Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/302/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobkyne: P.tátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanému: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 003328, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žalobkyňa j e výlučnou vlastníčkou pozemkov v Katastrálnom území Žilina s parc. č. E-KN XXXX/ XXX. - orná pôda o výmere 139 m2 a s par. č. E-KN XXXX/XX1 - orná pôda o výmere 54 m2, oba vedené Okresným úradom, katastrálny odbor, na LV č. XXXX.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 29.06.2016, domáhala voči žalovanému určenia jej výlučného vlastníctva k pozemkom v k.ú. Žilina s parc. č. E-KN XXXX/XX1

- orná pôda o výmere 139 m2 a s parc. č.. o výmere 54 m2, oba vedené Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 9502. Žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila s tým, že podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX vedenej pre k.ú. Zsolna, t.j. J., podľa zápisu pod B1, B2 a B11 boli vlastníkmi pozemku s parc. č. XXXX/X orná pôda „G. U., rod. C.á, M., rod. C. a právni nástupcovia zosn. T.a, U.. Tieto zápisy boli zrušené zápisom pod B 13, na základe ktorého titulom kúpy z roku 1949 a pod komasačným číslom hárku XXXX a XXXX nadobudla výlučné vlastníctvo matka žalobkyne K. A., rod. K., s tým, že právny účinok tohto zápisu nastane po pretvorení pozemkovej knihy tohto katastrálneho územia. Uviedol, že k pretvoreniu pozemkovej knihy tohto katastrálneho územia aj skutočne došlo, a to podľa identifikácie parciel tak, že podľa výpisu z komasačného hárku č. 0431 a 0432 sa pozemok pôvodným parcelným číslom pozemkovej knihy XXXX/X zmenil na pozemky s parcelným číslom XXXX - roľa o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - . roľa o výmere XXXX m2, oba vedené ako výlučné vlastníctvo matky žalobkyne K. Matka žalobkyne K., zomrela dňa XX.XX.XXXX a bolo po nej vedené dedičské konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. D 35/1993. Na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 23.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. dňa 14.02.2013, sa stala výlučnou vlastníčkou pozemkov s parc. č. XXXX. a XXXX. žalobkyňa. V priebehu dedičského konania t.j. po roku 1993, komunikovala žalobkyňa so žalovaným ohľadne vykúpenia pozemkov „G.“. Žalovaný však komunikáciu prerušil v roku 1997 s odôvodnením, že sa zmenila trasa. V roku 2009, v rámci konania o zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), sa žalobkyňa od orgánu katastra dozvedela o údajnom duplicitnom vlastníctve a až po dedičskom konaní po matke sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný je už aj evidovaný ako výlučný vlastník časti pozemkov s parc. č. XXXX a XXXX, a to napriek tomu, že matka žalobkyne, ale ani žalobkyňa samotná, žalovanému nič neodpredávali, a ani neboli účastníkmi žiadneho vyvlastňovacieho konania. Podľa zápisu B1 v LV č. XXXX . vedenom pre k. ú.

Žilina Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou pozemkov s parc. č. C-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 139 m2 a C-KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere 54 m2, a to titulom dedičského rozhodnutia D XX/XX. po zosnulej matke žalobkyne. Podľa zápisu pod K. rovnakého listu vlastníctva je zároveň žalovaný výlučným vlastníkom pozemkov, a to titulom Kúpnej zmluvy Z 650/98 Orgán katastra eviduje duplicitné vlastníctvo v rovnakom rozsahu v podiele 1/1 na dva rôzne subjekty. Žalobkyňa si v záujme zistenia skutkového stavu zisťovala, na základe čoho bolo zapísané vlastnícke právo k pozemkom v prospech žalovaného a zistila, že existuje rozhodnutie Okresného úradu v Žiline zo dňa 30.01.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.1998 a ktorým sa pozemky vyvlastňujú vlastníkom T., podľa komasačných hárkov č. XXXX a XXXX. (t.j. právnym predchodcom matky žalobkyne, ktorých vlastníctvo zaniklo kúpou a následnou komasáciou). Napriek uvedenému je na LV č. XXXX poznačený ako titul nadobudnutia vlastníctva žalovaného kúpna zmluva J.. Mal za to, že táto kúpna zmluva s najväčšou pravdepodobnosťou neexistuje a ak existuje, tak podľa spisovej značky katastra nebola vkladovaná, čo je podmienkou jej vecno-právnych účinkov, resp. nebola uzatvorená s vlastníkom (matka žalobkyne v roku 1998 už nežila). Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila aktuálnym stavom objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, keď žalobkyňa je vedená v katastri nehnuteľností so žalovaným ako duplicitný vlastník. Uviedla, že okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný a žalovaný, odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. Poukázala na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Citovala § 128 ods. 2 a § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatovala, že nakoľko vyvlastňovacie rozhodnutie nesmerovalo voči vlastníkovi pozemkov, ale voči U. a spol, ktorí neboli vlastníkmi pozemkov od roku 1951 (kúpa a komásácia v prospech matky žalobkyne) nemožno hovoriť o tom, že by vo vzťahu k pozemkom došlo k platnému prechodu vlastníckeho práva. Zdôraznila, že jej matke, resp. jej nebolo vlastnícke právo vyvlastnené. Mala za to, že voči nim vyvlasťňovacie rozhodnutie ako individuálny správny akt nemalo žiadne účinky. Voči ním nesmerovalo, pretože sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania. Bola názoru, že vlastnícke právo žalobkyne, ani jej právnej predchodkyni k pozemkom nezaniklo, teda nestratili ho právom predvídaným spôsobom. Zároveň uviedla, že na druhej strane keď žalovaný nadobúdal vlastnícke právo derivátne a odvodzuje svoje vlastnícke právo od osoby, ktorá v čase vyvlastnenia nebola vlastníkom uplatní sa zásada nemo plus iuris, teda, nik nemôže previesť viac práv, než sám má. S poukazom na § 460 Občianskeho zákonníka konštatovala, že nadobudla vlastníctvo ku dňu smrti jej matky a jej vlastnícke právo k pozemkom stále trvá.

2. Žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 07.09.2016, Okresnému súdu Žilina doručenýmm dňa 12.09.2016, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je štátna rozpočtová organizácia, ktorá vykonáva majetkovú správu štátnych ciest I. triedy v rámci Slovenskej republiky. V rámci svojej zákonom stanovenej činnosti realizuje investičnú výstavbu v podobe nových pozemných komunikácií. Pri príprave jednotlivých stavieb je povinný majetkovoprávne vysporiadať pozemky, ktoré sú predmetom trvalého záberu pre potreby jednotlivých stavieb. Uviedol, že pri trvalých záberoch sa pozemky vykupujú od oprávnených vlastníkov vedených na príslušných listoch vlastníctva. Tvrdil, že rovnako takýto postup majetkovoprávneho vysporiadania prebehol aj pri stavbe „Ďiaľničný privádzač Žilina - Ľavobrežná I. etapa 2. Stavba“, kedy boli vysporiadané pozemky parc. č. XXXX., orná pôda o výmere 139 m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere 54 m2, k. ú. Žilina. Žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom na základe rozhodnutia OÚ v Žiline, odbor životného prostredia z 30.01.1998, ktorým boli vo verejnom záujme tieto pozemky vyvlastnené a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.1998 a bolo vydané pod číslom konania č.k. OÚ-ŽP-Aš. Uviedol, že v súlade so znením § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom bola finančná náhrada za vyvlastnené pozemky odovzdaná Slovenskému pozemkovému fondu na jeho depozitný účet. Uviedol, že nepozná dôvod prečo je na LV. č. XXXX poznačený ako titul nadobudnutia jeho vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX/XXX. a XXXX/XXX kúpna zmluva Z XXX/XX. Domnieval sa, že sa jedná zrejme o omyl pri zápise. Uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o líniovú stavbu bola zápis na LV č. XXXX uskutočnený až v rámci ROEP v roku 2011 v súlade s platnou legislatívou. Uviedol, že v čase majetkovoprávneho vysporiadania nemal žalovaný žiadne informácie o tom, že vlastníkom predmetných nehnuteľností by mala byť právna predchodkyňa, resp. samotná žalobkyňa. Nemal žiadne informácie o tom že by žalobkyňa mala komunikovať s ním ohľadne výkupu predmetných pozemkov v priebehu dedičského konania po jej právnej predchodkyni už v roku 1993. Tvrdil, že až v roku 2015 bola doručená žalovanému žiadosť žalobkyne o finančné vysporiadanie - odstránenie duplicitného záznamu. Následne jej zaslal vyjadrenie spolu so žiadosťou o podpísanie dohody o zrušenie duplicitného vlastníctva.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.10.2016, doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 04.11.2016, poukázala na § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/1995 Z.z. podľa ktorého katastrálny operát obsahuje pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát. Uviedla, že pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam, a teda neobstojí argument žalovaného, že mu neboli známe informácie o vlastníkovi, keďže ide o verejne dostupné informácie poskytované orgánom verejnej správy. Mala za to, že žalovaný vedel o tom, že je vlastníčkou predmetných pozemkov. Vedel, že orgán územného plánovania s ňou koná a preto bolo jeho povinnosťou uvedenú stavbu s ňou majetkovoprávne vysporiadať. Tvrdenie žalovaného, že o nej ako o vlastníčke predmetných pozemkov nevedel, považovala za nepravdivé. Tvrdenia žalovaného o tom, ako odovzdala náhradu v peniazoch Slovenskému pozemkovému fondu na jeho depozitný účet a že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zákonnou cestou a v súlade s platnou legislatívou považovala za irelevantné a odbočujúce od samotného riešenia sporu, keďže vlastnícke právo žalovaný nenadobudol z dôvodu, že účastníkom v konaní o vyvlastnení nebol vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 29.11.2016, Okresnému súdu Žilina doručenej dňa 02.12.2016, zdôraznil, že žalobkyni nikdy nevzniklo vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Uviedol, že kúpna zmluva, na základe ktorej mala odkúpiť predmetné pozemky právna predchodkyňa žalobkyne, nebola žalobkyňou predložená. Ďalej uviedol, že táto mala nadobudnúť právnu účinnosť až po pretvorení pozemkovej knihy katastrálneho územia Žilina. Uviedol, že podľa žalobného návrhu k pretvoreniu pozemkovej knihy došlo, čo žalobkyňa dokazovala predložením identifikácie parciel zo dňa 07.04.2008, kde sú sporné pozemky vedené výlučne už ako vlastníctvo právnej predchodkyne žalobkyne. Poukázal, že uvedená identifikácia parciel bola robená v rámci dedičského konania po vyššie uvedenej vlastníčke K. Tvrdil, že z dôvodu verejného záujmu a potreby pre majetkovoprávne vysporiadať pozemky pre stavbu „Diaľničný privádzač Žilina- ľavobrežná I. etapa 2. Stavba, podal dňa 08.09.1997 návrh na vyvlastnenie nehnuteľností podľa § 108 ods. 2 písm. f ) zákona č. 50/1976 Zb., a to na základe údajov OÚ Žilina, katastrálny odbor pod č.j.: XXXX/XXXX. Rozhodnutím OÚ Žilina, odbor životného prostredia zo dňa 30.01.1998, ktoré bolo vydané pod č. 97/005474/1OÚ-ŽA-Aš a nadobudlo právoplatnosť 03.03.1998 boli vyvlastnené aj pozemky komasačný hárok č. XXXX parc. č. XXXX . orná pôda o výmere 54 m2 a pozemok komasačný hárok č. XXXX., parc. č. XXXX. orná pôda o výmere 139m2 a to od oprávnených vlastníkov kom. hárok č. XXXX parc. č. XXXX dedičia po T.i/ zast. Z. r. K. a kom. hárok č. XXXX parc. č. XXXX U.. Vzhľadom na uvedené mal za to, že právny podklad, na základe ktorého mala získať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam právna predchodkyňa žalobkyne, teda kúpna zmluva, neplatná. Zahrnutie predmetných pozemkov do aktív dedičstva právnej predchodkyne žalobkyne považoval za neoprávnené. Mal za to, že nemal byť vykonaný ani Z: č. XXX/XX-XXX/XX na LV č. XXXX. Upozornil, že úkon katastra bol pritom vykonaný až v roku 2015, a teda 17 rokov po vyvlastnení predmetných pozemkov, čím došlo ku vzniku duplicitného vlastníctva. Poukázal, že ako právny podklad - titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech žalobkyne je na LV č. XXXX. uvedené uznesenie KS BA č. -47, č. Z 468/15-327/15. Citoval § 109 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Trval na svojom tvrdení, že nemal žiadne informácie o tom, že žalobkyňa, resp. je právna predchodkyňa by boli vlastníkmi predmetných pozemkov. Mal za to, že žalobkyňou predložené písomné vyjadrenia žalovaného z 10.04.1997 preukazujú užívanie týchto nehnuteľností a nie ich vlastníctvo. Uviedol, že orgán územného plánovania jednal s právnou predchodkyňou žalobkyne a so samotnou žalobkyňou ako s dotknutými účastníkmi konania z titulu užívania susedných, resp. predmetných pozemkov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 10.02.2017 a v dôsledku jeho odročenia z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 06.03.2017, na ktorom súd vo veci rozhodol. 6. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, v podanom vyjadrení k žalobe, replike, či duplike. 7. Právny zástupca žalobkyne pred súdom nad rámec písomných vyjadrení vo vzťahu k nosným dôvodom podania žaloby poukázal na zápis v pozemkovoknižnej vložke, kde je uvedené, že sa zapisuje pod B 13 kúpna zmluva z roku 1949 s tým, že právny účinok tohto zápisu nastane po pretvorení pozemkovej knihy tohto katastrálneho územia. V tejto súvislosti uviedol, že v k.ú. Žilina sa v tomto období robila tzv. komasácia, čo predstavuje sceľovanie pozemkov. Poukázal tiež, že v tomto období procesu komasácie nadobudla touto kúpnou zmluvou matka žalobkyne predmetné nehnuteľnosti. Do procesu tejto komasácie zasiahla zmena právnej úpravy tzv. Stredného Občianskeho zákonníka, ktorý

nadobudol účinnosť dňa 01.01.1951. Zrušil konštitutívne zápisy do pozemkových kníh. Uviedol, že tým sa stalo, že tzv. dotvorenie, alebo pretvorenie pozemkovej knihy nebolo zapísané do pozemkovej knihy, nakoľko k tomuto nastalo počas účinnosti právnej úpravy, ktorá zrušila zápisy do pozemkových kníh, pričom zápisy do pozemkových kníh sa od 01.01.1951 realizovali neúplne, len na základe dobrovoľnosti. Konštatoval, že nemali právotvorný charakter. Poukázal na to, že sa upustilo od jednotnosti vedenia evidencie nehnuteľnosti. Mal za to, že o tom, že tieto nehnuteľnosti boli riadne po práve žalobkyňou nadobudnuté a vlastnícke právo žalobkyne je dané, svedčí aj následný užívací stav, kedy zosnulá matka žalobkyne na týchto nehnuteľnostiach, po tom ako ich nadobudla, mala zriadenú záhradu. Túto záhradu užívala až do svojej smrti. Uviedol, že obidve strany boli uzrozumené, že na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza záhrada žalobkyne, s vysadenými štyrmi radmi ovocných stromov. V roku 1997 mal žalovaný záujem na týchto pozemkoch realizovať stavbu cestnej komunikácie v lokalite „G.“ a to v rámci procesu územného konania a v rámci procesu majetko-právneho vysporiadania. Tvrdil, že žalovaný oslovil najskôr matku žalobkyne, ktorá v tom čase už bola nebohá. Žalovanému sa vrátil doporučený list z adresy matky žalobkyne s tým, že tam bola uvedená poznámka adresát zomrel. Následne tento list odoslal žalovaný žalobkyni s tým, že žalobkyňa uviedla v rámci procesu územného konania, aj v rámci procesu majetko-právneho vysporiadania tak žalovanému, ako aj vyvlastňovaciemu orgánu Okresnému úradu Žilina, svoje požiadavky, a to buď predaj predmetných pozemkov alebo náhradný pozemok. Následne sa žalovaný odmlčal. Ďalej uviedol, že žalobkyňa sa z pohľadu právnej dispozície s týmito pozemkami o tieto nezaujímala, resp. nekontaktovala ďalej žalovaného z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že dedičské konanie po zosnulej matke žalobkyne, bolo právoplatne dokončené až v roku 2013. Toto dedičské konanie bolo vedené pred Okresným súdom Bratislava I. Extrémna dĺžka dedičského konania bola spôsobená tým, že dedičské konanie bolo prerušené, nakoľko prebiehal občiansko-právny spor o platnosť vydedenia a platnosť závetu, kedy jeden zo súrodencov žalobkyne napadol závet a listinu o vydedení, ktorú spísala matka žalobkyne. Uviedol, že ani po roku 2000 neexistovalo právoplatne rozhodnutie o tom, že žalobkyňa je dedičkou týchto pozemkov. Žalobkyňa si tak nemohla nárokovať na žiadnu výplatu, alebo nejaký náhradný pozemok zo strany žalovaného. Druhým dôvodom, prečo duplicita na liste vlastníctva nebola žalobkyňou skôr riešená bolo to, že vlastnícke právo žalovaného bolo zapísané až v r. 2011 v rámci konania o ROEP. Toto vlastnícke právo žalovaného k líniovej stavbe nebolo vedené na lise vlastníctva, čiže žalobkyňa sa ani v priebehu dedičského konania, aj keď dopytovala Kataster Žilina, nemohla dozvedieť, že by existovalo nejaké vyvlastňovacie rozhodnutie v prospech žalovaného a táto skutočnosť vyvstala až po tom, ako sa v k. ú. Žilina dokončilo konanie o ROEP. O uvedenom sa nemohla tak dozvedieť ani súdna komisárka, ktorá vybavovala toto dedičské konanie JUDr. Šikutová. Uviedol, že v katastrálnom území Žilina konanie o ROEP trvalo neúmerne veľmi dlho, pretože vlastnícke vzťahy boli veľmi zložité a komplikované. Vlastnícke právo žalovaného k tejto líniovej stavbe bolo tak zapísané na LV až v roku 2001. Následne na ten istý list vlastníctva bolo po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, t. j. po roku 2013, zapísané vlastnícke právo žalobkyne. Preukázateľne sa tak žalobkyňa o duplicite dozvedela až v priebehu rokov 2014 a 2015, kedy sa opätovne oživila komunikácia so žalovaným. Ďalej uviedol, že vyvlastňovacie rozhodnutie vychádzalo z údajov pozemkovej knihy, ktoré už v tom čase neplatili, pretože pozemkovoknižná vložka 1971 síce uvádzala, ako pôvodných vlastníkov T. C. avšak tieto osoby vlastnícke právo previedli na matku žalobkyne, na základe kúpnej zmluvy z r. 1949. V roku 1997 a 1998 prebiehalo vyvlastňovacie konanie, tak tieto osoby, voči ktorým smerovalo vyvlastňovanie, už neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Zdôraznil, že tak nedošlo k vyvlastneniu, ktoré by malo účinky voči osobe žalobkyne. Mal za to, že vlastnícke právo žalobkyne k týmto nehnuteľnostiam tak zostalo zachované. Ďalej uviedol, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v roku 1949, t. j. na konci platnosti uhorského obyčajového práva na našom území, kde vlastne podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva podľa uhorského práva bol tzv. intabulačný princíp. Konštatoval, že intabulačný princíp bol od účinnosti stredného Občianskeho zákonníka zrušený a nahradený tzv. konsezuálnym princípom, čiže vlastnícke právo sa nadobúdalo už uzatvorením zmluvy a pre nadobudnutie vlastníckeho práva nebol potrebný vklad do pozemkovej knihy. Mal za to, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že všetky štátne orgány rešpektovali matku žalobkyne, ako vlastníčku. Tvrdil, že matka žalobkyne nielen tieto pozemky mala v reálnej držbe, ale vykonávala oprávnenia vlastníka aj po právnej stránke veci. Komunikovala s rôznymi investormi, z rôznymi orgánmi. Matka žalobkyne samú seba považovala za vlastníčku. Rovnako aj všetky orgány ju považovali za vlastníčku. Bol názoru, že kúpna zmluva spĺňa všetky atribúty platného právneho úkonu. Uviedol, že bola vyhotovená v forme aj obsahu, ktorý zodpovedal v tom čase platnej legislatíve. Podpisy prevodcov boli overené príslušným verejným notárom. Z jej obsahu mal za zrejmé, že sa jedná o prejav vôle predávajúcich U. a spol. na prevod vlastníckeho práva k sporným pozemkom na nadobúdateľku K. Zároveň mal z obsahu za zrejmé, že za tento pozemok bola vyplatená kúpna cena 80 000 Kčs, pričom podpisom tejto zmluvy

predávajúci súčasne aj podpisovali, že táto kúpna cena im bola v celosti a v hotovosti vyplatená. Mal za to, že v predmetnej kúpnej zmluve sa už spomínajú novovykomasované parcely. Bol názoru, že uvedené potvrdzuje, že v katastrálnom území Žilina bola dovŕšená komasácia, a teda, že touto zmluvou sa prevádzali komasované parcely. Poukázal na to, že na základe tejto zmluvy sa matka žalobkyne riadne ujala držby a po celú dobu sa správala ako vlastníčka. Z procesnej opatrnosti podal námietku vydržania v tom smere, že pokiaľ by právne posúdenie súdu bolo také, že na základe tejto zmluvy nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva, tak za účinnosti stredného Občianskeho zákonníka ešte bolo možné pozemok nadobudnúť do vlastníctva vydržaním, pričom vydržacia doba bola 10-ročná. Uviedol, že napriek tomu, že v pozemkovej knihe je odkaz a viazanosť tejto zmluvy na účinnosť nejakého pretvorenia pozemkovej knihy matka žalobkyne sa chopila užívania tohto pozemku, a to až do jej smrti, t.j. do roku 1991. Poukázal na stanovisko Katastrálneho úradu v Žiline z roku 2008, v ktorom sa uvádza, že vlastnícke právo matky žalobkyne je na Správe katastra Žilina riadne evidované. Uviedol, že v tom čase nebolo ukončené konanie o ROEP, a teda vlastnícke právo nebolo zapísané na liste vlastníctva, avšak kataster tvrdil, že rovnocenným dokladom o vlastníctve je komasačný hárok, z ktorého vyplýva, že vlastníkom tohto pozemku je matka žalobkyne. K argumentácii žalovaného vo vzťahu k ustanoveniu stavebného zákona o tom, že vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam uviedol, že tu má stavebný zákon na mysli najmä vecné práva tretích osôb ako vecné bremená, príp. záložné práva. Mal za to, že vyvlastnením síce zaniká vlastnícke právo v prospech toho, komu sa vyvlastňuje, avšak treba mať zreteli aj to, že vyvlastňovacie rozhodnutie nie je normatívnym správnym aktom. Opätovne zdôraznil, že vyvlastňovacie rozhodnutie je individuálnym správnym aktom, a teda, že má účinky jedine medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania a nemá účinky erga omnes, čiže nemá účinky voči tým, ktorí účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli a nie sú. 8. Žalovaný pred súdom nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že kúpna zmluva, na základe ktorej mala právna predchodkyňa žalobkyne získať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, mala nadobudnúť účinnosť až po pretvorení pozemkovej knihy v rámci katastrálneho územia Žilina. Mal za to, že kúpna zmluva právnu účinnosť nemohla nikdy dosiahnuť, a to z dôvodu, že v medziobdobí bola predmetná nehnuteľnosť vyvlastnená právoplatným vlastníkom. Tvrdil, že v súlade so stavebným poriadkom, resp. s § 15 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, takéto právne úkony sú neplatné. Uviedol, že kataster bol povinný zabezpečiť výmaz iných skutočností, ktoré by ovplyvňovali právne vzťahy, resp. vlastníctvo, vecné bremená a iné právne vzťahy, či nejaké zabezpečujúce inštitúty. Napriek platnosti predmetnej kúpnej zmluvy z roku 1949, trval na tom, že právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení boli naplnené skutočnosti, aby sa Slovenská republika stala vlastníkom predmetných nehnuteľností. Mal za to, že všetky iné právne úkony sa okamihom vyvlastnenia stali neplatné. 9. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to výpisom z pozemnoknižnej vložky č. 1971 (č.l.8-11 spisu), identifikáciou parciel č. zo dňa 07.04.2008 (č.l. 12-13 spisu), Uznesením Okresného súdu Bratislava I D 35/1993, D not 03/1993, právoplatným dňa 14.02.2013 (č.l.14 spisu), výpisom z LV č. XXXX. (č.l. 15 spisu), rozhodnutím Okresného úradu v Žiline o vyvlastnení č. 97/005474/1/OÚ-ŽP-Aš zo dňa 30.01.1998, právoplatným dňa 03.03.1998 (č.l.16-22 spisu), Rozsudkom NS SR sp. zn. (č.l.23-24 spisu), výpisom z účtu VÚB, a.s. č. 102 zo dňa 16.06.1998 (č.l.47 spisu), listinou s názvom „Žiadosť o finančné vysporiadanie - odstránenie duplicitného záznamu na Katastre“ zo dňa 04.12.2015, Slovenskej správe ciest doručenej dňa 16.12.2015 (č.l. 48 spisu), listinou s názvom „T.á, Žiadosť o podpísanie dohody o zrušenie duplicitného vlastníctva“ zo dňa 12.01.2016 (č.l.49 spisu), dohodou o odstránení duplicitného vlastníctva zo dňa 13.01.2016 bez podpisu žalobkyne (č.l.50 spisu), listinou s názvom „Diaľničný privádzač Žilina -ľavobrežná, I. etapa, 2. stavba, žiadosť o vyjadrenie“ zo dňa 10.04.1997 adresovanej právnej predchodkyni žalobkyne, vrátane doručenky (č.l. 57, 57 rub spisu), listinou s názvom „Diaľničný privádzač Žilina -ľavobrežná, I. etapa, 2. stavba, žiadosť o vyjadrenie“ zo dňa 10.04.1997 adresovanej žalobkyni“ (č.l. 58 spisu), listinou s názvom „Diaľničný privádzač“ zo dňa 15.05.1997 (č.l.59 spisu), Oznámením Okresného úradu Žilina, odbor životného prostredia č. 97/002976/ OÚ-OŽP-Bk zo dňa 29.05.1997 o začatí územného konania a nariadenie ústneho konania (č.l. 60 spisu), Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor životného prostredia č. 97/002976/OÚ-ŽP-BK zo dňa 13.06.1997 o umiestnení stavby (č.l.61-64 spisu), identifikáciou parciel č. 1805/1997 zo dňa 25.02.1997 (č.l.70-71 spisu), rozhodnutím Krajského úradu Žilina, odbor životného prostredia č. 98/00797/18L zo dňa 05.08.1998 právoplatným a vykonateľným 24.08.1998 (č.l. 91-96 spisu), rozhodnutím Okresného úradu v Žiline o vyvlastnení č. OÚ-ŽP-Aš zo dňa 30.04.1998, právoplatným dňa 05.06.1998 (č.l.97-101 spisu), listinou s názvom „Oznámenie o vybavení podaní“ zo dňa 16.12.2008 (č.l.112-113 spisu), Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 07.06.1949 (č.l.117-118 spisu), rozhodnutím Rady Mestského národného výboru v Žiline odbor pre výstavbu zn. zo dňa 29.12.1956 (č.l.119 spisu),

listinou s názvom „Výkup pozemkov na koľajovú úpravu pre výmenu rušňov v kat úz. J. zo dňa 06.03.1957 (č.l.120 spisu), Oznámením Oblastného ústavu geodézie a kartografie v Žiline zo dňa 27.05.1958 (č.l.121 spisu), Rozhodnutím Odboru výstavby vod. hospodárstva a energetiky MsNV v Žiline č. výst-1028/1962-284 zo dňa 07.11.1962 (č.l.123-125 spisu), Stavebným povolením č.j. ÚP 447/79 zo dňa 28.03.1979 (č.l. 126-127 spisu), listinou s názvom Pozvánka na výber staveniska akcie „Prekládka čpavkovodu - PCHZ“ zo dňa 23.08.1989 (č.l.128 spisu), listinou s názvom „odpoveď“ zo dňa 08.09.1989 (č.l.129 spisu), listinou s názvom „Diaľničný privádzač“ zo dňa 16.06.1997 (č.l. 131 spisu), listinou s názvom „Výstavba cesty I/18 v súbehu so žel. traťou a riekou Z. zo dňa 07.08.1997 (č.l.132 spisu). 10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkmi pozemku s parc. číslom 2616/2

- orná pôda „G.“ boli U. a právni nástupcova zosnulého T.. Vykonanou komasáciou vznikli z pozemku parc. č. XXXX/X novovykomasované pozemky podľa komasačného hárku XXXX. pozemok s parc. č. XXXX. o výmere 1091 m2 a podľa komasačného hárku XXXX. pozemok s parc. č. XXXX o výmere 1096 m2. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 03.06.1949 uzavretou medzi U. K. ako predávajúcimi a K. ako kupujúcou došlo v celosti k prevodu vlastníckeho práva novovykomasovaných parciel XXX1 vo výmere 1095 m2 a 0432 o výmere 1095 m2, ktoré nehnuteľnosti boli vykomasované z pozemku nachodiaceho sa v k.ú. Žilina hárok č. XXXX A + 1 r.č. 2616/2 mp.č. za kúpnu cenu 80 000 Kčs, vyplatenú predávajúcim pri podpise kúpnopredajnej zmluvy. Kúpnopredajnou zmluvou kupujúca, právna predchodkyňa žalobkyne Božena Stankovičová, vstúpila do úžitku ihneď. Kúpnopredajná zmluva bola dňa 06.06.1949 schválaná verejným notárom Dr. Ladislavom Nadášim. Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy je ďalej zrejmé, že táto bola vedená pod Čd. 795/51. Rovnako je zrejmé, že kúpnopredajná zmluva bola ohlásená Okresnému národnému výboru v Žiline, učtáreň, Daňový úrad Žilina k vymeraniu poplatku dňa 20.06.1949 pod A 2678, ako aj bola predložená Okresnému súdu v Žiline dňa 25.08.1951. Kúpnopredajná zmluva je opatrená pečiatkou Okresného súdu v Žiline, odd. IX, že v pozemkovej knihe prevedené podľa uznesenia, s dátumom 29.12.1951. V zápise B 13 pkn. 1971 zo dňa 25.08.1951 č.d. 795 je uvedené, že na novovykomasované pozemky parc. č. 0431 a 0432 z pozemku par. Č. 2616/2 podľa kúpnopredajnej zmluvy danej v Žiline dňa 03.júna 1949 poznamenáva sa vlastnícke právo K.j v celosti, s tým, že právny účinok tohto zápisu nastane iba po pretoverení pozemkovej knihy tohto katastrálneho územia. K. právna predchodkyňa žalobkyne, zomrela dňa 26.10.1991. Na Okresnom súde Bratislava I. bolo po nej vedené dedičské konanie sp. zn. D 35/1993, D not. 03/1993. Podľa uznesenia o dedičstve sp. zn. D 35/1993, D not. 03/1993 zo dňa 23.12.2011, právoplatného v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. dňa 14.02.2013 predmetné pozemky s parc. č. XXXX. o výmere 1091 m2 a parc. č. XXXX. o výmere 1063 m2 nadobudla v celosti žalobkyňa. Podľa identifikácie parciel C. s účelom vyhotovenia D XX/XXXX, D not 03/93 zo dňa 07.04.2008 svedčí vlastníctvo pozemku parc. č. XXXX o výmere 1091 m2 a pozemku parc. č. XXXX o výmere 1096 m2, v CKN registri vo výmere XXXX. m2 a vo výmere 1063 m2 právnej predchodkyni žalobkyne K. Z predmetnej identifikácie parciel vyplýva vo zvyšku prev. na LV č. XXX v 1/1 pre ŽSR. Podľa „E“ poznámky v predmetnej identifikácii po komasácii zmena vlastníka na základe č.d. XXX zo dňa 25.08.1951 zapísané v pkn. vl. č. XXXX. Podľa LV č. XXXX vlastníctvo k E KN parc. č. XXXX/XXX. orná pôda o výmere 139 m2, XXXX/XXX. orná pôda o výmere 54 m2 patrí v 1/1 žalobkyni na základe osvedčenia o dedičstve V., D not 03/93, Uznesenie Ks v Ba č. -473, č. Z XXX/XX-XXX/XX a zároveň v 1/1 žalovanému titulom Kúpnej zmluvy Z XXX/XX. Ďalej bolo z vykonaného dokazovania zistené, že Rozhodnutím Okresného úradu v Žiline č. 97/005474/1/OÚ-ŽP-Aš, právoplatným 03.03.1998 boli pozemky v k.ú. Žilina kom. Hárok č. 0432 - kom. parc. č. XXXX orná pôda o výmere 54 m2 a kom. hárok č. XXX1 - kom parc. č. XXXX. orná pôda 139 m2 vyvlastnené vo verejnom záujme v prospech Slovenskej republiky s právom hospodárenia Slovenskej správy ciest („SSC“)- IÚ Žilina od nezisteného vlastníka neb. T. v podiele 1/1 s náhradou 16 200 Sk a od nezisteného vlastníka U. v podiele 1/1 s náhradou vo výške 41 700 Sk. Podľa výpisu z VÚB, a.s. č. 102 zo dňa 16.06.1998 vyplýva úhrada SSC vo výške 1 389 893 Sk s poznámkou „I. výkup - Sloven. pozem. fond“. Z identifikácie parciel č. XXXX/XXXX . s účelom vyhotovenia maj. vysporiadanie zo dňa 25.02.1997 je zrejmé, že podľa komasačného hárku č. XXXX vlastníctvo k parc. č. XXXX . roľa o výmere XXXX prislúcha nápadníkom po T.i, zast. vd. Q. a podľa komasačného hárku XXXX vlastníctvo k parc. č. XXXX roľa o výmere X.XXX prislúcha U. 11. V danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pred zaoberaním sa meritom veci sa teda súd v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu, nakoľko podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) je jeho preukázanie. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k v návrhu uvedeným nehnuteľnostiam, pričom svoj naliehavý právny záujem odôvodňovala duplicitou

vlastníctva zapísaného na LV č. XXXX, keď ako vlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 je zapísaná nielen ona, ale aj žalovaný. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti, a pod. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného Okresný súd dospel k záveru, že v danej veci naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam daný je. Zároveň mal za to, že je splnená podmienka vecnej legitimácie.

12. Následne sa okresný súd prejudiciálne zaoberal otázkou, či právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla k v návrhu vymedzeným predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo, resp. či bola ich vlastníčkou. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla vlastnícke právo v celosti k predmetným nehnuteľnostiam parc. č. 5497 a parc. č. 5498 vykomasované z parc. č. 2616/2 titulom Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 03.06.1949 od pôvodných vlastníkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 1971. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti parc. č. 5497 a parc. č. 5498 vznikli v procese komasácie z parc. č. 2616/2 nebola v konaní spornou. Samotný žalovaný predložil listinný dôkaz, a to identifikáciu parciel č. 1805/1997 zo dňa 25.02.1997, ktorá uvádza novovykomasované parcely. Okresný súd tak nemal pochybnosti, že vykonaná komasácia bola skončená a týkala sa predmetných sporných nehnuteľností. Strany sporu v tomto ohľade nenavrhli v konaní pri zásade kontradiktórnosti sporu vykonať žiadne dôkazy. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 bol spôsobom nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe zápis do pozemkovej knihy, tzv. intabulácia. Zákon č. 141/1950 Zb. Stredný občiansky zákonník (SOZ) s účinnosťou od 01.01.1951 zrušil intabulačný princíp s jeho konštitutívnymi účinkami a vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa v zmysle § 111 SOZ podľa ktorého, vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov, nadobúdalo, ak osobitný predpis neupravoval inak, už samotnou zmluvou. Od účinnosti SOZ prestal byť zápis vlastníctva, resp. každého vecného práva, do pozemkovej knihy podmienkou jeho prevodu, či prechodu. Prestal platiť princíp konštitutívnosti zápisu do pozemkovej knihy a zápis nadobudol už len deklaratórnu povahu veci. Pri zmluvnom prevode podľa SOZ tak prechádzalo vlastníctvo k nehnuteľnosti už uzavretím zmluvy, pričom zápis do pozemkovej knihy nebol povinný. Uplatňoval sa konsenzuálny princíp. Tento stav trval až do 01.01.1993, kedy zápis do katastra nehnuteľností opätovne získal konštitutívny charakter pre vznik, zmenu a zánik vlastníckeho práva. Podľa § 562 SOZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom. Ak potom ustanoveniami tohto Občianskeho zákonníka sa spravovali i právne pomery vzniknuté pred 01.01.1951, platí, že ak pred rokom 1951 sa uzavreli perfektné zmluvy o prevode vlastníctva, ktoré neboli vložené do pozemkovej knihy, došlo k prevodu vlastníctva dňom 01.01.1951, lebo týmto dňom sa stali účinnými. Okresný súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že vtedajšie právo neustanovovalo lehotu na vykonanie zápisu v pozemkovej knihe po uzavretí zmluvy. Ak teda v čase uzavretia predmetnej kúpnopredajnej zmluvy nebola zákonom stanovená lehota na vykonanie zápisu v pozemkovej knihe po jej uzavretí a v medziobdobí došlo k zmene právnej úpravy tak, že na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam už nemal zápis do pozemkovej knihy konštitutívny účinok, došlo k účinnému prevodu vlastníctva dňom 01.01.1951. V danej veci je však z vykonaného dokazovania tiež zrejmé, že vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam bolo v pkn. 1971 poznamenané. Okresný súd má v danej veci za to, že predmetnú kúpnopredajnú zmluvu možno považovať za platný, resp. perfektný, právny úkon podľa vtedy platných predpisov. Kúpnopredajná zmluva je vyhotovená v písomnej forme, z jej obsahu je zrejmý prejav vôle strán sporu, t.j. odplatný prevod vlastníckeho práva. Strany sporu si preukázateľne medzi sebou dohodli predmet kúpy kupujúcej právnej predchodkyni žalobkyne odovzdať, jej povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu. Podpisy zmluvných strán sú osvedčené notárom. Samotný žalovaný platnosť predmetnej kúpnej zmluvy nespochybňoval, keď sám na pojednávaní konštatoval jej platnosť. Pokiaľ ide o účinnosť predmetnej kúpnopredajnej zmluvy okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že táto nadobudla účinnosť dňa 01.01.1951. V tejto spojitosti súd poukazuje i na rozhodnutie NS ČR publikované v tamojšej zbierke rozhodnutí pod č. R 27/96. Naviac táto zmluva bola ohlásená Daňovému

úradu Žilina k vymeraniu poplatku a bola aj predložená Okresnému súdu v Žiline, pričom je opatrená aj pečiatkou v pozemkovej knihe prevedené. Okresný súd má tak za to, že len sama okolnosť, resp. poznámka v pkn č. 1971, že právny účinok zápisu nastane až po pretvorení pozemkovej knihy tohto katastrálneho územia, nie je rozhodujúca. Vlastníctvo právnej predchodkyne žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, resp. sporným pozemkom sa nadobudlo už na základe samotnej kúpnopredajnej zmluvy, pričom toto nadobudnutie považuje okresný súd pri vtedajšej právnej úprave nielen za platné, ale dňom 01.01.1951 aj za účinné.

13. Napriek uvedenému záveru o účinnom nadobudnutí vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam titulom predmetnej kúpnopredajnej zmluvy z 03.06.1949 a pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou vydržania zo strany žalobkyne, hoci táto bola prednesená až v rámci záverečnej reči, a teda nebola vznesená v súlade s § 153 včas. Okresný súd konštatuje, že žalobkyňa túto mohla vzniesť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Okresný súd dodáva, že žalovaný na túto námietku v rámci procesnej obrany vôbec nereflektoval. V čase uhorského obyčajového práva bola vydržacia doba vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v trvaní 32 rokov. Avšak podľa prechodného ustanovenia § 566 ods. 1, 2 SOZ lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe. Podľa § 115 SOZ vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa § 116 ods. 1 SOZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa § 143 SOZ držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 145 ods. 1, 2 SOZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. V tomto smere, vychádzajúc z uvedených citovaných zákonných ustanovení, okresný súd konštatuje, že právnej predchodkyni žalobkyne by svedčilo aj vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania, uplynutím 10 ročnej vydržacej doby nepretržitej oprávnenej držby nehnuteľností, počítanej v zmysle § 566 ods. 1, 2 v spojení s § 116 ods. 1 SOZ od 01.01.1951, ktorá tak uplynula a právnej predchodkyni žalobkyne vlastníctvo sporných nehnuteľností titulom vydržania by svedčilo pri tomto právnom závere odo dňa 01.01.1961. V konaní bolo nesporné, že právna predchodkyňa žalobkyne predmetné nehnuteľnosti od času kúpy užívala, mala na nich zriadenú záhradu. Podľa predložených listinných dôkazov (č.l. 119-130 spisu) sa dôvodne subjektívne považovala za vlastníčku. Ohľadom sporných nehnuteľností s ňou ako oprávnenou osobou konali aj príslušné orgány a inštitúcie, čo žalovaný nerozporoval. Sám žalovaný uviedol, že s právnou predchodkyňou žalobkyne konali ako s užívateľkou týchto nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného súd nemal pochybnosti o dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalobkyne a oprávnenosti jej držby vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal v konaní opak. Súd preto konštatuje, že v prípade právnej predchodkyne išlo o oprávnenú a dobromyseľnú držbu za podmienok ustanovených § 145 ods. 1, 2 SOZ.

14. Pokiaľ ide o vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam toto je preukázané Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. V., V. právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave -473 dňa 14.02.2013, vydaného v dedičskom konaní po právnej predchodkyni žalobkyne, z obsahu ktorého je zrejmé, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti v celosti nadobudla. Okresný súd v tejto veci s poukazom na § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, dodáva, že dedičstvo sa teda nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, t.j. žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností ku dňu smrti jej právnej predchodkyne, t.j. ku dňu 26.10.1991.

15. Vo vzťahu k otázke vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam okresný súd zdôrazňuje, že existencia kúpnej zmluvy Z 650/98 nebola v konaní preukázaná. Sám žalovaný záznam na LV č. XXXX. o tomto nadobúdacom titule označil za omyl. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol v rámci vyvlastňovacieho konania, a to na základe rozhodnutia Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia č. XX/XXXXXX/X/OÚ- ŽP-Aš zo dňa 30.01.1998 právoplatného dňa 03.03.1998, okresný súd uvádza, že s týmto záverom sa nemožno stotožniť, a to ani vzhľadom na obsah listinného dôkazu identifikáciu parciel č. XXXX/ XXXX zo dňa 25.02.1997 (č.l.70-71 spisu). Z obsahu predmetného rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva,

že vyvlastňovacie konanie v spojení s predmetnými nehnuteľnosťami sa viedlo, resp. účastníkmi vyvlastňovacieho konania v roku 1997-1998 boli neb. Ignác Kubica, zastúpený vdovou Q. Títo však v tom čase, vzhľadom na vyššie uvedené závery, nemohli byť, resp. neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď títo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam preukázateľne previedli na právnu predchodkyňu žalobkyne kúpnopredajnou zmluvou z 03.06.1949, účinnou 01.01.1951. Právna predchodkyňa žalobkyne tak bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností od roku 1951, až do jej smrti (26.10.1991) a následne toto právo v súlade s § 460 Občianskeho zákonníka svedčilo jej právnym nástupcom, resp. žalobkyni ako dedičke. Okresný súd konštatuje, že vyvlastnenie môže smerovať len voči vlastníkovi, resp. vyvlastňovacou osobou môže byť len vlastník. Rozhodnutie o vyvlastnení je rozhodnutím správneho orgánu, a teda má charakter individuálneho správneho aktu, t.j. nie je všeobecné záväzné, účinky má len vo vzťahu k účastníkom konania. Z uvedeného má okresný súd za to, že vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobkyne, resp. žalobkyne nemohlo byť rozhodnutím správneho orgánu vyvlastnené. Právna predchodkyňa žalobkyne, ani žalobkyňa preukázateľne neboli účastníčkami vyvlastňovacieho konania, hoci nimi mali, a aj museli, ako vlastníčky predmetných nehnuteľností, byť. Z dôvodu, že v rámci vyvlastňovacieho konania sa s nimi ako s vlastníčkami predmetných nehnuteľností nekonalo, nemohli sa brániť voči pozbaveniu svojho vlastníckeho práva. V konaní nebolo preukázané, ani že by im toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručované. Okresný súd má tak za to, že takéto rozhodnutie o vyvlastnení nemôže mať voči právnej predchodkyni žalobkyne, resp. žalobkyni, účinky v podobe zbavenia ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

16. Okresný súd dospel k záveru, že vlastnícke právo žalobkyne, resp. žalobkyne, vyvlastnením, z vyššie uvedených dôvodov, nezaniklo, ich vlastnícke právo je aj v čase rozhodovania okresného súdu zachované. Okresný súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. V závere súd dodáva, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom od nevlastníka pri aplikácii zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má.

18. Vzhľadom na uvedené závery, a najmä na časovú súslednosť nadobúdania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, okresný súd neprihliadal už na námietku žalobkyne ohľadne dôkazu Identifikácia parciel č. XXXX/XXXX zo dňa 25.02.1997 (č.l.70-71 spisu) a jej žiadosti o predloženie originálu tohto listinného dôkazu, nakoľko tento listinný dôkaz by sám o sebe na súdom prijatých záveroch ohľadne vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam patriaceho žalobkyni nič nezmenil, resp. nič nemení. Originál uvedenej listiny okresný súd nevyhodnotil ako potrebný pre rozhodnutie vo veci samej.

19. Súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami podanými stranami sporu.

20. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.