Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Cb/149/2015

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: Tidly leasing a.s., so sídlom Dolná 5, Banská Štiavnica 969 01, IČO: 36 650 277, zastúpený WERNER & ANGER, s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, Bratislava 831 01, IČO: 36 865 435, proti žalovanému: SPLB, s.r.o., so sídlom Vodárenská 6/646, Košice 040 01, IČO: 35 839 295, o zaplatenie 119.545,72 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou súdu dňa 13.02.2015, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 119.545,72 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.915,90 EUR za každý deň omeškania od 29.11.2011 do 11.06.2012 ( t.j. 375,22 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 12.292,96 EUR za každý deň omeškania od 15.01.2011 do 14.04.2011 ( t.j. 1.106,37 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 24.585,92 EUR za každý deň omeškania od 15.04.2011 do 14.07.2011 ( t.j. 2.237,32 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36.878,88 EUR za každý deň omeškania od 15.07.2011 do 14.10.2011 ( t.j. 3.392,86 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 49.171,84 EUR za každý deň omeškania od 15.10.2011 do 14.01.2012 ( t.j. 4.523,81 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 61.646,80 EUR za každý deň omeškania od 15.01.2012 do 14.04.2012 ( t.j. 5.593,30 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 73.757,76 EUR za každý deň omeškania od 15.04.2012 do 11.06.2012 ( t.j. 4.277,95 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 12.06.2012 do 10.07.2012 ( t.j. 854,83 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 11.07.2012 do 31.01.2013 ( t.j. 5.874,94 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 01.02.2013 do 07.05.2013 ( t.j. 3.065,61 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 08.05.2013 do 12.11.2013 ( t.j. 5.880,67 EUR ), spolu vyššie špecifikované úroky z omeškania do dňa 12.11.2013 vo výške 37.183,18 EUR a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 13.11.2013 do zaplatenia celkovej dlžnej sumy. Žalobca sa zároveň domáhal náhrady trov konania.

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 11.08.2014, č.k. -33 súd konanie zastavil v súlade s ust. § 10 zákona č. 71/19992 Zb. pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Žalobca podal v zákonnej lehote podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zmeniť z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to tak, že sa pokračuje v súdnom konaní (súdne konanie nie je naďalej zastavené) a že žalobca, resp. predmetná vec je oslobodená od platenia súdneho poplatku vo vzťahu

k podanej žalobe. V prípade ak krajský súd posúdi, že neboli naplnené vyššie uvedené dôvody na zmenu uznesenia, navrhoval, aby krajský súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zastával názor, že žalobca resp. predmetné súdne konanie je oslobodené od súdneho poplatku a to v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch, keďže sa jedná o žalobu súvisiacu so škodou spôsobenou trestným činom a podľa § 4 ods. 1 písm. i) resp. j) zákona o súdnych poplatkoch, keďže sa jedná o vec týkajúcu sa nečinnosti, resp. nezákonného zásahu orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti uviedol, že vec súvisí so škodou spôsobenou spáchaním trestného činu a to z dôvodu, že sa jednalo o neoprávnený prevod a prepis vozidla do zahraničia (t.j. vo vzťahu k tomuto konaniu prebieha trestné konanie vo veci trestného činu podvodu, resp. falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky), a teda pohľadávka, ktorá je žalovaná v rámci tohto návrhu, nemôže byť započítaná voči čiastke získanej speňažením vozidla ( a to vcelku alebo sčasti) z dôvodu spáchania predmetného trestného činu. Ďalej uviedol, že hlavným dôvodom (ak nie jediným) uplatnenia predmetného návrhu je umožnenie uplatnenia náhrady škody voči štátu (konajúceho v rámci nesprávneho úradného postupu prostredníctvom príslušných zložiek Polície SR), ktorý svojim nesprávnym úradným postupom (nesprávny postup pri prepise vozidla v rozpore s príslušnými predpismi, na základe ktorého došlo k strate možnosti dispozície žalobcu s vozidlom; nevyhlásenie pátrania po vozidle na území Českej republiky, čo malo za následok podstatné zníženie možnosti navrátenia vozidla výlučnému vlastníkov) spôsobil žalobcovi majetkovú škodu z dôvodu, že žalobca nemôže s vozidlom naďalej disponovať (vozidlo predať, prenajať alebo užívať) a tým aj znížiť pohľadávku voči žalovanému. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal aj na príslušné súdne rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo 7.2.2012 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 8.11.2012), ktoré uvádzajú povinnosť najprv si uplatniť svoje nároky so subjektmi zo záväzkových vzťahov, pričom náhradu škody voči štátu je možné uplatniť až po takom uplatnení zmluvných nárokov. Z toho dôvodu žalobca podal predmetnú žalobu, aby mohol následne uplatniť vzniknutú škodu voči štátu. V prípade, ak by nedošlo k uvedenému trestnému činu, vo vzťahu ku ktorému vystupuje ako poškodený, mohol by odobrať vozidlo a toto vozidlo ďalej speňažiť, čím by došlo k podstatnému zníženiu alebo úplnému zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Spáchaním trestného činu vznikla žalobcovi škoda vo výške hodnoty vozidla, čo viedlo navrhovateľa k podaniu tohto žalobného návrhu. Zastával názor, že ak je možné predmetné konanie vyložiť aj ako konanie o škode vzniknutej trestným činom (s ohľadom na skutočnosť, že na základe trestného činu nie je možné vzniknutú pohľadávku uspokojiť napr. predajom motorového vozidla, má žalobca za to, že sa jedná o podobu škody vzniknutej na základe trestného činu), je potrebné toto ustanovenie vyložiť tak, že povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku nevznikla. Ďalej uviedol, že aj s ohľadom na skutočnosti vyššie uvedené (najmä skutočnosť, že predmetné súdne konanie prebieha najmä v súvislosti s vykonaným trestným činom, ako aj z dôvodu možnosti podať žalobu voči štátu s ohľadom na nesprávny postup, resp. nekonanie príslušného orgánu), bolo by voči navrhovateľovi nespravodlivé, aby bol povinný uhradiť súdny poplatok, keďže existuje vysoká pravdepodobnosť, že aj v prípade, ak mu bude priznaná náhrada trov súdneho konania, uhradený súdny poplatok (ako aj trovy právneho zastúpenia) nebudú voči odporcovi vymožené. Mal za to, že okolnosti veci preukazujú, že sa nejedná výlučne o prípad, kedy sa dá neplatenie záväzku odporcu charakterizovať ako následok existencie podnikateľského rizika navrhovateľa, ale jedná sa o pohľadávku, ktorá je spojená s trestnou činnosťou, ako aj nečinnosťou, resp. nesprávnym postupom štátu, resp. príslušného orgánu. Aj z toho dôvodu by vynucovanie platenia súdneho poplatku bolo nespravodlivé a neprimerane obmedzujúce.

Odvolací súd o odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 31.07.2015, č.k. -47, tak že napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu nesprávne vyrubenej výšky poplatku a k oslobodeniu do súdnych poplatkov uviedol, že s prihliadnutím na žalobcom tvrdené vecné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) a j) citovaného zákona, podľa ktorého od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy a ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť a to vychádzajúc z obsahu žaloby, že predmetom konania je žalobcom uplatnený peňažný nárok zo zaniknutej leasingovej zmluvy (táto bola uzavretá dňa 15.10.2010, z ktorej žalovaný nadobudol postavenie nájomcu a žalobca postavenie prenajímateľa), keď tvrdí, že okrem akontácie nedošlo ku dňu podania žaloby zo strany žalovaného k uhradeniu akejkoľvek inej čiastky a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so všetkými leasingovými splátkami (s výnimkou prvej zvýšenej splátky ) o viac ako tri mesiace, leasingová zmluva automaticky zanikla

a to v zmysle čl. 13 VZP k leasingovej zmluve, podľa ktorého leasingová zmluva končí predčasne bez ďalšieho vyzvania automaticky uplynutím troch mesiacov omeškania žalovaného so zaplatením leasingovej splátky alebo jej časti, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Ide teda o peňažný nárok medzi subjektmi tohto záväzkového vzťahu, a preto na daný prípad sa nevzťahuje zákonné vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) a j) citovaného zákona. Je totiž nesporné, že pohľadávka z leasingovej zmluvy, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle podanej žaloby, predstavuje poplatok za uzavretie leasingovej zmluvy, leasingové splátky splatné do 12.6.2012, zostatok istiny s DPH k 12.6.2012 (istiny splátok č 7 -10 s DPH), predajnú cenu na konci leasingu (s DPH), časť poistného vo vzťahu k splátke č. 7 a zmluvnú pokutu za omeškanie, čo spolu predstavuje sumu 119.545,72 eur. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že predmetné súdne konanie má byť oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm.i) resp. j) Zákona o súdnych poplatkoch, keďže sa nejedná o vec týkajúcu sa nečinnosti resp. nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, a preto na daný prípad nemožno aplikovať vyššie citované zákonné ustanovenie. Vecné oslobodenie v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy, ako aj oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bolo totiž zavedené novelou Zákona o súdnych poplatkoch (zák.č. 531/2003 Z.z.) a to s poukazom na účel konania podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p., ktorým je vytvorenie tlaku na zamedzenie nečinnosti orgánov verejnej správy a to možnosťou súdneho konania, v rámci ktorého môže súd uložiť správnemu orgánu, ktorý je nečinný, povinnosť vo veci konať a rozhodnúť, čo však nie je daný prípad. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o súdnych poplatkoch, je oslobodený od platenia súdnych poplatkov (tzv. zákonné osobné oslobodenie), keďže sa jedná o žalobu súvisiacu so škodou spôsobenou trestným činnom, s týmto tvrdením sa rovnako odvolací súd nestotožňuje, a to z vyššie uvedených dôvodov ( s poukazom na predmet konania uplatnený žalobou) a zároveň dodáva, že samotné vedenie trestného konania vo veci ním tvrdených trestných činov ešte neznamená, že bol spáchaný trestný čin. Takýto dôkaz žalobca nepredložil a nevyplýva ani z obsahu spisu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že hlavným dôvodom uplatnenia predmetného návrhu je umožnenie uplatnenia náhrady škody voči štátu, ktorý svojim nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobcovi majetkovú škodu a teda žalobca podal predmetnú žalobu, aby následne mohol uplatniť vzniknutú škodu voči štátu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že splnenie podmienok oslobodenia od súdneho poplatku, či už podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) alebo § 4 ods. 1 písm. i) a j) zákona o súdnych poplatkoch, na ktoré žalobca poukazuje, musí byť v tom konaní, v ktorom sa posudzuje, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný prípad s poukazom na vyššie uvedené.

Uznesením zo dňa 27.10.2015, č.k. -84, súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že: „I. Žalobca navrhuje, aby Okresný súd Košice I vydal nasledovný rozsudok: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 119.545,72 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.915,90 EUR za každý deň omeškania od 29.11.2011 do 11.06.2012 ( t.j. 375,22 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 12.292,96 EUR za každý deň omeškania od 15.01.2011 do 14.04.2011 ( t.j. 1.106,37 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 24.585,92 EUR za každý deň omeškania od 15.04.2011 do 14.07.2011 ( t.j. 2.237,32 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36.878,88 EUR za každý deň omeškania od 15.07.2011 do 14.10.2011 ( t.j. 3.392,86 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 49.171,84 EUR za každý deň omeškania od 15.10.2011 do 14.01.2012 ( t.j. 4.523,81 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 61.646,80 EUR za každý deň omeškania od 15.01.2012 do 14.04.2012 ( t.j. 5.593,30 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 73.757,76 EUR za každý deň omeškania od 15.04.2012 do 11.06.2012 ( t.j. 4.277,95 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 12.06.2012 do 10.07.2012 ( t.j. 854,83 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 11.07.2012 do 31.01.2013 ( t.j. 5.874,94 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 01.02.2013 do 07.05.2013 ( t.j. 3.065,61 EUR ), s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 08.05.2013 do 12.11.2013 ( t.j. 5.880,67 EUR ), spolu vyššie špecifikované úroky z omeškania do dňa 12.11.2013 vo výške 37.183,18 EUR a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 119.545,72 EUR za každý deň omeškania od 13.11.2013 do zaplatenia celkovej dlžnej sumy, ako aj náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V prípade, ak Okresný súd Košice I nerozhodne v zmysle návrhu uvedeného pod bodom I, potom ( eventuálny petit ): II. Žalobca navrhuje, aby Okresný súd Košice I vydal nasledovný rozsudok: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku vo výške 124.861,60 EUR, zodpovedajúcu vzniknutej škode a ušlému zisku, ako aj úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 124.861,60 EUR za každý deň

omeškania od 01.07.2011 ( deň po prepise vozidla do zahraničia ) do zaplatenia celkovej sumy, ako aj náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“

Čo sa týka žalobcom tvrdeného zákonného oslobodenia od súdnych poplatkoch, súd poukazuje na názor odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení zo dňa 31.07.2015, č.k. -47 a ktorým je prvostupňový súd v súlade s ust. § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok viazaný, žalobca je teda povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Z uvedeného dôvodu bol žalobca výzvou zo dňa 29.01.2016, ktorá mu bola doručená dňa 08.02.2016, vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 7.172,50 EUR v zmysle položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň bol poučený, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku bude konanie zastavené. Pri určení výšky súdneho poplatku súd vychádzal zo znenia žalobného návrhu po zmene návrhu, pričom základom súdneho poplatku bola suma 119.545,72 EUR.

Žalobca do dnešného dňa súdny poplatok nezaplatil.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) a j) citovaného zákona, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy a ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, od poplatku sú oslobodení okrem iného, navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Žalobca súdny poplatok za žalobu nezaplatil do dnešného dňa, o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol riadne poučený, preto súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zastavil.

Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Keďže z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, tým, že nezaplatil súdny poplatok, súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak, že žalovanému, ktorý by mal právo na náhradu trov konania, túto nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.