Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-171-2015.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/171/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci navrhovateľky C. Ž., L.. XX.XX.XXXX, A..X C. XX, J. J., proti odporkyni I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, G., zast. JUDr. Emília Korčeková, advokátka so sídlom Novomeského 25, Pezinok, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 23.04.2014 a doplneným návrhom zo dňa 05.02.2015 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia.
Návrh odôvodnila tým, že celé K. XXX/XXXX bolo od roku 1959 v užívaní spoločného hospodárenia v JRD na meno poručiteľa S. P.. Po smrti S. P. vznikla dohoda na výplatu za užívanie pôdy v JRD na celé K. XXX/XXXX, pričom ostatní spoludedičia sa zriekli výplaty svojich dedičských podielov pre staršiu sestru S. Y.. Po zrušení spoločného hospodárenia v JRD zo zákona, bolo potrebné požiadať o navrátenie novoobjaveného dedičstva, na ktoré upozornila brata. V decembri 2008 oznámila právna zástupkyňa odporkyne dedičke C.. C., že celé dedičstvo získala I. Y., potom zobrala návrh späť.
Navrhovateľka návrhom žiadala znovu pokračovať v dedičskom konaní, pretože Uznesením K. XXX/XX nie je potvrdené nadobudnutie dôkazov - uznesenie K. XXX/XX nie je potvrdené nadobudnutie dedičstva na B. XXXX na meno S. Y., ale je potvrdené nadobudnutie dedičom zo zákona.
Celé dedičstvo získala bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu , celé dedičské konanie uviedla do omylu.
Navrhovateľka žiadala opraviť a vydať bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu tak, aby boli zrušené všetky osvedčenia vydané na meno I. Y. po S. Y., t.j. B. XXXX, parc. č. XXXX/XX XXXX C. orná pôda v evidencii nehnuteľnosti, do pôvodného stavu na poručiteľku. S. P.. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedla, že žiada návrh zamietnuť, návrh považuje za irelevantný, zmätočný, nevykonateľný. Nárok navrhovateľky neuznáva. Odporkyňa nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, ako oprávnená dedička v súlade so zákonom, v dedičskom konaní po svojich právnych predchodcoch S. Y. rod. P., svojej starej matke, ktorej jediným synom a dedičom zo zákona bol otec odporkyne C. Y.. Navrhovateľka sa opakovane odvoláva voči všetkým rozhodnutiam a s pocitom krivdy sa snažila dosiahnuť potvrdenie nadobudnutia dedičských podielov
v prospech po všetkých dedičov po zomr. S. P., pôvodnej spoluvlastníčky nehnuteľnosti pôvodne zapísaných v PK vl. č. XXX.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a právnej zást. odporkyne, listinami /návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, doplnený návrh na začatie konania, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, osvedčenie o K. XXD XXX/XX, Dnot XXX/XX, Osvedčenie o dedičstve XXD XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, Osvedčenie o dedičstve XXD XX/XX, Dnot XX/XX, Osvedčenie o novoobjavenom dedičstve XXD XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX-XX, uznesenie Okresného súdu J. W. XXD XXX/XXXX-XXX, Uznesenie Krajského súdu v J. XCoDXX/XXXX-XXX/ a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa domáha určenia rovnakých podielov, aké jej patria z dedičstva, pretože dedičské konanie prebehlo v rozpore § 460, §480, §483 Občianskeho zákonníka. Taktiež sa domáhala zrušenia všetkých osvedčení o dedičstve, aby sa začalo opätovne dedičské konanie po S. P., vydania bezdôvodného obohatenia a to všetkých trov, ktoré doteraz mala.
Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že odporkyňa je vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti po svojom otcovi a matke, toto dedičské konanie bolo riadne prejednané. V r. 2008 bola oslovená odporkyňou, aby podala návrh na novoobjavené dedičské konanie a to po S. P., matke, ktorá bola zapísaná na LV ako podiel. spoluvlastníčka. Navrhovateľka ako jediná mala dedičské konanie, v ktorom bola prejednaná táto časť po S. P., ktorú časť nadobudla S. Y.. Toto konanie zobrala späť a bolo zastavené. Potom oslovila dedičov po S.. Y., podali návrh a odporkyňa I. Y. riadne zdedila svoj podiel. Preskúmaním v pozemkovoknižnej vložke sa zistilo, že po S.. P. nebol prejednaný zvyšný podiel, prebiehalo to u I.. E., čo je právoplatné, potvrdené z KS BA. Tento podiel bol riadne prejednaný, získali ho zákonní dedičia.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo - ak sa tak malo stať
- sa neznížil) a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne. Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného.
K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon (ako je tomu pri zodpovednosti za škodu), pretože ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Otázka zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) nehrá pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žiadnu rolu. Taktiež nemá význam prípadná deliktná nespôsobilosť obohateného. Právny význam môže mať dobrá viera obohateného, avšak iba z hľadiska § 458, 459. Plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. X Q. XXX/XXXX).
Súd má za to, že navrhovateľka nepreukázala právny dôvod vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných ) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Navrhovateľka splnenie týchto predpokladov vydania bezdôvodného obohatenia nepreukázala a taktiež nepreukázala ani výšku v akej jej má byť vydané bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa domáhala aj zrušenia všetkých osvedčení o dedičstve, aby súd opätovne prejednal dedičstvo po S. P..
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
Podľa § 38 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
Podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku, listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
V prejednávanej veci je nesporné, že na základe Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XX, Dnot XXX/XX po neb C. Y. ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine boli I. Y., G. Y., C. Y. právoplatné dňa 04.11.1996. Taktiež na základe Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX právoplatného dňa 29.11.2008 v konaní po poručiteľke S. Y. boli zákonní dedičia I. Y., G. Y., C. Y.R.. Osvedčením o dedičstve XXD XX/XX, Dnot bolo po S. Y. dodatočne prejednané objavené dedičstvo, kde zákonní dedičia boli I. Y., G. Y., C. Y.. Osvedčením o novoobjavenom dedičstve XXD XXX/XXXX bolo prejednané novoobjavené dedičstvo so zákonnými dedičmi I. Y., G. Y., C. Y.. Uznesením Okresný súd Bratislava č.k. XXD XXX/ XXXX-XX určil všeobecnú cenu dedičstva a potvrdil, že dedičstvo nadobudli dedičia zo zákona a to I. Y. a nasl. Uznesením Krajský súd v Bratislave č.k. X Q. XX/XXXX-XXX odvolací súd uznesenie uznesenie XXD XXX/XXXX-XX potvrdil.
Úkony notára, ako súdneho komisára sú úkonmi súdu a ním vydané osvedčenie o dedičstve zo zákona nadobúda povahu právoplatného uznesenia o dedičstve. Pokiaľ teda zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu (notárovi povereného súdom) uskutočňujúcemu konanie o dedičstve, potom sa nemožno úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní, a preto súd návrh zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania. V písomnom podaní zo dňa 07.03.2016 právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že si neuplatňuje trovy konania, a preto súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).