Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/225/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N. - C.. P.. S. XX, zast. Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Nitra - Farská 4, proti odporcovi: V. M., nar. X.X.XXXX, bytom M. R. XXX, zast. JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Nitra - Piaristická 2, o povinnosť zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku par. č. XXX/X - záhrady o výmere 331 m2 v kat. území M. R., zameraný geometrický plánom č. 42/2011 vyhotoveným GEODETICA s.r.o., IČO: 45417768, zapísanom na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor v LV č. XXXX na meno navrhovateľa Ing. M. V. a jeho manželky D. V. v celosti v BSM a odstrániť ním vybudovaný plot a osadený porast (stromčeky) na pozemku parc. č. XXX/X v kat. území M. R. do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v náhrade súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 407,84 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2015 domáhal, aby súd rozhodol, že odporca je povinný zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa tak, že je povinný odstrániť plot a stromčeky umiestnené na pozemku parc č. XXX/X - záhrady o výmere 331 m2 v k.ú. M. R. zapísanej na Okresnom úrade N., katastrálny odbor v LV č. XXXX vedené na meno M. V. a manželky D. V.. V návrhu uviedol, že s odporcom uzatvorili dňa 18.7.2011 Kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol odporca okrem iného na navrhovateľa - pozemok parc. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere 488 m2 v k.ú. M. R., zapísaný na LV č. XXXX. Predmetný pozemok bol pri prevode na základe kúpnej zmluvy zameraný Geometrickým plánom č. 42/2011 na oddelenie parc. č. XXX/X vyhotoveným geodetkou Ing. Q. B. a parcela bola prevedená na meno navrhovateľa a jeho manželku. Následne začal na pozemku stavať rodinný dom. Po ukončení výstavby bola opäť geodetka p. Ing. B. na jeho žiadosť zamerať rodinný dom ku kolaudácii dňa 17.5.2013. Pri tomto meraní bolo zistené, že vlastnícka hranica medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/X v teréne vyznačená plotom nie je v súlade s vlastníckou hranicou určenou geometrickým plánom. Na túto skutočnosť bezodkladne upozornil aj odporcu, ktorý však odmietol merania akceptovať a plot z jeho pozemku odstrániť. Odporca následne privolal iného geodeta p. H., ktorý potvrdil merania geodetky p. Ing. B. a správnu hranicu v teréne vytýčil drevenými kolíkmi. Viackrát vyzval odporcu na riešenie situácie - odstránenie plota - avšak odporca na predmetné výzvy nereagoval a do dnešného dňa svoj plot z jeho pozemku neodstránil a užíva časť jeho pozemku bez právneho dôvodu.

Na pojednávaní dňa 4.11.2015 súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu petitu v znení: Odporca je povinný zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku par. č. XXX/X - záhrady o výmere 331 m2 v kat. území M. R., zameraný geometrický plánom č. 42/2011 vyhotoveným GEODETICA s.r.o., IČO: 45417768, zapísanom na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor v LV č. XXXX na meno navrhovateľa Ing. M. V. a jeho manželky D. V. v celosti v BSM a odstrániť ním vybudovaný plot a osadený porast (stromčeky) na pozemku parc. č. XXX/X v kat. území M. R. do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že keď navrhovateľ pri kolaudácii dával zamerať pozemok a dom bolo zistené geodetkou, že odporca zasahuje do pozemku navrhovateľa približne v šírke 1 m a zriadil tam takto aj oplotenie. Navrhovateľ odporcovi oznámil, aby toto oplotenie odstránil a dal do súladu so zakreslením na katastrálnej mape a v zmysle LV. Odporca s tým však nesúhlasil, tvrdil že plot je osadený správne. Táto hranica bola niekoľkokrát zameraná a zároveň predložili aj vyjadrenie geodetky B. zo dňa 26.3.2015, ktoré žiadali vyslovene k tomuto konaniu. Pôvodný GP nebol nikým napadnutý, bol takto zapísaný aj do katastra. Aj na prílohe č. 4 (čl. 22) je jednoznačne vidno, ako je v skutočnosti osadený plot odporcu .

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že cez realitnú kanceláriu kupoval predmetný pozemok od odporcu . Už vtedy geodet realitnej kancelárie p. B. prišla zamerať tento pozemok a vyhotovila GP. Tiež priamo na pozemku bol vytýčený tento stav drevenými kolíkmi. Potom sa uskutočnilo aj výškové zameranie pred začatím stavby, vtedy kolíky ešte boli na svojom mieste. Až pred kolaudáciou, keď musel dať stavbu a pozemok zamerať sa zistilo, že hranica pozemku je posunutá. Zistil to sám geodet. On si to dal zamerať podľa toho, čo mu predal odporca a čo bolo na LV. Oznámil to odporcovi, ten si zavolal svojho geodeta p. H. a tento mu tiež potvrdil, že táto hranica je posunutá. Potom sa uskutočnilo ešte jedno nezávislé meranie za prítomnosti starostu a tam tiež bolo skonštatované, že je to posunuté, čiže dokopy tam prebehli tri merania s rovnakým výsledkom.

Odporca na pojednávaní uviedol, že on mal mať na pac. XXX/X päť metrov na začiatku a z nich polovicu predal navrhovateľovi. Jemu tam však zostali dva metre, lebo jeden meter mu odňal navrhovateľ proti jeho vôli a toto skonštatoval aj p. H., že navrhovateľ je na tejto parcele posunutý o jeden meter. Chcel aby to odmeral nejaký nezávislý geodet nie geodetka B.. Geodet H. to zameral len tak, on si ho zavolal, keď tam u niekoho meral, ale podľa neho to poriadne nezameriaval.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že parc. č. XXX/X parc. reg. C evidovaná na katastrálnej mape , pričom je tu evidentný rozdiel medzi zameraním parc. XXX/X na GP a na katastrálnej mape. Na konanie o oprave chyby je príslušný Okresný úrad kat. odbor, ak existuje chyba na katastrálnej mape. Ak je chybný GP, potom je možné podľa katastrálnej mapy jednoznačne zamerať hranice pozemkov, ktoré sú záväzné aj pre odporcu. Bol na mieste samom a porovnal som údaje, ktoré získal z webovej aplikácie katastrálneho portálu a v teréne je plot odporcu umiestnený podľa jeho merania 32,5 m od ulice pričom podľa katastrálnej mapy by mal byť umiestnený len vo vzdialenosti približne 31 m. Z toho dôvodu si myslí, že nie je možné aby odporca zasahoval do vlastníctva navrhovateľov . Skôr zo stavu evidovaného na kat. mape vyplýva, že navrh. má oplotené viac, ako mu podľa katastrálnej mapy patrí.

Svedkyňa Ing. B. Q. B. na pojednávaní uviedla, že obaja účastníci boli jej klientami. Robila najskôr GP pre odporcu na oddelenie pozemkov ku kúpnej zmluve. Potom ju oslovil syn navrhovateľa, aby mu urobila výškopisné zameranie a vtedy boli tiež osadené kolíky na určenie hraníc pozemku parc. č. XXX/X. Potom znovu urobila zameranie ku kolaudácii asi o dva roky a vtedy zistila, že hranica medzi parcelami XXX/X a XXX/X je posunutá, preto na to upozornila. Merania prebiehajú cez satelity, sú dané súradnice, čiže v súčasnosti už nie je možné ani urobiť chybu pri meraní. Minulý rok ju znovu oslovil navrhovateľ, aby som mu opätovne vytýčila túto hranicu. Bol pritom aj starosta Obce aj odporca a pri tomto vytýčení narazila na kolíky, ktoré boli nové. Zistili, že odporca to už mal tiež vytýčené nejakým geodetom H.. Pri porovnaní GP 42/2011 a kópie kat. mapy by mal byť nesúlad, aby sa k tomuto vyjadrila svedkyňa uviedla, že GP je vyššia forma, má väčšiu závažnosť ako kat. mapa ktorá je len informatívna. V súčasnosti sa kat. mapy vydávajú už len v elektronickej podobe a to na základe prebehnutého ROEPU, alebo vyhlásenia platnosti ROEPU. Podkladom pre zápis je však GP ku kúpnej zmluve, ktorý sa potom prenáša do katastrálnej mapy, ale zvykne naraziť na rôzne nesúlady, niekedy to môžu byť aj dva metre. Na otázku, či vie vysvetliť, prečo nie je na kat. mape zapísaný diel jeden, ktorý vyplýva z GP 42/2011

uviedla, že treba dať návrh alebo žiadosť na kataster, aby to opravili a dali do súladu s GP. Stáva sa že dôjde k takýmto pochybeniam a vtedy je potrebné požiadať o zosúladenie GP s kat. mapou. Ďalej uviedla, že kód tri je trieda presnosti, avšak ohľadom kat. mapy by sa o presnosti nebavila, lebo prvoradý a záväzný je GP ku kúpnej zmluve, z ktorého sa vychádza, a keď je GP, tak sa zameriava podľa neho a nie podľa kat. mapy. Aj geodet Fuska musel hranicu vytyčovať len podľa tohto GP. Čo sa týka tohto nesúladu GP s kat. mapou, tak tam môže požiadať vlastník o zosúladenie, ak mu to prekáža. Ak mu to neprekáža nie je povinný tak urobiť. V tomto prípade tak ide o nesúlad hranice medzi parc. XXX/X a XXX/X, kde sa zase len vytyčuje podľa GP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca ako predávajúci a navrhovateľ s manželkou D. V. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 18.7.2011, pričom predmetom bol predaj parciel č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a novovytvorená parcela č. XXX/X záhrady o výmere 488 m2, pričom ku kúpnej zmluve bol vyhotovený aj GP č. 42/2011 na oddelenie parcely č. XXX/X Geodetica s.r.o.

Podľa LV č. XXXX, kat. územie M. R. sú navrhovateľ a manželka D. V. bezpodielovými spoluvlastníkmi v X/X parciel č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2, parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parcela č. XXX/X záhrady o výmere 331 m2 a rodinného domu na parcele č. XXX/X.

Podľa LV č. XXX, kat. územie M. R. je odporca výlučným vlastníkom nehnuteľností okrem iných aj parcely č. XXX/X záhrady o výmere 456 m2.

Podľa písomného vyjadrenia zo dňa 26.3.2015 spoločnosti Geodetica s.r.o. Ing. B. Q. B. uviedla, že vlastnícka hranica medzi parc. č. XXX/X a XXX/X bola určená geometrickým plánom 42/2011, ktorý vyhotovila firma GEODETICA s.r.o. Nitra - Ing. B.. V teréne bola vlastnícka hranica vytýčená dňa 29.6.2011 drev.kolíkmi, ktoré si po vytýčení p. M. riadne prevzal. O zameraní rod. domu ku kolaudácii dňa 17.5.2013 bolo zistené, že hranica medzi parc. č. XXX/X a XXX/X v teréne vyznačená plotom nie je v súlade s vlastníckou hranicou určenou geometrickým plánom 42/2011. Vlastnícka hranica medzi uvedenými parcelami bola v teréne znovu vytýčená dňa 10.4.2014 za prítomnosti oboch vlastníkov a starostu obce.

Podľa § 126 ods. 1 OSP, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V ustanovení § 126 ods. 1 sú zakotvené dve typické žaloby, a to: a) žaloba negatórna (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a b) žaloba vindikačná, resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci).

Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci, tzv. zapieracia (negatórna) žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržiavanie veci. V oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie. Oba základné druhy vlastníckych žalôb majú odlišný, resp. samostatný skutkový základ podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Nie je vylúčené, aby vlastník veci uplatnil voči žalovanému obe žaloby súčasne, t. j. aby mu žalovaný vydal zadržiavanú vec a súčasne sa zdržal ďalších rušivých zásahov do výkonu vlastníckeho práva žalobcu (napr. nevstupoval na jeho pozemok).

Podmienkou aktívnej legitimácie žalobcu pri negatórnej žalobe je, že žalobca je buď: a) vlastníkom veci, o ktorú sa vedie spor, a že nie je obmedzený vo svojich právach, pokiaľ ide o zásah, proti ktorému sa dovoláva ochrany alebo b) osobou, ktorá je oprávnená mať vec u seba (oprávnený užívateľ veci, oprávnený z vecného bremena, domnelý dedič a pod.).

Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je:

a) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu b) preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené (neoprávnenosť zásahu spočíva v tom, že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva, vykonávať nesmie; t. j. nemá žiadny právny dôvod na ich vykonávanie), c) negatórna žaloba má znieť na zákaz určitého (konkrétneho) správania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach (žalobný návrh má byť natoľko určitý, aby mohol byť vykonateľný podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku).

Právnym základom negatórnej žaloby je vlastnícke právo žalobcu. Záleží preto na žalobcovi, aby toto svoje právo preukázal. Súčasne musí preukázať, že žalovaný nemá žiaden právne relevantný dôvod zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu.

Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Pre vindikačnú žalobu vo všeobecnosti platí, že sa ňou vlastník veci domáha od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho (vlastníkovej) moci. Preto je obvyklou súčasťou žalobného návrhu (petitu) požiadavka nielen na vydanie veci, ale aj požiadavka na jeho odovzdanie.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ sa s poukazom na § 126 OSP domáha negatórnou žalobou zdržania sa zásahov odporcu do jeho vlastníckeho práva k pozemku par. č. XXX/X - záhrady o výmere 331 m2 v kat. území M. R. a odstrániť ním vybudovaný plot a osadený porast (stromčeky) na pozemku parc. č. XXX/X. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že navrhovateľ spornú parcelu č. XXX/X záhrady o výmere 488 m2 odkúpil spolu s manželkou D. V. od odporcu, pričom parcela č. XXX/X bola novovytvorená o výmere 488 m2, preto ku kúpnej zmluve bol vyhotovený aj GP č. 42/2011 na oddelenie parcely č. XXX/X Geodetica s.r.o., ktorý bol vyhotovený dňa 29.6.2011 a riadne overený Ing. P. K.. Tento geometrický plán bol riadne predložený OÚ Nitra, katastrálny odbor pri návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli navrhovateľ s manželkou od odporcu. Z výsluchu svedkyne Ing. B. Q. B., ktorá vyhotovovala predmetný geometrický plán a zároveň zameriavala nové hranice v teréne súd zistil, že keď robila zameranie ku kolaudácii v roku 2013 pre navrhovateľa, zistila, že hranica medzi parcelami XXX/X a XXX/X je posunutá. Potom v roku 2014 opätovne vytýčila túto hranicu za prítomnosti starosta obce i odporcu a zistili, že rovnako túto hranicu pred ňou odporcovi zameral geodet H.. Na námietky právneho zástupcu odporcu, že medzi jej geometrickým plánom č. 42/2011 a kópiou kat. mapy by mal byť nesúlad, poukázala na to, že geometrický plán je vyššia forma a má väčšiu závažnosť ako kat. mapa, ktorá je len informatívna, nakoľko práve geometrický plán vyhotovený ku kúpnej zmluve sa potom prenáša do katastrálnej mapy. Súd mal na základe vyššie uvedeného vlastnícke právo navrhovateľa k parcele č. XXX/X záhrady o výmere 488 m2 za nesporne preukázané. Z ďalšieho dokazovania a to najmä geodetického zamerania sporných parciel pri kolaudácii domu navrhovateľa ( čl. 18, 22) , ako aj výsluchu svedkyne Ing. B. Q. B., mal súd za preukázané, že odporca skutočne zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa na parcele č. XXX/X tak, že oplotil túto časť pozemku v časti asi 1 m po celej dĺžke, ako to vyplýva z vyššie uvedeného nákresu geodeta (čl. 22). Odporca nepopieral, že túto časť si sám oplotil, bránil sa len tým, že táto časť pozemku patrí jemu. Toto tvrdenie však v konaní preukázať nevedel, pričom súd mu poskytol niekoľkomesačný časový priestor za účelom opätovného zamerania hraníc sporných parciel. Keďže ani v tejto lehote súdu žiaden dôkaz neposkytol, súd jeho návrh na dokazovanie ustanovením znalca geodeta za účelom zamerania predmetných parciel zamietol, keďže tento návrh považoval za účelový a nadbytočný. Súd mal dostatočne z vykonaného dokazovania za preukázané, že hranica medzi oboma pozemkami je posunutá v neprospech navrhovateľa a nemal dôvod pochybovať o tejto skutočnosti, ktorá bola preukázaná jednak 3 meraniami Ing. B. Q. B., ale aj ďalšieho geodeta. Je preto nesporné, že odporca zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa tak, že na jeho parcele č. XXX/X vybudoval oplotenie a vysadil stromový porast. Na základe uvedených skutočností súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa tým, že odstráni vybudovaný plot a osadený porast (stromčeky) na pozemku navrhovateľa parc. č. 277/7.

Čo sa týka namietaného nedostatku v aktívnej legitimácii navrhovateľa, súd poukazuje na to, že právnym základom negatórnej žaloby je vlastnícke právo žalobcu, ktorý ho musí v konaní preukázať. V konaní vlastnícke právo žalobu preukázané bolo a skutočnosť, že manželka navrhovateľa, ktorá je tiež bezpodielovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti nebola žalobkyňou v tomto konaní, nemá

žiaden vplyv na to, že ochrany vlastníckeho práva sa môže domáhať aj jeden zo spoluvlastníkov. V tomto súd poukazuje na rozsudok NS ČR z 30. 4. 2002, sp. zn. - Ochrany vlastníctva k veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov voči neoprávneným zásahom tretích osôb sa na súde môže domáhať tiež len jeden z manželov, i keď s tým druhý manžel nesúhlasí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci, súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v náhrade súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 407,84 eur. Navrhovateľ bol v konaní právne zastúpený advokátom, a preto mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré mu súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (ďalej len "vyhláška"). Odmena za 1 úkon v roku 2015 je v hodnote 64,53 eur a v roku 2016 je 66 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za 6 úkonov právnej služby, : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2015 2/ podanie žaloby na súd 1.4.2015 3 - 5/ účasť na pojednávaniach zo dňa 7.9.2015, 4.11.2015, 15.2.2016 6/ účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 7.3.2016 ( ? tarify) Odmena za tieto úkony právnej služby je spolu 357,12 eur (64,53 x 4 + 66 + 33). K týmto úkonom právnej služby prináležia režijné paušály pre 4 úkony vykonaný v roku 2015 v sume 8,39 eur x 4 úkony a 2 úkony vykonané v roku 2016 po 8,58 eur, celkovo tak režijný paušál predstavuje sumu 50,72 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon - písomná výzva protistrane z 27.1.2015, nakoľko za tento úkon v konaní pred súdom advokátovi odmena nepatrí. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 407,84 eur, ktoré je povinný odporca uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vo VÚB, a.s. č. účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXX XXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.