Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-20-2011.pdf
PDF · 151.32 KB
No categories available
9C/20/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. S., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, I. K. S., 2. Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, I. K. S., obaja zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, Bratislava, proti odporcovi: F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, S., zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., Za kasárňou 1, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a zaplatenie 7.300,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh v časti o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2008, uzavretej medzi A. S. a F. Z., z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1.rade sumu 7.300,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.300,-Eur od 9.12.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania súd návrh navrhovateľky v 1.rade z a m i e t a .
V časti nároku o zaplatenie istiny a úroku z omeškania súd návrh navrhovateľa v 2.rade z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 1.2.2011 sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v sume 229.941,50 Sk uzavretej dňa 22.3.2008 medzi navrhovateľkou v 1.rade a odporcom, zaplatenia sumy 7.300,-Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 22.3.2008 uzavrela navrhovateľka v 1.rade a odporca zmluvu o postúpení pohľadávky v sume 229.941,50 Sk, ktorú navrhovatelia spoločne evidovali voči pani E. S.. Odporca prisľúbil navrhovateľom , že im peňažné prostriedky vráti po ich vymožení od dlžníka. Za túto službu mala byť odporcovi poskytnutá odmena. Do dňa podania návrhu však odporca vymoženú sumu nevrátil. Navrhovatelia sa snažili pani E. S. pomôcť, kedy sa navrhovateľka v 1.rade sú súhlasom navrhovateľa v 2.rade, zaviazala ako spoludlžníčka pri jej záväzku vyplývajúcom zo zmluvy o splátkovom úvere. Celá výška poskytnutého úveru mala byť vyplatená p. S., ktorá mala aj splácať mesačné splátky. Nakoľko si ale táto svoju povinnosť neplnila, obrátila sa banka na navrhovateľku v 1.rade ako spoludlžníka, aby plnila dlh. Navrhovatelia požadovanú sumu banke ako veriteľovi uhradili z prostriedkom patriacich do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne požadovali predmetnú čiastku od dlžníčky, avšak táto im uhradenú sumu nevrátila. Z tohto dôvodu boli navrhovatelia nútení hľadať iné možnosti riešenia vymoženia dlžnej sumy. V regionálnych novinách našli inzerát, v ktorom sa uvádzalo, že istý subjekt ponúka služby v súvislosti s vymožením pohľadávok. V danom
inzeráte bolo uvedené, že pokiaľ sa nepodarí inzerentovi vymôcť nič z dlžnej sumy, nebude požadovať žiadnu odmenu. Navrhovateľka v 1.rade sa kontaktovala s inzerentom na uvedených telefónnych číslach a skontaktovala sa s odporcom, s ktorým sa následne stretli a ona s ním uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú navrhovatelia evidovali voči p. S.. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá len navrhovateľkou v 1.rade napriek tomu, že dlh banke bol vyplatený z prostriedkov tvoriacich bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov a nejednalo sa o bežnú záležitosť. Navrhovateľ v 2.rade nesúhlasil s uzavretím zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky na odporcu. Došlo teda k neplatnému uzavretiu zmluvy, nakoľko nebol daný súhlas oboch manželov. Okrem toho navrhovateľa vyjadrili názor, že zmluva o postúpení pohľadávky nespĺňa podstatné náležitosti právneho úkonu a je neurčitá. Zo jej obsahu nie je zrejmé, akú konkrétnu pohľadávku postupuje postupca na postupníka, zo zmluvy nevyplýva ani právny nárok navrhovateľky v 1.rade voči p. S., a to či ide o vydanie bezdôvodného obohatenia alebo uplatňovanie regresného nároku spoludlžníka. Zmluva o postúpení pohľadávky je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporca uviedol navrhovateľku v 1.rade do omylu, využil jej slabé právne vedomie, keď jej predložil zmluvu o bezplatnom postúpení pohľadávky. Zmluva je preto absolútne neplatná. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky videli navrhovatelia v tom, že bez takéhoto konštatovania neplatnosti si nemôžu žiadnym iným spôsobom riadne uplatniť nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia od odporcu. To, že odporca v inzeráte verejne uviedol, že poskytuje pomoc s vymáhaním pohľadávok za odmenu, osvedčuje, že jeho poskytnuté služby mali byť službami odplatnými. Je nelogické, aby navrhovateľka v 1.rade postúpila pohľadávku v značnej hodnote na tretiu osobu bez akejkoľvek odplaty. Navrhovatelia podali v súvislosti s konaním odporcu aj trestné oznámenie, ktoré bolo zo strany orgánu činného v trestnom konaní odmietnuté.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne, podaním zo dňa 6.3.2013, v ktorom považoval návrh za účelový, lebo v minulosti sa na rôznych inštitúciách vec ich postúpenia pohľadávky riešila a vyriešila sa v zmysle ich priania a želania. Pohľadávku postúpili bezodplatne, napriek tomu dostali od odporcu 10.000,-Sk, čo bolo nad rámec dohody a bolo len prejavom dobrej vôle odporcu, keď údajne potrebovali riešiť zdravotné problémy. Poukázal aj na negatívne závery trestného konania. Podľa jeho názoru si navrhovatelia boli plne vedomí právnych úkonov, ktoré realizovali dobrovoľne na ich podnet. V liste zo dňa 18.5.2013 odporca súdu oznámil, že z poverenia firmy, s ktorou spolupracoval aj odporca, bol poverený urovnať finančné záležitosti navrhovateľom F.. Y. K., čím mala byť vec k obojstrannej spokojnosti zúčastnených uzavretá. V priebehu konania navrhovatelia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu predkladali súdu právne argumenty, ktoré podľa ich názoru, osvedčovali dôvodnosť uplatneného nároku. Namietali relatívnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko táto bola realizovaná bez súhlasu navrhovateľa v 2.rade, hoci nešlo o bežnú vec, ako aj jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti a rozporu s dobrými mravmi. Odporca zneužil tieseň a nízke právne vedomie navrhovateľky v 1.rade, ktorá zmluvu uzavrela za nápadne nevýhodných podmienok. Zdôraznil nutnosť aplikácie ustanovenia § 39a) Občianskeho zákonníka.
Odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, namietal dôvodnosť uplatneného nároku. V prvom rade uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry je možné považovať zmluvu o postúpení pohľadávky za bežnú vec. Okrem toho, ak sa navrhovateľ domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v návrhu boli nesprávne označení účastníci konania, ako navrhovateľ mal vystupovať len navrhovateľ v 2.rade a ako odporcovia navrhovateľka v 1.rade a odporca. Namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, navrhovatelia sa mali domáhať len zaplatenia pohľadávky a súd je povinný si ako prejudiciálnu otázku vyriešiť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je v rozpore s dobrými mravmi len preto, že bola dojednaná bezodplatne. Samotný Občiansky zákonník pripúšťa takúto možnosť a zmluva má po obsahovej stránke všetky podstatné náležitosti, je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Odporca uhradil navrhovateľom sumu 10.000,-Sk. Telefónne čísla uvedené v inzeráte nepatria odporcovi a tento inzerát neinzeroval. Nepodarilo sa preukázať, že by zmluvy o postúpení pohľadávky bola v rozpore s dobrými mravmi.
Právny zástupca navrhovateľov, v písomnom vyjadrení zo dňa 27.7.2015, uviedol, že navrhovateľka v 1.rade sa zaviazala ako spoludlžník pri záväzku vyplývajúcom zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrela E. S. mladšia so Slovenskou sporiteľňou, a.s., pobočka N.. Navrhovatelia nevedeli, že účastníkom zmluvy o úvere bude E. S.Á. mladšia, nakoľko aj keď prišli na podpis zmluvy do pobočky
Slovenskej sporiteľne v N., na mieste bola prítomná E. S., staršia. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere boli finančné prostriedky z úveru vyplatené na účet p. S., ktorá sa na základe dohody s navrhovateľmi zaviazala uhrádzať jednotlivé mesačné splátky veriteľovi. Nakoľko menovaná svoj dlh voči banke riade a včas neplnila, obrátila sa banka na navrhovateľku v 1.rade ako spoludlžníčku, aby dlh plnila. Tento navrhovateľka v 1.rade uhradila z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila navrhovateľka v 1. rade pohľadávku odporcovi, ktorý ju následne vymohol v exekučnom konaní. Odporca pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2008 zneužil neskúsenosť, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť navrhovateľov a dal si poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Je otázne, prečo by navrhovatelia postupovali pohľadávku voči bonitnému dlžníkovi odporcovi, ktorého nikdy pred tým nevideli ani nepoznali. Odporca nevie racionálne zdôvodniť, prečo by cudzí ľudia na neho bezodplatne postupovali pohľadávku. Samotné vymáhanie pohľadávok pre tretie osoby bez príslušného oprávnenia je činnosťou protiprávnou, aj keď je táto zastieraná bezodplatným postúpením pohľadávky. Odporca sa teda voči navrhovateľom obohatil, keď pohľadávku vymohol a finančné plnenie si ponechal. Nakoľko pohľadávku už nie je možné vydať navrhovateľom ( táto zanikla plnením dlžníka v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu), je odporca povinný vydať navrhovateľom peňažnú náhradu.
Právny zástupca navrhovateľov v rámci prednesu svojej záverečnej reči, opätovne zdôraznil nečestné konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi, kedy tento napriek sľubu vymoženia pohľadávky za primeranú odmenu, reálne vymožené prostriedky navrhovateľom nikdy nevrátil a tieto si ponechal. Odporca predložil navrhovateľke v 1.rade zmluvu o bezodplatnom postúpení pohľadávky, ktorú ona napriek nesúhlasu navrhovateľa v 2.rade podpísala. Na základe tohto postúpenia následne odporca ako účastník v súdnom a exekučnom konaní vymohol od dlžníčky istinu aj príslušenstvo. Navrhovatelia sa rozhodli pomôcť pani S. st. s úverom, kedy navrhovateľka v 1.rade participovala ako spoludlžník v zmluve o úvere. Zákon aj pred nadobudnutím účinnosti nového ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka, stanovoval neplatnosť právneho úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca svojim konaním si nechal poskytnúť plnenie, ktorého majetkové hodnota je vzťahom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Aj zo samotného vyjadrenia odporcu je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, navrhovatelia potrebovali peniaze a chceli, aby vymohol peniaze od dlžníka a tieto im následne odovzdal. Nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná, vznikol na strane navrhovateľov voči odporcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Rovnako právny zástupca odporcu zhrnul svoje stanovisko v záverečnej reči, v rámci ktorej zdôraznil, že navrhovateľom sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V zmysle platnej zásady, že právo patrí bdelým, nič nebránilo navrhovateľom pred podpisom tohto typu zmluvy poradiť sa s advokátom alebo osobou, ktorá by im jednotlivé ustanovenia podrobne vysvetlila. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka sa nedá aplikovať na posudzovaný prípad, nejedná sa v tomto prípade o protiplnenie, teda odporca sa nezaviazal na nijaké plnenie, ktoré by bolo v hrubom nepomere s plnením navrhovateľov. Toto ustanovenie zákona sa vzťahuje na úplne iný typ právnych vzťahov ako napríklad zmluvy o pôžičkách, zmluvy o spotrebných úveroch, teda zmluvy odplatné. Nakoľko sa teda navrhovateľom nepodarilo preukázať svoje tvrdenia ani nájsť príslušné ustanovenie hmotného práva, ktoré by ich skutkové tvrdenia podporovalo, uplatnený nárok dôvodný nie je.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne E. S., nar. X.X.XXXX, svedkyne E. S. nar. XX.X.XXXX, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2006, dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 20.10.2006, pokladničným dokladom- vklad a výber, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2008, inzerciou na vymáhanie a odkúpenie pohľadávok, predžalobnou výzvou zo dňa 5.11.2010, podacím lístkom, doručenkou, uznesením Okresnej prokuratúry Malacky č.k 1 Pn 404/10-4 zo dňa 7.12.2010, prehlásením navrhovateľa v 2.rade zo dňa 11.6.2000, oznámením zo dňa 22.3.2008, odpoveďou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 25.3.2015, listom Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.9.2015, oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-400/OJP-MA-2010, exekučného spisu sp. zn. EX 163/09 a spisu Okresného súdu v Malackách sp. zn. 18Rob/1313/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2006 ( ďalej len "zmluva o úvere") súd zistil, že túto uzavrela p. E. S. r.č. XXXXXXXXXX a navrhovateľka v 1.rade ako dlžníčky so Slovenskou sporiteľnou, a.s.. Jej obsahom bol záväzok banky poskytnúť dlžníkovi splátkový úver v sume 250.000,-Sk a záväzok dlžníka poskytnutý úver a úroky splatiť do 20.7.2013 a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4000,-Sk. V závere zmluvy navrhovateľ v 2.rade vyslovil súhlas s právnym úkonom uzavretia tejto zmluvy jeho manželkou ako spoludlžníkom.
V tento deň ( 20.10.2006) došlo zároveň medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ( bankou) a navrhovateľmi ( navrhovateľkou v 1.rade ako dlžníkom a navrhovateľom v 2.rade ako oprávnenou osobou)k uzavretiu dohody o zabezpečení úveru životným poistením. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda medzi bankou a dlžníkom ako poistníkom a poisteným z poistnej zmluvy, že práva a pohľadávky vyplývajúce s poistnej zmluvy použijú na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy. Obsahom zmluvy bola zmluva o zabezpečovacom prevode a zabezpečovacom postúpení pohľadávok z poistnej zmluvy uzatvorená medzi bankou a dlžníkom a zmluva o postúpení pohľadávok z poistnej zmluvy uzatvorená medzi bankou a oprávnenou osobou.
Z obsahu pokladničného dokladu je zrejmé, že navrhovateľka v 1.rade vložila sumu 229.941, 50 Sk v prospech účtu banky č. XXXXXXXXX a to dňa 6.8.2007.
Do spisu bola založená aj kópia inzercie na vymáhanie a odkúpenie pohľadávok, kde boli uvedené telefónne čísla +XXX XXX XXX XXX, +XXX XXX XXX XXX, + XXX X XXX XXX XX, mailová adresa T..Q..sk. Zároveň bolo inzerované, že služba je poskytovaná bez záloh, rýchlo a dôrazne, s poznámkou "pokiaľ nič nevymôžeme, nič neplatíte!!!".
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2008 navrhovateľka v 1.rade ako postupca postúpila odporcovi ako postupníkovi svoju pohľadávku zo dňa 8.8.2007 voči E. S. r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. K. S., E. XXX/XX, splatnú v septembri 2007 v sume 229.941,50 Sk. V zmysle bodu II zmluvy postupca postúpil špecifikovanú pohľadávku postupníkovi dňom podpísania zmluvy. Postupca bol povinný pri podpise tejto zmluvy odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť mu všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. V zmysle čl. V zmluvy sa postupca zaviazal oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu dlžníkovi, pričom obe zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu riadne prečítali, vzájomne vysvetlili a na znak súhlasu ju podpísali nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok a zobrali na vedomie, že zmluva je pre ne záväzná jej podpísaním.
V liste zo dňa 22.3.2008, adresovanom p. E. S., oznámila navrhovateľka v 1.rade, že postúpila zmluvou uzavretou dňa 22.3.2008 pohľadávku v sume 229.941,50 Sk p. F. Z., bytom N. X, G. s upozornením, že dlh, ktorý mala adresátka voči nej, má splniť menovanému veriteľovi.
Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18Rob/1313/2008 súd zistil, že F. Z., ako navrhovateľ, sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, domáhal voči p. E. S., nar. X.X.XXXX zaplatenia sumy 229.941,50 Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 250.000,-Sk. Druhým zmluvným dlžníkom bola p. A. S.Á., ktorá dňa 6.8.2007 splatila banke dlžnú sumu 229.941,50 Sk, čím nadobudla voči odporkyni postavenie veriteľa. P. S. postúpila svoju pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2008. K tomuto návrhu bola zo strany p. F. Z. priložená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2006, pokladničný doklad, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2008, oznámenie zo dňa 22.3.2008 o postúpení pohľadávky a iné. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd uložil odporkyni ( p. E. S.) povinnosť zaplatiť F. Z. sumu 229.941,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 229.941,50 Sk do 6.8.2007 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tejto istej lehote podať odpor na súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2007.
Z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 163/09 súd zistil, že F. Z. ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej E. S., nar. X.X.XXXX a to na základe exekučného titulu- platobného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. 18 Rob/1313/2008-18 zo dňa 30.5.2008. Exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 9.12.2011.
K súdnemu spisu bol pripojený aj vyšetrovací spis číslo ORP-400/OJP-MA-2010. Z jeho obsahu vyplýva, že Z. S. podal dňa 1.6.2009 trestné oznámenie, ktoré doplnila dňa 14.1.2010 p. A. S. pre prečin podvodu na F. Z. s tým, že tohto vo februári 2008 oslovili na základe inzerátu o vymáhanie pohľadávky vo výške 229.941,50 Sk od E. S., pričom s ním dňa 22.3.2008 podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky, ale doteraz žiadne peniaze nedostali, pričom suma bola vymožená.
F. Z. sa pred orgánom činným v trestnom konaní vyjadril ( záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 16.6.2009), že p. Z. S. ho skontaktoval telefonicky, tak, že mu volal na inzerát v novinách Avízo, pričom sa jednalo o inzerát na poskytovanie služieb z oblasti finančníctva. Na základe telefonátu sa stretli osobne, pričom dôvodom stretnutia bolo vymoženie pohľadávky, ktorú mala . A. S. voči p. E. S.. S manželmi sa stretol viac krát, pričom prejednávali okolnosti a podmienky vymoženia pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky podpísala p. S., keďže ona figurovala ako dlžníčka. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky bolo konané ďalej, to znamená, že cez pána I., potom ako obdržal od manželov S. podpísanú zmluvu o postúpení pohľadávky a na základe sprostredkovateľskej zmluvy medzi ním a p. I., konal podľa jeho pokynov. Pán I. zariadil ďalšie spracovanie podkladov a právnych podaní, ktoré išli na súd a následne na exekútorský úrad. Uviedol, že pôvodná dohoda bola s p. S. aj jeho manželkou, že po skončení vymáhania dôjde k určitému finančnému vyrovnaniu a to vzhľadom k dĺžke trvania a nákladov spojených s týmto vymáhaní. S pani S. bol v tom čase v kontakte, pričom ju informoval, že exekúcia stále trvá. Peniaze za operáciu vo výške 10.000,-Sk p. S. nevrátil.
Dňa 24.7.2009 sa F. Z. dostavil pred vyšetrovateľa, kde okrem iného uviedol, že sa mu zdá, že s p. S. sa dohodol tak, že po skončení veci, teda po vymožení kompletnej pohľadávky dôjde k vzájomnému vyúčtovaniu, avšak celá vec ešte nie je uzavretá a exekúcia časti dlžnej čiastky stále pokračuje. Vymoženú čiastku vo výške istiny 211.686,-Sk údajne odovzdal I. I. na základe sprostredkovateľskej zmluvy. On mu z tejto čiastky dal sumu 5.000,-Sk a oznámil mu, že potom ako bude dlžná suma vymožená celá, dôjde k riadnemu vyúčtovaniu.
Dňa 4.11.2010 sa F. Z. pred vyšetrovateľom vyjadril, že si nepamätá, či pani S. vysvetlil, že sa jedná o bezodplatné postúpenie pohľadávky, sám o tom nevedel, ale oznámil im, že celú vec zastrešuje firma F. a on je len sprostredkovateľ.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že uznesením zo dňa 8.11.2010 orgán činný v trestnom konaní odmietol vec, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Rovnako bola zamietnutá aj sťažnosť podaná proti tomuto uzneseniu a to uznesením Okresnej prokuratúry Malacky č.konania1 Pn 404/10-4 zo dňa 7.12.2010.
Z obsahu prehlásenia zo dňa 11.6.2008 súd zistil, že navrhovateľ v 2.rade prehlásil, že v súvislosti s vecou vedenou na OS Malacky pod č. 18 Rov 1313/08 prevzal finančnú čiastku vo výške 10.000,-Sk.
V rámci výsluchu navrhovateľka v 1.rade uviedla, že požičala peniaze pani S., táto sa zaviazala splácať dlžné splátky zo zmluvy o splátkovom úvere, tieto nesplácala, preto vyplatili dlžnú sumu banke navrhovatelia. Nakoľko si peniaze od pani S.J. nevedeli vymôcť, našli číslo na odporcu, s ktorým sa skontaktovali. Tento prišiel k navrhovateľom domov, predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, navrhovateľka v 1.rade túto podpísala a to bez súhlasu navrhovateľa v 2.rade ( navrhovateľka v 1.rade upresnila, že jej manžel vyjadril pri podpise zmluvy s touto nesúhlas). Pri podpise zmluvy bol však prítomný aj navrhovateľ v 2.rade. Odporca sa pýtal na problémy navrhovateľov a tvrdil, že všetko sa dá vyriešiť a že keď vymôže sumu , tak sa ozve. Navrhovateľka v 1.rade uviedla, že zmluvu o postúpení pohľadávky si pred podpisom prečítala, avšak jej obsahu nerozumela. Keď sa dozvedela, že odporca peniaze vymohol, požiadala ho, čo by jej nemohol dať časť z tých vymožených peňazí, pretože ich potrebovali. Odporca jej však povedal, že sa musí dohodnúť so spoločníkom, potom sa jej neozýval ani nedvíhal telefón. Následne po uzavretí spornej zmluvy o postúpení pohľadávky, už s odporcom žiadnu inú zmluvu neuzavrela. Potvrdila, že pri podpise zmluvy predložila odporcovi listinné doklady z banky, aby tento mohol dlh vymôcť. S odporcom sa následne dohodli tak, že keď vymôže peniaze od dlžníčky, vráti ich navrhovateľom. Táto dohoda bola ústna. Uviedla, že od odporcu obdržali sumu 10.000,-Sk, ktorú im odporca poskytol zo svojich prostriedkov, pretože navrhovateľ v 2.rade peniaze potreboval na operáciu. Táto suma však nesúvisela s predmetnou zmluvou o pôžičke. Odporca obral navrhovateľov
o všetky peniaze, pri podpise zmluvy si s odporcom nedojednala žiadnu odmenu, odmena mala byť zaplatená až po vymožení pohľadávky.
Z výsluchu navrhovateľa v 2.rade súd zistil, že navrhovatelia platili namiesto p. S. banke. Vystupovali s navrhovateľkou v 1.rade ako ručitelia. Za účelom vymoženia pohľadávky našiel v novinách inzerát s telefónnymi číslami, na ktoré zavolal. Následne prišiel k navrhovateľom domov odporca, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že zo strany p. S. ide o necharakterný postup. Povedal, že celú vec za navrhovateľom vybaví, potreboval splnomocnenie od banky. Odporca sa pýtal, či ak vymôže peniaze navyše, si môže tieto nechať. Navrhovateľ v 2.rade mu uviedol, že jeho zaujímajú len jeho peniaze, pričom sa s odporcom dohodol, že ak peniaze vymôže tak za robotu mu dá 10.000,-Sk. O vymožení pohľadávky sa dozvedel od kamaráta, avšak odporca už nechcel s navrhovateľmi komunikovať a povedal, nech to nechajú na pokoji. Navrhovateľ v 2.rade uviedol, že zmluvu, ktorú podpísala jeho manželka, pred jej podpisom nečítal a nesúhlasil s tým, aby manželka niečo podpisovala. Myslel si , že podpisuje nejaké splnomocnenie. Potvrdil, že odporca im vyplatil sumu 10.000,-Sk, pričom povedal, že túto si odráta zo sumy vymoženej pohľadávky.
Odporca v rámci svojho výsluchu uviedol, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky došlo štandardne. Oslovil ho jeden z navrhovateľov. Navrhovatelia potrebovali nejakú hotovosť, preto im dňa 11.6.2008 poskytol 10.000,-Sk. Peniaze potrebovali zo zdravotných dôvodov. V súvislosti s vymáhaním postúpenej pohľadávky boli zainteresované viaceré osoby. Navrhovatelia sa na odporcu nakontaktovali zrejme cez inzerciu, v ktorej mal odporca uvedené telefónne číslo. Inzerciu však nepodával, túto prevádzkovali nebankové subjekty v tej dobe činné. Odporca uviedol, že telefónne čísla uvedené na inzeráte, priloženom v spise, nie sú jeho telefónnymi číslami. Potvrdil, že boli viaceré osoby, ktoré spolupracovali a inzerovali inzeráty, týkajúce sa odkúpenia a vymáhania pohľadávok, avšak odporca sám nikdy inzerát nepodával. K priebehu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky odporca uviedol, že navštívil navrhovateľov v mieste ich bydliska, pričom tlačivo- zmluvu o postúpení pohľadávky osobne priniesol. Samotné tlačivo však už nevypisoval. Návrh zmluvy o postúpení pohľadávky mali navrhovatelia k dispozícií viac dní až potom ho telefonicky kontaktovali, že zmluvu chcú podpísať. Na to, či medzi účastníkmi prebiehala komunikácia pred uzavretím zmluvy, si odporca nespomínal, uviedol však, že navrhovatelia boli určite informovaní o tom, že ide o bezodplatné postúpenie pohľadávky. Odporca pripustil možnosť, že boli inzerované aj inzeráty, ktorých obsahom bolo vymoženie pohľadávky bezodplatne, ale osoby ktoré sa na odporcu a jeho spolupracovníkov obrátili, vždy niečo dostali. Odporca nevedel súdu vysvetliť, prečo sporná zmluva bola koncipovaná ako bezodplatná. Potvrdil, že po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky, iné zmluvy s navrhovateľmi neuzatváral a to ani písomne ani ústne. Nepämatal si, že by došlo k dojednaniu nejakej odplaty medzi ním a navrhovateľmi. Nevedel súdu uviesť, na základe akého právneho titulu poskytol navrhovateľom sumu 10.000,-Sk, navrhovatelia ho jednoducho presvedčili a on sa obrátil na ostatných spoločníkov, aby niečo navrhovateľom dali, nakoľko navrhovateľ v 2.rade chodil o barlách a potreboval operáciu. Odporca potvrdil, že zo strany navrhovateľov mu boli odovzdané pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávok, listiny, ktorých obsahom bolo osvedčenie existencie dlhu. Odporca si nepamätal, či aj sumu 229.941,50 Sk vymohol, je možné , že sa obrátil na exekútora a možno pohľadávku postúpil ďalej. Odporca ďalej uviedol, že nebol nikdy v zmluvnom ani pracovnom vzťahu so spoločnosťami, ktoré sa venovali vymáhaniu pohľadávok, konal ako samostatný subjekt na základe doporučenia, za túto činnosť dostával nepravidelne provízie. Ešte dodal, že navrhovatelia chceli uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky z dôvodu, že potrebovali peniaze, má za to, že prostredníctvom neho chceli vymôcť dlžnú pohľadávku voči pani S., bolo im jedno akým spôsobom, chceli svoje peniaze ale išlo im aj o pomstu voči dlžníkom za neférové konanie. Potvrdil, že aj pre iných klientov vymáhal pohľadávky na základe bezodplatných zmlúv. Doplnil , že pohľadávka navrhovateľov bola vymožená, ale nepamätá si či v plnej sume.
Súd vykonal výsluch svedkyne E. S., nar. X.X.XXXX. Uviedla, že odporcu osobne nepozná, niekoľkokrát jej volal do práce a nechal jej stŕhať peniaze zo mzdy. Navrhovatelia sú rodičmi jej bývalého priateľa. Uviedla, že má vedomosť o tom, že jej matka si od navrhovateľov požičala peniaze, tieto sa potom snažila vrátiť p. Z.. Svedkyňa si nevedela spomenúť na okolnosti uzavretia zmluvy o úvere, nevedela ani uviesť, či jej boli finančné prostriedky z úveru vyplatené. Uviedla, že nejaké peniaze zaplatila odporcovi aj jej matka, nakoľko si bola vedomá dlhu voči navrhovateľom. Navrhovateľka v 1.rade oznámila matke, že pohľadávka bola postúpená, preto sa plnilo odporcovi a to pripísaním na účet. Odporca nechal svedkyni trhávať čiastky z jej mzdy, približne sa jednalo o sumu 800,-Eur. Svedkyňa len uviedla, že jej matka sa
dohodla s navrhovateľkou v 1.rade na poskytnutí pôžičky, potom vedela potvrdiť už len to, že odporca sa neustále telefonicky obracal na matku, aby mu poslala nejaké peniaze.
Rovnako súd vykonal aj výsluch svedkyne E. S., nar. XX.X.XXXX, ktorá k celej veci uviedla, že jej dvom dcéram vznikli nedoplatky v sociálnej poisťovni vo výške cez 100.000,-Sk. Navrhovateľka v 1.rade jej ponúkla poskytnutie peňažných prostriedkov spolu s manželom. Peňažné prostriedky jej dala v hotovosti, spolu boli v banke, kde tieto vybrala z účtu a následne ich svedkyni odovzdali u nich doma. Pri výsluchu svedkyňa opravovala svoju výpoveď, keď uviedla, že pri výbere peňazí v banke nebola prítomná, s navrhovateľmi do banky išla vtedy jej dcéra. Svedkyňa chcela požičané peniaze vrátiť tak, že si vybaví úver, ale išlo to pomaly, preto navrhovatelia dali túto pohľadávku na vymáhanie odporcovi. Následne už potom komunikovala len s odporcom, pričom dlžné peniaze zaslala odporcovi cez bankový účet. Konkretizovala, že medzi navrhovateľkou v 1.rade a svedkyňou bola uzavretá ústna dohoda, kedy požičanú sumu mala vrátiť asi do pol roka. Potvrdila, že navrhovatelia jej oznámili, že došlo k postúpeniu pohľadávky, následne sa s ňou skontaktoval aj odporca, avšak len písomne, telefonická komunikácia možná nebola. Výška sumy, poskytnutej navrhovateľmi svedkyni, bola okolo 200.000,-Sk a použila ich na vyplatenie dlhov v sociálnej poisťovni a vyplatenie úveru za auto.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ( ďalej len "OZ"), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 524 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 527 OZ ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi, c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 517 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisov alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je v časti dôvodný.
Súd v prvom rade nevyhovel návrhu navrhovateľov na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2008. Jedným z predpokladov určovacej žaloby je osvedčenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existencia naliehavého právneho záujmu a potreba jeho osvedčenia v konaní v podstate reflektuje preventívny charakter určovacej žaloby. Znamená to, že určovacou žalobou sa má ustáliť nemenný stav, ktorý tvorí pevný právny základ medzi účastníkmi konania, brániaci vzniku ďalších súdnych sporov. Preto v prípade, že by určenie existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu malo len prejudiciálny charakter k posúdeniu iného nároku ( najčastejšie nároku na plnenie), nemožno ustáliť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení. V tomto konaní sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá podľa ich názoru je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak by aj súd pristúpil k určeniu neplatnosti tejto zmluvy, je zrejmé, a to najmä vzhľadom na ďalší uplatnený nárok v tomto konaní ( a to nárok na plnenie), že týmto určením by nedošlo k usporiadaniu všetkých vzťahov medzi účastníkmi konania, založenými na základe alebo v súvislosti s uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky. Rovnako neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení osvedčuje aj celkový následok, ktorý práve postúpením pohľadávky už reálne nastal, kedy došlo zo strany dlžníka k plneniu novému veriteľovi, teda postupníkovi a to na základe právoplatného súdneho rozhodnutia ako aj na základe vymoženia plnenia exekútorom. Na základe vyššie uvedených úvah, súd ustálil neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, čím navrhovatelia neosvedčili základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby.
Súd ustálil, že to bola najmä navrhovateľka v 1.rade, ktorá prisľúbila p. E. S. st. poskytnutie peňažných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania a to najmä z kontextu vyjadrení účastníkov konania, ale aj svedkýň, je zrejmé, že úmyslom všetkých zúčastnených strán bolo poskytnutie finančnej pomoci p. S. na účely zníženia resp. vyplatenia dlhov. Z obsahu vyjadrení vyššie uvedených subjektov súd zistil, že tak navrhovatelia ako aj predvolané svedkyne, boli a sú pomerne neskúsení v otázkach priebehu finančných operácií, postup získania finančných prostriedkov nevedeli súdu presne opísať, nespomínali si na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej došlo zjavne následne k poskytnutiu úveru k rukám p. E. S. a to v plnom rozsahu, napriek tomu, že ako spoludlžníčka figurovala v zmluve aj navrhovateľka v 1.rade. Všetci sa v obsahu svojich výpovedí však zhodovali v tom, že to bola práve navrhovateľka v 1.rade, ktorá poskytla peniaze p. E. S. staršej a táto si uvedenej pôžičky ako aj nutnosti jej vrátenia bola plne vedomá. Túto skutočnosť osvedčuje aj následné konanie svedkyne, ktorá po tom, ako sa dozvedela o postúpení pohľadávky, plne si vedomá svojich vzniknutých záväzkov, dlh uhradila odporcovi. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že to čo navrhovatelia a svedkyne nazývali " pôžička od navrhovateľky v 1.rade" je nepochybne poskytnutie úveru bankou, ktorým v plnom rozsahu disponovala p. E. S. staršia. Keďže nedošlo k jeho splácaniu, celý dlh následne uhradila navrhovateľka v 1.rade ( čo je zrejmé z predloženého dokladu o vklade hotovosti). Taktiež bolo preukázané, že tak navrhovateľka
v 1.rade ako aj svedkyne si boli vedomé existencie dlhu p. E. S. ml. voči navrhovateľke v 1.rade a obe strany sa podľa toho správali. Preto, hoci obsahom spisu sú listinné dôkazy, ktoré osvedčujú vznik spoludlžníctva pri poskytnutí úveru, konkludentne bolo dojednané a prejavy vôle oboch subjektov ( tak navrhovateľky v 1.rade ako aj svedkýň) smerovali k tomu, že celý poskytnutý úver čerpala p. E. S. mladšia, ktorá tento následne odovzdala svojej matke E. S. staršej a táto ním ďalej disponovala, pričom sa tieto zaviazali, že budú uhrádzať splátky v plnom rozsahu. Keďže toto nerobili, dlžnú sumu z úveru uhradila navrhovateľka v 1.rade a to vo výške 229.941,50 Sk. Túto sumu opäť vnímali konajúce subjekty ako dlh na strane p. E. S. voči navrhovateľke v 1.rade. Súd len dodáva, že o týchto právnych úkonoch mal vedomosť aj navrhovateľ v 2.rade, čo nepoprel a čo je zrejmé aj z jeho súhlasu s právnym úkonom uzavretia zmluvy o úvere. Vychádzajúc teda z existencie pohľadávky navrhovateľky v 1.rade voči p. E. S. ml., ako aj z toho, že ju ako dlžník nevedela uhradiť a to ani prostredníctvom svojej matky ( čo uviedla vo svojej výpovedi ani p. E. S. st.), sa súdu javí ako logické tvrdenie oboch navrhovateľov, že sa snažili veci vyriešiť inak.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa navrhovatelia telefonicky obrátili na odporcu a to prostredníctvom telefónnych čísel zverejnených v inzercii. Samotné inzerovanie služieb vymáhania pohľadávok nepoprel vo svojej výpovedi ani odporca. Znamená to, že navrhovatelia kontaktovali odporcu ako úplne cudziu, im neznámu osobu, pričom ich cieľom bolo získanie svojich peňazí späť. Skutočnosť, že odporca vedel, resp. musel vedieť o tom, že cieľom navrhovateľov bolo vymoženie pohľadávky a nie jej bezodplatné postúpenie, súd vyvodil z celkového kontextu vyjadrenia odporcu na pojednávaní, ako aj z jeho vyjadrení pred orgánom činným v trestnom konaní. Práve v trestnom konaní sa odporca jednoznačne vyjadril, že dôvodom stretnutia s navrhovateľmi bolo vymoženie pohľadávky, ktorú mala navrhovateľka v 1.rade voči E. S.. Sám uviedol, že pôvodná dohoda bola taká, že po skončení vymáhania dôjde k určitému finančnému vyrovnaniu a taktiež to, že sa mu zdá, že sa s navrhovateľkou v 1.rade dohodol tak, že po skončení veci, teda vymožení kompletnej pohľadávky, dôjde k vzájomnému vyúčtovaniu. Dokonca odporca uvádzal, pomerne nepresne a neurčite i to, že sám nevedel, že sa jedná o bezodplatné postúpenie pohľadávky a že konal iba ako sprostredkovateľ. Skutočnosť, že by odporca konal ako sprostredkovateľ za iný subjekt nebola v konaní preukázaná, práve naopak, tým, že odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a rovnako podal návrh na vydanie platobného rozkazu ako aj návrh na začatie exekučného konania, osvedčil, že konal vo svojom mene. Rovnako v rámci výsluchu, realizovaného v tomto konaní, finalizoval odporca svoje vyjadrenie v tom zmysle, že navrhovatelia chceli uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky z dôvodu, že potrebovali peniaze a prostredníctvom neho chceli vymôcť svoju dlžnú pohľadávku, chceli svoje peniaze. Ak teda za týchto okolností, kedy cieľom navrhovateľov bolo vymoženie pohľadávky, pričom o ich úmysle mal odporca zjavne vedomosť, došlo následne k postúpeniu pohľadávky bezodplatne, pohľadávka bola riadne a v plnom rozsahu vymožená a zo strany odporcu nedošlo k vráteniu vymoženej istiny, jedná sa o konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, hoci vo svojom kontexte a obsahu nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom.
Hoci teda súd nemohol vyhovieť návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, prejudiciálne preskúmal jej platnosť v zmysle naznačených tvrdení navrhovateľov. Súd posudzoval v kontexte dobrých mravov nielen samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky ale aj celkové konanie odporcu. Ako už bolo vyššie naznačené v čase, keď sa navrhovatelia obrátili na odporcu, boli v situácii, kedy sa nemohli domôcť vrátenia pomerne vysokej čiastky od svojej dlžníčky. Táto situácia samozrejme viedla k ich nepremyslenému konaniu, ktorého príčinou bol nepochybne strach o to, či im budú vrátené nimi vynaložené finančné prostriedky. Ako už bolo vyššie naznačené, navrhovatelia ani pri "poskytovaní pôžičky" p. S. nepostupovali s ekonomickou a finančnou erudovanosťou, aj v súvislosti s uzatváraním zmluvy o úvere sa prejavila ich na jednej strane naivita, neskúsenosť ale na druhej strane aj dobrý úmysel pomôcť známej vo finančných ťažkostiach. Súd v tejto súvislosti dodáva, že bežnému človeku, ktorý neprichádza do pravidelného kontaktu s právnou úpravou finančných operácií, ekonomických, spotrebiteľských, či úverových vzťahov, nemusia byť, najmä v dnešnej dobe, známe všetky produkty, ponúkané či už bankami, nebankovými subjektami a najmä nemusia mať vždy úplne presnú predstavu o následkoch jednotlivých právnych úkonov. Naopak odporca, ako osoba, ktorá sa v tomto odbornom prostredí pohybovala ( sám uviedol, že sa venoval vymáhaniu pohľadávok), bol v problematike omnoho viac erudovaný ako navrhovatelia a teda mal nepochybne výhodu pri uzatváraní jednotlivých zmlúv a realizácii právnych úkonov. Ak teda, ako súd vyššie ustálil, mal vedomosť o zámere navrhovateľov, teda o tom, že chceli vymôcť svoju pohľadávku voči dlžníčke, je zarážajúce, že s nimi uzavrel výlučne zmluvu o bezodplatnom postúpení pohľadávky. Hoci je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že samotné uzavretie takéhoto právneho úkonu nie je v rozpore so zákonom a samotný zákon takúto
možnosť pripúšťa, práve v kontexte všetkých okolností tohto sporu, sa súdu javí konanie odporcu ako neprijateľné. V prvom rade je nutné si uvedomiť následky, ktoré uzavretím tejto zmluvy nastali. Odporca vymohol sumu 229.941,50 Sk, za ktorej vyplatenie však neposkytol nikomu žiadne protiplnenie, túto sumu si ponechal a jedine na tlak navrhovateľov im vyplatil sumu 10.000,-Sk, čo sa súdu javí ako pokus o ich uspokojenie aspoň takouto minimálnou protihodnotou. Odporca, ktorý teda nemal s navrhovateľmi žiadny osobný vzťah, získal svojim konaním finančné plnenie, na ktoré ( keby nedošlo k postúpeniu) nemal žiadny právny nárok. Hoci je pravdou, že navrhovateľka v 1.rade mala možnosť si zmluvu o postúpení pohľadávky prečítať pred jej podpisom, je zrejmé, že svojmu konaniu nepripisovala vznik následkov v podobe vzdania sa svojej pohľadávky v prospech odporcu. Preto nielen samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ale celý ďalší postup odporcu svojim zámerom, spôsobom realizácie a vyvolanými následkami bol v rozpore s dobrými mravmi. Hoci je pravdou, že odporca neporušil ani jedno zo zákonných ustanovení upravujúcich postúpenie pohľadávky, v tomto prípade je nutné klásť pojmy ako spravodlivosť a dobré mravy nad obsah samotného zákona. Ak sa totiž konaním subjektu sleduje hrubo nespravodlivý zámer, ktorého následkom je obohatenie seba samého na úkor subjektov, vyznačujúcich sa dôverčivosťou a neskúsenosťou, bez toho, aby vedel logicky zdôvodniť, prečo tieto subjekty k takémuto konaniu pristúpili, resp. čo týmto získali ako protiplnenie, celému konaniu nemožno pripísať punc zákonnosti. Výkon občianskych práv nesmie byť za žiadnych okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto ak konaním odporcu došlo k získaniu majetkového prospechu, javí sa súdu ako spravodlivé a morálne, tento vrátiť osobám, ktorým pôvodne svedčilo právo na plnenie.
V tejto súvislosti sa ale súd musel vysporiadať s jednotlivými námietkami odporcu, ktorý v prvom rade poukazoval na to, že zmluva o postúpení pohľadávky je perfektným právnym úkonom, ktorý obsahuje všetky podstatné zákonom predpokladané náležitosti. Aj podľa názoru súdu je zmluva po formálnej a obsahovej stránke určitá a zrozumiteľná, čo však nemôže stáť v popredí pred požiadavkou toho, aby zmluvou boli sledované legitímne ciele za zachovania aspoň približnej rovnováhy práv a povinností jej jednotlivých strán. Preskúmaním vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania, ako aj vzťahov, ktoré vznikli na základe uzavretej zmluvy o úvere, súd rovnako dospel k záveru, že navrhovateľ v 2.rade jednak z dôvodu nesprávneho vymedzenia okruhu účastníkov konania a jednak z dôvodu, že nie subjektom vzniknutých záväzkových vzťahov, v konaní nemôže byť úspešný a to ani v časti o zaplatenie istiny 7.300,-Eur s príslušenstvom. V prvom rade, je zrejmé, že ak sa navrhovateľ v 2.rade chcel úspešne domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, podmienkou bolo riadne vymedzenie okruhu účastníkov konania tak, aby títo zároveň boli nositeľmi či už aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie. V prípade určenia neplatnosti zmluvy by bol úspešný len vtedy, ak by ako odporcov označil jej účastníkov, teda tak navrhovateľku v 1.rade ako aj odporcu. Nakoľko tak neučinil, v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, úspešný byť nemôže. Možno preto ustáliť, že právny úkon- zmluva o postúpení pohľadávky, sa považuje v zmysle § 40a za platný právny úkon, ktorého neplatnosti sa navrhovateľ v 2.rade úspešne nedovolal. Ako zmluvná strana v zmluve o postúpení pohľadávky vystupuje výlučne navrhovateľka v 1.rade, ktorá ako jediná má možnosť domáhať sa prípadného vrátenia plnenia voči odporcovi. Súd preto zamietol návrh navrhovateľa v 2.rade na zaplatenie istiny 7.300,-Eur s príslušenstvom.
Súd sa rovnako vyporiadaval aj s výkladom ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie. Je zrejmé, že ak zmluva o postúpení pohľadávky je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, dlžníčka E. S. mala plniť svoj dlh navrhovateľke v 1.rade. Nakoľko ale odporca dlh vymohol, pričom vo veci bol vydaný právoplatný exekučný titul v podobe súdneho rozhodnutia, nemožno za deklarovanej skutkovej situácie dodržať predpoklady vydania bezdôvodného obohatenie v kontexte vrátenia plnenia osobe, na úkor ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Je nesporné, že bezdôvodne sa obohatil odporca na úkor p. S., od ktorej vymohol celú istinu. K tomuto plneniu ale došlo autoritatívnym výrokom súdu, v rámci právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré už nemožno reparovať. Preto, hoci sa odporca neobohatil na úkor navrhovateľky v 1.rade priamo tak, že by mu bola navrhovateľka sama poskytla finančné plnenie, predsa len to bola navrhovateľka v 1.rade, ktorej svedčil nárok v podobe neuhradeného dlhu voči p. S., ktorý by bol plnený priamo jej, keby nedošlo k postúpeniu pohľadávky. Aj v tomto kontexte je nutné prihliadnuť na zásadu dodržiavania dobrých mravov pri výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych záväzkových vzťahov.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konaním odporcu došlo na jeho strane k vzniku neoprávneného majetkového prospechu, za umožnenie obdržania ktorého neposkytol navrhovateľke v 1.rade žiadne protiplnenie. Súd nevidí žiadne logické zdôvodnenie toho, prečo by mal odporca disponovať vymoženou
sumou, tento následok, ktorý nastal je v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti a rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pričom je zrejmé, že ak by súd v tomto prípade nezasiahol v podobe priznanie plnenia navrhovateľke v 1.rade, poskytol by tým krytie amorálnemu konaniu, ktoré odporuje dobrým mravom.
Súd na základe vyššie uvedeného preto priznal navrhovateľke v 1.rade istinu 7.300,-Eur ( ktorá predstavuje rozdiel medzi vymoženou pohľadávkou 229.941,50 Sk a sumou, ktorú odporca poskytol navrhovateľke vo výške 10.000,-Sk). Zároveň priznal zo žalovanej istiny aj úrok z omeškania. Tento si navrhovatelia uplatnili odo dňa 12.11.2010. Hoci bolo v konaní preukázané, že výzva na plnenie istiny bola odporcovi doručená dňa 9.11.2010, pričom v jej obsahu bol odporca vyzvaný na zaplatenie sumy 219.941,50 Sk do piatich dní od doručenia, súd úrok z omeškania priznal až odo dňa 9.12.2011, kedy v zmysle obsahu exekučného spisu došlo k vymoženiu celej pohľadávky odporcu ako oprávneného voči p. S. ako povinnej. Až týmto dňom došlo k situácii, že na strane odporcu došlo k prevzatiu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a preto až týmto dňom došlo k vzniku omeškania s jeho vrátením osobe oprávnenej. Súd priznal preto úrok z omeškania zo žalovanej istiny vo výške zákonného úroku 9 % ročne od 9.12.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrhu na zaplatenie úroku z omeškania súd návrh voči navrhovateľke v 1.rade zamietol.
Nakoľko možno ustáliť, že uzavretím zmluvy o postúpené pohľadávky ako aj následným konaním odporcu, došlo k porušeniu dobrých mravov a vychádzajúc zo záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, súd považuje nárok navrhovateľky v 1.rade na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom za opodstatnený a tomuto vyhovel.
Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.