Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-210-2015.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/210/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176 proti odporcovi Y. zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom v Lučenci, Jókaiho č. 1 za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO 42 176 778 zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie 758,65 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 562,18 eur s 8,15 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 562,18 eur od 11. 04. 2013 až do zaplatenia, všetko v 10,- eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom apríl 2016, vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 758,65 eur titulom zmluvy o úvere, keďže odporca neuhradil zostatok úveru, splatné úroky, úroky z omeškania a poplatky. Odporca vo veci podal písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a nie je správne uvedená RPMN, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a odporca je povinný uhradiť len sumu čistého úveru po odpočítaní splátok odporcu. Vedľajší účastník na strane odporcu sa k veci nevyjadril, kde vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o drobný spor, súd v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie vo veci. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 18. 07. 2012, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, výzvou zo dňa 27. 03. 2013, dokladom o zaslaní výzvy odporcovi, odporom odporcu zo dňa 06. 05. 2015, vyjadrením odporcu zo dňa 16. 06. 2015, dokladom o výške dôchodku odporcu a zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ si uplatňoval na odporcovi zaplatenie zostatku úveru na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 07. 2012, ktorá bola uzavretá v zmysle § 497 Obch. zákonníka. Na základe predmetnej zmluvy o úvere bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 660,30 eur s mesačnou splátkou 49,06 eur, počtom splátok 18, RPMN 44,80 % a ročnou úrokovou sadzbou 37,06 %. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Na základe uzavretej zmluvy podľa bodu 50 celková výška úveru predstavuje 660,30 eur, kde v zmysle hlavy 7 § 3 úverových zmluvných podmienok odporca je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Na základe tohto zmluvného dojednania odporca by mal navrhovateľovi vrátiť 660,30 eur, kde podľa predloženého prehľadu splátok odporcu tento uhradil navrhovateľovi 98,12 eur, a preto odporcovi zostáva titulom uzavretej zmluvy o úvere povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 562,18 eur, kde odporca súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by na úvere uhradil vyššiu sumu, aká vyplýva z dokladov navrhovateľa. Súd konštatuje, že v zmluve nie je uvedený údaj v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde je potrebné pri každej jednej splátke uviesť, aká konkrétna suma zo splátky je použitá na istinu, úroky a iné poplatky. Zmluva taktiež obsahuje neplatný údaj o RPMN, ktorý je vyjadrený nesprávne, kde po zadaní údajov o výške úveru, výške splátky a počte splátok vychádza údaj o RPMN vo výške 46,91 %, ktorý údaj nie je totožný s údajom v zmluve, kde je uvedený údaj 44,80 %. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti spôsobujú, že zmluva o úvere bola uzavretá s použitím nepravdivých a nesprávnych údajov, prípadne neurčitých údajov, kde zo strany navrhovateľa ide o zámerné zavádzanie spotrebiteľa a ide o klamlivú praktiku zo strany navrhovateľa. Takto súd vychádzal z toho, že v zmluve nie sú uvedené údaje o RPMN, zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), j) v znení Zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené a keďže zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, ktoré boli uvedené vyššie, prípadne tieto náležitosti obsahuje, avšak nie sú platne uvedené v zmluve, poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov a odporcovi teda svedčí povinnosť uhradiť navrhovateľovi len čistý úver po odpočítaní splátok úveru. Ako to bolo uvedené už vyššie, navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 660,30 eur a odporca uhradil 98,12 eur, a teda odporcovi zostáva povinnosť uhradiť titulom úveru sumu 562,18 eur. Ďalej navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania od 12. 04. 2013 do 20. 08. 2014 v celkovej výške 84,03 eur. Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne, na ktoré má nárok od prvého dňa omeškania, t.j. od 11. 04. 2013 len z priznanej sumy, na ktorú má navrhovateľ nárok, keďže k omeškaniu odporcu došlo na základe výzvy k splateniu zo dňa 27. 03. 2013 v lehote 15 dní od odoslania výzvy, kde jednoznačne odporca je v omeškaní so zaplatením priznanej sumy a je povinný v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške platnej v čase prvého dňa omeškania z priznanej sumy až do zaplatenia, kde zároveň súd návrh navrhovateľa zamietol v časti žalovanej istiny vo vyššej sume ako priznanej s príslušnými úrokmi z omeškania. Navrhovateľ síce nepredložil súdu výzvu zo dňa 27. 03. 2013, na ktorú sa odvoláva vo svojom návrhu, predložil len výzvu zo dňa 01. 07. 2013, avšak doručenie tejto výzvy zo dňa 27. 03. 2013 odporca nespochybňoval, a preto súd vychádzal z toho, že táto výzva bola odporcovi doručená. Pokiaľ ide o ďalšie nároky, ktoré si navrhovateľ uplatňoval, a to istinu a zosplatnenú istinu, tieto nároky boli zohľadnené v rámci priznania čistého úveru, na ktorý má navrhovateľ nárok po odpočítaní platieb odporcu, kde pokiaľ ide o nárok titulom úroku, na toto navrhovateľ nemá nárok, keďže úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov z dôvodov, ako to bolo uvedené vyššie. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval nároky titulom upomienok I. a II., tu je potrebné uviesť v prvom rade, že navrhovateľ vôbec súdu nepredložil upomienky, ktoré mali byť odporcovi zaslané a taktiež ani nepredložil doklad o tom, že tieto upomienky by mali byť odporcovi doručené. Samotná skutočnosť,
že si navrhovateľ uplatňuje za upomienku I. 10,- eur a za upomienku II. 36,- eur, sa javí súdu ako neprimeraná sankcia za porušenie zmluvných povinností zo strany navrhovateľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v prípade, že by navrhovateľ preukázal doručenie upomienok s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka. Pokiaľ tieto náklady za upomienky mali byť dohodnuté vo všeobecných zmluvných podmienkach, v danom prípade možno toto zmluvné dojednanie charakterizovať ako neplatné z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o podmienky, ktoré má spotrebiteľ plniť, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy s poukazom na tú skutočnosť, že úverové zmluvné podmienky predstavujú 7 strán husto písaného textu na hranici čitateľnosti, a preto nie je možné reálne si predstaviť, že by priemerný spotrebiteľ mal skutočnú možnosť oboznámiť sa s týmito úverovými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že je s nimi oboznámený, uvedomuje si, čím má byť viazaný a čo v skutočnosti tieto úverové podmienky obsahujú. To isté platí aj o navrhovateľom si uplatňovanej zmluvnej pokute, keďže navrhovateľ nepredložil písomnú dohodu o zmluvnej pokute podpísanú odporcom s poukazom na ustanovenie § 544 Obč. zákonníka, a preto zrejme ide o zmluvnú pokutu uvedenú v rámci úverových zmluvných podmienok a v danom prípade ide tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o podmienku, s ktorou sa odporca nemal možnosť reálne oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Navrhovateľ ani bližšie nešpecifikoval spôsob výpočtu tejto zmluvnej pokuty, ani to, na základe porušenia ktorej zmluvnej povinnosti si zmluvnú pokutu uplatňuje, a preto tieto nároky mu súd nepriznal. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký s prihliadnutím nielen na výšku žalovanej istiny, ale aj na výšku navrhovateľom žiadaného kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 84,03 eur. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že odporca je poberateľom starobného dôchodku vo výške 148,30 eur, súd s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky odporcovi vo výške 10,- eur mesačne, keďže vyššie splátky neodôvodňuje výška dôchodku odporcu, i keď s prihliadnutím na výšku priznanej sumy by bolo potrebné priznať vyššie splátky, kde navrhovateľ bude chránený tým, že ak odporca vynechá čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. Súd v danom prípade poukazuje aj na ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého navrhovateľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo v danom prípade navrhovateľ neurobil, keďže vzhľadom na zárobkové pomery odporcu je poskytnutý úver vysoký a musí sa navrhovateľ uspokojiť so splátkami vo výške 10,- eur mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.