Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Pu-42-2016.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1Pu/42/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave vo veci o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom bez prihlásenia X. XX, Z., zastúpený opatrovníkom: Mestská časť Bratislava
- Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, do ústavu: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika I. FUK a UNB, takto
rozhodol:
rozhodol:
Držanie umiestneného: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom bez prihlásenia X. XX, Z. v ústave: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika I. FUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 06.03.2016 o 23:21 hod.
má zákonné dôvody.
odôvodnenie:
Dňa 07.03.2016 o 9:50 hod ústav súdu oznámil, že dňa 06.03.2016 o 23:21 hod bol v priebehu liečenia obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom bez prihlásenia X. XX, Z., bez jeho súhlasu. Z dôvodu podľa § 191b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len " O.s.p. "), § 81 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č. k. 1Pu/42/2016 - 3 zo dňa 07.03.2016 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára, MUDr. R. N. K. a umiestneného a zistil tento skutkový stav veci: Súd z výsluchu ošetrujúceho lekára zistil, že sa jedná o opakovane psychiatricky hospitalizovaného pacienta z dôvodu manickej epizódy pri diagnostikovanej schizoafektivnej poruche manického typu v kombinácii so závislosťou od alkoholu a nespoluprácu /manipulácia s liekmi/. Aktuálne sa jedná o rehospitalizáciu umiestneného po jeho prepustení dňa 02.03.2016 na negatívny reverz umiestneného po tom čo súd v predchádzajúcom konaní podľa § 191b ods. 1 O.s.p. vyslovil, že nie sú dané zákonné dôvody prevzatia umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Umiestnený napriek odporúčaniam lekárov odmietol pokračovať v liečbe ústavnou formou. Po prepustení sa vyskytol na ulici a celodenne konzumoval alkohol. Aktuálne na oddelenie privezený rýchlou zdravotnou pomocou na podnet jeho priateľky, k ktorej sa zdržiava. Udávala, že umiestnený sa správal nekontrolovateľne, kričal, plakal, vzápätí vykrikoval, že je milovaným dieťaťom,... Počas prevozu sa nekontrolovateľne rehotal, používal vulgarizmy napr. kričal, že chce ísť na psychiatriu lebo mu jebe,... Pri prijatí bol umiestnený hygienicky zanedbaný, pod vplyvom alkoholu v dôsledku čoho nebolo možné hneď určiť či jeho správanie je prejavom jeho duševného ochorenia alebo konzumácie alkoholu. V
správaní umiestneného prehnaná mimika a gestikulácia, produkujúci bizarné suspektné paranoidné extrapotenčné /extrémne preceňovanie vlastných síl či schopností/ obsahy. V súkromí sa dal dokopy s inou pacientkou o ktorej tvrdí, že je dcéra afgánskeho veľvyslanca, ktorú ako desaťročnú znásilnili a musí ju chrániť, tvrdil, že jej rozdúchava srdce,.. Počas včerajšieho dňa sa stav umiestneného zdekompenzoval. Bol agresívny, naliehal na okamžité prepustenie, na okamžité kontaktovanie afgánskeho veľvyslanca lebo muži ministra vnútra znásilnili jeho priateľku a brat páchateľa leží na vedľajšej izbe. Neusmerniteľný, vyhrážajúci sa, vulgárny, nereagujúci na upokojovanie, pokračujúca agresivita na pacientov aj personál. Počas hospitalizácie došlo k incidentu keď personál z izby umiestneného začul krik a buchot, a následne zistili, že umiestnený hádzal kovovým stolíkom a bol agresívny do takej miery, že bola nevyhnutná jeho pacifikácia privolanou SBS za asistencie príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa aktuálne nachádzali na oddelení vo veci iného privezeného pacienta, a bola nutná medikácia umiestneného. Diagnóza: schizoafektívna porucha, manický typ, závislosť od alkoholu, s predpokladanou dobou liečby 3 - 4 týždne. Výsluch a doručovanie možné avšak vzhľadom na nestabilnú povahu umiestneného sa neodporúčal výsluch v uzavretom priestore bez možnosti rýchlej reakcie personálu v prípade potreby. Umiestnený po oboznámení s dôvodmi a predmetom výsluchu uviedol, že ležal tam v klietke lebo mu nedali lítium, ktorá má pravidelne brať a to je všetko. Umiestnený v priebehu výsluchu začal byť agresívny, začal kričať, búchať oknami, prešiel výsluch vykonávajúcemu vyššiemu súdnemu úradníkovi cez vlasy a aj napriek upozorneniu uvádzal, že sa ho môže dotknúť kedy chce on. Z uvedeného dôvodu súd jednak ukončil výsluch umiestneného a jednak pre správanie umiestneného bolo znemožnené podpísanie zápisnice ako aj doručenie uznesení o začatí konania a ustanovení opatrovníka. Súd z vlastnej činnosti má vedomosť, že na tunajšom súde bolo už v minulosti vedené konanie o vyslovenie prípustnosti držania umiestneného vedené pod sp. zn. 1 Pu/19/2016 a 1Pu 34/2016 a konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony vedenom pod sp. zn. 3Ps/10/2014. Z obsahu rozhodnutia súdu zo dňa 28.01.2016, č. k. 1 Pu/19/2016 - 7, súd zistil, že predchádzajúce nedobrovoľné prevzatie umiestneného bolo vykonané na tom skutkovom základe, že u umiestneného došlo k zhoršeniu zdravotného stavu po svojvoľnom vysadení liekov a konzumácii alkoholu pričom na oddelenie sa dostavil dobrovoľne na odporúčanie ambulantného lekára. V následnom konaní o vyslovenie prípustnosti držania umiestneného vedené pod 1Pu 34/2016, uznesenie súdu zo dňa 22.02.2016, č. k. 1Pu 34/2016 - 13, súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania nie sú dané zákonné dôvody pre nedobrovoľnú hospitalizáciu nakoľko umiestnený sa na oddelenie dostavil dobrovoľne sanitkou, ktorú si sám zavolal a v liečení má záujem pokračovať. Z uvedeného liečenia bol na vlastnú žiadosť prepustený dňa 02.03.2016. Z obsahu rozsudku súdu zo dňa 24.04.2015, č. k. 3Ps/10/2014, súd zistil, že v konaní bol vypracovaný znalecký posudok zo záverov ktorého vyplýva, že umiestnený síce trpí poruchou osobnosti, schizoafektívnou poruchou (resp. Bipolárnou afektívnou poruchou s prevahou manických fáz) a syndrómom závislosti od alkoholu je však schopný postarať sa sám o seba (bol schopný nájsť si podnájom, náklady na bežné živobytie si financuje z invalidného dôchodku a príspevku od sestry, je schopný si privyrobiť, nadviazať partnerský vzťah, je orientovaný v spoločensko - politickom aj občianskom dianí). K majetku a financiám má skôr ľahkovážny vzťah (s ohľadom na svoju hodnotovú hierarchiu a tendenciu pohŕdať konvenčnými normami). V čase znaleckého vyšetrenia bol stav posudzovaného v remisii, relatívne stabilizovaný a kompenzovaný, verbalizoval vzhľad do problematiky svojho ochorenia, zároveň s akcentom na dobrú a bezproblémovú spoluprácu s ambulantnou psychiatričkou. Pri liečbe v zásade spolupracuje (užívanie liekov, kontroly, hospitalizácia). Vie si zaobstarať svoje potreby podľa svojich (nie vždy štandardných a konformných) predstáv. Je to dospelý jedinec, ktorý je schopný uvedomiť si dôsledky svojho správania a je si vedomý aj svojho ochorenia, a ako vyplynulo z veľmi podrobnej zdravotnej dokumentácie vedenej ambulantnou psychiatričkou, ktorú mala znalkyňa k dispozícii, vie zachytiť nástup manickej symptomatiky, vyplýva to aj z vyjadrenia vyšetrovaného zachyteného v zdravotnej dokumentácii, podľa ktorej už koncom roka 2011 žiadal o pomoc a súhlasil s hospitalizáciou, nakoľko cítil nástup choroby, preto znalkyňa nemá pochybnosti o tom, že je schopný zachytávať nástup manickej fázy. V danom čase podľa znalkyne, spolupráca s lekármi mala zlepšujúcu tendenciu. Pokiaľ ide o údaje z hospitalizácií podľa znalkyne niektoré hospitalizácie v minulosti mali sociálny dôvod, nakoľko odišiel z domu a nemal kde bývať. Pokiaľ ide o hrozbu rizika zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku skombinovania liekov s alkoholom posudzovaným znalkyňa uviedla, že vzhľadom k osobe posudzovaného a jeho vzdelanostnú úroveň je toto riziko minimálne, o čom svedčí aj to, že posudzovaný sám priznal, že keď mal fázu popíjania, tak lieky nebral alebo znížil dávkovanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že prevzatie umiestneného do ústavu má zákonné dôvody uvedené v citovanom § 6 ods. 9, písm. d) ZoZS. Úvodom je nevyhnutné uviesť, že osoby s duševným postihnutím sú rovnako ako ktokoľvek iný nositeľmi všetkých ľudských práv a slobôd a tie im garantujú ochranu a rešpekt k ich prirodzenej ľudskej dôstojnosti. Preto nemožno tieto osoby zo spoločnosti vylučovať, ich ľudské práva bagatelizovať a zachádzať s nimi len ako s objektom právnej regulácie a procedúr. Z judikatúry Ústavného súdu ako aj judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na osobnú slobodu je jedno z najvýznamnejších základných práv a k aplikácii zákonných výnimiek z tohto práva je nutné pristupovať iba za prísneho dodržania všetkých zákonných podmienok a tieto vykladať reštriktívne. Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy sa osobná sloboda zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Týmto zákonom je zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len "ZoZS"), ktorý v § 6 ods. 9, písm. d) ZoZS, umožňuje nútenú hospitalizáciu pacienta, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Pojem ohrozenie je potrebné vykladať v kontexte rozsudku ESĽP vo veci Plesó proti Maďarsku zo dňa 02.10.2012, č. 41242/08, § 64, tak že umiestnený je výraznou bezprostrednou hrozbou pre seba alebo svoje okolie a nie potenciálne či vzdialené riziko hrozby alebo zhoršenia zdravotného stavu umiestneného. Je povinnosťou súdov aby nastolili spravodlivú rovnováhu medzi zodpovednosťou spoločnosti zaistiť osobám s obmedzenými schopnosťami najlepšiu možnú lekársku starostlivosť a právom týchto ľudí na sebaurčenie, vrátane práva odmietnuť hospitalizáciu, teda práva "byť chorý". Účelom citovaných hmotnoprávnych podmienok je vylúčenie svojvôle pri zbavovaní osobnej slobody. ESĽP vo svojej judikatúre definoval tri podmienky, na ktoré opakovane vo svojich rozhodnutiach poukazuje, a to: 1. musí byť spoľahlivo preukázané, že je duševne chorý, to znamená, že pred príslušným orgánom musí byť na základe objektívneho lekárskeho posudku preukázaná existencie duševnej poruchy; 2. duševná porucha musí byť takého druhu a stupňa, ktorý vyžaduje nútené držanie; oprávnenosť pokračujúceho držania je závislá na trvaní danej poruchy (Sabeva proti Bulharsku, rozsudok, 10. 6. 2010, č. 44290/07, § 56), 3. menej prísne opatrenia boli zvážené a bola konštatovaná ich nedostatočnosť k ochrane osobného alebo verejného záujmu vyžadujúceho zadržanie. Musí byť preukázané, že zbavení slobody umiestneného bolo vzhľadom k okolnostiam nevyhnutné (tamtiež; C. B. proti Rumunsku, rozsudok, 20. 4. 2010, č. 21207/03, § 48, S proti Nemecku, rozsudok, 28.06.2012, č. 3300/10, § 80). Podľa § 9 ods. 4 ZoZS, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Podľa § 191b ods. 4 O.s.p. do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k obmedzeniu umiestneného vo voľnom pohybe alebo v styku s vonkajším svetom ( § 191a ods. 2 O.s.p. ) došlo zo zákonných dôvodov. S poukazom na vyššie citované kritéria, v danom prípade z výsluchu ošetrujúceho lekára ako aj umiestneného vyplýva a z predchádzajúcich rozhodnutí súdu vyplýva, že trpí závažným psychickým ochorením pričom aktuálne napriek nedávnej hospitalizácii sa pod vplyvom nekontrolovateľného užívania alkoholu bezprostredne po prepustení z liečenia jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že je bezprostrednou a reálnou hrozbou pre seba aj svoje okolie, /zmeny nálad, agresívne správanie voči okoliu,../ a nie je predpoklad, že by opatrenie miernejšieho charakteru, napr. ambulantné liečenie, bolo postačujúce. Okamžité porušenie liečebné režimu hneď po prepustení umiestneného z ústavného liečenia súčasne vyjadruje negatívny vzťah umiestneného k liečbe a pomoci zo strany zdravotníckeho personálu. Uvedená situácia je značne odlišná od okolností, na základe ktorých súd rozhodoval v poslednom konaní, keď umiestnený sa dobrovoľne dostavil na liečenie, bez ohľadu na stav v akom sa pri prijatí nachádzal a následne dobrovoľne zotrval na liečení približne desať dní. Kombinácia závažného duševného ochorenia umiestneného s poručením liečebného procesu a nadmerným požívaním alkoholu nedáva žiadnu záruku súdu, že by umiestnený bol aktuálne schopný
kriticky pristupovať k svojmu ochoreniu a liečbe ako to konštatoval súd vo svojich rozhodnutiach o vyslovenie prípustnosti držania umiestneného vedené pod sp. zn. 1 Pu/19/2016 a 1Pu 34/2016 a konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony vedenom pod sp. zn. 3Ps/10/2014. Vzhľadom na uvedené, vyššie citované ustanovenia a skutočnosť, že umiestnený je bezprostrednou a reálnou hrozbou pre seba a svoje okolie a nie je predpoklad, že by v liečbe spolupracoval a opatrenie miernejšieho charakteru, ambulantná liečba, by naplnila požadovaný účel, a to opätovné nastavenie liečby umiestneného pod dohľadom lekárov a detoxikácia umiestneného po nadmernej konzumácii alkoholu a následných abstinenčných príznakov, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne. Prípadne podané odvolanie nemá odkladný účinok. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.