Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-42-2014.pdf
PDF · 115.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9Cb/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., IČO: 26 429 705, Politických väzňov 1272/21, Nové Miesto, 110 00 Praha 1, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Gröslingova 4, 811 09 Bratislava, v mene ktorého koná ako konateľ a advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni R. W., T.. Š., A. XXX XX V. Č. XX, právne zast. JUDr. Zuzanou Šimovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie: 984 01 Lučenec, Komenského 18, o zaplatenie 1 999,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1 999,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 1 999,- Eur od 21. 11. 2009 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 999,- Eur od 24. 02. 2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 9,82 Eur, súd návrh zamieta.
III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil 17. 04. 2014 tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa domáhal zaviazania odporkyne k splneniu povinnosti zaplatiť mu zmenkovú sumu 1 999,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 999,- Eur od 21. 11. 2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 999,- Eur od 24. 02. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 9,82 Eur a náhrady trov konania na zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia vo výške 238,40 Eur a to všetko v lehote troch dní od doručenia rozsudku.
Navrhovateľ k návrhu pripojil zmenku vystavenú dňa 28. 04. 2009 na sumu 2 945,53 Eur k Zmluve č. XXXXXXX, ktorú získal ako postupca na rad zmenkového ručiteľa -Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
Navrhovateľ návrh na začatie konania podaním z 21. 12. 2015 zmenil tak, že sa ďalej domáhal zaplatenia zmenkového úroku len vo výške 0,06 % denne od 21. 11. 2009 na miesto pôvodne uplatňovaného zmenkového úroku 0,25 % denne.
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 22. 01. 2016 č.k. 9Cb/42/2014-130 pripustil zmenu návrhu.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 11. 06. 2015 uviedla, že dňa 28. 04. 2009 uzatvorila so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava Zmluvu o úvere pod č. XXXXXXX. Na základe tejto Zmluvy
jej bol poskytnutý úver v sume 1 400,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 229,- Eur, počnúc prvou splátkou dňom 07. 06. 2009. Úver jej vybavovala pani X., ktorú navštívila v kancelárii v priestoroch starej slobodárne vo Veľkom Krtíši. Výšku úveru, ktorý jej možno poskytnúť určila táto pani. K vybaveniu úveru nepožadovala predložiť žiadne listiny, ani doklady okrem osobných dokladov. Zmluvu za veriteľa podpísala táto pani. Súbežne s uzavretím úverovej zmluvy podpísala v origináli aj zmenku. Pri vybavovaní úveru nebola dotazovaná na účel použitia finančných prostriedkov. Z poskytnutého úveru uhradila len jednu splátku. Ďalšie splátky neuhrádzala, nakoľko sa zmenila u nej finančná situácia. Vystavená zmenka bola „blankozmenka“, teda mohla byť vyplnená len na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky, ktorá ale s ňou nebola uzavretá. Preto sa domáhala zamietnutia návrhu v celom rozsahu a k priznaniu trov konania spojených s účelným bránením práva v spore.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka a svedkyne J. X. a oboznámil sa s originálom zmenky z 28. 04. 2009, Zmluvou o úvere z 28. 04. 2009, potvrdením VÚB, a.s., Lučenec z 18. 08. 2009 o platbe 229,- Eur, prehľadom splátok a pokút vystavených právnym predchodcom navrhovateľa z 22. 06. 2015, platnou judikačnou praxou, výpisom zo živnostenského registra Okresného úradu Veľký Krtíš, odboru živnostenského podnikania na odporkyňu a pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9Er/133/2010.
Svedkyňa Ivana Gemerová na pojednávaní 21. 09. 2015 uviedla, že asi 14 rokov vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti realizácie úkonov pri poskytovaní nebankových úverov. Pre spoločnosť Pohotovosť vykonávala takúto činnosť na základe mandátnej zmluvy. Jej regiónom bol okres Veľký Krtíš. Jej činnosť spočívala v tom, že na základe dohodnutých podmienok s klientom ako záujemcom o úver bola oprávnená uzatvoriť a podpísať za spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava zmluvu o úvere. Uzavretiu takejto zmluvy vždy predchádzalo overenie bonity klienta a vyžiadanie si dokladov od žiadateľa - klienta o úver. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. poskytovala úvery tak fyzickým osobám ako aj živnostníkom a dôchodcom. Klient bol povinný predložiť doklad totožnosti ( občiansky preukaz) a potvrdenie o dosahovanom príjme. Pokiaľ bol žiadateľom dôchodca, tak potvrdenie sociálnej poisťovne o výške vyplácaného dôchodku. Z týchto podkladov spoločnosť určila výšku úverového rámca. Následne došlo k vypísaniu tlačiva - Zmluvy o úvere, kde do vypisovaných údajov sa uvádzala doba splatnosti úveru, výška mesačných splátok a zročnosť splátok. Pre zabezpečenie úveru sa súbežne vystavovala zmenka, ktorú dlžník ( žiadateľ o úver ) podpísal. Vždy bola vystavovaná zmenka „bez protestu“. Do zmenky sa dopisovala výška zmenkovej sumy, výška zmenkového úroku s dátumom úročenia a doba splatnosti. Pokiaľ počas doby splácania úveru nastal u klienta nejaký problém s plnením jednotlivých splátok, spoločnosť mu na jeho žiadosť prolongovala splátky. Takýto úver bol poskytnutý aj odporkyni. Spomína si na ňu, pretože ešte pred poskytnutím úveru z 28. 04. 2009 jej bol poskytnutý úver vo výške 663,87 Eur (20 000,- Sk), ktorý bez problémov splatila. Tiež si spomína na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy z 28.04.2009, keď odporkyňa prišla za ňou v sprievode svojej matky. Po vypísaní údajov do úverovej zmluvy mala odporkyňa možnosť si zmluvu o úvere prečítať a pokiaľ by jej nerozumela požiadať o vysvetlenie. Odporkyni bol poskytovaný úver ako živnostníčke, čo potvrdzuje aj identifikátor čísla organizácie uvádzaný v zmluve.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa vystavila vo Veľkom Krtíši dňa 28. 04. 2009 blankozmenku, ktorú ako vystaviteľka vlastnoručne podpísala. Navrhovateľ súdu predložil originál zmenky. V zmenke je uvedené číslo zmluvy: XXXXXXX a záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu, ktorú táto spoločnosť doplní spolu s úrokom v deň začiatku úročenia a to za podmienok dohodnutých v Dohode o vyplňovacom práve, obsiahnutej v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnila do zmenky dlžnú sumu 2 945,53 Eur a zmluvne dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Po pripustení zmeny návrhu sa výška zmenkového úroku zmenila na 0,06% denne od začiatku úročenia t. j. 21. 11. 2009. Splatnosť bola dohodnutá údajom: „bez protestu“ a údajom: „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Z rubovej strany zmenky sa potvrdzuje, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na navrhovateľa, ktorý je zahraničnou právnickou osobou a to bez uvedenia dátumu. Odporkyňa na zmenku navrhovateľovi zaplatila len sumu 229,- Eur o čom predložila potvrdenie o vklade v hotovosti z 18. 08. 2009 vo VÚB, a.s., pobočke v Lučenci. Navrhovateľ si uplatnil voči odporkyni nielen zaplatenie zmenkovej sumy, vrátane zmluvne dohodnutého úroku po úprave 0,06% denne, ale aj zákonný 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1 999,- Eur od 24. 02. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t. j. 9,82 Eur.
Konajúci súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. má v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby ako spotrebiteľov. Z vedených exekučných konaní vyplýva zhodný záver, že žiadosti exekútorov o vydanie poverenia na vykonanie rozhodcovských rozhodnutí, v ktorých sú spotrebitelia zaväzovaní na plnenie v prospech POHOTOVOSTI, s.r.o. boli zamietnuté pre neprijateľné podmienky v neprospech spotrebiteľa resp. súd exekúcie zastavoval, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci sp. zn. 9Er/133/2010. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 26. 11. 2012 č.k. 9 Er/133/2010-17 exekúciu zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. 03. 2013 č.k.14 CoE/62/2013-37 uznesenie Okresného súdu potvrdil. Na dovolanie oprávneného najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. 07. 2014 č.k. 3Oboer/244/2013-88 dovolanie odmietol.
Podľa článku V ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je takéto konanie písomné, avšak súdu nebráni nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania, ktorý podal na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007 požadoval o konanie písomné. Súd nariadil ústne pojednávanie.
Podľa článku I, § 5 ods. 1 Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, úrokovú mieru treba uviesť v zmenke; ak chýba tento údaj platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, úrok sa počíta od dátumu vystavenia zmenky pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa článku I, § 10 cit. zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I, § 11 ods. 1 cit. zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I, § 17 cit. zákona, kto je žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa článku I, § 34 ods. 1 cit. zákona, je zmenka na videnie zročná pri predložení, musí byť predložená na platenie do jedného roka od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa článku I, § 48 ods. 1, majiteľ môže postihom žiadať:
I. Zmenkovú sumu pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi ak boli dojednané; II. 6 % úroky odo dňa zročnosti; III. trovy protestu a podaných správ ako aj ostatné trovy; IV. odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I, § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:
I. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku v ktorom je táto listina spísaná; II. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; III. údaj zročnosti; IV. údaj miesta, kde sa má platiť; V. menu toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
VI. dátum a miesto vystavenia zmenky; VII. podpis vystaviteľa
Zmenka vystavená odporkyňou dňa 28.04. 2009 vo Veľkom Krtíši k číslu Zmluvy 6491489 obsahuje vyššie citované podmienky a to v intenciách úpravy obsiahnutej v zákone č. 191/1950 Z. b. zákona zmenkového a šekového v znení jeho neskorších predpisov.
Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú nový typ zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo majú vlastnosti, ktoré z bežných typov zmlúv robia spotrebiteľské zmluvy podľa spôsobu, akým bola zmluva uzatvorená. Zmluvy vytvorené zákonom aj nepomenované zmluvy, vytvorené zmluvnými stranami raz môžu a inokedy nemusia byť spotrebiteľskými zmluvami. Za účelom urýchlenia a zjednodušenia prípravnej fázy predchádzajúcej uzatvoreniu zmluvy si podnikatelia dávajú vypracovať návrhy zmlúv, ktoré potom v podobe predtlačených formulárov predkladajú spotrebiteľom na podpis. Takto tomu bolo aj pri uzavretí zmluvy o úvere z 28. 04. 2009. Podnikatelia si zároveň k návrhom zmlúv pripravujú Všeobecné obchodné podmienky a príbuzne pomenované materiály, prostredníctvom ktorých dochádza k štandardizácii obsahu spotrebiteľských zmlúv bez toho, aby spotrebiteľ dostal šancu pripomienkovať obsah o spotrebiteľskej zmluvy nie to ešte dosiahnuť jeho rozšírenie o úpravu podmienok významných pre spotrebiteľa.
V intenciách uvedeného je preto dôležité každú zmluvu, ktorú uzatvorí podnikateľ so spotrebiteľom posudzovať špecificky. Nie je automaticky každá zmluva, ktorú uzatvorí podnikateľ ( živnostník ) nespotrebiteľskou zmluvou. Aby sa mohlo nespochybnene deklarovať, či je alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné poznať pri zmluvách o úvere aj účel využitia finančných prostriedkov a teda, či boli prostriedky výlučne využité len na podnikateľské účely, napr. spôsobom ich zavedenia do účtovníctva.
Súd aj v danom prípade sa musel najskôr vysporiadať s tým, či zmluva o úvere z 28. 04. 2009 je, alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ v nej vystupoval ako dodávateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a odporkyňa, ktorá zmluvu uzavrela síce ako živnostníčka ( uvádzané je IČO ), no podľa jej vyjadrenia peniaze nepoužila na podnikanie, ale na súkromné účely. V zmluve absentuje údaj ukladajúci povinnosť odporkyni použiť získané finančné prostriedky z úveru na podnikanie.
Podľa § 4 ods. 6 Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 28. 04. 2009 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V danom prípade, mala vystavená zmenka charakter zabezpečovacej zmenky, ktorou si spoločnosť Pohotovosť s. r.o. zabezpečila svoj nárok zo spotrebiteľského úveru, ktorý poskytla odporkyni. Toto právo prešlo na navrhovateľa, čo potvrdzuje jeho potvrdenie z vypísaných údajov na rube zmenky.
Odporkyňa na pojednávaniach neuviedla k uplatnenému návrhu žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali jeho dôvodnosť. Nepopierala, že dlhuje navrhovateľovi sumu, ktorú si uplatnil ako istinu v návrhu na začatie konania. Z dlžnej sumy po získaní úveru uhradila len čiastku 229 Eur. Základný úverový vzťah a ani nárok zo zmenky nenamietala.
Z vykonaného dokazovania a to oboznámenia sa s úverovou zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami ako aj zmenkou vystavenou 28. 04. 2009 je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a odporkyňou bola uzavretá zmluva na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky, ktorá mala charakter zabezpečovacej zmenky a v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorej bola Pohotovosť s.r.o., ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporkyňa meškala ku dňu splatnosti zmenky, čo sa aj stalo dopísaním sumy 2.945,53 Eur.
V článku I., § 10 zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku k vystaveniu ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou neúplnou, zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ, ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Inak povedané dohoda o blankozmenke znamená pre jej vystaviteľa v čase vystavenia neurčitý záväzok, ktorý sa aktualizuje ku dňu dopisovania údajov do zmenky. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc, tak ako keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo formálne či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.
Zmenka je cenným papierom vydaným zákonom stanoveným forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkaz, ktorí zaťažuje dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by odporkyňa na takého námietky oprávnená, avšak len voči nemu, t.j. Pohotovosti s.r.o. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci t.j. navrhovateľa, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne prípadne, že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporkyňu ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi remitentovi kauzálne námietky. Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takého rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože sa táto stáva splatnou ihneď po tom, ako ju ten komu je predložená podľa § 34 zákona zmenkového a šekového uvidí. Aj keď ustanovenie § 34 citovaného zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od vystavenia, môže ten kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť, alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak ako je to bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 zákona zmenkového a šekového.
Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú z dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. V zmenke predloženej navrhovateľke je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia zmenky. Zo zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z článku I., § 48 ods. 1, v nadväznosti na článok I., § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až do zaplatenia t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na
sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak vystaviteľ, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.
Súd považoval zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „ zaplaťte pri predložení “, za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, v lehote štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote štyroch rokov nastáva jej splatnosť.
Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.
Predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporkyňa ako spotrebiteľ vniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jej škodu, alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musela v konaní aj preukázať a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a, b., a v § 4 ods. 6, Zákona č. 285/2001 Z. z. cit. zákona v znení účinnom do 11. 06. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 Zákon č. 258/2001 Z. z. v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.
Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník ( odporkyňa ) preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jej pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s. r.o. a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii.
Z ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V prejednávanej veci takéto niečo preukázané nebolo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenový veriteľ podľa zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení nie je vylúčené, že dôjde k situácii keď sa zmenka použije voči subjektom od ktorých je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového a právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takého posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takého zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takého námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou ( § 495 OZ ) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.
Záväzky zo zmenky aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietku kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Takéto námietky vznesené dlžníčkou ( odporkyňou ), voči novému majiteľovi zmenky ( navrhovateľovi ) neboli vznesené.
Podľa upraveného návrhu na začatie konania sa navrhovateľ v intenciách zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 č. 93 domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.999 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.999 Eur od 21. 11. 2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.999 Eur od 24. 02. 2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t.j. 9,82 Eur.
Rešpektujúc čl. I, § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. b. musí byť úroková miera udaná v zmenke, inak platí, že úroková doložka nebola zapísaná. Z obsahu originálu zmenky, ktorý predložil navrhovateľ sa potvrdzuje, že v nej bol zapísaný len zmenkový úrok 0,25 % denne ( upravený navrhovateľom na výšku 0,06 % denne ) počnúc dňom úročenia od 21. 11. 2009. Zo zmenky nevyplýva, že by si navrhovateľ bol uplatňoval 6 % úrok zo zmenkovej sumy a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Súd preto uplatnený nárok v tejto časti považoval za nedôvodný a ho zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p súd zaviazal odporkyňu k splneniu povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zapísaným zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne od 21. 11. 2009 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O. s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Keďže pojednávania dňa 17. 002. 2016 sa nezúčastnil navrhovateľ a súd na tomto pojednávania dokazovanie vyhlásil za skončené, nemal možnosť v záverečnom návrhu špecifikovať trovy konania, ktorých náhradu si v konaní uplatňuje, preto o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V takomto prípade plynie 3-dňová lehota na vyčíslenie trov konania od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.