Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-37-2022.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. Q., nar. XX. XX. XXXX a L. Q., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matka: Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. O. XXX/XX, E. a otec: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Z. XX, E., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/130/2020-119 zo dňa 13. 05. 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté deti X. a L. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s deťmi tak, že tento je oprávnený sa s deťmi stretávať od piatku od 17,00 hod. do nedele do 16,00 hod., a to v týždni, ktorý 7 dní vopred otec oznámi matke s tým, že otec deti v čase začatia styku vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku deti matke vráti v mieste bydliska matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Upravený bol tiež styk počas vianočných sviatkov a ďalšími výrokmi súd zaviazal otca k povinnosti od 09. 07. 2020 prispievať na výživu maloletej X. a maloletého L. výživné mesačne sumou 130,- eur na každé dieťa vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. Súd vypočítal dlžné výživné za obdobie od 09. 07. 2020 do 31. 05. 2022 vo výške 3 042,20 eur a otcovi uložil povinnosť toto zaplatiť formou mesačných splátok vo výške 100,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh matky na určenie výživného zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 24, § 25, § 36, § 62, § 75 a § 77 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom sa zhodli na úprave práv a povinností k maloletým deťom v rozsahu zverenia detí do výchovy a úprave styku, avšak nedokázali sa dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti. Súd s prihliadnutím na záujmy maloletých detí schválil dohodu ohľadom zverenia do výchovy a úpravy styku a následne v súlade so schopnosťami a možnosťami rodičov, ako aj odôvodnenými potrebami maloletých detí stanovil otcovi výšku vyživovacej povinnosti. Súd mal preukázané príjmy a výdavky rodičov, pričom súd zdôraznil, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že v minulosti otec maloletého dieťaťa dosahoval aj priemernú čistú mzdu spolu s náhradami 2 545,- eur, pričom v čase rozhodovania o výživnom otec maloletých detí poukazoval na ním nižší dosahovaný
príjem. Tieto tvrdenia sa súdu zdali nelogické, aby za dosiahnutím nižšieho príjmu vycestoval za prácou do zahraničia. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania nemá.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí. Namietal správnosť záverov súdu ohľadom stanovenia výšky výživného na maloleté deti, ako aj stanovenie zameškaného výživného a výšku mesačnej splátky. Podľa jeho názoru by súd nemal robiť rozsudky na základe dohadov, dedukcií a konšpirácií o potencionálnych príjmoch, ale rozsudok má vychádzať z faktov. Súd výšku stanovil z príjmu, ktorý by mohol mať, nie podľa toho, aký príjem má reálne. Uviedol, že pracovať do zahraničia odišiel z dôvodu pandemickej situácie a aj z toho dôvodu, že matka mu bránila v styku s maloletými deťmi a takto odlúčenosť od detí znášal lepšie psychicky. Uviedol tiež, že sa mu zdá prehnané zhodnotenie výdavkov, ktoré preukazovala matka ako nevyhnutné na zabezpečenie základných potrieb pre maloleté deti. Podľa neho deti jedia málo, čo ho aj mrzí, ale ich stravovacie návyky nedokáže zmeniť. Nadhodnotený je tiež výdavok zo strany matky na zabezpečenie obuvi a oblečenia pre deti, ako aj ďalších vecí, ako je drogéria, resp. výdavky na sunar pre dcéru. Okrem toho matka sa môže plnohodnotne zamestnať, pretože dcéra by mala nastúpiť od septembra do materskej školy. Podľa jeho výpočtov sú mesačné náklady na obe deti maximálne 300,- eur, z ktorých je ochotný matke platiť polovicu. Jeho priemerný mesačný príjem, od kedy opustil spoločnú domácnosť, predstavuje 341,- eur. Po odrátaní výživného mu neostane ani životné minimum. Okrem toho má aj ďalšie výdavky, a to platby na osobný bankrot v sume 14,- eur a 100,- eur exekúciu. Finančne mu tak musí vypomáhať jeho terajšia partnerka, rodina a kamaráti. Pokiaľ by súd ponechal určené výživné a zameškané výživné, toto nebude môcť splácať, čo povedie k tomu, že bude trestne stíhaný, čomu sa však chce samozrejme vyvarovať, nakoľko by to nebolo ani v záujme maloletých detí. Žiadal preto opätovne prehodnotiť výdavky na deti, zistiť jeho skutočný príjem a v súlade s tým upraviť mesačnú výšku výživného a zameškané výživné. Do spisu doložil kópie výplatných lístkov z roku 2021, keď pracoval vo firme Aenor s.r.o., kde čistá mzda sa pohybovala od 688,- až po 1 274,- eur. Z uvedených výplatných lístkov je však zrejmé, že na osobný účet od spoločnosti mu boli vyplácané sumy od 1 391,- eur až po sumy 3 224,- eur.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že s uvedenými dôvodmi odvolania nesúhlasí. Pokiaľ tvrdil odvolateľ, že sa chcel chovať zodpovedne a vycestoval do zahraničia, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť, k tomuto ho prinútilo až udanie na kriminálnej polícii, kedy začal platiť výživné. Čo sa týka stravovacích návykov detí a odôvodnenosť nákladov na zabezpečenie ich potrieb, k tomuto sa môže vyjadrovať len veľmi ťažko, keďže s deťmi trávi málo času, pričom v súčasnosti ceny potravín, ako aj ostatných vecí vôbec nie sú nadhodnotené, a preto súd výživné stanovil správne. Odvolateľ okrem toho, že prepočítal náklady na stravu u maloletých detí, pozabudol, že deti musia aj niekde bývať, pričom náklady súvisia aj s návštevou detí v materskej škole. Tvrdenia odvolateľa, že bol občas nezamestnaný, sú pravdivé, avšak ako ho ona pozná, súviselo to s jeho absolútnym nezáujmom o prácu a lenivosťou. Je presvedčená, že jeho priemerný mesačný príjem bol aj je oveľa vyšší ako uvádza, nakoľko často pracoval aj bez pracovnej zmluvy, pričom aj jeho zdokladovateľný príjem je určite dostatočný na to, aby bol schopný si plniť vyživovacie povinnosti voči deťom v sumách stanovených súdom. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal i odvolací súd preukázané, že matka maloletých detí návrhom zo dňa 09. 07. 2020 prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina požiadala o vykonanie úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd neodkladným opatrením dočasne upravil pomery rodičov a maloletých detí, pričom následne po vykonaní jednotlivých dôkazov súd zistil, že rodičia nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletých detí v roku 2020, aj nasledujúci bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 370,- eur, resp. 378,10 eur a prídavkov na deti vo výške 49,90 eur, resp. 51,- eur. S deťmi žije v prenajatom byte, za ktorý platí nájom vo výške 153,50 eur a energie (preddavok vo výške 75,- eur). Otec maloletých detí vystriedal viacero zamestnaní v období rokov 2020 až 2021, v spoločnosti STAVBY EÚ s.r.o. mal vymeriavací základ cca 585,- eur, pracoval ďalej v spoločnosti Aenor s.r.o., kde dosahoval mzdu s cestovnými náhradami v priemere 2 545,- eur v čistom. Neskôr sa zamestnal v spoločnosti
Metal Creative s.r.o., kde dosahoval čistú mzdu 75,59 eur. Otec maloletých detí uviedol, že cez uvedené spoločnosti pracoval v zahraničí. Spoločnosťou Aenor s.r.o. s ním bol ukončený pracovný pomer z toho dôvodu, že pre neho zamestnávateľ nemal prácu. Pracoval vo Francúzsku, vo Švédsku, resp. v Českej republike. Žije spoločne so svojou terajšou partnerkou, ktorej prispieva na bývanie. Pred súdom rodičia čiastočne upravili svoje práva a povinnosti rodičovskou dohodou, pričom túto súd schválil prihliadajúc na záujmy maloletých detí. Pri stanovení výšky výživného tiež súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 75 Zákona o rodine, resp. ust. § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. V tomto prípade sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že pre určenie výšky výživného nie je podstatný len príjem otca, ktorý sám preukazoval, ale podstatné sú jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem taký, aby boli zabezpečené aspoň základné potreby maloletých detí, reflektujúc životnú úroveň rodičov. Z výplatných pások spoločnosti Aenor s.r.o. je zrejmé, že otec maloletých detí bol schopný dosahovať príjem vo výške, aby bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné po 130,- eur na každé maloleté dieťa. Z oznámenia spoločnosti Aenor s.r.o. vyplynulo, že pracovný pomer bol ukončený dohodou bez konkrétneho uvedenia dôvodu. V poznámke zamestnávateľ uviedol, že L. Q. vykonával prácu podľa pokynov a požiadaviek zamestnávateľa, pracoval uspokojivo, dodržiaval pracovné postupy a pracovnú disciplínu. V tomto prípade je potrebné uviesť, že maloleté deti sú vo veku, kedy svojím vlastným pričinením nie sú schopné dosahovať žiadny príjem (napr. brigádnicky). V tomto prípade potom je výšku výživného potrebné stanoviť tak, aby všetky základné potreby detí boli uspokojené, pričom nie je pre deti podstatné, aký príjem rodič dosahuje, ale súd je oprávnený zhodnotiť, aký príjem by dosahovať mohol vzhľadom na schopnosti otca maloletých detí, ktoré predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti, pričom sa nimi rozumie vlastnosť daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami.
7. S prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinného z výživného, v tomto prípade otca maloletých detí, súd správne rozhodol aj o splátkach zameškaného výživného s prihliadnutím na dobu splácania vzhľadom na výšku zameškaného výživného.
8. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).