Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-238-2015.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/238/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Tomášom Kušnírom, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/ XX a 2/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, U. Y., o zaplatenie 1.073,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 9C/385/2014-70 zo dňa 14. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e.
Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu zmluvy č. 192439105 zo dňa 30.12.2005 (čl. 6 v spise) súd zistil, že bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Suché Mýto 4 Bratislava a odporkyňou v 1. rade. Predmetom zmluvy je poskytnutie splátkového úveru. Medzi základnými podmienkami tejto zmluvy je výška úverového rámca vo výške 50.000,- Sk, ,bola dohodnutá úroková sadzba 12,60 % p.a., premenlivá. Z obsahu dohody o rušení zo dňa 30.12.2005 súd zistil, že ručiteľom tejto zmluvy je odporkyňa v 2. rade, ktorá bola oboznámená o úverovej zmluve zo dňa 30.12.2005 ako aj jej podmienkami. Z obsahu dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere č. 0192439105 zo dňa 30.04.2004 v článku 2 tohto dodatku - obsah dodatku bol zmenení a to výška splátky istiny 12 eur od 30.04.2009 do 30.09.2009 a 65,71 eur od 01.10.2009, teda bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko na strane navrhovateľa resp. pôvodného právneho predchodcu - postupcu navrhovateľa stojí dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Právny predchodca navrhovateľa, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Odporkyňa v 1. rade v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľku ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Odporkyňa v 2. rade s poukazom na uzavretú dohodu o ručení vystupovala ako ručiteľka tejto zmluvy a bola oboznámená s podmienkami zmluvy o úvere. Zmluva obsahuje povinný údaj o RPMN, aby bolo možné úver považovať za úver s úrokmi a poplatkami. Zmluva obsahuje aj údaj o výške úrokovej sadzby 12,60 %. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa - orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihladia aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností odvolal. Z predloženého návrhu nie je možné zistiť presný dátum, ktorým je nárok
navrhovateľa premlčaný a to z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil platobnú históriu a nie je možné zistiť, či bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a deň zročnosti nesplnenej splátky, pre neuhradenie ktorej bola prípadne vyhlásená predčasná splatnosť, počnúc ktorým dňom by začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok (podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky). Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 25 v spise) je zrejmí len počet dní z omeškania 1127. Napriek tomu však súd má za to, že celý nárok navrhovateľa považuje za premlčaný z dôvodu, že v zmysle zmluvy o splátkovom úvere bola dojednaná konečná splatnosť úveru na deň 10.11.2010. Všeobecná trojročná premlčacia doba ohľadne nároku navrhovateľa uplynula najneskôr dňa 11.11.2013. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 25.04.2014. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd náhradu trov odporkyniam nepriznal, lebo im v tomto konaní žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, čo odôvodnil s poukazom na ustanovenie §§ 387 ods. 1, 392 ods. 2 a 397 Obchodného zákonníka, pretože zastáva názor, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodnoprávny vzťah. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 pod spisovou značkou 15 Co/132/2013 ako aj zo dňa 30.10.2013 pod spisovou značkou 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave k 20.02.2014 pod spisovou značkou 9Co/138/2013 , 11CO/456/2012. S poukazom na tieto rozhodnutia je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka keď aj podľa komentára k § 52 v občianskom zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od profesora JUDr. Petra Vojčíka je dôležité posúdiť akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru, čo má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Pokiaľ súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b zákona číslo 250/2007 o ochrane spotrebiteľa tak navrhovateľ udáva, že nesúhlasí s tým aby v danom prípade súd postupoval podľa tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05. 2014. Poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.1995, P L. ÚS 16/95 ako aj zo dňa 03.03.1996, P L. ÚS36/95, ako aj článok 125 ods. 1 písm. a) a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Aplikáciou ustanovenia § 5b citovaného zákona v dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 a článku 1 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy slovenskej republiky a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v článku 1 dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účel zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada v § 5b citovaného zákona v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ust. § 5b citovaného zákona na prebiehajúce súdne konaniu bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zovretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b súd porušil zásadu stanovenú v článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných princípov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou Slovenskej republiky. Navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom 09.04.2014, pričom
predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014 a navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdeným veci. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu, respektíve v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňoval voči odporkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní pričom trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného právneho úkonu právnej služby vo výške 73,69 eur s DPH a režijného paušálu právnej služba vo výške 9,65 eur s DPH spolu 83,34 eur s DPH a to úkonu podanie odvolania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.. Odvolací súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi.
Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z., je možné podľa navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 01.05.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.
V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Preto sa súd I. stupňa správne vyporiadal s otázkou premlčania ako poukázal na ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 25 v spise) je zrejmí len počet dní z omeškania 1127. Súd mal správne za to, že celý nárok navrhovateľa považuje za premlčaný z dôvodu, že v zmysle zmluvy o splátkovom úvere bola dojednaná konečná splatnosť úveru na deň 10.11.2010. Všeobecná trojročná premlčacia doba ohľadne nároku navrhovateľa uplynula najneskôr dňa 11.11.2013. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 25.04.2014.
Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože úspešní odporcovia mali právo na náhradu trov konanie, no nežiadali si ju a žiadne im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.