Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/94/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F., H. XXXX/X, Č. H., 2/ P.. U. W., A.. XX.XX.XXXX, W. E. - N.Á., X. XXXX/XX, Č. H.a, obaja navrhovatelia zastúpení JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti odporcom: 1/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., P. XXXX/XX, 2/ B. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., P. XXXX/XX, obaja odporcovia zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Kováčik legal, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, v konaní o zriadenie vecného bremena, t a k t o

rozhodol:

I. Z r i a ď u j e k pozemkom parc. KN-C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C č. XX/XX záhrady o výmere 400 m2, zapísaným na LV č. XXX k.ú. P., obec T. O., KN-C parc. č. XX/X záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P., obec T. O., KN-C č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a KN-C parc. č. XX záhrady o výmere 91 m2 zapísaným na LV č. XXXX k.ú. P., obec T. O., vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky KN-C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C č. XX/XX záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. P., obec T. O., KN-C parc. č. XX/X záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P., obec T. O., KN-C č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, KN-C parc. č. XX záhrady o výmere 91 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. P., obec T. O., v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. KN-C XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, zapísaného na LV č. XXX k.ú. P., obec T. O., a to v rozsahu aký je zakreslený v geometrickom pláne č. 36433756-172/2011 zo dňa 03.11.2011 vyhotoviteľa Dibdiakgeo, s.r.o., Beňovolehotská 2131/50, Dolný Kubín, IČO: 36433756 bodmi 1, 2, 3, 4. II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a. III. Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1. rade jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 2.700,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. rade a 2. rade jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 800,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. VI. Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín trovy štátu vo výške 1,71 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín trovy štátu vo výške 1,71 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, tunajšiemu súdu doručeným dňa 28.08.2012, sa navrhovatelia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhali na pozemkoch registra KN-C parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C parc. č. XX/XX- záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. P.,

obec T. O., KN-C parc. č. XX/X- záhrady o výmere 1291 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. P., obec T. O. , okres T. O., pozemkoch registra KN-C parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 343 m2, KN-C parc. č. XX, záhrady o výmere 91 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. P., obec T. O., okres T. O. zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami tak, ako je to vytýčené v geometrickom pláne č. 36433756-172/2011 zo dňa 03.11.2011, vyhotoviteľa Dibdiakgeo, s. r .o., Beňovolehotská 2131/50, 026 01 Dolný Kbín, IČO: 36433756, bodmi 1, 2, 3 v prospech navrhovateľov 1/ a 2/ a osôb oprávnených užívať rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parcele KN-C č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, zapísaný na LV č. XXX k.ú. P., obec T. O., a to za jednorázovú náhradu 440,74 Eur. Súčasne žiadali priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku registra KN-C parc. č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2 k.ú. P. obec T. O., zapísaného na LV č. XXX, a to každý v 1-ici a pozemku registra KN-C parc. č. XX/ X - záhrady o výmere 1296 m 2 zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. P., obec T. O.. Odporca v 1/ rade je výlučným vlastníkom pozemkov registra KN-C parc. č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C parc. č. XX/XX - záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. P., obec T. O., okres T. O., KN-C parc. č. XX/X- záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P.É. obec T. O. v bezpodielovom spoluvlastníctve s odporkyňou v 2/ rade a pozemky registra KN-C parc. č. XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, KN-C parc. č. 30 - záhrady o výmere 91 m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. P., obec T. O. sú v podielovom spoluvlastníctve odporcu v 1/ rade a odporkyne v 2/ rade spoločne v podiele v 1-ica spolu s navrhovateľom v 1/ rade v podiele v 1-tina a navrhovateľom v 2/ rade v podiele 1-tine. Navrhovatelia žiadajú súd o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami v prospech seba, rodinných príslušníkov aj osôb oprávnených užívať rodinný dom súp. č. XXXX v k.ú. P. po pozemkoch registra KN-C parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C parc. č. XX/XX - záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXXX, KN-C parc. č. XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, KN-C parc. č. XX - záhrady o výmere 91 m2 zapísaných a na LV č. XXXX na základe ustanovenia § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka a to v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne č. 36433756-172/2011 vyhotoveným spoločnosťou Dibdiakgeo, s. r. o. Dolný Kubín, zo dňa 03.11.2011 na priznanie práva prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez parcely KN-C parc. č. X ohraničenými bodmi č. 1, 2, 4, 3 v citovanom geometrickom pláne. V záujme navrhovateľov je mať zabezpečený prístup k ich rodinnému domu súp. č. XXXX k.ú. P. obec T. O., okres T. O. a zabezpečený prístup k prístupovej komunikácii, ktorá vedie cez pozemky KN-C parc. č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C parc. č. XX- záhrady o výmere 91 m2 zapísaných na LV č. XXXX, KN-C parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, ktorá bola vybudovaná počas výstavby „rekonštrukcia cesty G. T. O. - P. II. Etapa“, kedy pri výstavbe tejto komunikácie bol pod rodinným domom navrhovateľov vybudovaný múr s tým, že bola zo strany Správy ciest následne vybudovaná cesta na pozemku registra KN-C č. XX a na pozemku registra KN-C č. XX/X. Táto cesta nebola do dnešného dňa skolaudovaná. Prístupová komunikácia bola vybudovaná na základe rozhodnutia Okresného národného výboru zo dňa 30.11.1985 a bola navrhovateľmi využívaná ako prístupová komunikácia k ich rodinnému domu až do času, kým odporcovia v máji 2011 svojvoľne prehradili prístupovú komunikáciu železnou bránou a zároveň znemožnili prístup k tejto komunikácii tak, že vysypali štrk pred bránou. Navrhovatelia predložili o tejto skutočnosti príslušnú fotodokumentáciu, t.j. „foto č.1. - železná brána, foto č. 2 - prístupová cesta k pozemku navrhovateľov, prehradená železnou bránou. Navrhovatelia sa domáhajú zriadenia vecného bremena za odplatu, ktorej výška by mala byť stanovená podľa znaleckého posudku č. 120/2012 znalca Ing. Mariána Pilku, Dolný Kubín zo dňa 14.05.2012, t.j. vo výške 540,- EUR, ktorá suma je znížená o podiely pripadajúce na navrhovateľov k pozemkom parcelám KN-C č. XX a KN-C č. XX zapísaným na LV č. XXXX k.ú. P. t.j. po prepočte 440,74 EUR (prepočet :-celková výmera prístupovej komunikácie v zmysle znal. posudku č. 120/2012 zo dňa 14.05.2012 - 128,19 m2, zabratá výmera z parcely KN- C č. XX a KN-C č. XX v k.ú. P., podľa prílohy ku GP č. 3643756-172/2011 spolu 47 m2, z toho 1-ica 23,5 m2, celková výmera prístupovej komunikácie vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ predstavuje 104,69 m2, cena za zriadenie vecného bremena za m2 podľa znal posudku č. 120/2012 zo dňa 14.05.2012 = 4,21 EUR, všeobecná hodnota vecného bremena 104,69 x 4,21 EUR = 440,74 EUR). Navrhovatelia nemajú inú možnosť prístupu k svojím nehnuteľnostiam - rodinnému domu a pozemkom, tým pádom je obmedzené ich vlastnícke právo. Naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu je daný najmä tým, že právne postavenie navrhovateľov sa stalo neistým z dôvodu neexistujúcej prístupovej cesty k ich nehnuteľnostiam a ohrozenia vlastníckych práv navrhovateľov a tým pádom k vzniku ujmy na ich oprávnených záujmoch užívania nehnuteľností.

Navrhovatelia k žalobnému návrhu pripojili geometrický plán a znalecký posudok, ako aj výtlačky fotografií a listy vlastníctva, na ktoré prílohy sa odvolávali v obsahu návrhu, ako aj informatívnu kópiu z katastrálne mapy. V priebehu konania navrhovatelia zmenu návrhu, ktorá bola pripustená uznesením č.k. -197 zo dňa14.02.2014 v nasledovnom znení: Súd zriaďuje k pozemkom parcele KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 400 m2, KN-C č. XX/XX záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. P., obec T. O., KN-C č. XX/X - záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. 3822, k.ú. Medzihradné, obec Dolný Kubín, KN-C č. XX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 343 m2, KN- C č. XX - záhrady, o výmere 91 m2 zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. P., obec T. O. vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky parcele KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 400 m2, KN-C č. XX/XX - záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. P., obec T. O., KN-C č. XX/X - záhrady, o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. P., obec T. O., KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, KN-C č. XX - záhrady o výmere 91 m2 zapísaných na LV č.XXXX a k.ú. P., obec T. O. v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu súpis. č. XXXX postavenom na pozemku parcele KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. P., obec T. O., tak ako je to vytýčené v geometrickom pláne č. 36433756-172/2011 zo dňa 03.11.2011, vyhotoviteľa Dibdiakgeo, s. r. o., Beňovolehotská 2131/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36433756 bodmi 1, 2, 3, 4. Navrhovatelia v 1. a 2. Rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena spolu vo výške 440,75 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporcovia sa k žalobnému návrhu (v jeho pôvodnom znení) vyjadrili v podaní zo dňa 10.12.2012, v ktorom žiadali o zamietnutie návrhu, a to v celom rozsahu. Odporca sa vyjadril tak, že v zmysle LV č. XXX vedenom Správou katastra T. O. pre k.ú. P., obec T. O. je výlučným vlastníkom pozemkov KN „C“ parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2 a KN „C“ parc. č. XX/XX záhrady o výmere 400 m2. V zmysle LV č. XXXX vedenom Správou katastra T. O. pre k.ú. P., obec T. O. je spolu s manželkou - odporkyňou v 2. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku KN „C“ parc. č. XX/X záhrady o výmere 1291 m2. V zmysle LV č. XXXX vedenom Správou katastra T. O. pre k.ú. P., obec T. O. sú spolu s manželkou - odporkyňou v 2. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi jednej polovice pozemkov KN „C“ parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a KN „C“ parc. č. XX záhrady o výmere 91 m 2. Tieto pozemky vlastnia aj navrhovatelia v 1. a 2. rade, každý podielne jedna štvrtina. Prístupovú cestu začala realizovať Okresná správa ciest, ktorá ju však nedokončila, približne 2/3 zrealizovala Okresná správa ciest, ktorá navrhovateľom vystavala schodisko ako prístup k pozemkom KN „C“ parc. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, na ktorom je postavený rodinný dom súpisné číslo XXXX (ďalej len s.č. XXXX), ktorý vlastnia navrhovatelia v 1. a 2. rade (ďalej len navrhovatelia), každý v podiele 1, čiastočne vybudovala oporný múr, približne 1/3 prístupovej cesty však musel dokončiť svojpomocne

- vlastnoručne, na vlastné náklady. Po smrti jeho brata (1987) - otca navrhovateľov, presný rok si už nepamätá, sa ohľadne prístupovej cesty uskutočnilo stretnutie na ONV u G.. O., vedúceho odboru, ktorý mal na starosti túto agendu, za prítomnosti odporcu v 1. rade a G.. M. O., predtým W., rod. P. - matky navrhovateľov. V tom čase už bol čiastočne vystavaný oporný múr, ale stále tam bola možnosť urobiť príjazdovú cestu autom aj na pozemok KN „C“ parc. č. XX/X, na ktorom stojí rodinný dom navrhovateľov s.č. XXXX. Na tomto stretnutí teda navrhoval, aby boli prístupové cesty na prejazd autom zrealizované pre každý dom samostatne. Rovnaký názor na vec mal aj G.. O., ktorý potvrdil, že by to bolo možné takto zrealizovať, a rovnako ako on navrhoval, aby sa urobili prístupové cesty na prejazd autom pre každý dom samostatne, na čo reagovala matka navrhovateľov, že ona s takýmto riešením nesúhlasí. Už vtedy bola matka navrhovateľov rozhodnutá žiť v ČR, preto vyslovil obavu, že do budúcna môžu byť problémy, ak by ich dom vlastnil niekto cudzí, na čo mu ona povedala, že nik cudzí v ich dome žiť nebude (čo od približne januára 2011 nie je pravda, keďže od toho času tam žijú cudzí ľudia). Celé toto stretnutia na ONV sa skončilo bez prijatých záverov, keďže sa s matkou navrhovateľov nevedeli dohodnúť, pričom v tom čase Okresná správa ciest prestala s realizáciou prístupovej cesty, prístupová cesta bola teda nedokončená a dodnes je neskolaudovaná. Navrhovatelia trvale žijú v ČR a svoj rodinný dom s.č. XXXX užívali párkrát za rok, najčastejšie cez sviatky a zároveň ho aj prenajímali turistom na krátkodobé pobyty a to až do približne januára 2011. Nikdy on, ani jeho manželka (odporkyňa v 2. rade), ani ďalší ich rodinní príslušníci nezakázali, ani neznemožnili prechod, ani prejazd autom cez ich pozemky navrhovateľom, ani ich rodinným príslušníkom, dokonca ani krátkodobým turistom. Po celý čas udržiaval prístupovú cestu s jeho rodinou, na vlastné náklady ju vydláždili zámkovou dlažbou, pričom navrhovatelia im na jej vydláždenie, ani údržbu (hlavne v zimných mesiacoch) neprispeli - či už prácou alebo finančne. Navrhovatelia a ich rodinní príslušníci užívali rodinný dom naposledy cez vianočné sviatky 2010 a novoročné sviatky 2011. V tom čase vyprázdňovali dom a pripravovali ho pre

budúcich užívateľov domu. Približne od januára 2011 navrhovatelia dali dom s.č. XXXX s pozemkami do dlhodobého nájmu p. C. s rodinou (s manželkou a 2 dcérami). Podľa toho, čo počul, malo to byť najskôr na skúšku na jeden rok, ale rodina p. C. tam býva dodnes, čiže už takmer dva roky, teda navrhovatelia od približne januára 2011 až dodnes svoj rodinný dom s.č. XXXX, ani pozemky neužívajú. Nájomné zmluvy nevideli - navrhli preto, aby ich súd vyžiadal ako dôkaz. Pán C. po naťahovaní do domu s. č. XXXX prišiel za ním, či môže používať ich prístupovú cestu, na čo mu odpovedal, že nie, že si neželá, aby mu cez jeho pozemky prechádzali (pešo, ani autom) cudzí ľudia, je teda zrejmé, že bol navrhovateľmi oboznámený, že prístupová cesta pred ich domom nie je vo vlastníctve navrhovateľov. Vstup na pozemok KN „C“ parc. č. XX/X a ich domom nie je vo vlastníctve navrhovateľov. Vstup na pozemok KN „C“ parc. č. XX/ X a do domu s.č. XXXX na ňom stajaceho je predsa možný peši po už spomínaných schodoch, kde je vybudovaná rovnaká príjazdová cesta, ako z ich strany, ak by sa na takomto prechode/prejazde s nimi dohodli. O niečo neskôr bol za ním opäť p. C. s tým, že ich rodinu obťažujú zvieratá, ktorá chovajú - predovšetkým ich pes a ovce, ktoré chovajú na záhrade za domom - že si chcú upraviť záhradu, nasiať trávnik a pod. Pán C. mu navrhol, aby si postavili oplotenie, a dokonca, žeby sa na to oplotenie aj zložili, každý v 1, o tomto rozhovore následne informoval svoju manželku. Nakoľko nechcel narušiť susedské vzťahy, nechcel psa stále zamykať do garáže, a zároveň chcel aj naďalej pásť ovce na záhrade (aj kvôli rozlohe záhrady a zlému terénu, kde sa nedá kosiť kosačkou), pristúpil k oploteniu pozemkov medzi ich domom s.č. XXXX a domom navrhovateľov s.č. XXXX s tým, že na mieste príjazdovej cesty si dal bránu, cez ktorú sa dá navrhovateľom a ich rodinným príslušníkom prejsť autom až k ich rodinnému domu. Túto bránu vlastnoručne a na vlastné náklady vyhotovil, jedná sa o bránu, ktorá je nezamknutá, tak ako ostatné brány, ktoré sú súčasťou vonkajšieho oplotenia - jedná sa o hlavnú bránu + 2 ďalšie brány, cez ktoré sa dá dostať na pozemky KN „C“ parc. č. XX KN „C“ parc. č. XX. Aj samotné oplotenie si nakoniec financoval sám a sám ho aj svojpomocne realizoval. K oploteniu s bránou cez prístupovú cestu teda ani on, ani jeho manželka nepristúpili svojvoľne, ale až po jeho rozhovore so susedom (p. C.), o ktorom s manželkou predpokladá, že je zároveň aj budúcim kupujúcim rodinného domu s pozemkami, ktoré vlastnia navrhovatelia. Tá kôpka štrku, ktorú spomínali navrhovatelia v podanom návrhu, nebola pred bránou položená s úmyslom neumožniť navrhovateľom prejazdu cez ich pozemky, ale túto používal na výstavbu oplotenia, takže mu to prišlo ako vhodné miesto, postupne si ju aj na ten účel minul. Okrem toho, vedel, že dom s.č. XXXX nebudú navrhovatelia v tom čase užívať, keďže bol v dlhodobom nájme p. C. s rodinou. Navrhovateľov od približne januára 2011, kedy vypratali svoj dom, nevidel, ak by však v tom čase, keď mal kôpku štrku pri bráne položenú, prišli, tak by ju presunul, aby mohli prejsť autom k svojmu domu. Ak by chceli ohroziť/obmedziť právo navrhovateľom k ich rodinnému domu, určite by sa netrápil s vlastnoručnou výrobou brány, cez ktorú môžu navrhovatelia, aj ich rodinní príslušníci prechádzať (pešo, autom), ale dal oplotenie aj cez príjazdovú cestu, pričom toto oplotenie by vyšlo lacnejšie ako náklady na zhotovenie brány. Má za to, že vystavaním oplotenia pozemkov s bránou neohrozili, ani neobmedzili vlastnícke právo navrhovateľov k ich rodinnému domu a pozemkom. Z petitu podaného návrhu je zrejmé, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez ich pozemky chcú navrhovatelia aj pre ostatné „osoby oprávnené užívať rodinný dom s.č. XXXX“. Navrhovatelia sa domáhajú práva vecného bremena prechodu a prejazdu aj cez pozemky KN „C“ parc. č. XX a KN „C“ parc. č. XX pre seba, hoci právo užívať tieto pozemky majú na základe ich vlastníckeho práva (každý z navrhovateľov je vlastníkom týchto pozemkov v podiele 1). Odporcovia majú za to, že touto žalobou chcú navrhovatelia dosiahnuť vecné bremeno predovšetkým pre ostatné „osoby oprávnené užívať rodinný dom s.č. XXXX“. Zároveň odporca v 1/ rade uviedol, že na pozemky KN „C“ parc. č. XX a KN „C“ parc. č. XX majú navrhovatelia (a aj nájomcovia, ak sú tieto predmetom nájmu - ako už uviedol, nájomnú zmluvu nevidel, nevedel teda, či aj tie sú predmetom nájmu) prístup až z 3 brán vonkajšieho oplotenia (hlavná brána + 2 vedľajšie brány), pričom tieto brány, ako už uviedol vyššie, nie sú zamknuté. Čo sa týka výziev právneho zástupcu, ktoré im adresoval v mene navrhovateľov, na tieto nereagovali, nakoľko nemali a ani nemajú záujem o uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena, o čom mali navrhovatelia vedomosť, keďže raz bol u nich navrhovateľ v 2. rade s tým, aby im „dal papier“, že môžu prechádzať cez ich pozemky. On na to reagoval, že im nikdy nebude brániť prechádzať cez jeho pozemky, ale že „na papier“ im to nedá. Ďalej boli vo výzvach uvádzané nepravdivosti - čo sa týka brány cez prístupovú cestu a štrku - k tomu sa už vyjadril vyššie, pričom nie je pravda, že tak urobili na začiatku roku 2011, ale až približne v polovici roku 2011, po ďalšie navrhovatelia sa nikdy nebáli ich psa, „problém“ s ním mali iba nájomcovia rodinného domu s. č. XXXX, o ktorých nebola zmienka v žiadnom dokumente ( vo výzvach, ani žalobe), čo sa vyriešilo práve oplotením pozemkov s bránou, aby nedochádzalo k narúšaniu susedských vzťahov s nimi. Odporkyňa v 2. rade sa k návrhu vyjadrili a to tak, že čo sa týka nehnuteľností, všetky záležitosti ohľadne nich riešil a zabezpečoval jej manžel - odporca v 1. rade. Zároveň sa v plnom rozsahu pripojila k vyššie uvedeným tvrdeniam svojho manžela. Odporcovia

nesúhlasia s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľov, že navrhovatelia nemajú inú možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam - rodinnému domu a pozemkom. K svojím nehnuteľnostiam majú navrhovatelia prístup pešo po schodoch, pričom navrhovatelia, aj osoby užívajúce rodinný dom s.č. XXXX (na základe dohody s navrhovateľmi) majú možnosť urobiť si vlastnú príjazdovú cestu na pozemok KN „C“ parc XX/X, na ktorom je postavený rodinný dom s.č. XXXX, úpravou oporného múru tak, aby sa spravila príjazdová cesta autom k pozemku KN „C“ parc. č. XX/X, prípadne majú možnosť dohodnúť sa na vecnom bremene z druhej strany od susedov - rodiny A., ktorý majú rovnakú príjazdovú cestu ako majú oni, tiež sa jedná o priľahlý pozemok a je rovnako predelený bránkou, cez ktorú by mohli prejsť autom. Na základe uvedeného skutkového stavu a právneho stavu mali za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že právo vecného bremena pre navrhovateľov a ostatné osoby oprávnené užívať rodinný dom s. č. XXXX existuje a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia majú prístup k svojmu rodinnému domu s. č. XXXX schodovým vchodom, majú možnosť urobiť si vlastnú príjazdovú cestu autom úpravou oporného múru, prípadne si môžu dohodou o zriadení vecného bremena s druhými susedmi (A.) zabezpečiť prístup k rodinnému domu s. č. XXXX. Odporcovia k svojmu vyjadreniu pripojili výtlačky fotografií (č.l. 54 až 59 spisu). Po prvom pojednávaní vo veci bola vykonaná ohliadka miesta samého, výsledkom ktorej bolo zistenie súdu, že navrhovatelia sa domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemky vedúce od verejnej komunikácie (cesty G.) popred dom odporcov až ku garáži v dome navrhovateľov, na ktorých je položená zámková dlažba v šírke umožňujúcej prejazd motorovým vozidlom, pričom ide o rovinatý terén, ako to najlepšie vidieť na fotografiách na č.l. 8 a 9 spisu, prípadne na fotografiách č. 1,2,4 a 8 na č.l. 98 spisu. Súčasne bolo ohliadkou zistená, v konaní nesporná skutočnosť, že k domu navrhovateľov je zabezpečený peší prístup po schodisku vsadenom do oporného múru, ktoré schodisko najlepšie vidieť na fotografiách na č.l. 124 spisu. Po vykonaní ohliadky sporové strany začali produkovať dôkazy týkajúce sa možnosti/nemožnosti vybudovania samostatnej príjazdovej cesty k rodinnému domu navrhovateľov, keď odporcovia v rámci svojej obrany o.i. namietali, že tu možnosť vybudovania takejto samostatnej príjazdovej cesty existuje a teda, že prístup k stavbe možno zabezpečiť inak, čím nie je splnená podmienka pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že vybudovanie samostatnej príjazdovej cesty k domu navrhovateľov predpokladá prerušenie existujúceho zárubného múru, ktorý sa nachádza medzi verejnou komunikáciou (cesta G.)8 a rodinnými domami navrhovateľov a odporcov (múr je najlepšie vidieť na fotografiách č. 19,20,22 a 24 na č.l. 100 spisu. Navrhovatelia súdu predložili nimi vyžiadané stanovisko Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 12.02.2013 ohľadne možnosti prerušenia zárubného múru pri ceste G. z dôvodu vybudovania vjazdu k rodinnému domu na parc. č. XX/X v k.ú. P.. Predmetný subjekt zaujal stanovisko, že so zriadením vjazdu predbežne nesúhlasí, pričom zo stanoviska tiež vyplýva, že počas rekonštrukcie cesty G. v rokoch 1985 až 1990, pri ktorej bol vybudovaný zárubný múr došlo k zrušeniu dvoch prístupov k rodinným domom na parc. č. XX/X a XX/X, pričom pred realizáciou predmetnej rekonštrukcie II. etapy bolo zrejme uvažované so spoločným vjazdom k rodinným domom na parc. č. XX/X, XX/X a XX/X, nakoľko v PD je pre vstup na pozemok parc. č. 32/3 vybudovaný vstup len pre peších, t.j. schodisko, ktoré je súčasťou zárubného múru. Ohľadne prerušenia zárubného múru je ešte v stanovisku uvedené, že v prípade jeho prerušenia je predpoklad, že môže dôjsť k narušeniu stability celého zárubného múru nad cestným telesom G., svahu a rodinných domov nad cestným telesom, vybudovaný múr by už neplnil svoj účel a môže dôjsť k pohybu svahu, čo by malo za následok poškodenie statiky rodinných domov nad cestným telesom. V prípade, že bude posúdené, že zárubný múr môže byť prerušený, správca cesty požaduje, aby úpravu vjazdu bola zriadená tak, aby povrchové vody zo spevnených plôch a vjazdu na parc. č. XX/X neboli vyústené na cestné teleso cesty. Vybudovaním vjazdu by si vlastník pozemku musel vybudovať samostatnú dažďovú kanalizáciu, ktorá nesmie byť zaústená do existujúcej cestnej dažďovej kanalizácie (č.l. 105 spisu). Následne odporcovia predložili posudok G.. Y. Č., autorizovaného stavebného inžiniera z odboru Statika stavieb, ktorý k posúdeniu možnosti vytvorenia prístupovej cesty k rodinnému domu č. XXXX zaujal stanovisko, že oporný múr za účelom vytvorenia prístupovej cesty je možné prerušiť za podmienky, že prerušenie sa bude realizovať v mieste existujúceho schodiska, odobratiu materiálu za múrom schodiska bude predchádzať odstránenie betónových konštrukcií, hlina za múrom sa postupne odoberie a vysvahuje do požadovaného sklonu, vytvoria sa betónové stenu kolmé na oporný múr, ktoré vytvoria hranicu prístupovej komunikácie, prístupová komunikácia bude plniť funkciu priťaženia svahu, po vytvorení komunikácie a zabezpečení svahu je možné múr demontovať. Pri dodržaní týchto podmienok a pracovných postupov je možné vytvoriť otvor v existujúcom opornom múre, nedôjde k poškodeniu

rodinných domov s.č. XXXX a s.č. XXXX, ani k porušeniu ich statiky a rovnako ani k zosuvu svahu, resp. porušeniu jeho statiky, ako aj statiky oporného múru (č.l. 118 spisu). Zároveň odporcovia predložili posudok G.. U. I., autorizovaného stavebného inžiniera z odboru Konštrukcie inžinierskych stavieb, ktorý zaujal stanovisko, že ak podľa statického posudku možno existujúci oporný múr prerušiť, nie je z dopravného hľadiska žiadny dôvod, ktorý by bránil vybudovať prístup pre osobné vozidlo k rodinnému domu č. XXXX. Po prerušení existujúceho oporného múra v šírke min. 3,5 m, čo je postačujúce pre osobné motorové vozidlo sa zrealizujú statické úpravy pre zabezpečenie stability existujúceho oporného múru a vybuduje sa prístupová cesta k rodinnému domu č. XXXX. Varianty sú dve: I. Varianta: Osobné vozidlo bude parkovať v spodnej časti, t.j. výšková úroveň komunikácie G. v s. cca km 1,152, pričom je nutné existujúci cestný obrubník ohraničujúci komunikáciu G. vybúrať v potrebnej dĺžke a uložiť nábehový obrubník. Rozhľad je dostatočný nakoľko existujúci oporný múr je od kraja cesty G. vo vzdialenosti cca 2,0 m a vozidlo pri výjazde na cestu G. bude mať dostatočný rozhľad na obe strany. Varianta II.: Osobné motorové vozidlo bude parkovať v sklone - na rampe, ktorá vznikne medzi dvoma výškovými úrovňami, a to medzi cestou G. a výškovou úrovňou rodinného domu č. XXXX, pričom aj v tomto prípade je nutné existujúci cestný obrubník ohraničujúci existujúcu komunikáciu G. vybúrať v potrebnej dĺžke a uložiť nábehový obrubník (č.l. 120-125 spisu). V nadväznosti na odporcami predložené posudky G.. Č. a G.. I., navrhovatelia predložili posudok T.. G.. Y. X., I.., ktorý je zapísaný v zozname znalcov MS SR ako znalec v odbore Stavebníctvo, odvetvie Dopravné stavby, Projektovanie v stavebníctve, Odhad hodnoty nehnuteľností a Pozemné stavby. Vo svojom posudku sa uvedený znalec vyjadril k posudkom G.. Č. a G.. I. a to tak, že uviedol, že obaja svoje verbálne posúdenia vypracovali bez akéhokoľvek skúmania a znalosti projektovej dokumentácie “Rekonštrukcia cesty G. T. O.-P. z roku 1982 vrátane geologických pomerov, neoboznámili sa a nepracovali s existujúcimi podkladmi, ani s dokumentmi týkajúcimi sa prípravy výstavby predmetného úseku cesty, ako aj procesu jej realizácie, súčasného stanoviska kompetentných úradov a pod. Vzhľadom na komplikované geologické pomery sa mali autori zaoberať ich vplyvom na stabilitu svahu, po odstránení časti zárubného múra a riziko zosunutia, resp. poškodenia rodinných domov situovaných na svahu. Vo svojich posúdeniach necitovali žiadne okrajové podmienky z technických noriem, nepreukázali, aspoň približným výpočtom a nákresmi realizovateľnosť zadanej úlohy. V tomto štádiu spracovania mali autori pripojiť minimálne náčrty, na ktorých by graficky znázornili ideové riešenie tak pre výškové, ako aj smerové riešenie trasy prístupovej cesty. V posúdení statika sa nedefinuje pre aké vozidlo by mal byť prístup vybudovaný, zatiaľ čo G.. I. posudzuje návrh na šírku 3,5 m pre osobné vozidlá, pričom vôbec neposúdil možnosti, najmä z hľadiska výškových a sklonových pomerov, ako aj realizácie prístupovej cesty (rampy) k domu č. XXXX. Len verbálne popísal možnosť vytvorenia parkovacieho miesta pre osobné vozidlá v dvoch variantoch. Na základe uvedeného možno konštatovať, že uvedené závery nie je možné odborne analyzovať, ani posúdiť vzhľadom na absenciu akejkoľvek výkresovej dokumentácie výpočtov, čo i len v ideovom vyjadrení alebo rámcovými výpočtami, ktoré by preukázali technickú realizovateľnosť popísaného riešenia. Znalec sa ďalej vyjadril k zadaniu, aby navrhol a posúdil ideové riešenie v zmysle technických noriem realizácie prístupovej komunikácie (rampy) zo štátnej cesty G. do úrovne dvora pri dome č. XXXX, a to tak, že navrhovaná prístupová cesta umožňujúca zaistenie zásobovania, dostupnosti vozidiel dokumentácie pritom vyplýva, že navrhovaná rampa vedúca od úrovne cesty č. G. do vstupu do garáže domu č. XXXX by musela mať sklon 30%, ktorý skoro dvojnásobne prevyšuje v STN stanovenú maximálnu povolenú hodnotu 17%. Okrem toho treba uviesť, že v pozdĺžnom reze nie sú zakreslené zakružovacie výškové oblúky, ktoré za existujúcich podmienok by nevyšli ani pre minimálny polomer R=20m. Z uvedeného vyplýva, že vybudovanie samostatného vstupu vozidiel do hmotnosti 3,5 t zo štátnej cesty G. cez zárubný múr do úrovne dvora pri dome s.č. XXXX, z hľadiska výškových a sklonových pomerov, v zmysle technických noriem a predpisov, nie je technicky realizovateľné (č.l. 125 - 147 spisu). Na uvedený posudok znalca T.. G.. Y.. X., CSc. Reagovali odporcovia predložením vyjadrenia G.. I. (č.l. 170) a G.. Y. Č. (č.l. 177). G.. I.Š. vo svojom vyjadrení poukázal na to, že stav v posudku T.. G.. Y.. X. nezodpovedá reálnemu stavu, nakoľko podklady, ktoré mal k dispozícii - rez oporného múru nezodpovedajú skutočnému stavu, keďže existujúci oporný múr nebol realizovaný presne podľa projektovej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, čo sa potvrdilo aj geodetickým zameraním realizovaným autorizovaným geodetom J. O. dňa 02.01.2014, ktoré si objednali odporcovia. Ďalej uviedol, že navrhovaná trasa pre prístupovú cestu vyhovuje STN 73 6057 N čl. 34 a navrhovaný sklon je 16%, teda je menší ako maximálny sklon odporúčaný normou, ktorý je 17%. Ešte uviedol, že okrem vybudovania vyššie uvedenej prístupovej cesty majiteľovi domu č. XXXX odporúča využiť existujúcu prístupovú cestu zo strany susedov A., ktorej úprava by bola menej finančne náročná ako vybudovanie novej prístupovej cesty. Prílohou vyjadrenia je ideový návrh prístupovej cesty. G.. Y. Č. vo svojom

vyjadrení zhrnul, že zo statického hľadiska je možné odstrániť časť oporného múru, následne vybudovať prístupovú cestu k rodinnému domu s.č. XXXX, ktorú možno previesť viacerými spôsobmi, ktoré sú však na výbere investora diela (navrhovateľov). Navrhovatelia v nadväznosti na predložené vyjadrenia G.. I. a G.. Č. predložili vyjadrenie T.. G.. Y.. X., I.. (č.l. 195), ktorý sa s nimi nestotožnil a k návrhu prístupovej cesty spracovanému G.. I. uviedol, že nie je relevantným technickým podkladom pre objektívne rozhodovanie súdu. Súčasne navrhovatelia pristúpili k vypracovaniu odborného vyjadrenia na určenie hodnoty nákladov potrebných na vybudovanie prístupovej cesty k rodinnému domu č. XXXX tak, ako možnosť vybudovania prístupovej cesty navrhujú odporcovia v odborných vyjadreniach vypracovaných G.. I., keď poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. Zn. , v zmysle ktorého „Věcné břemeno cesty podle § 151 o ods. 3 Obč. zák. nelze zřídit, může-li si vlastník stavby zajistit přístup ke stavbě z veřejné komunikace; to neplatí, jestliže náklady s tím spojené jsou nepříměřeně vysoké v porovnaní s újmou, která by zřízením věcného břemene byla spůsobena vlastníku přilehlého pozemku. Věcné břemeno cesty podľa § 151o odst. 3 Obč. zákl. lze zřídit jen na náhradu. Podmínka, že přístup vlastníka ke stavbě nelze zajistit jinak, není splněna jestliže vlastník přilehlého pozemku, který má sloužiť jako cesta, nabídl vlastníku stavby, že mu pozemek nebo jeho část prodá anebo že mu zřídi věcné břemeno cesta smlouvou, a to za obvyklou cenu. ...Předpokladem porovnáni nákladů a újmy vzniklé vlastníkovi pozemku je především zjištení výše potřebných nákladů.“ Týmto právnym názorom sa riadia aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, konkrétne napr. rozhodnutie spis zn. , a a tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR : „....Dovolací soud proto důvody tohto rozhodnutí, na nichž odvolaní soud setrval i v dovoláním napadeném rozsudku, v podrobnostech odkazuje a potvrdzuje, že rozhodnutí odvolacího soudu je ve vztahu k řešení otázky ad I. v souladu s judikaturou Nejvyššího soudu, představovanou rozsudkem ze dne 20.07.2005 sp. zn. , publikovaným v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek, C. H. Beck (dále jen „Soubor rozhodnutí“), pod C 3678. Podle uvedeného judikátu mezi případy, kdy přístup ke stavbě nelze zajistit jinak, patří situace, kdy zajištení přístupu by bylo technicky možné, avšak náklady na jeho zřízení by byly natolik vysoké, že jejich vynaložení nebude možné po vlastnících stavby spravedlivě požadovat.“ Navrhovatelia súdu predložili odborné posúdenie na určenie hodnoty nákladov na vybudovanie prístupovej komunikácie k rodinnému domu s.č. 1320 podľa návrhu G.. I. zo dňa 03.01.2014, ktoré posúdenie vypracovala spoločnosť PROFIM, s.r.o. so sídlom v Žiline, Závodská cesta 4. Podľa tohto posúdenia je orientačný rozpočet alternatívy B vo výške 66.319,- Eur (č.l. 207 až 224 spisu). Navrhovatelia taktiež predložili stanovisko Š. A. a Ing. T. A., bytom P. ul. XXXX/XX, T. O. zo dňa 14.01.2014, v ktorom sa uvádza, že títo nesúhlasia, aby príjazdová cesta na susedný pozemok k rodinnému domu na ulici P. XXXX/XX bola riešená cez ich súkromný pozemok, ktorý nesúhlas opierajú o fakt, že príjazdová cesta na susedné parcely k rodinným domom U. G.. Q. W. bola už riešená stavebným rozhodnutím a je vybudovaná, naša prístupová cesta nespĺňa technické parametre na využívanie ako príjazdovej cesty pre motorové a iné mechanické vozidlá, hlavne pre jej sklon a vjazd z hlavnej cesty. Počas nepriaznivého počasia a hlavne v zime je nezjazdná a neschodná (č.l. 195 spisu). Odporcovia súdu predložili stanovisko G.. I. k vyššie uvedenému odbornému posúdeniu spoločnosti PROFIM, s.r.o., v ktorom o.i. Uviedol, že dominantnou položkou v rozpočte sú zárubné múry, ktorých odhadovaný stavebný náklad je 40.420,- Eur, čo 61% celkových nákladov stavby, ich redukciou na cca 20% možno dosiahnuť úsporu cca 32.000,- Eur (48% celkových nákladov). Súčasne s tým dôjde k porovnateľnému percentuálnemu zníženiu nákladov na štetovnicové steny. Redukciou navrhnutej šírky cesty a jej používaním aj pre peších dôjde k zníženiu nákladov na vybudovanie konštrukčných vrstiev vozovky a chodníka (č.l. 235 spisu). Odporcovia súčasne predložili súhlasné stanoviská Mesta Dolný Kubín a Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Dolný Kubín so zriadením prístupovej cesty, resp. vjazdom k domu č. XXXX, resp. na parcelu č. XX/X (č.l. 232, 234 spisu). Napokon odporcovia predložili krycí list rozpočtu vyhotovený spoločnosťou ORAVing, s.r.o. So sídlom v T. O., P..H..Š. XXXX, podľa ktorého náklady na vybudovanie prístupovej komunikácie k domu č. XXXX podľa alternatívy B predstavujú s DPH 28.922,96 Eur a podľa alternatívy A s DPH sumu 32.677,14 Eur (č.l. 347 až 355 spisu). Na uvedený krycí list navrhovatelia reagovali stanoviskom spoločnosti PROFIM, s.r.o., ktorá v ňom o.i. uviedla, že ňou uvedené orientačné ceny vychádzajú z priemerných cien na trhu na Slovensku spracovaných renomovanou organizáciou (CENEKON), reálna cena stavebných prác je daná na základe výberu dodávateľa stavby, čím by sa preukázali skutočné náklady na realizáciu. Uvedená

spoločnosť sa vyjadrila aj k poslednému stanovisku G.. I.Š., a to tak, že sa s jeho pripomienkami nestotožňuje (č.l. 368 spisu). Podľa návrhov procesných strán súd vyžiadal od dvoch realitných kancelárií pôsobiacich v Dolnom Kubíne správu, na ktorú reagoval len realitná kancelária OREA, s.r.o., ktorá uviedla, že v prípade zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami k pozemkom nachádzajúcim sa pri rodinnom dome poklesne trhová hodnota prinajmenšom tej časti pozemku, kadiaľ vedie prístupová cesta. Veľkosť poklesu trhovej hodnoty rodinného domu závisí od vzdialenosti prístupovej cesty k rodinnému domu, ako aj od frekvencie premávky motorovými vozidlami. Ak k domu neexistuje prístup motorovým vozidlom, tak to znižuje trhovú hodnotu rodinného domu a okolitých pozemkov, pričom miera zníženia hodnoty závisí od toho, v akej vzdialenosti sa nachádza najbližšia odstavná plocha pre motorové vozidlo od rodinného domu (č.l. 398). Napokon súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty výšky náhrady prislúchajúcej za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu vozidlami všetkých kategórií cez pozemky C-KN č. XX/X, XX/XX, XX/X, XX a XX. Tento dôkaz súd vykonal z dôvodu, že strana odporcov namietala (č.l. 73 spisu) voči výške náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú navrhovatelia uviedli v žalobe s poukazom na posudok G.. P. F.. Znalkyňa G.. U. O. v písomnom znaleckom posudku výšku tejto náhrady stanovila sumou 640,- Eur, a to za použitia metódy polohovej diferenciácie, pričom nebola použitá porovnávacia metóda z dôvodu nedostatku aktuálnych a objektívnych podkladov o realizácii predaja a kúpy podobných nehnuteľností v danom mieste a čase. Znalkyňa bola v konaní aj vypočutá (na pojednávaní dňa 22.09.2015 - č.l. 439 spisu), pričom vo svojej výpovedi uviedla, že v posudku neuviedla, že by nebolo možné použiť porovnávaciu metódu, ale možné to je, nakoľko nejde o celé parcely, ale len o ich časti, preto si myslí, že v takomto prípade je vhodnejšou metódou metóda polohovej diferenciácie než metóda porovnávacia, všeobecná hodnota pozemku totiž závisí tiež od jeho výmery, a tým pádom, ak sa jedná o výmeru cca 120 m2, je ťažko zohnať podklady o hodnote takéhoto pozemku, pretože ide o časť parcely a nie napr. parcelu predstavujúcu stavebný pozemok. Ďalej uviedla, že zisťovala všeobecnú hodnotu pozemkov prostredníctvom realitných portálov, takýmto spôsobom však nenašla porovnateľný pozemok. Na základe takto vykonaného dokazovania súd návrhu navrhovateľov na zriadenie vecného bremena sčasti vyhovel, a to z nasledovných dôvodov. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX, každý v podiele 1/2 úč. z celku. K tomuto rodinnému domu, ktorého súčasťou je garáž (ktorú skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre čiastočné vyhovenie návrhu), neexistuje žiadna taká prístupová cesta, po ktorej by bolo možné dostať sa motorovým vozidlom od verejnej komunikácie, než tá, ktorá už existuje a ktorá vedie cez pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1/ rade (parcela č. XX/XX Y. XX/X), resp. v BSM odporcov v 1/ a 2/ rade (parcela č. XX/X), resp. v podielovom spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade (podiel odporcov v rámci BSM vo výške 1/2-ica, podiel navrhovateľa v 1. rade 1/4-ina, podiel navrhovateľa v 2. rade 1/4-ina). K rodinnému domu súp. č. XXXX existuje peší prístup, po schodisku vsadenom v opornom múre. V minulosti mal dom súp. č. 1320 samostatný príjazd od verejnej komunikácie, keď tento dom, ako aj dom v BSM odporcov v 1/ a 2/ rade súp. č. XXXX boli postavené začiatkom 80tych rokov minulého storočia a ku každému z domov (XXXX aj XXXX) boli vybudované samostatné príjazdové cesty. V roku 1985 však bola začatá rekonštrukcia verejnej komunikácie (cesta G.), ako to vyplýva z rozhodnutia MsNV v Dolnom Kubíne zo dňa 30.11.1985 o povolení stavby - rekonštrukcia cesty G. T. O.- P. nachádzajúceho sa ako príloha č. 4 v znaleckom posudku T.. G.. Y. X., CSc. Pri tejto rekonštrukcii bol nad verejnou komunikáciou a pod rodinnými domami č. XXXX a XXXX vybudovaný oporný múr, pričom jeho vybudovaniu predchádzalo zrušenie samostatných príjazdových ciest k domom č. XXXX a XXXX (konštatované aj v stanovisku Správy ciest ŽSK na č.l. 105 spisu), ktoré už následne vybudované opätovne neboli a nedošlo ani k žiadnemu finančnému vyporiadaniu vzniknutého stavu. V dôsledku uvedenej rekonštrukcie prístup k domu súp. č. XXXX ostal len vo forme schodiska a odvtedy sa prístup motorovými vozidlami k tomuto domu realizoval cez časť pozemkov, cez ktoré sa žiada zriadiť vecné bremeno (Odporca v 1/ rade tvrdil, že zrealizovanie dvoch samostatných prístupov k obom domom sa po rekonštrukcii neudialo pre postoj matky navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. Uvedené tvrdenie odporcovia nijako nepreukázali, súd si ho preto ako preukázanú skutočnosť osvojiť nemohol). Toto právo cesty sa využívalo prakticky bez väčších problémov do roku 2011. V tomto roku v dome súp. č. XXXX začali bývať nájomcovia, ktorým odporcovia v 1/ a 2/ rade nedali súhlas s prejazdom cez ich pozemky. Odporcovia súhlasili s praktickým realizovaním práva cesty zo strany navrhovateľov, odmietli to však “dať na papier”. Okrem využívanej prístupovej cesty, existuje aj nespevnený “príjazd” k domu súp. č. XXXX od susedov A.. Títo však ako už bolo uvedené so zriadením vecného bremena nevyslovili súhlas. Za daného stavu súd konštatuje, že navrhovatelia

nemajú možnosť zabezpečenia prístupu na zmluvnom podklade zo strany odporcov, ani iného prístupu na zmluvnom podklade od vlastníkov susediacich pozemkov. Okrem toho prípadné zriadenie prístupu od vlastníkov susediacich pozemkov (manželia A.) by si, na rozdiel od už existujúceho prístupu, vyžadovalo investície a podstatnejší zásah do vlastníckeho práva iných osôb, než je zásah do vlastníckych práv odporcov po dotknutých pozemkoch, ktoré už sú prispôsobené danému účelu, ku ktorému aj boli užívané navrhovateľmi, resp. odporcami sú takto využívané neustále, pretože sčasti sú tieto pozemky užívané odporcami na prístup k ich vlastnému domu. Súd teda vyhodnotil obranu odporcov, že nie je možné zriadiť vecné bremeno pre existenciu možného príjazdu od susedov A., ako nedôvodnú. Rovnako za nedôvodnú, pokiaľ ide o právo prejazdu motorovými vozidlami súd považuje obranu odporcov, že navrhovatelia majú k domu prístup po schodoch, nakoľko takýto prístup neumožňuje dostať sa ich domu a teda ku garáži sa v ňom nachádzajúcej motorovým vozidlom. Na druhej strane to, že navrhovatelia majú k svojmu domu peší prístup, podľa názoru súdu odôvodňuje zamietnutie návrhu v tejto časti, v ktorej sa domáhajú práva prechodu peši. V poradí treťou námietkou obrany odporcov (námietka č. 1. existencia prístupu cez schodisko, námietka č. 2 prístup cez pozemky susedov A.) je námietka týkajúca sa možnosti vybudovania úplne novej príjazdovej cesty prerušením existujúceho oporného múru. Ako už bolo uvedené, sporové strany predložili odborné vyjadrenia, stanoviská a posudky riešiace otázku, či je vybudovanie takejto príjazdovej cesty technicky zrealizovateľné. Možno konštatovať, že konečné vyriešenie tejto otázky sa stalo bezpredmetným, a to vzhľadom na predložené rozpočty/odborné posúdenia výšky nákladov na takúto výstavbu. Najnižšia suma týchto nákladov totiž predstavuje s DPH 28.922,96 Eur, ktorú sumu súd považuje za neprimerane vysokú a vyžadovať jej vynaloženie od navrhovateľov by nebolo spravodlivé. Tento záver súd opiera o právny názor Najvyššieho súdu ČR žiadať vyslovený v rozsudku zo dňa 20.07.2005 sp. zn. , publikovanom v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek, C. H. Beck pod C 3678, podľa ktorého mezi případy, kdy přístup ke stavbě nelze zajistit jinak, patří situace, kdy zajištení přístupu by bylo technicky možné, avšak náklady na jeho zřízení by byly natolik vysoké, že jejich vynaložení nebude možné po vlastnících stavby spravedlivě požadovat.“ Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že svoje právne závery v prejednávanej veci opiera o právne názory judikované Najvyšším súdom ČR, a to vzhľadom na bohatosť judikatúry tohto súdu v danej oblasti a vzhľadom na to, že sú plne použiteľné aj v podmienkach aplikácie slovenského práva, pretože v danom prípade hmotnoprávny predpis, podľa ktorého tunajší súd vo veci rozhoduje (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka) mal v Českej republike úplne totožné znenie, a to až do účinnosti nového Občanského zákoníka (t.j. do 01.01.2014). Súdne rozhodnutia NS ČR, na ktoré súd v tomto konaní odkazuje sa pritom vzťahujú výlučne k obdobiu pred 01.01.2014. S poukazom na finančnú náročnosť vybudovania úplne nového samostatného príjazdu k domu súp. č. 1320 cez prerušenie oporného múru, súd s poukazom na vyššie zmieňované rozhodnutie NS ČR dospel k záveru, že takýmto spôsobom nemožno prístup navrhovateľov k svojmu domu zabezpečiť a tretia námietka obrany odporcov je tak nedôvodná. Zhrnúc doteraz uvedené súd je toho názoru, že v danej veci sú naplnené podmienky predpokladané v ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to, že navrhovatelia ako vlastníci domu súp. č. 1320 nie sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov (pozemkov, cez ktoré je možné sa dostať od domu na verejnú komunikáciu) a ich prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Právo cesty zakotvené v ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v sebe zahŕňa právo cez pozemok prechádzať, ako aj právo cez pozemok jazdiť, nie je však vylúčené, aby bolo výnimočne zriadené vecné bremeno spočívajúce len v práve chôdze po priľahlom pozemku (rozsudok NS ČR z 23.06.2005 sp. zn. ). V prejednávanej veci podľa názoru súdu ide o obdobnú situáciu. Osobité okolnosti prípadu totiž odôvodňujú len zriadenie prejazdu, pretože navrhovatelia k svojmu domu peší prístup od verejnej komunikácie majú. Vzhľadom na uvedené súd nevidí rozumný dôvod, aby cez pozemky, cez ktoré sa žiada zriadiť vecné bremeno, mohli vlastníci domu č. XXXX prechádzať aj pešo. Z tohto dôvodu súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali práva prechodu zamietol, rovnako aj v časti, v ktorej sa domáhali vstupu na pozemky, pretože podľa názoru súdu zriadený prejazd v sebe vstup automaticky zahŕňa. Podľa pripustenej zmeny návrhu navrhovatelia v konaní žiadali vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami (č.l. 197 spisu). Poukazovali tiež na to, že bez práva prechodu by sa nemohli k domu dostať s kočíkom, bicyklom, fúrikom, invalidným vozíkom a podobne. Podľa názoru súdu, ak je k domu peší prístup, prípadné uspôsobenie tohto pešieho prístupu na prechod s kočíkom, bicyklom a podobne je možné pri takých finančných nákladoch, ktoré možno od navrhovateľov spravodlivo požadovať. Zhrnúc doteraz uvedené súd, za použitia ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, zriadil v prospech vlastníkov rodinného domu súp. č. XXXX vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu motorovými

vozidlami, a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a ktorý pôvodne navrhovatelia priložili k žalobe. Rozsah vecného bremena vyplývajúci z geometrického plánu reflektuje skutočný stav veci (existujúcu prístupovú cestu) a odporcovia voči tomuto rozsahu námietky nemali (č.l. 373 p.v. spisu). Súd zriadil vecné bremeno cez pozemky č. 32/2 a č. 32/10, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1/rade, cez parcelu č. 32/9, ktorá je v BSM odporcu v 1/ rade a odporkyne v 2/ rade a súčasne cez pozemky parc. č. 29 a 30, ktoré sú v spoluvlastníctve účastníkov konania (podiel odporcov v 1/ a 2/ rade je 1/2 úč. z celku a podiel každého z navrhovateľov 1/4 úč. z celku). Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena cez pozemky, ku ktorým majú navrhovatelia spoluvlastnícke právo, súd sa riadil právnym názorom, podľa ktorého ak sa vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnená osoba z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale vlastník nehnuteľnosti. K nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, môže byť zriadené vecné bremeno v prospech nehnuteľnosti vo vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov alebo naopak, pričom vecné bremeno umožňuje jej lepšie využitie každému ďalšiemu vlastníkov. Správnosť uvedeného právneho názoru bola potvrdená rozsudkom NS SR zo dňa 20.07.2011 sp. zn. . Skutočnosť, že navrhovateľom, každému v podiele 1/4-úč. z celku, patria pozemky č. 29 a 30 je však zohľadnená pokiaľ ide o výšku náhrady za zriadenie vecného bremena. Rozsah vecného bremena je podľa geometrického plánu 128,19 m2 (ako to vyplýva z posudku G.. P. F. priloženého k žalobe, resp. zo znaleckého posudku znalkyne G.. U. O.), pričom do tejto výmery nie je započítaná výmera parcely č. 29 a 30, ktorá pripadá na spoluvlastnícke podiely navrhovateľov, ako to vyplýva zo znaleckého posudku G.. U. O. na str. 5, kde je uvedené, že výmera pozemkov podľa geometrického plánu je pri parcele č. XX/X, XX/X a XX/XX zahrnutá v plnej výmere a pri parcele č. XX a č. XX v 1/2-ici vzhľadom na spoluvlastnícky podiel. Z uvedeného vyplýva, že pre výpočet náhrady za vecné bremeno je určujúcou výmera pripadajúca len na vlastníctvo odporcu v 1/ rade, resp. oboch odporcov, ktorá spolu predstavuje 128,19 m2. Pokiaľ ide o výšku náhrady, súd ju nestanovil podľa znaleckého posudku, ktorý dal za týmto účelom vypracovať, a to z nasledovných dôvodov: Znalkyňa G.. O., obdobne ako G.. F., vo svojich posudkoch pracovali pri výpočte náhrady podľa metódy polohovej diferenciácie, keď metódu porovnávaciu nepoužili pre nedostatok aktuálnych a objektívnych podkladov o realizácii predaja a kúpy podobných nehnuteľností v danom mieste. Pri metóde polohovej diferenciácie je náhrada za vecné bremeno vypočítavaná zo straty na nájomnom pozemkov. Znalkyňa výšku tejto straty ustálila na 60% obvyklého nájomného (G.. F. na 70%) a obmedzenie z titulu závady určila na 30% (G.. F. 50%). Ani jeden z posudkov pritom nezohľadňuje, že toto obmedzenie nie je možné použiť paušálne na všetky parcely, ktorých sa zriadenie vecného bremena týka. Parcely č. XX, XX, XX/X a XX/X sú v častiach, kde má byť zriadené vecné bremeno využívané ako cesta nielen k domu navrhovateľov, ale aj k domu (do garáže) odporcov. Pokiaľ však ide o parcelu č. XX/XX táto v časti, v ktorej má byť zriadené vecné bremeno odporcami využívaná nie je, resp. nemá byť ako inak využívaná ako na prejazd k domu č. XXXX. Obmedzenie z titulu závady je u tohto pozemku (na ktorý čo sa týka zriadenia vecného bremena pripadá výmera 15,72 m2) 99%, čo s prepočtom k bežnému odčerpateľnému zdroju predstavuje 98,01% (výpočet: 99*(100-1)/100). Pri nákladoch (daň z nehnuteľností 0,25 Eur) a hrubom príjme 32,63 Eur (výpočet: 15,72 m2 *2,076 Eur/rok/m2) hospodárska ujma predstavuje 32,13 Eur, všeobecná hodnota vecného bremena 32,11 Eur, čo v prepočte na 1m2 predstavuje 2,04 Eur a výška jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena je pri tejto ploche 639,24 Eur. To je takmer toľko ako znalkyňa určila výšku celej náhrady. Nehovoriac o tom, že súd sa nestotožňuje so znalkyňou určeným rozsahom obmedzenia z titulu závady aj na ostatných pozemkov (XX/X, XX/X, XX a XX), kde toto bolo stanovené na 30%, pričom ak sú tieto pozemky užívané, resp. majú byť využívané ako príjazdová cesta pre dve stavby (domy), obmedzenie z titulu závady by malo byť podľa názoru súdu 50%. Pri takto stanovenom rozsahu a výmere 112,49 m2 (128,19 m2 - 15,72 m2), bežnom hrubom príjme 233,49 Eur (2,076 Eur/rok/1m2*112,47 m2), dani z nehnuteľností 1,80 Eur, hospodárska ujma predstavuje 58,37 Eur, všeobecná hodnota vecného bremena 58,33 Eur čo pri výmere 112,49 m2 na 1 m2 predstavuje 1,93 Eur a všeobecná hodnota jednorázovej odplaty potom predstavuje 1.161,29 Eur. Po zaokrúhlení jednorázová odplata za zriadenie vecného bremena predstavuje podľa metódy polohovej diferenciácie pri vstupných činiteľov, ktoré by bolo na mieste (podľa názoru súdu) použiť (ide o už uvádzané obmedzenia z titulu závady) spolu sumu 1.800,- Eur. Táto však predstavuje náhradu určenú podľa predpisov na oceňovanie majetku (vyhláška č. 492/2004 Z.z.). Ako však vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.2011 sp. Zn. , ktorý predložili odporcovia (č.l. 487 spisu), náhradu na základe ocenenia podľa cenových predpisov nie je dobré možné stanoviť, resp. náhrada za zriadenie práva cesty v konaní podľa § 151o ods. 3 nie je upravená žiadnym cenovým

predpisom a z tohto ocenenia nemožno vychádzať, rovnako ako ani z ceny, za ktorú by bolo možné dosiahnuť zmluvné zriadenie vecného bremena. Je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam veci. Je treba vziať do úvahy prečo stavba ostala bez prístupu k verejnej komunikácii, súčasne treba zobrať do úvahy všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie cesty prinesie pre zaťažený pozemok, keď náhrada za zriadenie práva cesty zahŕňa aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník utrpí tým, že v dôsledku tzv. právnej závady spravidla klesne cena zaťaženého pozemku aj stavby na ňom zriadenej, taktiež treba zohľadniť ako bude vlastník výkonom práva obmedzený v užívaní pozemku a ako bude narušené jeho súkromie, ako aj to, že vecné bremeno sa zriaďuje bez časového obmedzenia. Najvyšší súd ČR uzavrel, že stanovenie výšky náhrady je na úvahe súdu ( §136 OOs.p.), ktorá musí byť riadne zdôvodnená. Súd v podmienkach prejednávanej veci zohľadnil všetky uvedené okolnosti. Pokiaľ ide o príčinu vzniku stavu, kedy dom č. XXXX ostal bez prístupu, súd dospel k záveru, že navrhovatelia tento stav nezavinili. Prístupovú cestu k domu mali pôvodne vybudovanú a táto zanikla v dôsledku rekonštrukcie verejnej komunikácie, po ktorej už nebola opätovne vybudovaná, pričom odporcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že sa tak stalo pre postoj ich matky. Pokiaľ ide o pokles ceny zaťaženého pozemku a stavby na ňom zriadenej, k tomuto sa vyjadrila realitná kancelária OREA, s.r.o. tak, že v prípade zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami k pozemkom nachádzajúcim sa pri rodinnom dome poklesne trhová hodnota prinajmenšom tej časti pozemku, kadiaľ vedie prístupová cesta. Veľkosť poklesu trhovej hodnoty rodinného domu závisí od vzdialenosti prístupovej cesty k rodinnému domu, ako aj od frekvencie premávky motorovými vozidlami. Tu treba uviesť, že prístupová cesta je v blízkosti rodinného domu odporcov, tvorí súčasť dvora pri ich dome. ako to vidieť na fotografiách nachádzajúcich sa v spise. Pokiaľ ide obmedzenie v užívaní pozemkov, ako už bolo uvedené, odporca v 1/ rade bude úplne obmedzený v užívaní pozemku č. 32/10 (tej časti, na ktorej sa zriaďuje vecné bremeno), pretože túto plochu nemôže inak využiť a túto plochu na prístup k svojmu domu neužíva. Pokiaľ ide o užívanie ostatných parciel (tých častí, na ktorých sa zriaďuje vecné bremeno) tieto užívajú ako prístup k svojmu domu aj odporcovia. Narušenie ich súkromia z titulu zriadenia vecného bremena je nepochybné, keď využívanie vecného bremena o.i. narúša voľný pohyb po prístupovej ceste (napr. v prípade detí nie je možný ich pohyb bez dozoru), s premávkou motorových vozidiel je spojený hluk, aj imisie. Zohľadňujúc všetky doteraz uvedené hľadiská, spravodlivému usporiadaniu veci, podľa názoru súdu zodpovedá výška náhrady pre odporcu v 1/ rade 2.700,- Eur a pre odporcov v 1/ a 2/rade 800,- Eur. Výšku náhrady súd rozdelil podľa vlastníckeho režimu pozemkov, ku ktorým sa zriaďuje vecné bremeno. Odporcovia v 1. rade a 2 rade sú vlastníkmi v rámci BSM parc. č. 32/9, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno na plochu 3,85 m2, podľa nasledovného výpočtu súdu (3,45m+3,55m/2*(0,94m+1,25m). Ďalej sú v rámci BSM vlastníkmi podielu 1-ica na parc. č. 29, z ktorej plocha zabratá vecným bremenom predstavuje 23,50 m2 a na parc. č. 30, z ktorej plocha zabratá vecným bremenom predstavuje 3,47 m2 (tieto výmery sú uvedené na str. 5 znaleckého posudku G.. U. O.). Spolu plochy, na ktorých sa zriaďuje vecné bremeno a ktoré vlastnícky patria obom odporcom predstavujú 30,82 m2. Potom plochy, na ktorých sa zriaďuje vecné bremeno na parc. č. 32/10 a 32/2, ktoré vlastnícky patria výlučne odporcovi v 1. rade predstavujú 97,37 m2 (101,22 m2 ako plocha pripadajúca na parcely XX/X, XX/XX Y. XX/X - plocha parcely XX/X, t.j. 3,85 m2). Ako už bolo uvedená plocha odporcu v 1/rade zahŕňa časť parcely č. XX/XX, ktorá nemá po zriadení vecného bremena pre odporcu v 1/ rade žiadne využitie, takže náhrada musí vyjadrovať nielen faktickú stratu tohto pozemku (napríklad ako v prípade predaja), ale aj ďalšie ťarchy, ktoré daný druh vecného bremena zahŕňa. Náhrada za vecné bremeno môže prevyšovať všeobecnú hodnotu zaťaženej veci (súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že napríklad vo veci tunajšieho súdu č.k. súdom ustanovený znalec náhradu za vecné bremeno stanovil sumou 4.250,- Eur a všeobecná hodnota zaťaženého pozemku bola zistená vo výške 2.800,- Eur, nakoľko zaťažený pozemok nemohli odporcovia už použiť na žiadny iný účel než na zriadené právo cesty pre navrhovateľov). V prejednávanej veci je prevažná plocha prístupovej cesty využívaná aj odporcami. Vzhľadom na všetko doteraz uvedené, odporcovi v 1. rade musí prináležať náhrada vyššia o viac ako 2/3-iny od náhrady za vecné bremeno k pozemkom, ktoré má v BSM spolu s manželkou. Navrhovateľov tak súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1/rade sumu 2.700,- Eur a obom odporcom 800,- Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že právo na náhradu trov nepriznal žiadnemu z nich, nakoľko úspechy účastníkov boli čiastočné a náhradu trov nemožno pomerene rozdeliť. Navrhovatelia boli neúspešní (čo na druhej strane predstavuje úspech odporcov), pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena, ktorému by zodpovedalo právo vstupu a prechodu (pešo) a súčasne súd ich návrhu nevyhovel, pokiaľ ide o výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Vzhľadom na uvedený výrok o trovách konania účastníkov, súd súčasne rozhodol o trovách štátu, ktoré v konaní vznikli z titulu výdavkov vynaložených súdom na cestu služobným motorovým vozidlom na

ohliadku v sume 3,42 Eur tak, že zaplatenie týchto trov v rovnakom pomere uložil obom sporovým stranám, aplikujúc ust. § 148 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, bude vedený na vymoženie trov štátu výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).

Okresný súd Dolný Kubín dňa 7. marca 2016