Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-279-2014.pdf
PDF · 132.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/279/2014
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, R., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o vymoženie 546,- eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
P o v o ľ u j e odklad exekúcie vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Er/279/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod zn. EX 5085/14 do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným u súdneho exekútora dňa 11.02.2014 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 707,19 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 11891/11 zo dňa 16.03.2012. Súd uznesením č. k. 17Er/279/2014-18 zo dňa 06.11.2014 exekučné konanie čiastočne zastavil v časti vymoženia trov mediačného konania vo výške 161,19 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 707,19 eur od 22.06.2011 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 161,19 eur od 10.08.2011 do zaplatenia a na zvyšok (istina vo výške 546,- eur, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 546,- eur od 10.08.2011 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 254,32 eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 136,81 eur a trovy exekúcie) vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 101644 dňa 06.11.2014.
Povinný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručením súdu dňa 10.04.2015, ktorého rovnopis súdny exekútor predložil súdu dňa 23.04.2015, navrhol odklad exekúcie a zastavenie exekúcie. V podaní uviedol, že exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku č. SR 11891/11 zo dňa 16.03.2012 a poukázal na rozhodnutie NS SR z 27.02.2013 sp. zn. 5Cdo/232/2012. Povinný si osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre povinného ako spotrebiteľa bolo toto konanie pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a preto má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné
pre priemerný subjekt práva a povinný sa vôbec s nimi neoboznámil. Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Pre porovnanie povinný poukázal na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobila, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodla súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2011 č. k. 6CoE 64/2010). Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku povinný žiada, aby súd vychádzal z rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom. Rovnako žiada naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Článok 6 ods. 1 smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať (rozhodnutie Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ďalej povinný poukázal na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10. 4. 1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26. Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom, čo judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí z 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Nielen klauzula o rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ), ale aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky spôsobujúcej hrubú nerovnováhu, navyše v neprospech slabšieho. Na účely zastavenia exekúcie postačuje, že je neprijateľná rozhodcovská doložka (§ 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 1 OZ). Preto navrhuje exekúciu v celom rozsahu zastaviť a zároveň žiada, aby súd až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 07.07.2015 uviedol, že dňa 29.10.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 702000732, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované finančné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Z uvedeného je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na horeuvedenú zmluvu o úvere nemôže vzťahovať. Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., neskôr č. 129/2010 Z. z. neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Rovnaký právny názor zaujal napríklad OS Trebišov v uznesení zo dňa 25.11.2010, č. k. 6Er/699/2009-113. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve. Povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a to s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho zamestnania. Trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade jeho postavenia treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Jeho argumentácia je v tomto smere v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v
oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu; per analogiam zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004). V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávnený zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný s ním vstúpil do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Ďalej oprávnený uviedol, že s povinným dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je toho názoru, že rozhodcovská zmluva, resp .rozhodcovská doložka je platná. Predmetná rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či doložka sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Oprávnený poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010, či uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008. Použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej právnej veci riešil spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) oprávnený a nie povinný. Okrem toho nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a ani nezakazuje a podľa dôvodovej správy dokonca výslovne podporuje. Záver o prípustnosti rozhodcovského konania vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku). V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská zmluva) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka
výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská zmluva. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t. j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného, rozhodcovský súd zaslal povinnému výzvu na žalobnú odpoveď (možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného), na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Všetky podania sú na Stály rozhodcovský súd doručované prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je zachovaný, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo sídla. Z uvedeného jasne vyplýva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska/sídla, nemala žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd na návrh povinného na odklad a na zastavenie exekúcie neprihliadal.
Dňa 19.10.2015 oprávnený súdu predložil rozhodcovskú zmluvu na osobitnom papieri uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 29.10.2010 a podpísanú obidvoma zmluvnými stranami, v zmysle čl. II ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 702000732 uzatvorenej dňa 29.10.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Predložená rozhodcovská zmluva obsahuje zároveň vyhlásenie povinného ako dlžníka, že s uzatvorením zmluvy súhlasí a že pred uzavretím zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy.
Dňa 04.02.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, tieto skutočnosti sa stali známe exekútorovi, ktorému podal návrh na vykonanie exekúcie a súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku riadne vedeného sporového konania vydaný aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti uvedené v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú súčasťou spisu a boli súdom preskúmané. K zmene skutkového stavu a obsahu dôkazov nedošlo. Preto navrhuje, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
Z exekučného titulu a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že účastníci exekučného konania uzatvorili dňa 29.10.2010 zmluvu o úvere a svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 14. ktorých obsahuje dohodu o vyplnení zmeny, v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku povinného (dlžníka ako vystaviteľa zmenky) vyplývajúceho zo zmluvy voči oprávnenému (veriteľovi ako remitentovi) povinný vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky a zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4. stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa zároveň dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a zmenky vyplýva, že povinný neplnil predmetnú zmluvu riadne a včas, čím sa stal dlh splatný vcelku dňa 22.06.2011 a že oprávnený ako žalobca vyplnil dňa 05.08.2011 zmenku vystavenú povinným ako žalovaným na sumu 707,19 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia dňa 22.06.2011 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 10.08.2011. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že právomoc Stáleho rozhodcovského rozsudku zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. na rozhodovanie sporu je daná. Rozhodca vec rozhodol a priznal oprávnenému vyššie špecifikované plnenia.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 29.10.2010 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. f) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 29.10.2010 spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
Podľa § 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 29.10.2010 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 25 ods. 5 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 29.10.2010 na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom od 01.01.2008 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 7 ods. 1 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 4 z. č. 250/2007 Z. z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení k 29.10.2010 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení k 29.10.2010 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení k 29.10.2010 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení k 29.10.2010 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Prijatím novely č. 438/2015 Z. z., ktorou sa zmenil a doplnil Exekučný poriadok, zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa v konaní proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vnikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie exekúcie sa prezumuje. S poukazom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd exekúciu zastavil, nakoľko súd má za to, že nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený nepreukázal, že pri vyplnení zmenky bolo prihliadnuté na obmedzenie prípustnosti zmenky.
Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Na základe citovanej právnej úpravy a obsahu exekučného spisu má súd za to, že v danom prípade sa medzi účastníkmi jedná
o spotrebiteľský právny vzťah. Povinnému bol na základe zmluvy o úvere č. 702000732 uzavretej medzi účastníkmi dňa 29.10.2010 poskytnutý úver v sume 350,- eur. Oprávnený je nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Úverová zmluva č. 702000732 obsahuje vopred predtlačené možnosti o použití úveru a v danom prípade je uvedený účel poskytnutia úveru na výkon zamestnania. Povinný je aj napriek uvedenému ustanoveniu zmluvy spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou a účel zmluvy - výkon zamestnania súd považuje za nekalú obchodnú praktiku. Účel zmluvy bol vopred pripravený na formulárovej zmluve, ktorú oprávnený používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti. Podľa názoru súdu ide o zastieranie skutočného účelu použitia spotrebiteľského úveru, keďže oprávnený zhodne s ust. § 2 z. č. 129/2010 Z. z. v predtlačených zmluvách uvádza možnosti účelu poskytnutia úveru, na ktoré spotrebiteľské právo nie je možné použiť. Preto je nepochybné, že v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z.) ustanovenia o možnostiach účelu poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná, a teda tieto ustanovenia zmluvy sú podľa § 39 OZ absolútne neplatné. Neobstoja preto dôvody uvádzané oprávneným, že vzťah vzniknutý medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským.
Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pričom súd ďalej poznamenáva, že v prípade práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami je úprava tejto ochrany jednotná a spoločná, a to bez ohľadu na to o akú zmluvu ide, teda či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1) je spotrebiteľskou každá zmluva bez ohľadu na jej právnu formu. Podstatným charakterovým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah tejto zmluvy nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť. Slovenský právny poriadok implementujúc smernicu Rady 93/13 EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zároveň ukladá súdu v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv platí interpretácia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to interpretácia spotrebiteľskej zmluvy priaznivejšia pre spotrebiteľa. Zákon tým dáva súdu smernicu, aby sa nejasné, nejednoznačné, alebo inak nezrozumiteľné ustanovenie zmluvy vykladalo v neprospech tej strany, ktorá dotknuté ustanovenie naformulovala do zmluvy, resp. do Obchodných podmienok.
S poukazom na vyššie uvedené podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy a jej následnom plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva že definícia spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníka je podobná definícii spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkov konania, avšak v smere ochrany spotrebiteľa s ohľadom na jeho postavenie pri uzatváraní zmluvy je tá v Občianskom zákonníku prísnejšia. Kým zákonná definícia podľa spotrebiteľského zákona definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, Občiansky zákonník upravuje ako osobu spotrebiteľa toho účastníka zmluvného vzťahu, ktorý do postavenia odberateľa nevstupuje v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda taktiež ako dodávateľ za účelom dosiahnutia zisku a nie za účelom uspokojovania svojich osobných potrieb.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade definícii v Občianskom zákonníku odpadá polemika o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté na výkon zamestnania. U činností vykonávaných ako zamestnanie s príjmami so závislej činnosti je totiž pojmovo vylúčené, aby tieto mohli byť obchodnými či inými obdobnými podnikateľskými činnosťami s tak vymedzeným predmetom, ako to má na mysli právna úprava majúca sa tu použiť (zamestnanec, resp. povolanie pri výkone zamestnania nemôže byť obchodníkom ani podnikateľom).
Nakoľko úprava spotrebiteľského práva nie je kompaktná a ucelená (napr. úprava pojmu spotrebiteľ v Zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku), súd v zmysle princípu subsidiarity na posúdenie vzťahu účastníkov konania podporne použil aj úpravu lex generalis v Občianskom zákonníku.
Uzatvorená zmluva má teda povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na právny vzťah medzi účastníkmi je preto nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Na zdôvodnenie, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd poukazuje aj na právoplatné uznesenie vydané v tejto veci č. k. 17Er/279/2014-12 zo dňa 06.05.2014.
Súd ďalej skúmal či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. Súd zmenku vystavenú na zmenkovú sumu 707,19 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.06.2011 a vyplnenú oprávneným dňa 05.08.2011 neposudzoval ako takú, ale posudzoval správnosť rozhodcovského rozsudku s prihliadnutím na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a z pohľadu záväznosti k plneniu právom nedovolenému alebo odporujúcemu dobrým mravom, a to vo vzťahu ku všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru vrátane dohody o vyplnení zmenky a preto nie je dôvodná aplikácia z. č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Právo na zabezpečenie plnenia neúplnou zmenkou (blankozmenkou) si vymienil výlučne oprávnený ako veriteľ a nešlo o osobitné dojednanie účastníkmi zmluvy. Povinný ako dlžník a vystaviteľ zmenky si zhoršil svoje zmluvné postavenie, keď podpísal zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a takéto zhoršenie zmluvného postavenia povinného ako spotrebiteľa je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Zároveň bola vystavená zmenka nesprávne vyplnená, keď v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo síce možné jej zabezpečenie zmenkou, ale maximálne len vo výške 281,- eur (aktuálna výška nesplateného úveru 176,- eur + 30 % istiny poskytnutého úveru titulom príslušenstva, t. j. 105,- eur). Oprávnený však v rozpore s týmto obmedzením vyplnil zmenku na sumu 707,19 eur, takto vystavenú zmenku nebol oprávnený prijať, ani vyplniť a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu obmedzenia použitia zmenky.
Pokiaľ ide o posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok, a to nekalej povahy dojednania o možnosti riešenia sporov (neplatnosť rozhodcovskej zmluvy), z dôvodu ktorej navrhol exekúciu povinný zastaviť, má súd za to, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky. V danom prípade má uzatvorená rozhodcovská zmluva povahu osobitnej zmluvy, je obsiahnutá v dokumente podpísanom obidvoma zmluvnými stranami, t. j. je dodržaná písomná forma. Rozhodcovskú zmluvu síce účastníci uzavreli pri uzavretí zmluvy o úvere, ale osobitne ako samostatnú zmluvu nezávisle na podmienkach zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.10.2010. Povinný mal na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola na samostatnej listine, alebo nie. Podpisom uvedenej rozhodcovskej zmluvy povinný na základe jeho slobodnej a vážnej vôle s jej uzatvorením súhlasil a potvrdil, že sa s jej obsahom oboznámil a bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. V tomto zmysle považuje súd rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú v súlade s ust. § 53 ods. 2 OZ. Preto súd konštatuje, že obsahom uvedenej zmluvy ako aj spôsobom podpisu zmluvy neboli porušené žiadne ustanovenia právneho poriadku k ochrane spotrebiteľa so zreteľom na predmet konania. Podľa ustálenej judikatúry uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v rámci spotrebiteľského vzťahu možno vyhodnotiť za neplatne uzatvorené len v prípade, že rozhodcovská doložka je neoddeliteľnou súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy (štandardnej formulárovej zmluvy) a teda spotrebiteľ nemá možnosť vylúčiť aplikáciu rozhodcovskej doložky bez toho, aby podpísal len samotnú spotrebiteľskú zmluvu ako celok. V danom prípade takáto situácia nenastala, nakoľko rozhodcovská zmluva, ktorú povinný podpísal, bola uzatvorená osobitne nie ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, ale už v priebehu samotného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, individuálne dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Súd návrhu povinného na odklad exekúcie vyhovel vzhľadom na to, že rozhodol o zastavení exekúcie, avšak uvedené rozhodnutie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Z toho hľadiska má súd za to, že sú
naplnené predpoklady hypotézy § 56 ods. 2 Exekučného poriadku o to viac, keďže súd neprávoplatne rozhodol zastavení exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 3 prvá veta O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
O trovách exekúcie súd rozhodne v súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p. a § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.