Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_24C-266-2015.pdf
PDF · 79.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/266/2015
Uznesenie
Okresný súd v Košiciach vo veci navrhovateľa: K. X., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., H. X, zastúpeného: JUDr. Ladislav Scholcz, advokát, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16 proti odporcovi: K. X., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., R. Q..R. X, zastúpenému: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
S c h v a ľ u j e zmier uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 v nasledovnom znení:
Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu odporcu sumou vo výške 75,- EUR mesačne počnúc dňom 1.6.2015 do budúcna, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/131/2010-423 zo dňa 29.10.2014. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2015 do 31.3.2015 nevzniklo.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2015 domáhal, aby súd počnúc dňom 1.6.2015 do budúcna znížil výšku výživného tak, že je povinný prispievať na výživu svojho syna - odporcu, sumou 75 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/131/2010-423 zo dňa 29.10.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 150 EUR mesačne.
Návrh odôvodnil skutočnosťami, že v zmysle vyššie citovaného rozsudku bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte mal. odporcu sumou 150 EUR mesačne počnúc od 1.9.2014. Od 1.6.2015 nastala na strane navrhovateľa podstatná zmena pomerov, z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného. Navrhovateľ sa stal dočasne pracovne neschopným, nakoľko trpí ťažkou chorobou srdca, má voperovaný kardiostimulátor. V dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu došlo aj k výraznému poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čoho priamym dôsledkom bolo podstatné zníženie jeho mesačného príjmu. Lekárom mu bol odporučený odchod do invalidného dôchodku. Ostatné pomery na strane navrhovateľa sa nezmenili. Jeho jediným príjmom je mzda zo spoločnosti J. I..W..V.. a nástupom na práceneschopnosť jeho pravidelný mesačný príjem citeľne poklesne. Vzhľadom na uvedené nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať odporcovi na výživu sumou 150 EUR mesačne.
Odporca sprvoti vo vyjadrení k návrhu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Následne, na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 účastníci konania uzavreli dohodu, podľa ktorej je navrhovateľ povinný prispievať na výživu odporcu sumou vo výške 75 EUR mesačne počnúc dňom 1.6.2015 do budúcna, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred. Účastníci konania navrhli, aby túto dohodu súd schválil ako súdny zmier.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, na základe ktorých zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 21P/131/2010-423 zo dňa 29.10.2014 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné zo strany navrhovateľa na vtedy ešte maloletého odporcu počnúc od 1.9.2014 na sumu 150,- EUR mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2014. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v čase rozhodovania mal odporca 17 rokov, žil v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečovala jeho potreby, bol študentom Stredného odborného učilišťa, odbor kuchár - čašník, zvýšené náklady boli v súvislosti s jeho zdravotným stavom (lieky na alergiu, diétne stravovanie pre intoleranciu na laktózu). Navrhovateľ v čase rozhodovania, počnúc od r.2011 pracoval v spoločnosti J. I..W..V.. so sídlom v I., N. X ako regionálny obchodný zástupca/predajca, kde v r.2012 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 843,30 EUR, do mája 2013 vo výške 754,55 EUR, od januára 2014 do septembra 2014 vo výške 906,70 EUR.
Z pracovnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ je až doposiaľ zamestnaný v spoločnosti J. I..W..V.. so sídlom v I., N. X, kde pracuje ako regionálny obchodný zástupca/predajca, s miestom výkonu práce v Košiciach. Podľa posledného dodatku č. 4 k pracovnej zmluve - mzdového dekrétu zo dňa 2.1.2014 súd zistil, že mzda navrhovateľa pozostáva zo základnej zložky vo výške 664,- EUR mesačne (základná mzda) a zo sumy pohyblivej zložky mzdy vo výške 416,- EUR mesačne, ktorá predstavuje odmenu priznávanú zamestnávateľom na základe jeho rozhodnutia v závislosti od súčasného splnenia ďalších podmienok.
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného MUDr. Júliou Horňákovou, všeobecným lekárom, súd zistil, že navrhovateľ je práceneschopný od 1.6.2015.
Z opisu mzdového listu navrhovateľa súd zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od januára do mája 2015 bol vo výške 724,52 EUR a za celý rok 2015 bol vo výške 475,53 EUR, na čo mala vplyv skutočnosť, že za obdobie od júna do decembra 2015 odporca nepracoval z dôvodu práceneschopnosti.
Zo správy, vyžiadanej súdom od MUDr. Júlie Horňákovej, všeobecného lekára zo dňa 23.12.2015 súd zistil, že navrhovateľ je dlhoročne liečený pre vážne ochorenie srdca (stav po reumatickej horúčke v detstve, v dospelosti pridružená dilatačná kardiomyopatia s porušenou funkciou srdca). Pre opakované arytmie s poruchami vedomia v roku 2004 implantovaný kardioverter defibrilátor na kontrolu arytmií. Napriek komplexnej kardiologickej liečbe dochádza k postupného zhoršovaniu zdravotného stavu, stupňuje sa celková slabosť, fyzická nevýkonnosť, únavový syndróm, pocity dýchavice v ľahu i pri chôdzi. Pri kontrolnom kardiologickom vyšetrení dňa 21.5.2015 potvrdená progresia dilatácie prevažne ľavých oddielov srdca so závažnou dysfunkciou srdca. Pacientovi bola navrhnutá transplantácia srdca. Od 1.6.2015 je navrhovateľ práceneschopný, v snahe minimalizovať akúkoľvek fyzickú a psychickú záťaž, v kardiologickej liečbe pokračuje a uvažuje o transplantácii srdca. Jeho práceneschopnosť ku dňu podania správy trvá. Jeho zdravotný stav má za následok výrazný pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ požiadal o posúdenie zdravotného stavu za účelom uznania invalidity v Sociálnej poisťovni. Na doporučenie posudkového lekára Sociálnej poisťovne sa ešte čaká na ďalšie vyšetrenia, ktoré boli realizované v decembri 2015, pred podaním komplexného lekárskeho nálezu do komisie do Sociálnej poisťovne. Podporná doba na vyplácanie nemocenských dávok končí v máji 2016.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-083886-CA02/2015 zo dňa 15.6.2015 súd zistil, že navrhovateľovi bol priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 11.6.2015 do zániku nároku vo výške 21,38158000 EUR/deň. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti od 1.6.2015.
Navrhovateľ uviedol, že v dohľadnom čase nastanú ešte ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výšky výživného. Aktuálne totiž absolvoval vyšetrenia potrebné na podstúpenie operácie -
transplantácie srdca, pričom dňa 14.5.2016 končí podporná doba práceneschopnosti, počas ktorej mu patria nemocenské dávky. Mal by mu byť následne priznaný invalidný dôchodok, ktorý bude zrejme nižší ako nemocenské dávky, ktoré doposiaľ poberal.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že vyživovaciu povinnosť si do 31.5.2015 plnil v plnom rozsahu tak, ako bola určená posledným rozhodnutím súdu, teda vo výške 150,- EUR mesačne. Od 1.6.2015, kedy nastala zmena v jeho pomeroch a stal sa z vyššie uvedených dôvodov práceneschopným, začal platiť výživné vo výške 75,- EUR mesačne. Odporca uvedené tvrdenie nespochybňoval.
Keďže v priebehu konania účastníci konania uzavreli zmier, v zmysle ktorého odporca vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, zmier má charakter uznania nároku. V súlade s ust. § 157 ods. 4 O.s.p. sa preto súd v odôvodnení tohto uznesenia obmedzil najmä na uvedenie predmetu konania a ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vo veci rozhodol.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 167 ods. 1 O.s.p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
Súd uplatnený nárok posúdil na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v znení neskorších právnych predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopností, možností a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd nemal pochybnosti o tom, že dohoda účastníkov konania, ktorú navrhli súdu schváliť vo forme súdneho zmieru, je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, preto súd tento súdny zmier v zmysle ust. § 99 O.s.p. schválil. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že počnúc dňom zníženia výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa ako povinného rodiča v dôsledku vážneho zhoršenia jeho zdravotného stavu, ktoré viedlo aj k podstatnému poklesu jeho reálnych ako aj potenciálnych schopností a možností dosahovať príjem z výkonu pracovnej činnosti. Uvedený stav trval aj v čase rozhodovania súdu.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písmena b/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Poučenie:
Proti uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier, vrátane výroku o náhrade trov konania, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods.3 písm.h/ O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 99 ods.4 veta prvá O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.