,60 EUR. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).