Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-140-2011.pdf
PDF · 158.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/140/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v právnej veci žalobcu SPORT REAL s.r.o., so sídlom Brnianska 2, 911 05 Trenčín, IČO: 36 626 015, právne zastúpeného JUDr. Milanom Fulecom, advokátom, Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, proti žalovanému STUPRA, s.r.o. so sídlom Pod papierňou 46, 085 01 Bardejov, IČO: 43 999 808, o zaplatenie 32.638,25 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31.926,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 15.06.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.06.2011, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 41.880,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 37.000,00 Eur od 04.04.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č. 19/2010 zo dňa 30.08.2010, na základe ktorej vykonal pre žalovaného rekonštrukciu futbalového ihriska s položením umelého trávnika a výmeny trávnika v Bardejove. V súvislosti s vykonaným dielom vyfakturoval žalovanému dohodnutú cenu diela, a to faktúrou č. 2010049 na 206.319,32 Eur vystavenú dňa 30.09.2010 s dátumom splatnosti 14.10.2010, ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 16.11.2010 sumou 56.319,32 Eur, dňa 14.12.2010 sumou 50.000,00 Eur, dňa 03.02.2011 sumou 20.000,00 Eur, dňa 01.03.2011 sumou 10.000,00 Eur, dňa 03.03.2011 sumou 10.000,00 Eur, dňa 08.03.2011 sumou 10.000,00 Eur, dňa 18.03.2011 sumou 3.000,00 Eur a dňa 04.04.2011 sumou 10.000,00 Eur. Spolu žalovaný uhradil žalobcovi predmetnú faktúru čiastočne vo výške 169.319,32 Eur a zvyšok faktúry vo výške 37.000,00 Eur žalovaný do podania žaloby nezaplatil, z tohto dôvodu je v omeškaní so zaplatením záväzku v uvedenej výške. Z vymáhanej sumy predstavuje istina 37.000,00 Eur, známe úroky z omeškania predstavujú sumu 4.880,03 Eur, a to úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 206.319,32 Eur od 15.10.2010 do 15.11.2010, t. j. 1.627,94 Eur, z dlžnej sumy 150.000,00 Eur od 16.11.2010 do 13.12.2010, t. j. 1.035,62 Eur, z dlžnej sumy 100.000,00 Eur od 14.12.2010 do 02.02.2011, t. j. 1.257,53 Eur, z dlžnej sumy 80.000,00 Eur od 03.02.2011 do 28.02.2011, t. j. 512,88 Eur, z dlžnej sumy 70.000,00 Eur od 01.03.2011 do 02.03.2011, t. j. 34,52 Eur, z dlžnej sumy 60.000,00 Eur od 03.03.2011 do 07.03.2011, t. j. 73,97 Eur, z dlžnej sumy 57.000,00 Eur od 08.03.2011 do 17.03.2011, t. j. 147,55 Eur a z dlžnej sumy 47.000,00 Eur od 18.03.2011 do 03.04.2011, t. j. 197,01 Eur. Ako príslušenstvo pohľadávky si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 37.000,00 Eur od 04.04.2011 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 04.07.2011 doručeným súdu dňa 07.07.2011, žalobca doplnil svoju žalobu, keď uviedol, že žalovaný čiastočne uhradil faktúru č. 2010049 na sumu 206.319,32 Eur vystavenú dňa 30.09.2010 s dátumom splatnosti 14.10.2010 ďalšou čiastočnou úhradou dňa 28.06.2011 sumou 10.000,00 Eur. Spolu teda žalovaný uhradil predmetnú faktúru čiastočne vo výške 179.319,32 Eur a zvyšok faktúry vo výške 27.000,00 Eur žalovaný neuhradil. Z vymáhanej sumy tak predstavuje istina 27.000,00 Eur, známe úroky z omeškania predstavujú sumu 5.945,32 Eur, a to úroky z omeškania 9,00 % ročne z dlžnej sumy 206.319,32 Eur od 15.10.2010 do 15.11.2010, t. j. 1.627,94 Eur, z dlžnej sumy 150.000,00 Eur od 16.11.2010 do 13.12.2010, t. j. 1.035,62 Eur, z dlžnej sumy 100.000,00 Eur od 14.12.2010 do 02.02.2011, t. j. 1.257,53 Eur, z dlžnej sumy 80.000,00 Eur od 03.02.2011 do 28.02.2011, t. j. 512,88 Eur, z dlžnej sumy 70.000,00 Eur od 01.03.2011 do 02.03.2011, t. j. 34,52 Eur, z dlžnej sumy 60.000,00 Eur od 03.03.2011 do 07.03.2011, t. j. 73,97 Eur, z dlžnej sumy 57.000,00 Eur od 08.03.2011 do 17.03.2011, t. j. 147,55 Eur, z dlžnej sumy 47.000,00 Eur od 18.03.2011 do 03.04.2011, t. j. 197,01 Eur, z dlžnej sumy 37.000,00 Eur od 04.03.2011 do 27.06.2011, t. j. 1.058,30 Eur. Príslušenstvo pohľadávky predstavujú úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia. Voči žalovanému sa tak domáhal zaplatenia sumy 32.945,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podaním zo dňa 24.08.2011 doručeným súdu dňa 26.08.2011 žalobca na výzvu súdu opravil podanú žalobu, keď uviedol, že pri výpočte úrokov z jednotlivých čiastočných splátok dlhu došlo k mylnému výpočtu. Z vymáhanej sumy tak predstavuje istina sumu 27.000,00 Eur a známe úroky z omeškania predstavujú sumu 5.638,25 Eur, a to úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 206.319,32 Eur od 15.10.2010 do 15.11.2010, t. j. 1.627,94 Eur, z dlžnej sumy 150.000,00 Eur od 16.11.2010 do 13.12.2010, t. j. 1.035,62 Eur, z dlžnej sumy 100.000,00 Eur od 14.12.2010 do 02.02.2011, t. j. 1.257,53 Eur, z dlžnej sumy 80.000,00 Eur od 03.02.2011 do 28.02.2011, t. j. 512,88 Eur, z dlžnej sumy 70.000,00 Eur od 01.03.2011 do 02.03.2011, t. j. 34,52 Eur, z dlžnej sumy 60.000,00 Eur od 03.03.2011 do 07.03.2011, t. j. 73,97 Eur, z dlžnej sumy 50.000,00 Eur od 08.03.2011 do 17.03.2011, t. j. 123,29 Eur, z dlžnej sumy 47.000,00 Eur od 18.03.2011 do 03.04.2011, t. j. 197,01 Eur, z dlžnej sumy 37.000,00 Eur od 04.04.2011 do 27.06.2011, t. j. 775,48 Eur. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia. Voči žalovanému sa tak domáhal zaplatenia sumy 32.638,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
V predmetnej veci bol Okresným súdom Bardejov vydaný platobný rozkaz zo dňa 31.08.2011 číslo konania 1Rob/107/2011-41, voči ktorému podal žalovaný včas odpor. Týmto sa platobný rozkaz v zmysle § 174 odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Žalobca podaním zo dňa 06.02.2013 doručeným súdu dňa 08.02.2013 v priebehu konania vzal žalobu čiastočne späť, keď zmenil splatnosť faktúry číslo 2010049 zo dňa 30.09.2010 v tom zmysle, že opravil dátum jej splatnosti na deň 28.10.2010. Uvedenú zmenu splatnosti faktúry žalobca vykonal na základe článku VI. - Platobné podmienky, bod. 2 Zmluvy o dielo číslo 19/2010 zo dňa 30.08.2010, nakoľko fakturovaná suma bola žalovanému zo strany investora zaplatená v plnej výške dňa 27.10.2010, považoval žalobca za deň splatnosti nasledujúci deň po tom, ako nastala rozhodujúca skutočnosť, t. j. deň 28.10.2010. Po prepočítaní známych úrokov z omeškania sa tak voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 31.926,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2010 do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na to, že žaloba bola žalobcom v priebehu konania vzatá sčasti späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil na pojednávaní konanom dňa 20.05.2013, súd za podmienok v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 96 Občianskeho súdneho poriadku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby zastavil.
Predmetom tohto konania po jeho čiastočnom zastavení je tak zaplatenie sumy 31.926,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia titulom neuhradenia ceny za zhotovenie diela - Rekonštrukciu futbalového ihriska s umelou trávou - výmena trávnika, v zmysle uzavretej zmluvy o dielo v lehote splatnosti (§ 536 a nasl. zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka /ďalej len „Obchodný zákonník“/).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predvolaných svedkov a oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod spisovou značkou 1Cb/140/2011 a z neho najmä s obsahom žaloby zo dňa 15.06.2011, s fotokópiou faktúry číslo 2010049 zo dňa 30.09.2010, s fotokópiou Súpisu prevedených prác číslo 1 zo dňa 30.09.2010, s fotokópiou Zmluvy o dielo číslo 19/2010 zo dňa 30.08.2010, s fotokópiou Zápisu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí zo dňa 30.09.2010, s fotokópiou výpisov z účtu žalobcu zo dňa 27.05.2011 a zo dňa 01.03.2011, s podaním žalobcu zo dňa 04.07.2011 a zo dňa 24.08.2011 spolu s jeho prílohami, a to s fotokópiou výpisu z účtu zo dňa 28.06.2011, s odporom žalovaného zo dňa 21.09.2011 spolu s jeho prílohami, s podaním žalovaného zo dňa 25.01.2011, s vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 28.10.2011, s podaním žalovaného zo dňa 29.11.2011, s podaním žalobcu zo dňa 19.09.2013, s podaním žalovaného zo dňa 23.09.2013, so znaleckým posudkom 49/2014 zo dňa 09.06.2014, s vyjadrením žalovaného k znaleckému posudku zo dňa 08.07.2014, s vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 11.07.2014, s výpisom z obchodného registra žalobcu a výpisom z obchodného registra žalovaného a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 30.08.2010 písomnú Zmluvu o dielo číslo 19/2010, predmetom ktorej bolo uskutočnenie prác - Rekonštrukcia futbalového ihriska s umelou trávou - výmena trávnika v Bardejove. Žalobca po odovzdaní a prevzatí diela vystavil žalovanému za vykonané práce faktúru číslo 2010049 zo dňa 30.09.2010 na sumu 206.319,32 Eur. Žalovaný vystavenú faktúru uhrádzal postupne po lehote splatnosti, a to dňa 16.11.2010 v sume 56.319,32 Eur, dňa 14.12.2010 v sume 50.000,00 Eur, dňa 03.02.2011 v sume 20.000,00 Eur, dňa 01.03.2011 v sume 10.000,00 Eur, dňa 03.03.2011 v sume 10.000,00 Eur, dňa 08.03.2011v sume 10.000,00 Eur, dňa 18.03.2011 v sume 3.000,00 Eur, dňa 04.04.2011 v sume 10.000,00 Eur a po podaní žaloby na súd dňa 28.06.2011 v sume 10.000,00 Eur, na dôkaz čoho boli žalobcom predložené výpisy z účtu. Celkovo tak bola žalovaným uhradená suma 179.319,32 Eur. Neuhradená tak ostala suma vo výške 27.000,00 Eur.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu podanom dňa 22.09.2011 uviedol, že žalobca nevykonal dielo riadne. Dielo má vady, ktoré vytkol investor Bardejovský podnik služieb BAPOS, mestský podnik žalovanému listom zo dňa 14.12.2010 a ktoré boli následne žalovaným vytknuté žalobcovi, ktorý zároveň žiadal ich odstránenie. Išlo o vady: pri daždivom počasí sa vytvárajú na ploche mapy, čo znamená, že voda nie je dostatočne odvádzaná z povrchu, chýba dostatočné množstvo granulátu, na vykonanie diela bol použitý iný materiál aký bol pôvodne použitý na futbalovom ihrisku. Ohľadne vytýkaných vád sa dňa 15.02.2011 uskutočnilo za účasti zástupcov investora, žalobcu a žalovaného stretnutie, na ktorom bolo konštatované, že žalobca vykoná skúšky priepustnosti, na základe ktorých bude stanovený spôsob nápravy. Žalobca vykonal dňa 05.05.2011 skúšku priepustnosti, podľa ktorej namerané hodnoty zodpovedajú požiadavkám EN 15330-1. Konateľ žalovaného bol prítomný pri vykonaní skúšky, a preto spochybnil jednak jej postup a zároveň aj jej výsledok. Vzhľadom na výsledky vykonanej skúšky považoval žalobca vytknutú vadu za neopodstatnenú. Na vytknutú vadu diela, že pri vykonaní diela bol použitý iný piesok ako mal byť, žalobca reagoval tak, že kremičitý piesok ŠH 32 firmy KERKOSAND Šajdíkovce Humence spĺňa všetky platné normy a parametre a nemôže byť príčinou výskytu vody na trávniku. Žalovaný nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že dielo bolo vykonané riadne a aj naďalej trval na vytknutých vadách a na ich odstránení. Žalobca vykonával rekonštrukciu futbalového ihriska s umelou trávou - výmena trávnika na mieste, na ktorom pred zaplavením realizoval samotné futbalové ihrisko. Rekonštruované ihrisko má mať rovnaké parametre, aby spĺňalo parametre pre certifikát FIFA. Podľa pôvodného certifikátu má byť na trávnik BESTTURF FUL použitý štrk 0,63 - 1,25 mm a granulát s FIFA laboratórnym testom. Pri pôvodnej realizácii diela použil žalobca normou určené materiály, ale pri rekonštrukcii použil iný piesok a iný granulát, čo je podľa žalovaného dôvodom vytýkaných vád. Na základe zmluvy o dielo mal žalovaný zaplatiť až za zrealizované práce. Keďže na základe vadného plnenia došlo k zmene záväzku a žalobca doposiaľ žalovaným vytknuté vady neodstránil, doplatok ceny za dielo nie je splatný. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
Žalobca v podaní zo dňa 28.10.2011 uviedol, že argumentácia žalovaného sa nezakladá na pravde a naďalej pokračuje v snahe oddialiť povinnosť zaplatiť zvyšok dlžnej sumy z faktúry číslo 2010049 vo výške 27.000,00 Eur s príslušenstvom. Už samotná skutočnosť, že žalovaný uhrádzal podľa vlastných finančných možností predmetnú faktúru za dielo i v čase po tom, ako poukazoval na údajné vady, svedčí podľa žalobcu o tom, že sa len účelovo vyhýba zaplateniu zvyšku faktúry. Ak by si bol žalovaný vedomý, že jeho poukazy na údajné závady diela boli oprávnené, nepokračoval by v úhrade ceny diela, a to až do 28.06.2011. Vzájomné rokovania ohľadom údajných vád boli ukončené s tým, že umelý trávnik, ktorý bol predmetom diela je zhotovený v zmysle platnej právnej normy a zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu pochybeniu. V priebehu rokovaní o kvalite diela dospeli účastníci k záveru, že problémy s užívaním diela boli spôsobené jednak nedodržaním stavebných postupov pri úprave a príprave podkladnej vrstvy, ktorú si žalovaný zabezpečoval mimo spolupráce so žalobcom a jednak nesprávnou údržbou trávnika, ktorou pri odhŕňaní snehu žalovaný poškodil dielo v tom zmysle, že spolu so snehom bolo odstránené veľké množstvo granulátu tvoriaceho súčasť umelého trávnika.
Žalovaný v podaní zo dňa 29.11.2011 uviedol, že na nevhodnosť podkladovej vrstvy sa žalobca začal vyhovárať až po tom, ako mu boli vytýkané vady diela, aby sa zbavil zodpovednosti a preniesol ju na žalovaného. Ak žalobca mal pochybnosti o vhodnosti pripraveného podkladu, mal na to žalovaného upozorniť, prípadne mal vykonanie diela odmietnuť. Tým, že začal s realizáciou diela, potvrdil vhodnosť podkladovej vrstvy. Žalobca pred ani počas realizácie nemal žiadne pripomienky k pripravenému podložiu. Pred samotným realizovaním diela sa na ploche nevytvárali mláky a voda bola dostatočne odvádzaná z povrchu, čo podľa žalovaného dokazuje, že stavebné postupy pri úprave a príprave podkladovej vrstvy boli správne. Problémy s odtokom dažďovej vody z plochy nastali až po vykonaní diela žalobcom, teda po uložení umelého trávnika pri použití iného piesku, ako mal byť použitý. Opätovne uviedol, že práve použitie nevhodného piesku je podľa neho dôvodom nedostatočného odvádzania vody z povrchu. Tým, že žalobca použil kremičitý piesok ŠH 32 firmy KERKOSAND Šajdíkovce Humence, ktorý má zrnitosť 0,1 - 1,0 namiesto piesku, ktorý mal byť pôvodne použitý a pôvodne aj použitý bol so zrnitosťou 0,63 - 1,25, dochádza k zanášaniu koberca, čo bráni dostatočnému odtoku vody z povrchu trávnika. Z uvedených dôvodov navrhol vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním, či žalobca na vykonanie diela na základe zmluvy číslo 19/2010 zo dňa 30.08.2010 použil vhodný materiál a či dielo má vady vytýkané žalobcom.
Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2012 právny zástupca žalobcu podrobne popísal priebeh uzavretia zmluvy o dielo, následnú realizáciu diela ako aj priebeh odstránenia vád diela tak, že v súvislosti s povodňami, resp. nepriaznivými poveternostnými podmienkami v roku 2010 došlo k poškodeniu, resp. k znehodnoteniu trávnatej plochy na futbalovom štadióne, vlastníkom ktorého je Mestský podnik Bapos. Po predložení dvoch variant riešenia opravy trávnatej plochy, si žalovaný vybral finančne drahšiu alternatívu, ktorá spočívala vo výmene celého povrchu trávnika s tým, že sa použije aj nový piesok a granulát. Zároveň žalobca upozornil investora, že je vhodné vymeniť podklad pod trávnikom a že v prípade, že to investor urobí vo vlastnej réžii, žalobca nebude ručiť za kvalitu rekonštrukcie trávnika v zmysle jeho odvodnenia, keďže išlo o starý podklad, ktorý mohol byť zanesený bahnom. Na základe uvedeného došlo dňa 30.08.2010 k uzavretiu Zmluvy o dielo číslo 19/2010, predmetom ktorej bolo uskutočnenie výmeny trávnika futbalového ihriska s umelou trávou. Dielo bolo vykonané v 9. mesiaci roku 2010. Dňa 30.09.2010 bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí diela bez vád. Vzhľadom na technologický proces bolo potrebné, aby sa trávnik jeden až dva mesiace používal z dôvodu, aby sa nasypaný piesok a granulát ustálili a dňa 04.11.2010 došlo k dosýpaniu granulátu a piesku. Z dôvodu oznámenia nedostatkov, a to vytváranie máp vody na trávnatej ploche, nedostatočné množstvo granulátu a nedostatočná priľnavosť umelej trávy s podložím, zo strany investora listom zo
dňa 14.12.2010 zaslaného žalovaným, vykonal žalobca na tvári miesta dňa 13.01.2011 šetrenie za účelom zistenia nedostatkov za účasti zástupcu žalobcu p. Miloša Basu. V čase šetrenia neboli zistené žiadne vodné plochy na trávniku. Nižšia priľnavosť bola odstránená dosýpaním granulátu v 11. mesiaci. K nízkemu stavu granulátu žalobca uviedol, že žalovaný nesprávnym spôsobom realizoval v období prelomu rokov 2010 - 2011 zimnú údržbu trávnika, keď pri odhŕňaní snehu došlo k odhrnutiu veľkého množstva granulátu, a to aj niekoľko ton. Manuál k správnej údržbe trávnika obdŕžal žalovaný od žalobcu v čase odovzdania a prevzatia diela, avšak žalovaný realizoval zimnú údržbu mechanickým spôsobom radlicou ťahanou strojom na odhŕňanie snehu namiesto zaliatia trávnika tzv. solankou, teda slanou vodou. Napriek výsledkom šetrenia si žalobca z vlastnej iniciatívy dal vykonať vo svojom laboratóriu skúšky týkajúce sa priepustnosti trávnika, o čom bol vyhotovený protokol zo dňa 24.01.2011 číslo 186/2010. Podľa protokolu je priepustnosť trávnika niekoľkonásobne vyššia ako určuje príslušná norma. Dňa 15.02.2011 sa opäť konala kontrola stavu futbalového ihriska, o ktorej bola vyhotovená zápisnica s tam uvedenými závermi. Okrem iného bolo dohodnuté, že žalovaný zaplatí zvyšok ceny za vykonané dielo do 25.02.2011 s tým, že si ponechá 10 % z ceny diela bez DPH do času, kým žalobca doplní granulát neodborne odstránený z ihriska a bude urobený test priepustnosti nezávislou autorizovanou spoločnosťou. Dňa 05.05.2011 bola vykonaná skúška priepustnosti trávnika Inštitútom pre testovanie a certifikáciu so sídlom v Zlíne na troch miestach trávnika, o výsledkoch ktorej bol vyhotovený skúšobný protokol pod číslom 412501443/01, podľa ktorého má trávnik požadovanú priepustnosť v zmysle normy EN 15330-1, dokonca na najzaťaženejšom mieste vyššiu o 50 % než je požadovaná a na ostatných miestach až trojnásobne. K vytváraniu vodných plôch tak nemohlo dôjsť pre nízku priepustnosť trávnika. Skúšobný protokol bol žalovanému doručený mailom dňa 19.05.2011 spolu s certifikátom Slovenského futbalového zväzu zo dňa 03.11.2010, ktorý potvrdzuje, že futbalové ihrisko s umelým trávnikom nainštalované v klube Partizán Bardejov spĺňa kritériá kvality podľa FIFA a UEFA. Žalovaný v priebehu obdobia od 01.03.2011 do 04.04.2011 zaplatil žalobcovi päť splátok z dohodnutej ceny, spolu vo výške 43.000,00 Eur, čím uznal svoj záväzok podľa § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by teda bol presvedčený, že žalobcom vykonané dielo má vady, nebol by mu uhradil časť dohodnutej ceny diela, preto mal žalobca za to, že dôvodom nezaplatenia ceny diela v celom rozsahu je predovšetkým jeho insolventnosť. Právny zástupca žalovaného namietal, že čiastočné platby žalovaného z roku 2011 nemožno považovať za uznanie jeho záväzku voči žalobcovi, pretože žalobcom vykonané dielo má vady, ktoré žalovaný aj vytýkal. Popísal priebeh uzavretia zmluvy o dielo a vykonania diela v zhode so žalobcom. Medzi účastníkmi konania bola pri uzatváraní zmluvy o dielo číslo 19/2010 dohoda o použití rovnakého materiálu, ako bol použitý pri rekonštrukcii futbalového ihriska v roku 2008. V roku 2010 sa však použil iný materiál, iný granulát a piesok, čo je hlavným dôvodom nedostatočnej priepustnosť trávnatej plochy. Žalovaný spochybnil výsledky vykonaných testov. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že reklamácia bola vykonaná listom Mestského podniku Bapos Bardejov zo dňa 14.12.2010, ku ktorému sa žalovaný pripojil.
Podaním zo dňa 24.01.2012 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu predložil súdu zmluvu o dielo uzavretú medzi Bardejovským podnikom služieb Bapos, mestský podnik Bardejov a žalovaným zo dňa 19.07.2010, predmetom ktorej bolo uskutočnenie stavebných prác - Rekonštrukcia futbalového ihriska s umelou trávou - výmena trávnika v Bardejove s cenou diela dohodnutou na sumu 314.932,50 Eur.
Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2012 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe po jej čiastočnom späťvzatí. Žalovaný naďalej so žalobou nesúhlasil, nakoľko vykonané dielo vykazuje vady. Žalobcom predložený certifikát Slovenského futbalového zväzu zo dňa 03.11.2010 neobsahuje požadované náležitosti certifikátu, nie je podpísaný. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že Mestský podnik Bapos Bardejov žalovanému nevyplatil celú cenu dohodnutú v zmluve o dielo zo dňa 19.07.2010, nevyplatil mu cca 13.000,00 Eur z dôvodu vytýkaných vád. Aj keď v zmluve o dielo číslo 19/2010 zo dňa 30.08.2010 nie je výslovne uvedené, že žalovaný si konkrétnym spôsobom vymienil použitie konkrétneho materiálu na rekonštrukciu trávnika, žalovaný trvdil, že sa na určitom materiály so žalobcom dohodli, aj keď to momentálne nevedel dokázať. Predvolaný svedok Ing. Miroslav Flasar, pracovne zaradený ako vedúci výroby žalobcu dohliadajúci na technológiu umelých trávnikov na futbalových ihriskách popísal technologický postup rekonštrukcie sporného ihriska a zloženie zásypu trávnika. Uviedol, že podklad bol pôvodný a pripravoval ho žalovaný ako objednávateľ. Piesok a granulát použitý pri rekonštrukcii, bol použitý na viacerých ihriskách na Slovensku a doposiaľ nemali reklamácie z titulu priepustnosti. Pri rekonštrukcii bol použitý iný materiál ako pri predchádzajúcej rekonštrukcii, čo však z hľadiska funkčnosti ihriska nezaváži, nakoľko dodané granuláty aj keď boli dodané od rôznych
dodávateľov, mali rovnaké fyzikálne vlastnosti pre daný účel použitia. Použitý materiál v plnom rozsahu vyhovuje príslušnej norme.
Podaním zo dňa 30.05.2012 doručeným súdu dňa 01.06.2012 právny zástupca žalobcu predložil súdu technickú normu ČSN EN 12616 v slovenskom preklade, ktorá upravuje kvalitu povrchov pre športoviská a stanovuje rýchlosť vsakovania vody. Súčasne opätovne poukázal na skutočnosť, že v zmluve o dielo číslo 19/2010 zo dňa 30.08.2010, si účastníci nedojednali konkrétnu normu, ktorú by malo zhotovené dielo spĺňať.
Podaním zo dňa 02.07.2012 doručeným súdu dňa 09.07.2012 predložil žalovaný súdu výpisy z účtu preukazujúce uhradenie ceny za dielo v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 19.07.2010 Bardejovským podnikom služieb Bapos, mestský podnik Bardejov v celkovej sume 238.763,20 Eur.
Podaním zo dňa 21.11.2012 doručeným súdu elektronicky dňa 30.11.2012 a doplneným písomne dňa 03.12.2012, žalobca na výzvu súdu o súčinnosť pri vyhľadaní znalca v oblasti kvality futbalových ihrísk uviedol, že za danej dôkaznej situácie niet dôvodu na vykonanie znaleckého dokazovania. Zopakoval už skôr tvrdené skutočnosti, že nižšia priľnavosť podkladu nebola spôsobená zlým postupom žalobcu ako zhotoviteľa, ale bežným technologickým procesom, ktorý si po utlačení povrchu vyžaduje dosypanie granulátu, čo sa stalo v 11. mesiaci roku 2010, čím bola nižšia priľnavosť podkladu vyriešená. Rovnako bolo v priebehu dokazovania preukázané, že granulát po jeho dosypaní žalovaný nesprávnou údržbou v zimných mesiacoch 2010/2011 odstránil spolu so snehom z povrchu ihriska, o čom svedčia aj predložené fotografie, na ktorých vidno, že odhrnutý sneh v okolí ihriska je plný granulátu.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.02.2013 k splatnosti ceny diela uviedol, že táto je uvedená v príslušnej faktúre ako 14.10.2010. V článku 6 zmluvy o dielo sa uvádza, že splatnosť a úhrada bude realizovaná až po pripísaní úhrady investora na účet objednávateľa. Podľa vyjadrení žalovaného bola úhrada investora vykonaná postupnými platbami a dňa 27.10.2010 bola pripísaná na účet objednávateľa celá hodnota diela zo strany investora. Z tohto dôvodu mala mať faktúra správnu splatnosť najskôr v termíne 27.10.2010, čiže o 13 dní neskôr ako bolo uvedené na faktúre. Ďalej uviedol, že stojatá voda môže byť zapríčinená nielen zlou priepustnosťou trávnika, ale aj nekvalitne vykonanou opravou podložia trávnika, ktorú si žalovaný zhotovoval vo vlastnej réžii a na vlastné riziko. Podľa výpovede svedka Stanislava Draganovského, ktorý bol v čase rekonštrukcie trávnika vedúcim rekreačných služieb Mestského podniku Bapos ako zamestnanec mestského podniku, v mesiacoch november a december 2010 po intenzívnych dažďoch a snežení stála na 1 ihriska voda. Po reklamácii zo strany Baposu u zhotoviteľa diela - žalovaného listom zo dňa 14.12.2010, sa v jarných mesiacoch uskutočnili za prítomnosti žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného skúšky na odtekanie vody žalobcom prizvaným odborníkom. Údržbu trávnika vykonával zamestnanec pán Hopko. Podľa jeho vedomostí pri rekonštrukcii trávnika dal preč starý povrch a dal sa nový trávnatý povrch, o čom rozhodol investor. Iné práce, okrem výmeny trávnika, neboli, prepláchlo sa len drenážne potrubie. Podľa štatutárneho zástupcu žalovaného nemohlo ísť o chybu podložia, pretože plocha po prevedených prácach pripravená pre trávnik neprepúšťala. Boli si istý, že je to urobené dobre. Žalovaný opätovne navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom, nakoľko protokol predložený žalobcom, ktorý žalovaný spochybňoval už v podanom odpore, je len listinným dôkazom.
Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2013 predvolaný svedok Viktor Hopko, bývalý zamestnanec Mestského podniku Bardejov, momentálne zamestnanec Futbalového klubu Partizán Bardejov v pracovnom zaradení ako údržbár, uviedol, že vykonáva údržbu futbalového ihriska. Podľa jeho názoru, trávnik po jeho rekonštrukcii nevykazuje také kvality ako trávnik pred jeho rekonštrukciou, na ploche trávnika sa objavuje stojaca voda. Predtým trávnik viac pil vodu, teraz piesok akoby neprepúšťal vodu, ale ju iba nasával ako špongia. pred rekonštrukciou pokiaľ aj bola búrka, na ňom voda neostávala. Údržbu trávnika, ktorá pozostáva v doplnení granúl, prečesávaní trávnika a v zimnom období v odpratávaní snehu, vykonával aj pred jeho rekonštrukciou. Obsluhu trávnika vykonáva podľa vlastného uváženia, nakoľko nemá návod na jeho obsluhu a údržbu. Sneh z trávnika odhŕňa snehovou radlicou tak, že radlicu, ktorú ťahá ľahký traktor zn. Zetor 5011, necháva asi 1 cm nad úrovňou trávnika. Pri odstraňovaní snehu sa odhrnie aj časť granulátu, ktorý sa však v jarnom období, prípadne aj v zime, keď tomu dovoľuje počasie, vracia späť na plochu trávnika. Svedok Jozef Kukulský, zamestnanec futbalového klubu Partizán Bardejov v pracovnom zaradení ako profesionálny tréner, uviedol, že bol osobne prítomný, keď sa robila prvá
umelá trávnatá plocha s tým, že pracovníci, ktorý pokladali trávnik na umelom ihrisku si nevedeli podklad vynachváliť. Po povodni sa trávnik rekonštruoval. Najväčšia chyba spočíva podľa neho v piesku, ktorý je pod granulátom, ktorý neprepúšťa vodu, ale ju nasiaka a drží, preto voda hlavne v zimnom období, keď terén zamrzne, stojí. Pred rekonštrukciou aj keď bol dážď, voda do hodiny odtiekla, avšak po rekonštrukcii tam ostáva stáť aj dva dni. Podľa jeho názoru, dôvodom, prečo voda stojí, je chyba piesku, keďže trávnik je rovnaký. Právny zástupca žalobcu zhrnul doterajší priebeh konania tak, že protokolom zo dňa 05.05.2011 došlo k uzavretiu reklamovanej údajnej závady stojacej vody, boli vyhotovené dva znalecké posudky na priepustnosť umelého trávnika, obidva boli pozitívne v tom zmysle, že koberec trávnika niekoľkonásobne prevyšuje normu požadovanej priepustnosti. Odo dňa 05.05.2011 žalovaný ani raz písomne ani ústne stojacu vodu nereklamoval a ihrisko riadne užíval na tréningy a zápasy.
Uznesením zo dňa 14.10.2013 číslo konania 1Cb/140/2011-198 súd ustanovil do konania znalca, ktorému uložil zistiť, či predmetné dielo - futbalové ihrisko s umelou trávou, zodpovedá kvalite v zmysle normy ČSN EN 12616, či spĺňa obvyklú kvalitu požadovanú všeobecne na zhotovenie futbalového ihriska s umelou trávou a zároveň, nech zodpovie na účastníkmi konania položené otázky.
Podľa záverov znaleckého posudku číslo 49/2014 zo dňa 09.06.2014 predloženého súdu dňa 12.06.2014, bola pri príprave podkladu pre umelý trávnik zo strany žalovaného vykonaná dekompresia egalizačnej zakalovacej vrstvy spojená so stabilizáciou podkladov s nedodržaním pôvodnej frakcie z drveného kameniva (pôvodná frakcia o rozmere 0 - 4 mm z drveného kameniva bola zhrnutá a nahradená frakciou o rozmere 0 - 8 mm). Čistenie odvodňovacích kanálov nebolo vykonané. Piesok dodaný žalobcom podľa znalca nezodpovedal požiadavkám FIIFA pre typ trávnika SOCCER YF II výšky 55 mm. Ako jedným z možných dôvodov nedostatočného odtoku vody z trávnatej plochy bolo znalcom uvedené aj to, že v roku 2010 po povodniach nebolo vykonané čistenie drenážnych kanálov, ako aj nedodržanie technologického manuálu pri údržbe, dekompresia a prevzdušňovanie pieskového zásypu a granulátu, resp. aj použitie zásypových materiálov nie podľa požiadaviek FIFA. Výsledok skúšky vodopriepustnosti uvedený v Protokole č. 412501443/01 zo dňa 10.05.2011 možno podľa znalca považovať za informatívny, nakoľko autorizovaná skúšobňa Inštitút pre testovanie a certifikáciu, a.s. Zlín, nemá medzinárodnú autorizáciu podľa FIFA. Vodopriepustnosť, kvalitu hracej plochy a zníženie životnosti umelého trávnika mohlo podľa záverov znaleckého posudku ovplyvniť aj nedodržanie technického manuálu, ktorý bol objednávateľovi odovzdaný pri dokončení predmetného diela, pričom degradáciu umelého trávnika mohol spôsobiť aj nedostatok gumového granulátu. Na najvýznamnejšiu otázku z hľadiska posúdenia kvality prevedenia diela - futbalového ihriska s umelou trávou, a teda, či je odtok z trávnika v súlade s normou pre daný typ trávnika, nebola zo strany znalca poskytnutá žiadna odpoveď.
Podaním zo dňa 08.07.2014 doručeným súdu dňa 11.07.2014 sa žalovaný vyjadril k jednotlivým odpovediam znalca vo vypracovanom znaleckom posudku tak, že pri viacerých odpovediach, na ktoré znalec nevedel poskytnúť uspokojujúcu odpoveď žalovaný navrhol, aby si znalec prizval ako konzultanta autorizovanú skúšobňu s certifikátom FIFA, resp. aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, v rámci ktorého by na položené otázky odpovedala priamo autorizovaná skúšobňa s certifikátom FIFA.
Podaním zo dňa 11.07.2014 doručeným súdu dňa 15.07.2014 žalobca reagoval na závery znaleckého posudku tak, že zopakoval súdu už známe skutočnosti. Poukázal na článok VIII. bod 3. zmluvy o dielo, v ktorom sa zaviazal dodržiavať všeobecne záväzné predpisy, technické normy, dojednanie zmluvy a že bude rešpektovať prípadné pokyny objednávateľa. Znalecký posudok číslo 49/2014 podľa jeho názoru nevniesol do predmetného konania žiadnu novú zásadnú relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Doteraz nameraná vodopriepustnosť povrchu od 218 mm/hod. po 600 mm/hod. oproti norme EN15330-1, ktorá určuje vodopriepustnosť minimálne 180 mm/hod. nebola predmetným posudkom nijako spochybnená a poukazovanie žalovaného na použitie inej frakcie piesku je z pohľadu vodopriepustnosti trávnika absolútne irelevantné, nakoľko vodopriepustnosť už bola riadne zisťovaná a nameraná a niekoľkonásobne presahuje normu aj za použitia piesku z firmy KERKOSAND Šajdíkové Humence s rozmerom 0,1 až 1 mm. Do pozornosti súdu dal technickú skutočnosť, že pieskom sa spolu s granulátom zasýpa už na položený trávnik, čo znamená, že umelý trávnik sa položí na podklad, ktorý si v predmetnom prípade pripravil žalovaný a na položený trávnik na podklad sa nakoniec nasype piesok a granulát, čím sa zabezpečí jeho priľnavosť k
podkladu. Z uvedeného technologického postupu je preto evidentné, že použitie piesku v danom prípade nemá žiaden dopad na priepustnosť trávnika.
Na pojednávanie nariadené na deň 15.02.2016 sa účastníci konania nedostavili. Právny zástupca žalobcu k veci samej uviedol, že objednávateľ, t. j. žalovaný, si v samotnej zmluve o dielo nevymienil, aby predmetné futbalové ihrisko, resp. jeho povrch zodpovedal štandardom, resp. odporučeniam futbalovej asociácie FIFA. Opätovne poukázal na čl. VIII. bod 3 zmluvy o dielo. Napriek uvedenému žalobca trval na riadnom a včasnom vykonaní diela.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ustanovenia § 536 odsek 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa ustanovenia § 537 odsek 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa ustanovenia § 537 odsek 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa ustanovenia § 537 odsek 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal ich plniť.
Podľa článku VIII. bod 3. Zmluvy o dielo, sa zhotoviteľ zaväzuje dodržiavať všeobecne záväzné predpisy, technické normy, dojednania zmluvy a bude rešpektovať prípadné pokyny objednávateľa.
Podľa ustanovenia § 554 odsek 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa ustanovenia § 560 odsek 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa ustanovenia § 560 odsek 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554 <http://www.epi.sk/zz/1991-513/znenie-20160101>); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa ustanovenia § 560 odsek 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
Podľa ustanovenia § 560 odsek 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 <http://www.epi.sk/zz/1991-513/znenie-20160101> a § 426 <http://www.epi.sk/zz/1991-513/znenie-20160101>.
Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Podľa ustanovenia § 420 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
Podľa ustanovenia § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa ustanovenia § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený obchodný záväzkový vzťah písomnou Zmluvou o dielo číslo 19/2010 zo dňa 30.08.2010, predmetom ktorej bol v zmysle článku III. zmluvy záväzok žalobcu uskutočniť práce - Rekonštrukciu futbalového ihriska s umelou trávou - výmenu trávnika v Bardejove a v zmysle článku V. v spojení s článkom VI. zmluvy záväzok žalobcu zaplatiť za realizované práce celkovú cenu vo výške 206.319,31 Eur. Táto skutočnosť, teda vznik záväzkového vzťahu a jeho obsah nie je medzi účastníkmi konania sporná a nemal o nej pochybnosti ani samotný súd. Po vykonaní diela bolo dňa 30.09.2010 za prítomnosti zástupcu objednávateľa - žalovaného a zástupcu zhotoviteľa - žalobcu dielo odovzdané a prevzaté, o čom bol vyhotovený Zápis o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí. Podľa uvedeného zápisu bolo prehliadkou objektu zistené, že práce sú prevedené podľa schválenej alebo vzájomne odsúhlasenej projektovej dokumentácie, práce sú prevedené odborne a v požadovanej kvalite a nemajú žiadne vady alebo nedorobky, ktoré by sami o sebe alebo v spojení s inými, bránili prevádzke alebo ju sťažili. Dielo bolo odovzdané a prevzaté bez závad, čo účastníci potvrdili svojimi podpismi na zápise. Uvedené mal súd preukázané jednak z predloženého zápisu ako aj z výpovedí účastníkov konania, ktorí odovzdanie a prevzatie diela žiadnym spôsobom v priebehu konania nespochybnili. Za vykonané dielo bola dňa 30.09.2010 žalobcom ako zhotoviteľom vystavená faktúra číslo 2010049 na celkovú sumu 206.319,32 Eur s lehotou splatnosti 14.10.2010. Žalovaný uvedenú faktúru prevzal dňa 30.09.2010, o čom svedčí jeho pečiatka a podpis oprávnenej osoby. Žalovaný vyfakturovanú sumu, ktorú pri prevzatí faktúry, ale ani v priebehu konania nepopieral, uhrádzal postupne, a to dňa 16.11.2010 sumou 56.319,32 Eur, dňa 14.12.2012 sumou 50.000,00 Eur, dňa 03.02.2011 sumou 20.000,00 Eur, dňa 01.03.2011 sumou 10.000,00 Eur, dňa 03.03.2011 sumou 10.000,00 Eur, dňa 08.03.2011 sumou 10.000,00 Eur, dňa 18.03.2011 sumou 3.000,00 Eur, dňa 04.04.2011 sumou 10.000,00 Eur a po podaní žaloby na súd dňa 28.06.2011 sumou 10.000,00 Eur, čo mal súd preukázané z výpisov z účtu predložených žalobcom. Celkovo tak žalovaný uhradil žalobcovi sumu 179.319,32 Eur. Zvyšok faktúry vo výške 27.000,00 Eur žalovaný žalobcovi neuhradil.
Svoju obranu žalovaný založil na skutočnosti, že žalobcom vykonané práce - Rekonštrukcia futbalového ihriska s umelou trávou - výmena trávnika, trpí vadami, ktoré boli žalovanému vytknuté investorom Bardejovským podnikom služieb BAPOS, mestský podnik Bardejov listom zo dňa 14.12.2010, ktoré žalovaný bezodkladne vytkol žalobcovi a zároveň žiadal ich odstránenie. Vady diela mali spočívať vo vytváraní máp na ploche pri daždivom počasí, čo svedčí o nedostatočnom odvádzaní vody z povrchu, nedostatočné množstvo granulátu ako aj použitie iného materiálu ako bol na futbalovom ihrisku použitý pri pôvodnej realizácii diela. Podľa názoru súdu sa však žalovanému v konaní nepodarilo preukázať, že by vytýkané vady boli zapríčinené práve nekvalitným prevedením diela zo stany žalobcu, a teda porušením jeho povinností pri plnení predmetu uzavretej zmluvy o dielo. Po tom, čo žalovaný reklamoval u žalobcu vady diela vytknuté investorom, sa dňa 13.01.2011 konalo na mieste
realizácie diela - na futbalovom ihrisku, šetrenie za účelom zistenia oznámených nedostatkov za prítomnosti zástupcov účastníkov konania. V čase šetrenia sa na trávniku nenachádzali žiadne vodné plochy. Ďalším výsledkom šetrenia bolo zistené, že závada spočívajúca v nedostatočnej priľnavosti vyskytujúca sa v mesiacoch 09,10/2010, bola odstránená v mesiaci 11/2010 dodatočným dosypaním granulátu ako štandardným technologickým postupom, na dôkaz čoho bol súdu predložený Protokol o prevedených opravách zo dňa 04.11.2010. Pokiaľ išlo o vytýkanú vadu spočívajúcu v nedostatku granulátu, bolo zistené, že táto bola spôsobená nesprávnou zimnou údržbou trávnika, keď pri odhŕňaní snehu došlo k odstráneniu veľkého množstva granulátu, aj niekoľko ton, čo bolo preukázané predloženou fotodokumentáciou ihriska. Napriek týmto výsledkom, žalobca vykonal dňa 24.01.2011 meranie vodopriepustnosti trávnika, o ktorom bol vyhotovený Výstupný protokol číslo 186/2010 so záverom, že nameraná rýchlosť vsakovania vody prevyšuje požadovanú minimálnu normovú hodnotu a že vodopriepustnosť športového povrchu vyhovuje parametrom platnej normy EN 15 330-1. Napriek výsledkom uvedeného merania sa dňa 15.02.2011 účastníci konania opätovne stretli na mieste vykonanej rekonštrukcie futbalového ihriska. Výsledkom stretnutia bola dohoda o vykonaní ďalšej skúšky priepustnosti trávnika dňa 05.05.2011, ktorú uvedeného dňa aj vykonal Inštitút pre testovanie a certifikáciu, a.s. Zlín. Podľa Skúšobného protokolu č. j. 412501443/01 zo dňa 10.05.2011 namerané hodnoty v technických parametroch rýchlosti vsakovania vody, resp. vodopriepustnosti, vyhovujú požiadavkám EN 15330-1: Povrchy pre športoviská - syntetická tráva a textilné povrchy určené hlavne pre vonkajšie použitie - Časť 1: Špecifikácia pre syntetickú trávu, článok 4.2 vodopriepustnosť minimálne 180 mm/ hodinu. Aj napriek uvedeným skutočnostiam a záverom vykonaných meraní, ktoré mal súd preukázané z predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, žalovaný popieral nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané dielo dôvodiac tým, že dielo nebolo vykonané riadne a z tohto dôvodu trpí vadami, ktoré boli spôsobené tým, že žalobca použil na rekonštrukciu futbalového trávnika iný materiál, ako bol použitý pri prvotnom zhotovení trávnika, a to aj napriek tomu, že podľa vyjadrení štatutárneho zástupcu žalovaného, si tento pri uzatvorení zmluvy a následnej realizácii diela vymienil použitie konkrétneho materiálu na rekonštrukciu. Uvedené tvrdenia však neboli žalovaným v prebiehajúcom konaní žiadnym spôsobom preukázané. Podľa článku VIII. bod 3. Zmluvy o dielo, sa zhotoviteľ zaviazal dodržiavať všeobecne záväzné predpisy, technické normy, dojednania zmluvy ako aj rešpektovať prípadné pokyny objednávateľa. V uzavretej zmluve o dielo teda nebolo dohodnuté, aký konkrétny materiál má byť na rekonštrukciu použitý, čo predpokladá ustanovenie § 560 odsek 4 v spojení s § 420 odsek 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa, teda v danom prípade na účel, na ktorý sa používa futbalové ihrisko s umelým trávnikom. Na danom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalobca pred spornou rekonštrukciou sám zhotovoval samotný trávnik, kde použil iný materiál v súlade s certifikátom FIFA, nakoľko tento právny vzťah bol medzi účastníkmi konania, predmetom ktorého bolo zhotovenie trávnika, upravený samostatnou zmluvou o dielo. Podmienkou rekonštrukcie trávnika podľa zmluvy o dielo číslo 19/2010 zo dňa 30.08.2010 tak nebolo dodržanie certifikátu FIFA ako to tvrdil žalovaný, ale iba zmluvne dojednané podmienky a žalovanému sa v tomto smere, aj napriek viacerým výzvam súdu na predloženie alebo navrhnutie dôkazov, nepodarilo preukázať opak. Žalovaný okrem spochybňovania výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, sám žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o vadách diela - umelého trávnika nenavrhol, resp. nepredložil. Jeho návrh na doplnenie znaleckého dokazovania sa súdu javí ako účelový s úmyslom oddialiť zaplatenie ceny diela v plnej výške, vzhľadom na absenciu spôsobilého znalca a na nákladnosť samotného znaleckého dokazovania. Ani samotný žalovaný nenavrhol žiadneho konkrétneho znalca na preukázanie ním tvrdených skutočností. Naproti tomu, žalobca v konaní opakovane predložil viaceré dôkazy (výsledky odborných skúšok, protokoly) preukazujúce, že zistená vodopriepustnosť trávnika je v súlade, resp. niekoľkonásobne prevyšuje vodopriepustnosť požadovanú normou EN 15330-1 určujúcou parametre rýchlosti vsakovania vody pre povrchy športovísk so syntetickou trávou. Vykonané dôkazy taktiež svedčia o tom, že vytýkané vady spočívajúce v nízkom stave granulátu, boli spôsobené neodbornou údržbou trávnika v zimných mesiacoch, čo potvrdila aj výpoveď svedka Viktora Hopka, bývalého zamestnanca investora, ktorý na pojednávaní konanom dňa 20.05.2013 uviedol, že obsluhu trávnika vykonával podľa vlastného uváženia snehovou radlicou ťahanou ľahkým traktorom, aj napriek tomu, že podľa manuálu, podľa ktorého mal prevádzkovateľ udržovať ihrisko a ktorý bol objednávateľovi odovzdaný po dokončení diela, sa má údržba trávnika vykonávať buď mechanicky snehovou frézou alebo po konzultácii použitím pluhu spolu s upozornením, že pri použití nevhodného pluhu môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu povrchu alebo manuálne lopatou a v prípade zbytkového snehu zaliatím trávnika technickou
soľou alebo tzv. solankou, teda slanou vodou na rozpustenie snehu bez odstránenia granulátu. Ako vyplýva z argumentácie žalobcu potvrdenej aj znaleckým posudkom, vady diela mohli byť spôsobené aj nedodržaním stavebných postupov pri príprave podkladovej vrstvy, ktorú si žalovaný zabezpečoval sám. Uvedenému záveru nasvedčuje aj výpoveď svedka Stanislava Draganovského, zamestnanca investora, ktorý na pojednávaní konanom dňa 04.02.2013 uviedol, že sa realizovala iba výmena starého povrchu za nový bez toho, aby boli vykonané iné práce okrem prepláchnutia drenážneho potrubia, čo svedčí správnosti záveru, že stojatá voda ako vytýkaná vada diela, je spôsobená aj nekvalitnou prípravou podkladu pre položenie trávnika zo strany žalovaného.
Podľa ustanovenia § 768k odsek 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ustanovenia § 768k odsek 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa ustanovenia § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len „doklad“), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, keď cenu diela vyfakturovanú faktúrou číslo 2010049 neuhradil v lehote jej splatnosti. Podľa článku VI. bod 2 zmluvy o dielo, splatnosť - úhrada za odovzdané dielo bude realizovaná až po pripísaní úhrady investora na účet objednávateľa. Cena diela fakturovaná žalovanému bola investorom podľa predloženého výpisu z účtu uhradená dňa 27.10.2010. Žalovaný sa tak so splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, keď faktúru uhrádzal postupne čiastkovými úhradami až dňa 16.11.2010 v sume 56.319,32 Eur, dňa 14.12.2012 v sume 50.000,00 Eur, dňa 03.02.2011 v sume 20.000,00 Eur, dňa 01.03.2011 v sume 10.000,00 Eur, dňa 03.03.2011 v sume 10.000,00 Eur, dňa 08.03.2011 v sume 10.000,00 Eur, dňa 18.03.2011 v sume 3.000,00 Eur, dňa 04.04.2011 v sume 10.000,00 Eur a dňa 28.06.2011 v sume 10.000,00 Eur, preto je povinný zaplatiť žalobcovi okrem istiny vo výške 27.000,00 Eur aj kapitalizované úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej výške v čase omeškania s jednotlivými čiastkovými úhradami, keďže úroky z omeškania medzi účastníkmi tohto konania neboli dohodnuté v zmluve, a to v celkovej výške 4.926,02 Eur, ako úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania do dňa čiastočnej úhrady, teda zo sumy 206.319,32 Eur od 28.10.2010 do 15.11.2010, t. j. 915,72 Eur, zo sumy 150.000,00 Eur od 16.11.2010 do 13.12.2010, t. j. 1.035,62 Eur, zo sumy 100.000,00 Eur od 14.12.2010 do 02.02.2011, t. j. 1.257,53 Eur, zo sumy 80.000,00 Eur od 03.02.2011 do 28.02.2011, t. j. 512,88 Eur, zo sumy 70.000,00 Eur od 01.03.2011 do 02.03.2011, t. j. 34,52 Eur, zo sumy 60.000,00 Eur od 03.03.2011 do 07.03.2011, t. j. 73,97 Eur, zo sumy 50.000,00 Eur od 08.03.2011 do 17.03.2011, t. j. 123,29 Eur, zo sumy 47.000,00 Eur od 18.03.2011 do 03.04.2011, t. j. 197,01 Eur, zo sumy 37.000,00 Eur od 04.04.2011 do 27.06.2011, t. j. 775,48 Eur, čo po pričítaní k žalovanej istine predstavuje sumu 31.962,02 Eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy istiny 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je po čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu dôvodná a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31.926,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 27.000,00 Eur od 28.06.2011 do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania bude v zmysle ustanovenia § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko v zmysle ustanovenia § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku dosiaľ neuplynula lehota 3 pracovných dní pre vyčíslenie trov konania účastníkmi od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.