Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/111/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 2 633,18 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 526,76 € v plnom rozsahu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, napriek tomu, že vec prejednávaná exekučným súdom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po 197 dňoch. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahom medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej vyššie označenej zmluvy o úvere. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Takýto postup exekučného súdu je nesprávny, je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúci v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím

nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárok uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom, súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy uviedol v § 14 ods. 1 O. s. p., nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti by mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr. vtedy, že by ten istý sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípadne postupom iného sudcu, či sudkyne, ku ktorému by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej.

Žaloba po dôjdení na súd bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Kamile Haverlovej, ktorá vo veci rozhodla. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím zo dňa 20.11.2015 rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 15.10.2014 zrušil a vrátil na nové dokazovanie. Zákonná sudkyňa k 1.8.2015 odišla na starobný dôchodok a preto vec bola pridelená inému zákonnému sudcovi.

Účastníci sa na vytýčené pojednávanie na deň 7.3.2016 nedostavili, ospravedlnili svoju neprítomnosť a preto súd konal v ich neprítomnosti.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom má súd za dokázané, že exekučnému konaniu, na ktoré poukazuje žalobca týkajúcej sa povinného H. V., nar. X.XX.XXXX vedené u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 13486/10 zodpovedá konanie vedené na Okresnom súde v Žiari nad Hronom . Z tohto spisu má súd za dokázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 26.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia a Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 1.2.2011 svojim rozhodnutím žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.3.2011. Súd vo veci rozhodol po 67 dňoch a nie tak ako tvrdí žalobca v žalobe, že došlo k omeškaniu o viac ako 197 dní.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 1.6.2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c, d. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov.

Súd je toho názoru, že v prípadoch, ktorých nie sú splnené podmienky na poverenie exekútora, zákonodarca nestanovuje súdu lehotu, v ktorej má vydať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Neznamená to však, že by súd nemusel vo veci pokračovať plynulo a bez prieťahov. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu a Ústavného súdu za subjektívne prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov.

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy, prihliada sa síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie sa automaticky nepovažuje za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolností danej veci (Ústavný súd IÚS/16/2002). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (IIÚS/63/2000).

Rozhodnutie súdu v lehote uvedenej vyššie, ako aj samotná dĺžka, v ktorej súd rozhodol sama o sebe ešte nie je takej povahy, že bola zasiahnutá podstata a účel základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne Ústavný súd IÚS/476/2012). Rozhodnutie neprevyšuje 6 mesačnú lehotu, ktorá je považovaná judikatúrou Najvyššieho súdu i Ústavného súdu za lehotu, ktorá spôsobuje subjektívne prieťahy v konaní.

Námietka žalovanej strany, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania nie je dôvodná, pretože nesprávne uvedené čísla exekučných konaní nemajú žiadny vplyv na to, že návrh má všetky náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovanej strany o premlčaní nároku vzhľadom na to, že súd vo veci rozhodol 1.2.2011 a do podania žaloby 27.9.2012 neuplynula premlčacia doba. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej strany ohľadom predčasne uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nie je sporné, že žalobca podal u žalovanej strany žiadosť o predbežné prejednanie nároku dňa 23.04.2012. Žalovaná strana, ako príslušný orgán, neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov) a preto v čase rozhodovania súdu dňa 7.3.2016 boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.

Súd sa zaoberal aj otázkou, či bolo v právomoci súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že Zmluva o Európskej únie keď bola uzatvorená vo forme medzinárodnej dohody predstavuje Ústavnú chartu únie založenú na právnom štáte. Únia zachováva nový Právny poriadok, v prospech ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva, ktorý bol zavedenými zmluvami Spoločenstva a ktorý sa vzťahuje nielen na členské štáty ale aj na ich občanov. Základnými črtami zavedeného Právneho poriadku Spoločenstva sú najmä jeho uprednostnenie pred Právnymi poriadkami členských štátov a priama súčinnosť celého súboru právnych predpisov. Okrem toho, rešpektovanie pridelených právomocí ako boli definované v zmluvách a autonómie Právneho poriadku Spoločenstva zabezpečuje výlučný Súdny dvor podľa článku 19 Zmluvy o EÚ a článku 344 ZFEÚ. V dôsledku toho sú rozsudky súdu záväzné a sú súčasťou ACQUS, ktoré členské štáty musia na základe článku 4 ods. 3 druhej vety Zmluvy o EÚ dodržiavať. Slovenské súdy by teda mali teda uplatňovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor konkrétne v bode 50 uznesenia zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ zopakoval svoju judikatúru, podľa ktorej sa článok /EHS musí považovať za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho systému majú právnu silu noriem Verejného poriadku. V situácii, keď vnútroštátny štát rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, musí aj bez návrhu zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia, ak toto ukladá dotknutej strane povinnosť plnenia, v ktorej je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Tento súd je takisto povinný pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave aj bez návrhu posúdiť v rámci exekučného konania, či sankcia obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom nemá nekalú povahu. Táto povinnosť je založená uvedenými ustanovenia ex offo. Preto okresný súd v danej veci postupoval v zmysle vyššie uvedeného, bola daná jeho právomoc ex offo pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení noviel).

Ako je uvedené vyššie, Okresný súd v Žiari nad Hronom v uvedenej exekučnej veci postupoval v súlade s právom a preto v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto zistil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O. s .p. by mala právo aj na náhradu trov konania, tieto si neuplatňovala a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.