Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-471-2010.pdf
PDF · 117.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/471/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateliek E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., R. XX a 2) P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., R. XX obe zast. JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Brezno, ČSA 5 proti odporkyni D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. XX zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Brezno, Moyzesova 12 o neplatnosť závetu a listiny o vydedení takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že závet a listina o vydedení napísaná neb. D. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T., R. XX formou notárskej zápisnice spísanej JUDr. Štefanom Demianom, notárom so sídlom v Brezne, B. Němcovej 8 pod číslom N 34/2010, Nz 10405/2010, NCRIs 10577/2010 dňa 25. 03. 2010 sú n e p l a t n é.
II. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľkám trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 Eur, zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 450,-Eur k rukám navrhovateliek a trovách právneho zastúpenia vo výške 944,87 Eur na účet právnej zástupkyne navrhovateliek, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu na účet Okresného súdu Brezno trovy konania vo výške 48, 09 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľky sa podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ktoré mal spísať ich otec D. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T., R. XX formou notárskej zápisnice, a to JUDr. Štefanom Demianom, notárom so sídlom v Brezne, B. Němcovej 8 pod číslom N 34/2010, Nz 10405/2010, NCRIs 10577/2010 dňa 25. 03. 2010. Svoj návrh odôvodnili tým, že v predmetnej notárskej zápisnici sú nesprávne uvedené základné údaje o ich osobách - dátumy narodenia, pri navrhovateľke v rade 1) je uvedené nesprávne priezvisko a zároveň sú zle uvedené bydliská. Taktiež uviedli, že dôvod vydedenia ako bol uvedený v listine o vydedení sa nezakladá na pravde, pretože ony otca navštevovali a prejavovali o neho záujem. Je pravdou, že sa o neho nemohli osobne starať z dôvodu ich rodinných a pracovných povinností a vzdialenosti ich bydlísk, ale starostlivosť zabezpečovala ich matka - bývalá manželka poručiteľa. Podľa ich vyjadrenia, poručiteľ neurobil závet a listinu o vydedení slobodne a vážne, pretože trpel závažným ochorením - rakovinou hltana a v čase spísania notárskej zápisnice ako onkologický pacient užíval silné lieky proti bolesti, čo malo vplyv na jeho rozpoznávanie, konanie a rozhodovanie. Vzhľadom na jeho chorobu mal problémy zrozumiteľne sa vyjadrovať, bolo ho ťažko rozumieť a na vyjadrovanie používal aj písanie. Preto mal byť pri vyhotovení predmetnej zápisnice analogicky použitý § 51 zákona č. 323/1992 Zb. a notárska zápisnica mala obsahovať rukou poručiteľa písaný dodatok, že ju čítal a že ju schvaľuje. Navrhovateľky tiež uviedli, že sa len z výpisu z katastra nehnuteľností dozvedeli, že odporkyňa sa na základe darovacej zmluvy stala výlučnou
vlastníčkou bytu, ktorý bol dovtedy vo výlučnom vlastníctve ich otca. Taktiež uviedli, že poručiteľ nebol vzhľadom na svoj stav spôsobilý na uskutočnenie takého právneho úkonu.
Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jej vyjadrenia skutočnosti uvádzané v návrhu sú nepravdivé a zavádzajúce. Je potrebné rešpektovať vôľu poručiteľa, ktorý sa sám bez vplyvu iných osôb rozhodol prejaviť svoju poslednú vôľu zriadením závetu a listiny o vydedení. Zákonné dôvody vydedenia boli dané, pretože navrhovateľky neprejavili o poručiteľa šesť rokov žiadny vážny záujem, nedali mu najavo psychickú ani morálnu podporu. Administratívne nepresnosti v osobných údajoch navrhovateliek vznikli z dôvodu, že poručiteľ nemal presné informácie o pobyte svojich dcér. Aj keď bol vážne chorý, rozpoznal svoje konanie a chápal súvislosti a dôsledky prejavenej vôle, teda nešlo o žiadnu poruchu zdravia, ktorá by úkon robila neplatným. Notárska zápisnica je verejná listina a údaje v nej uvedené platia, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ona sa o poručiteľa starala spolu s matkou a dcéry ho vôbec nenavštevovali. Čo sa týkalo darovacej zmluvy, tak uviedla, že poručiteľovi požičala peniaze na predčasné splatenie úveru na byt, dňa XX. XX. XXXX spísali zmluvu o pôžičke, a preto on tento byt na ňu prepísal darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX.
Vo veci bolo dňa 17. 12. 2013 rozhodnuté rozsudkom č.k. 5C/471/2010-159 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/471/2010-177, ktorým súd návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania navrhovateľkám a štátu. Uznesením č.k. 16Co/502/2014-201 zo dňa 19. 03. 2015 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. 12. 2013 síce vyplýva, že súd oboznámil s listinami, ktoré boli doložené do spisu od posledného pojednávania, a to najmä so znaleckým posudkom MUDr. Hajtmana, takýto postup však nie je možné zamieňať s postupom podľa § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, kedy súd vykonáva dokazovanie listinami, ktoré sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah (v prípade, ak je nariadené pojednávanie). Pokiaľ sa ale dôkaz (v súdenej veci listinou) nevykonal zákonným spôsobom, bola postupom súdu odňatá účastníkom možnosť konať pred súdom. Predmetný znalecký posudok bol doručený obom stranám v konaní a obe strany sa k nemu aj písomne vyjadrili.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 04. 03. 2016, na ktoré sa nedostavila navrhovateľka v rade 1), ktorú ospravedlnila jej právna zástupkyňa, s tým, že súhlasila, aby sa vec prejednala a rozhodla v jej neprítomnosti. Bez ospravedlnenia sa nedostavil právny zástupca odporkyne ani odporkyňa, pričom predvolanie na pojednávanie spolu so znaleckým posudkom MUDr. Konôpku č. X/XXXX a výzvou na vyjadrenie k tomuto znaleckému posudku boli doručené dňa 12. 02. 2016, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov, výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, znaleckými posudkami a ostatnými listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 5C/471/2010, najmä návrhom na začatie konania, úmrtným listom č.l. 4, notárskou zápisnicou č.l. 5 a nasl., potvrdením o pobyte č.l. 6, čestným vyhlásením č.l. 7, vyjadrením odporkyne č.l. 17, čestnými prehláseniami č.l. 51, 52, 53, správou z NsP Banská Bystrica č.l. 74 a nasl., správou z NsP Brezno č.l. 78, potvrdeniami č.l. 89 a nasl., vyjadrením odporkyne č.l. 108, vyjadrením navrhovateliek č.l. 113, 114, e - mailovou komunikáciou so znalcami č.l. 116 a nasl., znaleckým posudkom MUDr. Hajtmana č. X/ XXXX, vyjadrením navrhovateliek k znaleckému posudku č.l. 139, vyjadrením odporkyne k znaleckému posudku č.l. 140 a nasl., vyjadrením k podaniu odporkyne č.l. 146 a nasl., podaním odporkyne č.l. 154, uznesením krajského súdu č.l. 201 a nasl., znaleckým posudkom MUDr. Konôpku č. X/XXXX, vyjadrením navrhovateliek k znaleckému posudku z č.l. 237 a nasl. a návrhu navrhovateliek v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476d OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
Podľa § 46 veta prvá zákona č. 323/1992 Zb. (ďalej len "Notársky poriadok"), notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.
Podľa § 47 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Podľa § 51 ods. 1 Notárskeho poriadku, ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje.
Právny úkon je najdôležitejšia objektívna právna skutočnosť, ktorá spočíva vo vedomom ľudskom konaní a je určovaný prejavom vôle, zameraním prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Pri právnom úkone musí existovať zhoda vôle a jej prejavu. Absencia vôle a prejavu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Pri zriaďovaní závetu sa vždy musí dbať na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, a okrem toho aj na dodržanie náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti (§ 476 až 479 OZ). Odôvodňuje to skutočnosť, že poručiteľov závet sa uplatní až v čase, keď on už nežije, a preto už nebude možné prostredníctvom neho zistiť, či vôbec zamýšľal závet zriadiť, prípadne čo jeho zriadením sledoval (čo chcel ním dosiahnuť). Obdobne to platí aj pre vydedenie ako jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a OZ taxatívne uvedeného dôvodu. Prísne podmienky a formálne požiadavky na listinu, ktorou je závet, prípadne vydedenie, majú svoje opodstatnenie. V prípade závetu aj listiny o vydedení ide o právny úkon osoby, ktorá v čase, keď nastanú účinky jeho poslednej vôle, je už mŕtva a v prípade pochybností o jej skutočnej vôli nie je možné nejasnosti odstrániť priamo, napríklad výsluchom alebo písomným úkonom poručiteľa, dajú sa dovodiť len nepriamo. Zákon preto stanovil presné pravidlá a požiadavky tak pre závet ako aj vydedenie, pričom v prípade, že nie je riadne dodržaná ich forma, prípadne obsahové náležitosti predpísané zákonom, ako je citované vyššie, sú závet aj listina o vydedení neplatné.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa 25. 03. 2010 bola v mieste trvalého bydliska D. P., nar. XX. XX. XXXX (otca navrhovateliek a brata odporkyne) D. P. podpísaná notárska zápisnica č. N 34/2010, Nz 10405/2010, NCRIs 10577/2010, ktorú vyhotovil JUDr. Štefan Demian, notár so sídlom v Brezne, B. Němcovej 8. Touto notárskou zápisnicou D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., A. F. XXXX/XX zriadil pre prípad svojej smrti závet, v ktorom všetok svoj majetok, najmä hnuteľný, nehnuteľný, prípadne majetkové práva pre prípad svojej smrti odkázal svojej sestre D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. - E., C. XXXX/XX (odporkyni). Zároveň pristúpil k vydedeniu svojich dvoch dcér (navrhovateliek), a to E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. a P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.
- C.. Ako dôvod vydedenia je uvedená skutočnosť, že roky o neho neprejavujú záujem, ktorý by mali ako dcéry o otca prejavovať, najmenej 6 rokov ho nenavštívili ani mu nenapísali, a to ani pri príležitosti jeho narodenín, menín, vianočných sviatkov, Nového roka a počas posledného polroka, keď bol jeho stav mimoriadne vážny mu neposkytli potrebnú starostlivosť a opateru počas jeho choroby. Zároveň sa dôsledky vydedenia majú vzťahovať aj na všetkých potomkov E. P. a P. P.. V tejto notárskej zápisnici sú neprávne uvedené dátumy narodenia oboch dcér (navrhovateliek), priezvisko navrhovateľky v rade 1), ako aj ich bydliská. Súčasťou notárskej listiny bolo aj prehlásenie, že počas jeho hospitalizácie v nemocnici dal svojej bývalej manželke I. P. platobnú kartu s tým, aby za neho zaplatila nevyhnutné platby spojené s užívaním bytu. Nakoľko sa však dozvedel, že z účtu vybrala podstatne vyššiu sumu, ktorú mala dať jeho dcéram, pretože si to údajne on želal, tak táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, pretože vzhľadom na uvedené dôvody vydedenia v žiadnom prípade nemohol chcieť, aby akúkoľvek čiastku z jeho peňazí dala bývalá manželka jeho dcéram.
Svedkyňa I. P., matka navrhovateliek a bývalá manželka poručiteľa vo svojom čestnom prehlásení (č.l. 7) a výpovedi na pojednávaní (č.l. 58, 59) uviedla, že s poručiteľom sa rozviedli v roku 2003. Po rozvode chodil za navrhovateľkami resp. navrhovateľky chodili za ním, on nemal priateľov, iba spolupracovníkov. Brata a sestru (odporkyňu) vôbec nenavštevoval, mamu raz za čas. Dcéram nikdy nezakazovala sa s ním stretávať, navrhovateľka v rade 2) za ním chodila dvakrát do roka, keďže žije a pracuje v Prahe, mala však u neho stále hlásený trvalý pobyt, navrhovateľka v rade 1) za ním chodila aj každý mesiac. Keď odporca ochorel na rakovinu, tak s ním bola svedkyňa v kontakte, posielal jej SMS, ona za neho posielala potvrdenia o pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi, chodila k nemu a pomáhala mu až do februára 2010, kedy sa jeho matka a sestra, ktoré boli v tom čase prítomné, postavili proti tomu, aby sa s poručiteľom opäť zobrali. Jeho sestra jej zakázala k nemu chodiť, preto sa urazila a prestala chodiť. Podľa jej vyjadrenia, poručiteľ mal v tom čase chrapľavý hlas, keď nevedel odpovedať, tak napísal a keď nerozumela, čo hovorí, poslal SMS.
Svedkyňa I. P., matka poručiteľa vo svojej výpovedi (č.l. 56, 57) uviedla, že sa o poručiteľa posledného pol roka pred jeho smrťou starala deň a noc, s odporkyňou mu poriadili v byte. Poručiteľ veľmi zle rozprával a keď prišiel notár do bytu, doniesol už napísanú zmluvu a nejaké papiere, poručiteľ pošepky rozprával, potichu, a preto ona požiadala notára, aby to prečítal nahlas, čo on urobil, poručiteľ s tým súhlasil a podpísal.
Svedkovia R. R., O.. I. H. a H. R., bývalí spolupracovníci poručiteľa, vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že poručiteľ mal svoje dcéry rád, keď sa hovorilo o rodine, tak ich spomínal, tešil sa na ne, ostatnú rodinu nespomínal. Svedok H. R. uviedol, že keď ho bol odviezť do nemocnice do Banskej Bystrice, tak vtedy sa s odporkyňou stretol prvýkrát a ona sama mu povedala, že kto je a že neboli s poručiteľom v kontakte. Poručiteľovi bolo veľmi zle rozumieť, musel sa s ním rozprávať tak, že sa mu pozeral na ústa a veľmi pozorne počúvať a vzhľadom na jeho zlý rečový prejav on nemal na ňom ako badať zmeny v myslení alebo rozumnom uvažovaní.
Svedok D. J. vo svojej výpovedi (č.l. 101, 102) uviedol, že s poručiteľom sa spoznali v roku 1997, boli spolupracovníci a postupom času sa z nich stali dobrí kamaráti. Keď poručiteľ spomínal rodinu, hovoril iba o svojich dcérach, hlavne o navrhovateľke v rade 2), ktorá keď mala prísť, tak to boli jeho najšťastnejšie chvíle, mal rád aj druhú dcéru (navrhovateľka v rade 1), ale nie až tak veľmi. Sestry, bratov nespomínal a mamu iba málo. Mal veľmi dobrú pamäť, pamätal si všetko, v práci bol veľmi zodpovedný, ale doma mal neporiadok. Naposledy bol poručiteľa pozrieť dva alebo tri dni pred smrťou v nemocnici. Poručiteľ plakal, bál sa smrti, hovoril veľmi nezrozumiteľne, v podstate brblal.
Zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa súd zistil, že tento trpel zhubnou nádorovou chorobou hltana, kde mu bol v októbri - novembri 2009 diagnostikovaný neoperabilný karcinóm ústnej časti hltana a
koreňa jazyka s metastázami v krčnom lymfatickom systéme. V priebehu posledných mesiacov života bol dlhodobo hospitalizovaný v nemocniciach (od 30. 11. 2009 do 05. 02. 2010, od 27. 02. 2010 do 04. 03. 2010 a následne od 26. 03. 2010 až do svojho úmrtia). Medzitým bol aj viackrát na kontrolách a kratších hospitalizáciách. Preto súd tvrdenie jeho matky, že sa o neho 6 mesiacov pred smrťou starala deň - noc nepovažoval za dostatočne preukázané, keďže väčšinu času strávil v nemocnici.
V priebehu konania bol prof. MUDr. Andrejom Hajtmanom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia (ďalej len "ORL") vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že v čase spísania závetu a listiny o vydedení (25. 03. 2010) rakovinová choroba poručiteľa progredovala (rozrastala sa), bol extrémne slabý, zle sa mu dýchalo, nemohol spávať, mal bolesti v hltane a krku, bolelo ho brucho, mal metastázami zväčšenú pečeň, susp. metastázu i v žuvacom svale. Stále užíval bežné i morfiové analgetiká a lieky na liečbu úzkostnej poruchy, proti nadmernému psychickému vypätiu a strachu a na poruchy spánku. Hneď nasledujúci deň (26. 03. 2010) bol v celkovo zlom zdravotnom stave pre infaustnú (nepriaznivú až beznádejnú) prognózu hospitalizovaný na internom oddelení NsP Brezno, kde zotrval až do jeho smrti dňa XX. XX. XXXX. Psychický a fyzický stav človeka s pokračujúcou a šíriacou sa rakovinou je a priori veľmi negatívne modifikovaný. Pokračujúce rakovinové ochorenie, katabolizmus, zmeny (rozvrat) vnútorného prostredia, lieky, úzkosť, strach každé samostatne a o to významnejšie ich kombinácia veľmi negatívne mení myšlienkové pochody chorého. Pacient trpí fyzicky, psychicky sa vysporiadava so strachom z blízkej budúcnosti, stáva sa pasívnym, precitliveným, manipulovateľným, neochotným vzdorovať, bojovať o čokoľvek, upnutým na najbližšie okolie a prítomných. Je známe, že aj paliatívna liečba utrpenia fyzicky a psychicky alterovaného chorého s rozmáhajúcou sa rakovinou - aplikácia kombinácie morfiových analgetík s liekmi vplývajúcimi na psychiku človeka spôsobuje aj zmätenosť, apatiu, narušenie myšlienkových pochodov, významne zhoršuje sústredenosť, pamäť a rečový prejav.
Z medicínskeho hľadiska teda bolo nesporné, že poručiteľ mal v čase spísania predmetného závetu a listiny o vydedení významne zníženú rozpoznávaciu schopnosť a mal zmeny kognitívnych a zmyslových schopností (zmeny vnímania a rozpoznávania), čo podstatnou mierou zásadne negatívne ovplyvňovalo jeho bežné (späť, bdieť, jesť, rozprávať sa...) aj čistú myseľ vyžadujúce myšlienkové úkony (dôležité zmeny názoru, racionálne úvahy, stanoviská, ktoré významným spôsobom ovplyvnia existujúci stav, perspektívne rozhodnutia vyžadujúce hlbšiu analýzu, sústredenie sa, plánovanie, pevnú vôľu...), teda z lekárskeho hľadiska nebol do plnej miery spôsobilý na zásadný právny úkon v čase, keď bol urobený. Z hľadiska jeho rečového prejavu vzhľadom na pokročilú rakovinu hltana, rozsiahlu chorobu hltacích orgánov, jej progresiu i vedľajšie účinky radikálnej onkologickej liečby, ktoré negatívne ovplyvnili i hlasotvorný orgán - hrtan a zhoršili aj funkciu periférnych rečových orgánov v ústnej dutine, jazyka, líc a úst, keď pri slovnom prejave chripel, mal slabý hlas alebo len šepkal ("reč s horúcim zemiakom v ústach") a jeho hlasovo-rečové komunikačné problémy zhoršovala celková slabosť a postupujúce chradnutie organizmu, mohla byť jeho reč syntakticky správna, ale určite bola málo zreteľná až nezrozumiteľná (strany 27, 28 znaleckého posudku).
Znalec zároveň konzultoval stav poručiteľa aj s MUDr. Alenou Mažgútovou, PhD. (Psychiatrická klinika JLFUK a UNM v Martine), kde bolo zistené, že pokročilé rakovinové ochorenie, zmeny vnútorného prostredia, patologické metabolity vlastného tela, maligná bolesť, užívanie liekov (kombinácia morfiových preparátov s liekmi ovplyvňujúcimi psychiku), celkový zlý psychický a fyzický stav - každá z týchto príčin samostatne a o to viac v kombinácii mení (zužuje) fungovanie a myšlienkové pochody človeka jednostranne na zaoberanie sa situáciou, čo prakticky možno charakterizovať ako ťažký stupeň kvalitatívnej poruchy vedomia (strany 17, 18 znaleckého posudku).
Vzhľadom na námietku odporkyne, že znalecký posudok mal vypracovať znalec z odvetvia psychiatria, súd nariadil aj znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Jánom Konôpkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Ten vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol, že v čase spísania predmetných dokumentov nebohý D. P. trpel okrem iného aj na organické poškodenie mozgu, ktorého prejavy bol potencované (zvýraznené) závažným neliečiteľným onkologickým ochorením a celkovou postupnou kachektizáciou (chudnutím a chradnutím), metabolickým rozvratom vnútorného prostredia a kombináciou liekov s tlmivým účinkom na CNS. Jeho rozpoznávacia schopnosť bola v čase spísania závetu a listiny o vydedení s vysokou pravdepodobnosťou (blížiacou sa k istote) významne znížená, teda nebola plne zachovaná v zmysle schopnosti v plnej miere pochopiť význam a dôsledky tak závažného aktu o aký sa v danom prípade jednalo. Organické poškodenie CNS v kombinácii s nasadenou liečbou,
kde každý z užívaných liekov (Sevredol, Transtec, Tramal, Lyrica, Frontin, Lexaurin, Diazepam) má tlmivý efekt na centrálny nervový systém a môže sám o sebe (o to viac v kombinácii s ostatnými) znižovať kognitívne (rozpoznávacie) funkcie, mohli a s najväčšou pravdepodobnosťou aj výrazne ovplyvnili rozumové a vôľové schopnosti poručiteľa do takej miery, že uviedol do závetu nesprávne údaje svojich dcér (navrhovateliek). Poručiteľ sa v čase vyhotovenia notárskej zápisnice dňa 25. 03. 2010 vzhľadom na organické poškodenie mozgu nachádzal v stave, ktorý ho robil pre tento úkon zdravotne nespôsobilým. Bolo u neho prítomné trvalé (nie prechodné) poškodenie centrálneho nervového systému na organickom podklade (CT vyšetrením verifikovaná kôrová cerebrálna a cerebellárna atrofia). Znalec ďalej uviedol, že pojem jasný alebo lucídny okamih sa používa zvyčajne v zmysle prechodného a krátkodobého ústupu chorobných prejavov pri kvalitatívnych alebo kvantitatívnych poruchách vedomia. U postihnutých organickým poškodením mozgu sa jedná o postupne sa stále zhoršujúce a nezvratné narušenie kognitívnych funkcií, súdnosti a logického uvažovania, pamäti a orientácie, ktoré trvalo narušujú rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Zdravotný stav poručiteľa bol v čase uskutočňovania právneho úkonu v takom štádiu (vplyvom viacerých uvedených príčin), že nebol schopný v dostatočnej miere plne pochopiť význam a uvedomiť si dôsledky takého závažného právneho úkonu, o aký v tomto prípade išlo. Znalec sa zároveň plne stotožnil aj vyjadrením znalca prof. MUDr. Hajtmana, PhD., že z medicínskeho hľadiska bolo nesporné, že poručiteľ mal v čase spísania predmetného závetu a listiny o vydedení významne zníženú rozpoznávaciu schopnosť a mal zmeny kognitívnych a zmyslových schopností (zmeny vnímania a rozpoznávania), čo podstatnou mierou zásadne negatívne ovplyvňovalo jeho bežné aj čistú myseľ vyžadujúce myšlienkové úkony (dôležité zmeny názoru, racionálne úvahy, stanoviská, ktoré významným spôsobom ovplyvnia existujúci stav, perspektívne rozhodnutia vyžadujúce hlbšiu analýzu, sústredenie sa, plánovanie, pevnú vôľu...), teda z lekárskeho hľadiska nebol do plnej miery spôsobilý na zásadný právny úkon v čase, keď bol urobený (strany 29,30 znaleckého posudku).
Zo znaleckých posudkov, ako aj z výpovedí účastníkov a svedkov bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľ mal veľké problémy s rečovým prejavom, jeho rozprávanie bolo nezrozumiteľné, používal aj písomnú formu namiesto rečového prejavu a táto situácia sa podstatne zhoršovala s postupujúcou chorobou - rakovinou, ktorá postihla hltan a rozširovala sa aj do ostatných oblastí v jeho tele a jeho rečový prejav podstatne sťažovala resp. ho robila takmer nezrozumiteľným, a preto má súd za to, že nebol schopný prerozprávať skutočnosti tak, ako sú uvedené v notárskej zápisnici. Ako vyplynulo z výpovede matky poručiteľa, notár sa do miesta bydliska poručiteľa dostavil už s hotovou listinou, ktorú poručiteľ len podpísal, dokonca aj prečítal mu ju notár a nie on sám. Súd má za to, že v tomto prípade mala byť analogicky použitá osobitná forma notárskej zápisnice podľa § 51 Notárskeho poriadku ako pri nemej osobe, teda, že mala ako obligatórnu náležitosť obsahovať dodatok písaný vlastnou rukou závetcu (poručiteľa), že ju čítal a že ju schvaľuje.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd tiež za to, že závet a listina o vydedení spísané formou notárskej zápisnice neboli prejavom vôle poručiteľa. Obidva tieto úkony spísané pár dní pred smrťou v takom vážnom zdravotnom stave v akom sa nachádzal poručiteľ, ktorý bol hneď nasledujúci deň po jej podpísaní hospitalizovaný v nemocnici (kde o dva týždne aj zomrel) nie sú podľa názoru súdu právnymi úkonmi, ktoré boli urobené vážne a slobodne. Ako vyplynulo aj zo znaleckých posudkov, na správanie sa poručiteľa v tomto čase mali značný vplyv lieky, ktoré trvale užíval vo vysokých dávkach, ovplyvňovali jeho myšlienkové pochody a pod ich vplyvom ani nemohol byť dostatočne schopný vysvetliť, že chce spísať závet aj listinu o vydedení. Okrem toho trpel aj na organické poškodenie mozgu, bolo u neho prítomné trvalé (nie prechodné) poškodenie centrálneho nervového systému na organickom podklade, ktoré ho robilo neschopným na vykonanie takého právneho úkonu. Jeho vzťah s dcérami bol dobrý, čo bolo jednoznačne preukázané výpoveďami navrhovateliek aj svedkov a z týchto dôkazov nemal súd preukázané, žeby poručiteľ, ako osoba vyrovnávajúca sa na konci života so všetkými v znaleckých posudkoch opísanými bolesťami, chcel svoje dcéry zbaviť dedičstva. Je len prirodzené, že vzhľadom na vzdialenosť ich bydlísk, rodinný a pracovný život bolo možné, aby poručiteľa navštevovali len sporadicky. To, že ho navštevovali a boli s ním v kontakte bolo počas jeho života zrejmé z jeho správania, keďže o nich hovoril len pekne a tešil sa na ich návštevy, ktoré skutočnosti boli preukázané aj výpoveďami svedkov (č.l. 92, 93, 95, 100, 101). Nakoniec aj samotná odporkyňa v priebehu súdneho konania uviedla, že hmotnoprávne dôvody vydedenia neboli dané, čo podľa nej vyplynulo z vykonaných dôkazov.
Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateliek a závet aj listinu o vydedení, ktoré spísal poručiteľ formou notárskej zápisnice určil za neplatné, pretože neboli vyhotovené osobitnou formou
notárskej zápisnice, ktorá mala byť v tomto prípade použitá ako aj z dôvodu, že právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, pretože poručiteľ sa nachádzal v duševnom stave - trvalej duševnej poruche, ktorý ho robil na tento úkon neschopným.
Súd nevykonal navrhnuté dôkazy - výsluchy O.. G. H. (susedy poručiteľa), R. T. (sestry exmanželky poručiteľa), ani I. T. a I. G., dcér odporkyne. Ich vypočutie súd nepovažoval za potrebné, pretože z doposiaľ vykonaného dokazovania boli zistené všetky skutočnosti nevyhnutne potrebné na rozhodnutie vo veci a prípade prvých dvoch menovaných sa mala preukázať iba skutočnosť, že bývalá manželka poručiteľa sa o neho starala, čo však nie je v tomto konaní podstatné, keďže ona nie je neopomenuteľnou dedičkou, ani účastníčkou konania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľkám ako účastníčkam v konaní úspešným priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 Eur, zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 450,-Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 944,97 Eur (za 2 úkony právnej služby v roku 2010 po 55,49 Eur - príprava a prevzatia zastúpenia, podanie návrhu na súd, 5 úkonov právnej služby v roku 2012 po 58,69 Eur - účasť na pojednávaní dňa 02. 05. 2012, dňa 23. 05. 2012 (za dva úkony), dňa 21. 11. 2012, dňa 30. 11. 2012, za 3 úkony právnej služby v roku 2013 po 60,07 Eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k znaleckému posudku, písomné podanie na súd - vyjadrenie k podaniu odporkyne, účasť na pojednávaní dňa 17. 12. 2013, za 1 úkon právnej služby v roku 2014 po 61,84 Eur - písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu, za 1 úkon právnej služby v roku 2015 po 64,53 Eur - účasť na pojednávaní dňa 17. 07. 2015, za 2 úkony právnej služby v roku 2016 po 66,- Eur - písomné podanie na súd - vyjadrenie k znaleckému posudku, účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2016, 2x režijný paušál za rok 2010 po 7,21 Eur, 4x režijný paušál za rok 2012 po 7,63 Eur, 3x režijný paušál za rok 2013 po 7,81 Eur 1x režijný paušál za rok 2014 po 8,04 Eur, 1x režijný paušál za rok 2015 po 8,39 Eur, 2x režijný paušál za rok 2016 po 8,58 Eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 13, § 13a ods. 1 písm. c), d), § 14 ods. 1 písm. a), c), d) (v znení účinnom do 30. 06. 2013), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Odmenu za jeden úkon právnej služby v roku 2014 súd priznal vo výške 61,84 Eur a nie 61,87 Eur, ako si uplatnila právna zástupkyňa navrhovateliek, pretože výpočtový základ za rok 2014 bol vo výške 804,- Eur a z toho 1/13 predstavuje sumu 61,84 Eur.
Podľa § 148 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Súd zaviazal neúspešnú odporkyňu na náhradu trov štátu spolu vo výške 48,09 Eur spočívajúcich v časti priznaného znalečného znalcovi prof. MUDr. Andrejovi Hajtmanovi, PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok v tomto konaní, ktoré nebolo hradené preddavkom, a to vo výške 28,08 Eur (uznesenie č.k. 5C/471/2010-134 zo dňa 09. 07. 2013), v časti priznaného znalečného znalcovi MUDr. Jánovi Konôpkovi, ktorý vypracoval znalecký posudok v tomto konaní, ktoré nebolo hradené preddavkom, a to vo výške 15,28 Eur (uznesenie č.k. 5C/471/2010-232 zo dňa 09 .02. 2016) a v svedočnom vo výške 4,73 Eur, ktoré bolo vyplatené svedkyni Viere Vénosovej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 O.s.p., musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).