Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/230/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: ASIO, spol. s r.o., so sídlom Kšírova 552/45, Horní Heršpice, 619 00 Brno, Česká republika, IČO: 48 910 848, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti odporcovi: EKOMIL, s.r.o., so sídlom Mojš 54, 010 01 Žilina, IČO: 36 372 277, právne zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát so sídlom Kvačalova 1227/5, 0140 04 Žilina, o zaplatenie 4.700,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.700,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.700,- eur od 16.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 282,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.307,58 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 20.06.2014 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 4.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 16.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom dohodu o spolupráci, na základe ktorej sa odporca zaviazal vykonať registráciu dcérskej spoločnosti v Macedónsku s názvom ASIOEKOMIL, d.o.o., ktorej súčasťou bola dohoda o tom, že navrhovateľ uhradí pri podpise dohody prevodom na účet odporcu sumu 4.700,- eur, pričom odporca garantoval zaregistrovanie spoločnej dcérskej spoločnosti v Macedónsku a pre prípad, že by odporca svoj záväzok na zaregistrovanie spoločnosti nesplnil, vráti prevzaté finančné prostriedky navrhovateľovi. Keďže odporca svoj zmluvný záväzok nesplnil, navrhovateľ ho písomne vyzval na vrátenie prijatej platby v sume 4.700,- eur s určenou lehotou plnenia do 15.10.2012, avšak odporca ku dňu podania žaloby svoj záväzok nesplnil. S poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópiu dohody o spolupráci, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 03.10.2012.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. -17 zo dňa 20.08.2014 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odporca odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona.

Odporca podaný odpor odôvodnil tým, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o spolupráci, na základe ktorej odporca začal vykonávať povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej dohody v podobe zabezpečenia sídla budúcej spoločnosti, na preukázanie čoho predložil faktúru, ktorou prenajímateľ priestorov budúcej spoločnosti fakturoval nájomné vo výške 5.880,- eur, čím došlo k spotrebovaniu zálohy navrhovateľa na náklady spojené so vznikom spoločnosti. Odporca súčasne vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného navrhovateľom s poukazom na obsah zákonných ustanovení § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

V písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 17.10.2014 navrhovateľ uviedol, že na splnenie záväzku, ktorý odporcovi vyplýval z uzavretej dohody o spolupráci, navrhovateľ nesporne zaplatil sumu 4.700,- eur pri podpise zmluvy. Dohoda jednoznačne viazala povinnosť odporcu na vrátenie poskytnutej platby v prípade, ak odporca nesplní svoj záväzok zaregistrovať spoločnosť v Macedónsku. Uplatnený nárok preto navrhovateľ považuje v celom rozsahu za opodstatnený. K námietke premlčania pohľadávky uviedol, že vzťahy medzi účastníkmi podliehajú režimu Obchodného zákonníka a s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenia majú vo vzťahu k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis. Pokiaľ nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená to, že zákon mienil záväzkové vzťahy plynúce z bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch vylúčiť z režimu obchodných záväzkových vzťahov. Tým, že bezdôvodné obohatenie sa posudzuje prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, predmetné právne vzťahy nestrácajú charakter obchodnoprávnych vzťahov. Keďže obsahuje úpravu premlčania, je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka a vo väzbe na zákonom stanovenú všeobecnú premlčaciu dobu 4 rokov považuje námietku odporcu premlčania za irelevantnú.

Pojednávanie konané dňa 25.09.2015 a dňa 04.03.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti účastníkov konania za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov a prečítaním podstatného obsahu spisového materiálu OS Žilina sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania a vzhľadom na vzniknuté pochybnosti o platnosti dohody uzavretej medzi účastníkmi z opatrnosti navrhovateľ žiadal priznať uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi účastníkmi konania zo dňa 11.06.2012, ku ktorej došlo v súvislosti s požiadavkou navrhovateľa na splnenie si povinnosti odporcom v zmysle uzavretej dohody o spolupráci, na ktorú odporca reagoval mailom dňa 11.06.2012, v ktorom odporca poukazoval na náklady potrebné pre založenie spoločnosti a v nadväznosti na obsah tohto oznámenia odporcu, navrhovateľ prejavil vôľu ukončiť dohodu o spolupráci s požiadavkou na vrátení poskytnutej finančnej čiastky.

Právny zástupca odporcu namietol, že v dohode o spolupráci nebol medzi účastníkmi dojednaný dátum, dokedy je potrebné zaregistrovať obchodnú spoločnosť v Macedónsku, a teda splniť povinnosť, ku ktorej sa odporca v súvislosti s poskytnutou úhradou zaviazal. Uviedol, že zo strany navrhovateľa ako objednávateľa založenia spoločnosti nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu či už dohodou alebo odstúpením od zmluvy, prípadne z iného dôvodu. Odporca má za to, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu nedošlo. Na základe dohody o spolupráci odporca začal vykonávať činnosť smerujúcu k zaregistrovaniu spoločnosti v Macedónsku tak, ako bolo medzi účastníkmi dohodnuté. Odporca uzatvoril nájomnú zmluvu a vykonával ďalšie činnosti smerujúce k založeniu spoločnosti, avšak zo strany navrhovateľa napriek viacerým výzvam nedošlo k splneniu povinnosti, (ktoré však odporca bližšie nešpecifikoval) a preto otázku registrácie obchodnej spoločnosti v Macedónsku odporca považuje za otvorenú. Odporca zotrváva na svojom právnom stanovisku, že premlčanie nárokov z bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka s argumentáciou, že pokiaľ by zákonodarca mal záujem vylúčiť aplikáciu iného právneho predpisu pri posudzovaní dĺžky premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch, použil by rovnaký spôsob vylučujúci aplikáciu iného

právneho predpisu ako je uvedené v ustanovení § 391 Obchodného zákonníka, teda použitím slov "tento zákon".

Vykonanými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o spolupráci bez uvedenia dátumu jej uzavretia, avšak podľa nesporného vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov k uzavretiu predmetnej dohody došlo v období bezprostredne predchádzajúcom vykonanej úhrade v sume 4.700,- eur, t. j. v mesiaci jún 2011. V zmluve o spolupráci sa účastníci dohodli na vytvorení spoločnej dcérskej spoločnosti s názvom ASIOEKOMIL, d.o.o., ktorej registrácia mala byť vykonaná v Macedónsku. Účastníci dohodli svoju majetkovú účasť v tejto spoločnosti a súčasne navrhovateľ poveril odporcu, aby odporca zabezpečil zaregistrovanie spoločnosti v Macedónsku, a to zabezpečením oprávnenej osoby (občana Macedónska), prenájmu sídla spoločnosti na 1 rok a všetkých podpisov potrebných pre založenie spoločnosti v Macedónsku. K tomuto účelu navrhovateľ sa zaviazal uhradiť pri podpise dohody prevodom na označený účet odporcu sumu 4.700,- eur. Odporca podpisom dohody garantoval zaregistrovanie spoločnosti v Macedónsku a pre prípad nesplnenia tejto povinnosti, v dohode účastníci upravili záväzok odporcu vrátiť odporcom prevzaté finančné prostriedky navrhovateľovi. Z nesporného vyjadrenia účastníkov a predloženého výpisu z účtu navrhovateľa mal súd za dostatočne preukázané, že k úhrade sumy 4.700,- eur odporcovi nesporne došlo.

Listom zo dňa 13.10.2012 navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyzval odporcu na zaplatenie sumy 4.700,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na uzatvorenú dohodu o spolupráci s uložením dodatočnej lehoty na vrátenie tejto sumy do 15.10.2012 na označený účet navrhovateľa.

V podaní zo dňa 28.10.2015 navrhovateľ označil dohodu o spolupráci uzavretú medzi účastníkmi konania za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti dohody o jej podstatnej náležitosti, a to konkrétnej sumy za založenie obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ poukázal na e-mailovú komunikáciu účastníkov zo dňa 11.06.2012 a ich predsporovú korešpondenciu a v tejto súvislosti s dôrazom na požiadavky odporcu, ktorými uplatňoval voči navrhovateľovi zvýšené náklady spojené s registráciou obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ má za to, že nároky uplatňované odporcom sú v rozpore s vôľou, ktorú odporca prejavil v dohode o spolupráci. Navrhovateľ bol odporcom uvedený do omylu ohľadom založenia spoločnosti, keď navrhovateľ pristúpil k uzavretiu dohody s vôľou podnikať v Macedónsku prostredníctvom spoločnej obchodnej spoločnosti účastníkov za podmienok, ktoré vyplývali z dohody, a ktoré boli v zrejmom rozpore s tvrdeniami a vôľou odporcu. Omyl na strane navrhovateľa vznikol aj ohľadom sumy potrebnej na založenie spoločnosti v Macedónsku, nakoľko podľa tvrdení odporcu predpokladaná suma nevýhnutných nákladov na založenie spoločnosti mala byť podľa vedomostí odporcu vyššia ako suma uvedená v dohode účastníkov. S poukazom na obsah zákonných ustanovení § 34, § 37, § 49a Občianskeho zákonníka je navrhovateľ názoru, že dohoda o spolupráci nespĺňa náležitosti právneho úkonu stanovené zákonom z dôvodu neurčitosti a z dôvodu, že navrhovateľ bol pri podpisovaní dohody odporcom uvedený do omylu, čo spôsobuje jej neplatnosť. Navrhovateľ má za to, že pohľadávka na zaplatenie sumy 4.700,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane odporcu vzniklo, je právne a skutkovo dôvodná. Navrhovateľ súčasne z opatrnosti vyzval opätovne odporcu na splnenie záväzku listom zo dňa 05.11.2015, doručeným odporcovi dňa 25.11.2015. Listom zo dňa 22.02.2016 odstúpil navrhovateľ od dohody o spolupráci, v ktorej odporca garantuje zaregistrovanie dcérskej spoločnosti v Macedónsku a súčasne vyzval odporcu na okamžité vrátenie finančných prostriedkov vo výške 4.700,- eur na označený účet navrhovateľa, do troch dní od doručenia odstúpenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že na strane navrhovateľa vystupuje ako subjekt práva obchodná spoločnosť so sídlom v Českej republike a na strane odporcu právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, súd primárne posudzoval právomoc súdu na prejednanie veci podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého v čl. 2 (1) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Na rozdiel od domicilu fyzickej osoby je domicil právnickej osoby v zmysle čl. 60 (1) upravený tak, že na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba, alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu

alebo c) hlavnú prevádzkareň. Na založenie domicilu právnickej osoby potom postačí splnenie jednej z podmienok podľa písmena a), b) alebo c).

Vzhľadom na to, že na strane odporcu ako žalovaného subjektu vystupuje obchodná spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike, súd konštatuje, že na účely Nariadenia Brusel I, ktorý má vo všeobecnosti prednosť pred vnútroštátnymi normami členských štátov, v danom prípade pred zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie veci.

Pokiaľ ide o rozhodné právo pre zmluvné záväzky, ktoré vznikli od 17.12.2009, je potrebné posudzovať otázku rozhodného hmotného práva podľa Nariadenia Rím I, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade čl. 3 Nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 - 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Podľa čl. IV (2) Nariadenia zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

Vzhľadom na to, že nárok, ktorý navrhovateľ uplatnil v predmetnom konaní, súvisí so záväzkom odporu vykonať činnosti smerujúce k zaregistrovaniu spoločnej obchodnej spoločnosti účastníkov v Macedónsku, je činnosťou typickou podľa tejto dohody činnosť odporcu, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, a preto súd ako rozhodné právo na daný skutkový stav aplikoval príslušné právne normy Slovenského právneho poriadku.

Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak

je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z textu predloženej dohody o spolupráci vyplýva záujem účastníkov dohody na obchodnej spolupráci a dohoda účastníkov o spoločnom postupe pri rozšírení spoločných obchodných aktivít na území Macedónska. Z textu dohody, ktorú súd posúdil ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetná zmluva obsahuje úpravu vzťahu medzi zmluvnými stranami prostredníctvom nepomenovanej zmluvy a prvky príkaznej zmluvy, v rámci ktorej sa odporca zaviazal vyvíjať činnosť na zaregistrovanie spoločnej dcéry ASIOEKOMIL, d.o.o. na území Macedónska, a to zabezpečením oprávnenej osoby a prenájmu sídla spoločnosti na jeden rok a všetkých podpisov potrebných na založenie spoločnosti v Macedónsku. K tomuto účelu navrhovateľ zaplatil pri podpise zmluvy odporcovi sumu 4.700,- eur. Odporca prevzal záväzok v prípade, že k zaregistrovaniu obchodnej spoločnosti nedôjde, vrátiť prevzaté finančné prostriedky navrhovateľovi.

Príkazná zmluva je upravená v ustanovení § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie je prostredníctvom § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovateľná na obchodnoprávne vzťahy. Svojou povahou predstavuje príkazná zmluva zmluvu obstarávateľského typu, ktorou jedna strana (príkazca

- v danom prípade navrhovateľ) prikazuje druhej strane (príkazníkovi - v posudzovanom prípade odporcovi), aby preň obstarala určitú vec alebo vykonala inú činnosť, čo príkazník prijíma. Pojmovým znakom príkaznej zmluvy je obstaranie veci, resp. vykonanie inej činnosti pre iného. Zásadne nie je vylúčené, aby obstaranie veci alebo vykonanie inej činnosti bolo v záujme oboch účastníkov zmluvného vzťahu, teda príkazníka aj príkazcu. Pojmovým znakom príkaznej zmluvy je bezodplatnosť, avšak nie je vylúčené, aby zmluva bola dohovorená ako odplatný kontrakt. Z textu zmluvy nesporne vyplýva, že na zabezpečenia zaregistrovania obchodnej spoločnosti v Macedónsku sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 4.700,- eur, ktorá bola viazaná na dosiahnutý výsledok činnosti odporcu a pre prípad, že k zaregistrovaniu obchodnej spoločnosti v Macedónsku nedôjde, odporcovi zo zmluvy vyplývala povinnosť vrátiť prevzaté finančné prostriedky navrhovateľovi. Predmetom príkaznej zmluvy je obstaranie určitej veci alebo vykonanie inej činnosti s tým, že riziko dosiahnutia výsledku znáša príkazca. Tým sa príkazná zmluva odlišuje od zmluvy o dielo. Pokiaľ príkazník vykoná riadne všetko, na čo sa zaviazal, nezodpovedá za to, že očakávaný výsledok sa nedostavil. Dohoda o spolupráci bližšie nešpecifikuje, či navrhovateľom poskytnutá platba odporcovi pri uzavretí zmluvy predstavuje podiel navrhovateľa na nákladoch spojených registráciou zahraničnej spoločnosti, alebo či ide odmenu odporcu za dosiahnutie sledovaného výsledku činnosťou odporcu. V podmienkach prejednávanej je však relevantné, že odporcovi vznikla povinnosť v prípade nesplnenia záväzku zaregistrovať dcérsku spoločnosť v Macedonsku, navrhovateľovi ním poskytnuté finančné prostriedky vrátiť.

Z vykonaných listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že po tom, čo sa navrhovateľ domáhal splnenia dohodnutého záväzku odporcom, odporca v e-mailovej komunikácii zo dňa 11.06. 2012 žiadal navrhovateľa o potvrdenie záujmu o obnovenie spoločnosti v Macedónsku vo väzbe na predpokladané náklady spojené so zariadením tejto záležitosti, na čo navrhovateľ nesporne reagoval odmietnutím ďalšej spolupráce s požiadavkou na vrátenie finančného plnenia.

Obsah e-mailovej komunikácie účastníkov súd posudzoval nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale aj následného správania sa strán, z čoho súd dovodzoval vôľu osôb, ktoré právny úkon uskutočnili s prihliadnutím na dôsledky, ktoré zmluvné strany takýmto prejavom vôle zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Navrhovateľ v elektronickej komunikácii zo dňa 11.06.2012 nesporne vyjadril odporcovi

nesúhlas a nedostatok záujmu pokračovať v spolupráci pri obnovení aktivít v súvislosti s registráciou zahraničnej spoločnosti a s odvolaním sa na obsah dohody účastníkov žiadal o vrátenie finančného plnenia.

Samotný text Dohody o spolupráci ako aj e-mailovú komunikáciu účastníkov súd podrobil skúmaniu a výkladu prejavu vôle podľa ustanovenia § 266 a nasl. Obchodného zákonníka a to tak, aby obsah právneho úkonu, ktorý bol účastníkmi vyjadrený slovami, a ktorý účastníci uskutočnili vo vzájomnej dohode, bol vykladaný súdom v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich uskutočnenia. Súd má za to, že použité jazykové vyjadrenie obsahu právnych úkonov je natoľko jednoznačné, že ani s prihliadnutím na dodatočné uplatňované námietky navrhovateľom nemožno usudzovať iný obsah tohto právneho úkonu ako vyplýva z textu vyššie označených listín. V súkromnoprávnej sfére súd posudzuje určitosť právneho úkonu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, pričom pri interpretácii obsahu záväzkovo-právneho vzťahu je rozhodujúca vôľa účastníkov v čase uzavretia zmluvy. Pri rešpektovaní zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), a to aj v prípade, ak je zmluva pre niektorú zo strán nevýhodná, každá zo zmluvných strán si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch, a preto je možné prijať záver o neplatnosti právneho úkonu reštriktívne a nie extenzívnym spôsobom. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu, pred výkladom, ktorý zakladá neplatnosť zmluvy, je potrebné prednostne aplikovať výklad v prospech platnosti právneho úkonu, ktorý princíp vyplýva zo zásady autonómie vôle zmluvných strán a z povahy súkromného práva. Súd je oprávnený zasahovať do autonómie vôle zmluvných strán len v prípadoch, ktoré sú odôvodnené určitým verejným záujmom a pokiaľ takýto zásah je primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť zásahom súdu dosiahnutý. V posudzovanom prípade navrhovateľ v čase podania žaloby nemal pochybnosti o platnosti dohody o spolupráci, keď na ustanoveniach tejto dohody zakladal svoje právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Súd preto následnú námietku navrhovateľa vo vzťahu k neplatnosti dohody z dôvodu neurčitosti zmluvy a omylu na strane navrhovateľa vyhodnotil ako reakciu navrhovateľa na obranu odporcu voči žalovanej pohľadávke, keď z opatrnosti navrhovateľ súčasne predložil súdu ako dôkaz výzvu na splnenie záväzku zo dňa 05.11.2015 a odstúpenie od Dohody zo dňa 22.02.2016. Tieto neskôr v konaní uvádzané námietky navrhovateľom súd hodnotil ako prejav maximálnej snahy navrhovateľa dosiahnuť pre neho priaznivé súdne rozhodnutie v zmysle žaloby. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje omyl konajúcej osoby, nie je možné vykladať tým spôsobom, že osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je zbavená povinnosti podľa okolnosti konkrétnej veci sama zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré sú pre túto osobu rozhodujúce pri uskutočnení zamýšľaného právneho úkonu. Aby sa takáto osoba mohla neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu dovolávať, musí ísť o omyl ospravedlniteľný, a preto zásadne nie je možné akceptovať dovolanie sa omylu osobou, ktorá si objektívne nezabezpečila všetky potrebné podklady pre uskutočnenie právneho úkonu, prípadne keď si nezabezpečila potrebné informácie k stavu veci, a keď tieto prípadne nezahrnula do samotného textu dohody, a to napriek tomu, že u účastníkov ako podnikateľov sa predpokladá určitá miera profesionality pri úprave zmluvných vzťahov a koncipovaní ich práv a povinností. Účastníkmi uzavretá zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý k svojmu vzniku vyžaduje vzájomné a zhodné prejavy vôle zmluvných strán, teda návrh zmluvy a jej prijatie a pokiaľ takýto návrh odporca učinil a odporca bez výhrad prijal. Pokiaľ v zmysle Dohody o spolupráci uzatvorenej medzi účastníkmi konania sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť pri podpise zmluvy odporcovi sumu 4.700,- eur na označený účel, právnym dôvodom poskytnutia tejto sumy zabezpečenie registrácie spoločnej obchodnej spoločnosti v Macedónsku, preto je potrebné na túto sumu nahliadať ako zálohovú platbu, o ktorej platí, že ak odpadne právny dôvod, na základe ktorého bola táto platba zaplatená, prípadne ak nastane zmluvou predpokladaná skutočnosť ako podmienka vrátenia tejto sumy, je potrebné túto sumu vrátiť. Teda ak v posudzovanom prípade táto platba nebola dojednaná ako "nevratná záloha", nevzniklo na strane odporcu právo zálohovú platbu si ponechať, keďže účastníci v zmluve explicitne vyjadrili záväzok odporcu poskytnutú platbu navrhovateľovi vrátiť, ak ku zaregistrovaniu spoločnosti v Macedónsku nedôjde.

Pokiaľ odporca založil svoju obranu na tvrdení, že v súvislosti so zariaďovaním záležitosti na základe Dohody o spolupráci vznikli odporcovi náklady, ktorých existenciu odporca preukazoval listinou, ktorou mala byť faktúra vystavená prenajímateľom dňa 28.01.2011 za prenájom nebytových priestorov od 15.02.2011 do 14.02.2012, súd konštatuje, že predloženou listinou odporca nepreukázal úhradu akýchkoľvek nákladov v súvislosti s plnením dohody o spolupráci, keďže faktúra v rovine práva predstavuje výzvu na zaplatenie a súčasne z obsahu listiny vystavenej dňa 28.01.2011 nevyplýva súvislosť s obsahom Dohody o spolupráci, ku ktorej uzavretiu došlo v mesiaci jún 2011, t. j. pol roka

po uzavretí nájomnej zmluvy. Napriek tvrdeniu, že na strane odporcu došlo k spotrebovaniu zálohy poskytnutej navrhovateľom na náklady spojené so založením obchodnej spoločnosti ASIOEKOMIL, d.o.o., odporca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie existencie a trvanie žalovanej pohľadávky.

Vo vzťahu k námietke odporcu o nedostatočnom splnení povinnosti tvrdenia zo strany navrhovateľa, ktorého dôsledkom je popretie práva odporcu efektívne sa voči žalovanej pohľadávke brániť, súd poznamenáva, že predmet konania navrhovateľ vymedzil žalobou, pričom tento je možné meniť len rozhodnutím súdu. Navrhovateľ sa po celý čas domáhal voči odporcovi vrátenia zaplatenej zálohovej platby a navrhovanými dôkazmi preukazoval dôvodnosť svojho nároku. Preto súd aj vzájomne rozporné tvrdenia navrhovateľa hodnotil vo väzbe na žalobou vymedzený predmet konania a skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, aby tak prísne formálnym spôsobom resp. prístupom súdu nedošlo k popretiu práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Sumár skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom a preukazovaný listinnými dôkazmi umožňoval súdu podradenie skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, a teda právne posúdenie veci, ktoré je úlohou súdu. Za zásadné súd považoval to, že v konaní zistený skutkový stav odôvodňoval priznanie navrhovateľom uplatneného nároku.

Vo vzťahu k námietke premlčania žalovanej pohľadávky uplatnenej odporcom, súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej ak vznikne vo vzťahoch medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, spravuje sa premlčanie práva na jeho vydanie právnou úpravou Obchodného zákonníka (rozsudok NS ČR zo dňa 18.06.2003, sp. zn. ). Obdobný záver formuloval NS ČR v rozsudku z 28.03.2000, sp. zn. , uznesenie NS ČR zo dňa 29.07.2002, sp. zn. .

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku je úpravou komplexnou a uplatní sa tak na občianskoprávne, ako aj pre obchodné záväzkové vzťahy, keď inštitút bezdôvodného obohatenia neupravuje. Skutočnosť, že nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia však neznamená, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi tým, kto sa obohatil a tým, na úkor koho sa obohatil, nemôže byť povahou obchodnoprávnym vzťahom. Povaha právneho vzťahu účastníkov, ktorý vznikol plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je potom rozhodujúca pre riešenie otázky, či premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa spravuje právnou úpravou Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexný charakter a upravuje tak predmet premlčania, ako aj jeho účinky, plynutie premlčacej doby, jej prerušenie a všeobecné obmedzenie premlčacej doby. Keďže je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom, platí, že pri riešení otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných vzťahoch použije predovšetkým úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Teda v posudzovanom prípade ak k bezdôvodnému obohateniu došlo na základe právneho dôvodu upraveného obchodnou zmluvou medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ktorý následne odpadol, začína plynúť premlčacia doba vo vzťahu k takémuto plneniu podľa § 391 Obchodného zákonníka, podľa ktorého u práv vymáhateľných na súde začína bežať premlčacia doba odo dňa, kedy mohlo byť právo uplatnené na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy bolo možné prvýkrát vykonať právo, t. j. kedy sa dlh stal splatným, a kedy vznikla dlžníkovi povinnosť po prvé splniť svoj záväzok. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby súd poznamenáva, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala najskôr plynúť deň nasledujúci po tom, kedy odporcovi na základe e-mailovej komunikácie účastníkov zo dňa 11.06.2012 vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi prijaté finančné plnenie. Pokiaľ navrhovateľ vo výzve zo dňa 11.06.2012 neurčil lehotu na vrátenie tejto sumy, odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi túto sumu prvého dňa nasledujúceho

po doručení výzvy, t. j. dňa 12.06.2012, ktorým dňom začína bežať premlčacia doba, a ktorej trvanie je vymedzené všeobecnou štvorročnou premlčacou dobou. Keďže navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde podaním žaloby dňa 20.06.2014, je možné konštatovať, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby, a preto námietku premlčania žalovanej pohľadávky uplatnenej odporcom súd vyhodnotil ako nedôvodnú (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.10.2001, spis. zn. M Obdo V 2/2000).

Pokiaľ navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie prijatého plnenia e-mailom zo dňa 11.06.2012 a opakovane listom zo dňa 03.10.2012 s uložením lehoty na dodatočné splnenie záväzku do 15.10.2012, ktorý odporca nesporne prevzal, keď na výzvu navrhovateľa reagoval listom zo dňa 29.10.2012, dňom 16.10.2012 bol odporca nesporne v omeškaní s úhradou peňažného dlhu, a preto navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania v rámci zákonom stanovenej sadzby 8,75% ročne súd vyhodnotil ako dôvodný a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie istiny 4.700,- eur s úrokom z omeškania tak , ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania, ktorých písomnú špecifikáciu predložil súdu podaním zo dňa 04.03.2016 titulom náhrady súdneho poplatku vo výške 282,- eur a titulom trov právneho zastúpenia odmenu za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, porada s klientom dňa 11.08.2014, vyjadrenie navrhovateľa k podanému odporu zo dňa 17.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015, špecifikáciu uplatneného nároku navrhovateľa zo dňa 28.10.2015, ďalšia porada s klientom dňa 03.03.2016 a účasť na pojednávaní dňa 04.03.2016, 6x 170,97 eur a 2x 85,48 eur, spolu 1.196,78 eur, 4x režijný paušál 32,16 eur, 2x režijný paušál 8,39 eur a 1x režijný paušál 8,58 eur, spolu 57,52 eur, cestovné náhrady v sume 45,99 eur, náhradu za stratu času 113,12 eur, paušálnu náhradu 40,- eur, spolu trovy konania 1.735,41 eur a 20% DPH 347,08 eur, celkom 2.082,49 eur.

Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom priznal navrhovateľovi náhradu trov nasledovne: 1. titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania vo výške 282, eur 2. titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.307,58 eur za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 170,97 eur + 20 % DPH + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,04 eur + 20 % DPH, t.j. sumu 214,81 eur, b) podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 170,97 eur + 20 % DPH + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,04 eur + 20 % DPH, t.j. sumu 214,81 eur, c) podanie na súd vo veci samej - písomné vyjadrenie k odporu podľa § 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 170,97 eur + 20 % DPH + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,04 eur + 20 % DPH, t.j. sumu 214,81 eur d) účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 170,97 eur + 20 % DPH + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,39 eur + 20 % DPH, t.j. sumu 215,23 eur, e) účasť na pojednávaní dňa 04.03.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 170,97 eur + 20 % DPH + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,58 eur + 20 % DPH, t.j. sumu 215,46 eur, f) titulom náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 135,74 eur: (13,98 eur x 4 polhodiny + 20% DPH) za 4 polhodiny na ceste Trenčín - Žilina a späť dňa 25.09.2015, 4 x suma 13,98 eur (rok 2015). (14,30 eur x 4 polhodiny + 20% DPH) za 4 polhodiny na ceste Trenčín - Žilina a späť dňa 04.03.2016, 4 x suma 14,30 eur (rok 2016) g) titulom náhrady cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 96,72 eur vrátane DPH

- na trase Trenčín - Žilina a späť cestou na pojednávanie dňa 25.09.2015:

- náhrada za kilometre (2 x 82 km x 0,183 eur + 20 % DPH) = 36,01 eur,

- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (2 x 82 km, pri priemernej spotrebe - 6,4 l/100km a cene paliva 1,249 eur (nafta), t.j. 0,064 l/km x 164km x 1,249 eur = 13,11 eur.

- na trase Trenčín - Žilina a späť cestou na pojednávanie dňa 04.03.2016:

- náhrada za kilometre (2 x 82 km x 0,183 eur + 20 % DPH) = 36,01 eur,

- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (2 x 82 km, pri priemernej spotrebe - 6,4 l/100km a cene paliva 1,118 eur (nafta), t.j. 0,064 l/km x 164km x 1,118 eur = 11,59 eur.

Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby porada s klientom dňa 11.08.2014, ako aj porada s klientom dňa 03.03.2016, nakoľko potrebnosť, dôvodnosť a účelnosť takto vynaložených trov konania z obsahu spisového materiálu nevyplýva. Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania za úkon - špecifikácia uplatneného nároku žalobcu zo dňa 28.10.2015, nakoľko potreba doplnenia žalobných tvrdení vyvstala z nedostatočne splnenej procesnej povinnosti navrhovateľa už v samotnom návrhu na začatie konania t.j. povinnosti uviesť taký sumár skutkových tvrdení, ktoré by umožňovali súdu ich podradenie pod hypotézu príslušnej právnej normy. Vznik trov vyvolaných procesným postupom navrhovateľa dodatočným doplnením žaloby, nie je možné prenášať na neúspešného účastníka v konaní t.j. odporcu. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd poznamenáva, že tieto neboli uplatnené ako príslušenstvo pohľadávky žalobou, netvorili predmet konania, a preto nie je možné navrhovateľovi priznať v rámci procesného rozhodovania o náhrade trov konania, nakoľko ide svojou povahou o hmotno-právny nárok, nie nárok procesnej povahy.

Súd nepriznal navrhovateľovi daň z pridanej hodnoty uplatnenú na spotrebované pohonné hmoty, nakoľko navrhovateľ už uplatnil cenu za spotrebované pohonné hmoty vrátane DPH s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

V zmysle § 149 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. zaviazal súd odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 282,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.307,58 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.