Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-338-2015.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/338/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: C. N., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX Q. I. XXX, o zaplatenie 208,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 14.8.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 208,95 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a náhradou trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril dňa 24.4.2012 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Žalobca ďalej uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, a postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach: variabilný symbol faktúry XXXXXXXXXX na sumu 208,95 Eur so splatnosťou 25.3.2013. Žalovaný dlžnú čiastku neuhradil (pozn. súdu: iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe netvrdil).
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods. 3 O.s.p uložil a žalobu s prílohami mu doručil ešte dňa 28.8.2015.
Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Dňa 24.4.2012 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“) a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Cena za poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“).
Nad rámec tvrdení žalobcu súd z predložených listín zistil, že dňa 24.4.2012 uzavreli zmluvné strany k tejto zmluve aj dodatok, predmetom ktorého bol záväzok podniku poskytovať účastníkovi program služieb Fix 12. V dodatku je v tabuľke č. 1 okrem iného uvedené: zmluvná pokuta 248,95 Eur.
V bode 1. písm. c) dodatku je ďalej uvedené, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou.
V bode 3. dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto dodatku (pozn. súdu: pojednávajúcom o záväzku účastníka, že nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa všeobecne nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka), v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“ nie je predloženom dodatku a ani v zmluve nijako vymedzený.
Podľa predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. vyúčtoval žalovanému faktúrou za obdobie 08.02.2013-07.03.2013 mesačné poplatky vo výške 0,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z tejto faktúry postúpil na žalobcu.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) bod 2. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade súd zistil, že predloženou faktúrou nebola žalovanému vyúčtovaná žiadna cena za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorej vyúčtovanie žalobca tvrdil a úhradu žiadal v žalobe, ale zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorú žalobca neurobil predmetom tohto konania, a preto súd považoval žalobu za nedôvodnú. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), by mal súd o nároku rozhodnúť.
V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz <http://www.ceska-justice.cz>). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť.
Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010, sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).
V tomto prípade vzhľadom na to, že nárok na zmluvnú pokutu zahrnutý vo faktúre (ku ktorej si podnik neuplatňoval ani DPH) zjavne nespadá do nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nemu netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, súd žalobu zamietol.
Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj na to, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné predpoklady pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky)
zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca však žiadnu z týchto skutočností v konaní riadne ani netvrdil.
Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty v dodatku, ktoré je koncipované neprehľadne, nedostatočne konkrétne, veľmi široko a v podstate zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu tiež v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neplatné.
Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 OZ.
Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.
V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako neprijateľná podmienka neplatná.
Napokon súd pripomína, že právo na úhradu zmluvnej pokuty nevzniká až jej vyúčtovaním (toto právo, podobne ako iné zmluvné nároky, sa nemusí najprv osobitne uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby), ale už porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a keďže žalobca žiadne skutočnosti zakladajúce jej uplatňovanie netvrdil, nebolo možné posúdiť ani to, či by právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty nebolo už aj premlčané, a nebolo by ho možné súdom žalobcovi priznať aj z toho dôvodu.
Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.