Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-492-2015.pdf
PDF · 120.98 KB
No categories available
4Er/492/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného S.. M. P., J.. XX.XX. XXXX, L. L. L. O. G., J.. XX.XX. XXXX, E. K. G., Y. Č.M. G. G. G. J. U. XX, XXX XX G. G., proti povinnému Ľ. P.Š., J.. XX.XX. XXXX, G. XXX XX H. J. F. XX, Š. Q. N., na vymoženie uloženej povinnosti zameškané výživné od 11/2014 do 03/2015 vo výške 77,02 Eur, bežné výživné vo výške 35,00 Eur mesačne od 01.04. 2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej oprávnenej, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 12/2015, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnená podala prostredníctvom zákonnej zástupkyne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie zmeškaného výživného za mesiace od 11/2014 do 03/2015 vo výške 77,02 Eur, bežného výživného vo výške 35,00 Eur mesačne od 01.04. 2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej oprávnenej, a to na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 31P/303/2014-14 zo dňa 24.11.2014. Poverením č. 5601 128934 zo dňa 09.03. 2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou EX 12/2015. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 07.05. 2014, súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal námietky proti exekúcii.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že mu záväzok nevznikol, nakoľko platil výživné pravidelne, čo dokladá kópiami poštových poukážok o úhrade výživného pre maloletú za mesiac 2/2015 a 3/2015 v celkovej výške 70,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že začatie exekučného konania nie je dôvodné a nemá oporu v zákone. Neuhradenie pomernej časti výživného za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur vzniklo z dôvodu prevzatia predbežného opatrenia na jeho osobné naliehanie priamo na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 15.12. 2014 a bolo uhradené dňa 23.04. 2015 priamo do pokladne súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd jeho námietkam proti exekúcii vyhovel. K svojmu podaniu povinný pripojil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04. 2015, fotokópie ústrižkov poštových poukazov podacie číslo 25 Balog nad Ipľom a podacie číslo 2081 Vinica, potvrdenie Mestského úradu v Banskej Bystrici a potvrdenie Obce Nemce o trvalom pobyte zákonnej zástupkyne oprávnenej. K námietkam povinného sa vyjadrila zákonná zástupkyňa oprávnenej, ktorá uviedla, že výživné jej od februára nebolo doručené, nakoľko bolo zaslané na trvalú adresu a keďže trvalá adresa je iba Mesto Banská Bystrica, nevedela sa k výživnému dostať, hoci opakovane bola na úrade, ale aj na pošte. Na pošte od nej žiadali číslo šeku, čo si prostredníctvom sms od povinného žiadala, avšak ten jej ho odmietol dať, preto jej ho nevedeli vyhľadať. Povinný zo zištných dôvodov jej sťažil prístup k peniazom
na maloletú a dostal ju do finančnej tiesne. Povinný pozná aj jej korešpondenčnú adresu, nakoľko do decembra 2014 žil v spoločnej domácnosti na tejto adrese a prvé výživné poslal práve na túto korešpondenčnú adresu, čím vlastne dokázal, že vie, kde sa maloletá zdržiava. Nasledujúce výživné začal uhrádzať na adresu mesto Banská Bystrica. Ešte prvý takýto šek dostala, ale nasledujúce už nie. Až po podaní trestného oznámenia sa v apríli 2015 dostala k zmeškanému výživnému. Exekúciu považuje za oprávnenú, keďže v predbežnom opatrení je uvedené, aby povinný plnil výživné vždy k 15- temu dňu k rukám matky a povinný výživné uhrádza 15-teho až 17-teho v mesiaci iba na pošte. Výživné sa k jej rukám tak dostane až po 20-tom dni v mesiaci, čím pravidelne mešká s platbou. V apríli na jeho podnet mu uviedla aj číslo účtu, ktorý využíva, ale povinný ho odmieta akceptovať. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd námietky povinného zamietol. K námietkam povinného proti exekúcii podal taktiež stanovisko poverený súdny exekútor, ktorý uviedol, že výživné ( pomernú časť ) za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur uhradil povinný dňa 23.04. 2015 na základe upovedomenia o začatí exekúcie priamo do pokladne súdneho exekútora, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Výživné za mesiac 12/2014 vo výške 35,00 Eur a výživné za mesiac 1/2015 vo výške 35,00 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 15.12. 2014, resp. dňa 15.01. 2015, teda s mesačným oneskorením. Tieto sumy sú v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené, nie sú predmetom exekúcie a neboli započítané do vymáhaného zameškaného výživného. Výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35,00 Eur a výživné za mesiac 3/2015 vo výške 35,00 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 23.02. 2015, resp. dňa 17.03. 2015 teda s mesačným oneskorením v deň, kedy malo byť výživné uhradené do rúk matky. Zákonná zástupkyňa maloletej prevzala výživné za mesiac 3/2015 a 4/2015 na pošte dňa 23.04. 2015, pričom uviedla, že výživné za mesiac 2/2015 a za mesiac 5/2015 uhradené nebolo a že povinný uhrádza výživné oneskorene. Povinný tieto sumy uhradil po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/492/2015-30 zo dňa 31.07.2015, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinného proti exekúcii zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že povinnosť uloženú mu predbežným opatrením súdu si plnil pravidelne mesačne cestou poštových poukážok slovenskou poštou. Platby prebiehali v termínoch, ako mu bol doručovaný dôchodok. Všetky platby prebehli v termínoch stanovených predbežným opatrením a nie s mesačným meškaním, ako je konštatované vo vyjadrení súdneho exekútora. Čo sa týka adresy doručovania ako dôkaz zaslal potvrdenie jej trvalého bývania, na ktorom si preberala výživné, ako aj potvrdenie obce Nemce, kde nie je vedená ani na prechodnom bývaní. Súd v predbežnom opatrení neurčil konkrétne, kde má posielať výživné, len konštatoval, že má byť doručené k rukám matky. Toto dodržiaval v plnom rozsahu v zmysle predbežného opatrenia, a keďže výživné preberala matka maloletej na oboch adresách, nemal vedomosť ani pochybnosť, že koná v rozpore s predbežným opatrením. Oprávnená dodnes nemá vyplatené výživné zásluhou zmanipulovanej exekúcie na základe neoverených tvrdení jej matky a účelového nepreberania a neinformovania povinného, že jej nebolo doručené ním zasielané výživné.
K odvolaniu povinného sa vyjadrila matka maloletej oprávnenej. Uviedla, že otec maloletej si uloženú vyživovaciu povinnosť v sume 35 Eur mesačne od začiatku neplnil včas. Prvé výživné poslal na adresu, kde sa aj on do decembra 2014 s nimi zdržiaval, ďalšie výživné z neznámych príčin poslal na adresu trvalého bydliska, ktorou je Mesto Banská Bystrica, hoci vedel, že nemá šancu k peniazom sa riadne dostať, takže januárový šek sa k nej dostal, ďalšie už nie. Povinný síce predložil potvrdenie z obecného úradu Nemce, že tu nemá pobyt, ale obecný úrad si v tomto rozporuje, keďže od roku 2011 je tu prihlásená na smeti aj s oboma maloletými deťmi a dokonca do decembra 2014 tu bol prihlásený aj otec maloletej. Tvrdenie, že ho neinformovala, že nemá výživné, je účelová lož z jeho strany, pretože mu to viackrát povedala ústne, ale aj sms správou ho vyzvala, aby jej oznámil čísla šekov, pretože na pošte jej ich nevedia vyhľadať, načo nereagoval. Spolupracovať začal až keď začalo exekučné konanie a keď podala trestné oznámenie za zanedbanie vyživovacej povinnosti. K peniazom sa dostala až po spolupráci s políciou, povinný však stále však uhrádza výživné po 15 dni v mesiaci. V sms správe mu dokonca poslala aj číslo účtu, na ktorý poberá výživné na staršieho syna, avšak povinný na tento účet odmietol posielať výživné.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Súd z predložených listinných dôkazov, a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 20.04.2015 a fotokópie obálky, v ktorej boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii (podané na pošte dňa 04. 05. 2015), zistil, že námietky proti exekúcii povinný podal v zákonnej 14-dňovej lehote. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietok povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu, alebo bránia jeho vymáhateľnost,i alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Povinný vo svojom podaní namietal, že mu záväzok nevznikol, nakoľko platil výživné pravidelne, čo dokladá kópiami poštových poukážok o úhrade výživného pre maloletú za mesiac 2/2015 a 3/2015 v celkovej výške 70,- Eur. Pomerná časť výživného za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur bola uhradená dňa 23.04. 2015 priamo do pokladne súdneho exekútora.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/303/2014-14 zo dňa 24.11.2014, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.11. 2014. Týmto uznesením bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej oprávnenej mesačne sumu 35,00 Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej.
Od vydania exekučného titulu do dátumu začatia exekučného konania t.j. do 25.02.2015 mal povinný uhradiť oprávnenej výživné (pomernú časť ) za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur, výživné za mesiac 12/2014 vo výške 35 Eur, výživné za mesiac 1/2015 vo výške 35 Eur, výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35 Eur, výživné za mesiac 3/2015 vo výške 35 Eur, spolu 147,02 Eur. Súd zistil že pomerná časť výživného za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur bola povinným uhradená dňa 23.04. 2015 priamo do pokladne súdneho exekútora po podaní návrhu na začatie exekučného konania. Výživné za mesiac 12/2014 vo výške 35 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 15.12.2014 a a výživné za mesiac 1/2015 vo výške 35 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 15.01.2015. Oprávnený tieto sumy v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil, nie sú predmetom exekúcie, neboli započítané do vymáhaného zameškaného výživného. Povinný v námietkach proti exekúcii tvrdil, že poštovou poukážkou s podacím číslom 25 podanou na pošte Balog nad Ipľom dňa 23.02.2015, teda ešte pred začatím exekučného konania, uhradil oprávnenej výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35,00 Eur. V podaní zo dňa 06.05.2015 súdny exekútor najskôr v bode 2 uviedol, že výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 23.02.2015, v bode 5 na základe oznámenia matky maloletej oprávnenej uviedol, že výživné za mesiac 2/2015 do dnešného dňa nebolo uhradené. V podaní zo dňa 11.05.2015 súdny exekútor oznámil, že výživné za obdobie 2/2015 bolo zaslané poštovou poukážkou dňa 28.04.2015 do rúk matky. Podľa § 559 ods.1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), splnením dlh zanikne. Splnenie dlhu je právnym dôvodom zániku záväzkov. Dochádza k nemu jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh. I keď súčasná právna úprava pre občianskoprávne vzťahy výslovne nerieši otázku čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu, je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý dlh plní, resp. ktorú jeho časť. Vychádzajúc zo zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 a 3 Občianskeho zákonníka), súd má za to, že právo určiť, či započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí neprechádza na veriteľa ani v takom prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 zo dňa 07.07.2004). Rešpektujúc vyššie uvedenú zásadu občianskeho práva treba mať za to, že platbou zo dňa 23.02.2015 hradenou poštovou poukážkou s podacím číslom 25 podané na pošte Balog nad Ipľom bolo povinným hradené výživné pre oprávnenú za mesiac 2/2015. Podľa § 559 ods.2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 567 ods. 2 OZ peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave, alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Ustanovenie § 567 ods. 2 OZ upravuje odlišne od všeobecnej zásady iba okamih splnenia a to pre prípad plnenia peňažného dlhu prostredníctvom poštového podniku, to znamená prostredníctvom pošty, ako sa to stalo podľa vyjadrenia povinného v prípade úhrady výživného za mesiac február 2015. Ak ide o plnenie peňažného dlhu veriteľovi, toto plnenie spočíva v odovzdaní finančných prostriedkov. V prípade, ak veriteľ (prípadne iná oprávnená osoba ) peniaze neprevezme, teda nie sú mu doručené, nie je dlh splnený a potom nie je možné hovoriť o okamihu splnenia. Je potom rizikom dlžníka, povinného, či peňažná zásielka bola skutočne doručená veriteľovi, matke maloletej oprávnenej . V tomto prípade o to viac, že výživné doručoval povinný na adresu Mesto Banská Bystrica, v registri obyvateľov hlásený pobyt bezdomovca. Podľa vyjadrení matky malolete,j ako aj z obsahu exekučného titulu vyplýva, že adresu bydliska maloletej oprávnenej a jej matky pozná, keďže na tejto adrese podľa exekučného titulu donedávna býval spolu s nimi. Povinný v konaní nepreukázal, že výživné vymáhané v predmetnom exekučnom konaní bolo uhradené v celom rozsahu do začatia exekučného konania t.j. do dňa 25 02. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Povinný nepredložil súdu listinné dôkazy, ktorými by preukázal skutočnosť, že výživné na oprávnenú platí riadne a včas v súlade s exekučným titulom. Pod dobrovoľným plnením výživného treba rozumieť povinnosť plniť riadne a včas, t.j. plniť výživné jednak v súdom stanovenej výške a jednak v lehote jeho splatnosti. Pritom čo i len jediné nedodržanie termínu uhradiť výživné zo strany povinného preukazuje dôvodnosť exekúcie. Podľa predložených listinných dôkazov povinný pravidelne mešká s úhradami výživného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne (povinný nepreukázal
riadne a včasné uhrádzanie výživného), exekúcia začala oprávnene, pretože boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. S platbami výživného, na ktoré sa povinný odvoláva v námietkach proti exekúcii, k plneniu ktorých došlo až po začatí exekučného konania, sa súd ex offo vysporiada v súvislosti s rozhodnutím o prípadnom (čiastočnom) zastavení exekúcie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.
V Banskej Bystrici dňa 04. 03. 2016
JUDr. Beata Vrťová
sudca
Za správnosť vyhotovenia: Elena Hudobová
Oprávnená podala prostredníctvom zákonnej zástupkyne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie zmeškaného výživného za mesiace od 11/2014 do 03/2015 vo výške 77,02 Eur, bežného výživného vo výške 35,00 Eur mesačne od 01.04. 2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej oprávnenej, a to na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 31P/303/2014-14 zo dňa 24.11.2014. Poverením č. 5601 128934 zo dňa 09.03. 2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou EX 12/2015. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 07.05. 2014, súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal námietky proti exekúcii.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že mu záväzok nevznikol, nakoľko platil výživné pravidelne, čo dokladá kópiami poštových poukážok o úhrade výživného pre maloletú za mesiac 2/2015 a 3/2015 v celkovej výške 70,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že začatie exekučného konania nie je dôvodné a nemá oporu v zákone. Neuhradenie pomernej časti výživného za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur vzniklo z dôvodu prevzatia predbežného opatrenia na jeho osobné naliehanie priamo na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 15.12. 2014 a bolo uhradené dňa 23.04. 2015 priamo do pokladne súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd jeho námietkam proti exekúcii vyhovel. K svojmu podaniu povinný pripojil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04. 2015, fotokópie ústrižkov poštových poukazov podacie číslo 25 Balog nad Ipľom a podacie číslo 2081 Vinica, potvrdenie Mestského úradu v Banskej Bystrici a potvrdenie Obce Nemce o trvalom pobyte zákonnej zástupkyne oprávnenej. K námietkam povinného sa vyjadrila zákonná zástupkyňa oprávnenej, ktorá uviedla, že výživné jej od februára nebolo doručené, nakoľko bolo zaslané na trvalú adresu a keďže trvalá adresa je iba Mesto Banská Bystrica, nevedela sa k výživnému dostať, hoci opakovane bola na úrade, ale aj na pošte. Na pošte od nej žiadali číslo šeku, čo si prostredníctvom sms od povinného žiadala, avšak ten jej ho odmietol dať, preto jej ho nevedeli vyhľadať. Povinný zo zištných dôvodov jej sťažil prístup k peniazom na maloletú a dostal ju do finančnej tiesne. Povinný pozná aj jej korešpondenčnú adresu, nakoľko do decembra 2014 žil v spoločnej domácnosti na tejto adrese a prvé výživné poslal práve na túto korešpondenčnú adresu, čím vlastne dokázal, že vie, kde sa maloletá zdržiava. Nasledujúce výživné začal uhrádzať na adresu mesto Banská Bystrica. Ešte prvý takýto šek dostala, ale nasledujúce už
nie. Až po podaní trestného oznámenia sa v apríli 2015 dostala k zmeškanému výživnému. Exekúciu považuje za oprávnenú, keďže v predbežnom opatrení je uvedené, aby povinný plnil výživné vždy k 15- temu dňu k rukám matky a povinný výživné uhrádza 15-teho až 17-teho v mesiaci iba na pošte. Výživné sa k jej rukám tak dostane až po 20-tom dni v mesiaci, čím pravidelne mešká s platbou. V apríli na jeho podnet mu uviedla aj číslo účtu, ktorý využíva, ale povinný ho odmieta akceptovať. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd námietky povinného zamietol. K námietkam povinného proti exekúcii podal taktiež stanovisko poverený súdny exekútor, ktorý uviedol, že výživné ( pomernú časť ) za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur uhradil povinný dňa 23.04. 2015 na základe upovedomenia o začatí exekúcie priamo do pokladne súdneho exekútora, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Výživné za mesiac 12/2014 vo výške 35,00 Eur a výživné za mesiac 1/2015 vo výške 35,00 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 15.12. 2014, resp. dňa 15.01. 2015, teda s mesačným oneskorením. Tieto sumy sú v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené, nie sú predmetom exekúcie a neboli započítané do vymáhaného zameškaného výživného. Výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35,00 Eur a výživné za mesiac 3/2015 vo výške 35,00 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 23.02. 2015, resp. dňa 17.03. 2015 teda s mesačným oneskorením v deň, kedy malo byť výživné uhradené do rúk matky. Zákonná zástupkyňa maloletej prevzala výživné za mesiac 3/2015 a 4/2015 na pošte dňa 23.04. 2015, pričom uviedla, že výživné za mesiac 2/2015 a za mesiac 5/2015 uhradené nebolo a že povinný uhrádza výživné oneskorene. Povinný tieto sumy uhradil po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/492/2015-30 zo dňa 31.07.2015, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinného proti exekúcii zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že povinnosť uloženú mu predbežným opatrením súdu si plnil pravidelne mesačne cestou poštových poukážok slovenskou poštou. Platby prebiehali v termínoch, ako mu bol doručovaný dôchodok. Všetky platby prebehli v termínoch stanovených predbežným opatrením a nie s mesačným meškaním, ako je konštatované vo vyjadrení súdneho exekútora. Čo sa týka adresy doručovania ako dôkaz zaslal potvrdenie jej trvalého bývania, na ktorom si preberala výživné, ako aj potvrdenie obce Nemce, kde nie je vedená ani na prechodnom bývaní. Súd v predbežnom opatrení neurčil konkrétne, kde má posielať výživné, len konštatoval, že má byť doručené k rukám matky. Toto dodržiaval v plnom rozsahu v zmysle predbežného opatrenia, a keďže výživné preberala matka maloletej na oboch adresách, nemal vedomosť ani pochybnosť, že koná v rozpore s predbežným opatrením. Oprávnená dodnes nemá vyplatené výživné zásluhou zmanipulovanej exekúcie na základe neoverených tvrdení jej matky a účelového nepreberania a neinformovania povinného, že jej nebolo doručené ním zasielané výživné.
K odvolaniu povinného sa vyjadrila matka maloletej oprávnenej. Uviedla, že otec maloletej si uloženú vyživovaciu povinnosť v sume 35 Eur mesačne od začiatku neplnil včas. Prvé výživné poslal na adresu, kde sa aj on do decembra 2014 s nimi zdržiaval, ďalšie výživné z neznámych príčin poslal na adresu trvalého bydliska, ktorou je Mesto Banská Bystrica, hoci vedel, že nemá šancu k peniazom sa riadne dostať, takže januárový šek sa k nej dostal, ďalšie už nie. Povinný síce predložil potvrdenie z obecného úradu Nemce, že tu nemá pobyt, ale obecný úrad si v tomto rozporuje, keďže od roku 2011 je tu prihlásená na smeti aj s oboma maloletými deťmi a dokonca do decembra 2014 tu bol prihlásený aj otec maloletej. Tvrdenie, že ho neinformovala, že nemá výživné, je účelová lož z jeho strany, pretože mu to viackrát povedala ústne, ale aj sms správou ho vyzvala, aby jej oznámil čísla šekov, pretože na pošte jej ich nevedia vyhľadať, načo nereagoval. Spolupracovať začal až keď začalo exekučné konanie a keď podala trestné oznámenie za zanedbanie vyživovacej povinnosti. K peniazom sa dostala až po spolupráci s políciou, povinný však stále však uhrádza výživné po 15 dni v mesiaci. V sms správe mu dokonca poslala aj číslo účtu, na ktorý poberá výživné na staršieho syna, avšak povinný na tento účet odmietol posielať výživné.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Súd z predložených listinných dôkazov, a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 20.04.2015 a fotokópie obálky, v ktorej boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii (podané na pošte dňa 04. 05. 2015), zistil, že námietky proti exekúcii povinný podal v zákonnej 14-dňovej lehote. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietok povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu, alebo bránia jeho vymáhateľnost,i alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Povinný vo svojom podaní namietal, že mu záväzok nevznikol, nakoľko platil výživné pravidelne, čo dokladá kópiami poštových poukážok o úhrade výživného pre maloletú za mesiac 2/2015 a 3/2015 v celkovej výške 70,- Eur. Pomerná časť výživného za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur bola uhradená dňa 23.04. 2015 priamo do pokladne súdneho exekútora.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/303/2014-14 zo dňa 24.11.2014, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.11. 2014. Týmto uznesením bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej oprávnenej mesačne sumu 35,00 Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej. Od vydania exekučného titulu do dátumu začatia exekučného konania t.j. do 25.02.2015 mal povinný uhradiť oprávnenej výživné (pomernú časť ) za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur, výživné za mesiac 12/2014 vo výške 35 Eur, výživné za mesiac 1/2015 vo výške 35 Eur, výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35 Eur, výživné za mesiac 3/2015 vo výške 35 Eur, spolu 147,02 Eur.
Súd zistil že pomerná časť výživného za mesiac 11/2014 vo výške 7,02 Eur bola povinným uhradená dňa 23.04. 2015 priamo do pokladne súdneho exekútora po podaní návrhu na začatie exekučného konania. Výživné za mesiac 12/2014 vo výške 35 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 15.12.2014 a a výživné za mesiac 1/2015 vo výške 35 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 15.01.2015. Oprávnený tieto sumy v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil, nie sú predmetom exekúcie, neboli započítané do vymáhaného zameškaného výživného. Povinný v námietkach proti exekúcii tvrdil, že poštovou poukážkou s podacím číslom 25 podanou na pošte Balog nad Ipľom dňa 23.02.2015, teda ešte pred začatím exekučného konania, uhradil oprávnenej výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35,00 Eur. V podaní zo dňa 06.05.2015 súdny exekútor najskôr v bode 2 uviedol, že výživné za mesiac 2/2015 vo výške 35 Eur uhradil povinný prostredníctvom poštovej poukážky dňa 23.02.2015, v bode 5 na základe oznámenia matky maloletej oprávnenej uviedol, že výživné za mesiac 2/2015 do dnešného dňa nebolo uhradené. V podaní zo dňa 11.05.2015 súdny exekútor oznámil, že výživné za obdobie 2/2015 bolo zaslané poštovou poukážkou dňa 28.04.2015 do rúk matky. Podľa § 559 ods.1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), splnením dlh zanikne. Splnenie dlhu je právnym dôvodom zániku záväzkov. Dochádza k nemu jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh. I keď súčasná právna úprava pre občianskoprávne vzťahy výslovne nerieši otázku čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu, je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý dlh plní, resp. ktorú jeho časť. Vychádzajúc zo zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 a 3 Občianskeho zákonníka), súd má za to, že právo určiť, či započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí neprechádza na veriteľa ani v takom prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 zo dňa 07.07.2004). Rešpektujúc vyššie uvedenú zásadu občianskeho práva treba mať za to, že platbou zo dňa 23.02.2015 hradenou poštovou poukážkou s podacím číslom 25 podané na pošte Balog nad Ipľom bolo povinným hradené výživné pre oprávnenú za mesiac 2/2015. Podľa § 559 ods.2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 567 ods. 2 OZ peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave, alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Ustanovenie § 567 ods. 2 OZ upravuje odlišne od všeobecnej zásady iba okamih splnenia a to pre prípad plnenia peňažného dlhu prostredníctvom poštového podniku, to znamená prostredníctvom pošty, ako sa to stalo podľa vyjadrenia povinného v prípade úhrady výživného za mesiac február 2015. Ak ide o plnenie peňažného dlhu veriteľovi, toto plnenie spočíva v odovzdaní finančných prostriedkov. V prípade, ak veriteľ (prípadne iná oprávnená osoba ) peniaze neprevezme, teda nie sú mu doručené, nie je dlh splnený a potom nie je možné hovoriť o okamihu splnenia. Je potom rizikom dlžníka, povinného, či peňažná zásielka bola skutočne doručená veriteľovi, matke maloletej oprávnenej . V tomto prípade o to viac, že výživné doručoval povinný na adresu Mesto Banská Bystrica, v registri obyvateľov hlásený pobyt bezdomovca. Podľa vyjadrení matky malolete,j ako aj z obsahu exekučného titulu vyplýva, že adresu bydliska maloletej oprávnenej a jej matky pozná, keďže na tejto adrese podľa exekučného titulu donedávna býval spolu s nimi. Povinný v konaní nepreukázal, že výživné vymáhané v predmetnom exekučnom konaní bolo uhradené v celom rozsahu do začatia exekučného konania t.j. do dňa 25 02. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Povinný nepredložil súdu listinné dôkazy, ktorými by preukázal skutočnosť, že výživné na oprávnenú platí riadne a včas v súlade s exekučným titulom. Pod dobrovoľným plnením výživného treba rozumieť povinnosť plniť riadne a včas, t.j. plniť výživné jednak v súdom stanovenej výške a jednak v lehote jeho splatnosti. Pritom čo i len jediné nedodržanie termínu uhradiť výživné zo strany povinného preukazuje dôvodnosť exekúcie. Podľa predložených listinných dôkazov povinný pravidelne mešká s úhradami výživného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne (povinný nepreukázal riadne a včasné uhrádzanie výživného), exekúcia začala oprávnene, pretože boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. S platbami výživného, na ktoré sa povinný odvoláva v námietkach proti exekúcii, k plneniu ktorých došlo až po začatí exekučného konania, sa súd ex offo vysporiada v súvislosti s rozhodnutím o prípadnom (čiastočnom) zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.