Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/164/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: TOŠO Invest, s.r.o. so sídlom Hradská 13983/5C, 821 07 Bratislava, IČO: 44 741 707, zast. AK Gavorová a partner, s.r.o. so sídlom Lombardiniho 22B, 831 03 Bratislava, IČO: 47 254 637 proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 o určenie povinnosti nahradiť škodu

rozhodol:

Súd u r č u j e, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 10 015,97 EUR z titulu náhrady škody na základe vyúčtovania náhrady škody č. 3306084 vystavenej dňa 09.09.2013 žalovaným.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 99,50 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.07.2014 sa žalobca domáhal, aby bolo súdom určené, že žalobca nie je povinný nahradiť škodu žalovanému. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný na základe faktúry č. 3306084 zo dňa 09.09.2013 znejúcej na sumu 10 015,97 EUR vyúčtoval žalobcovi náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie zistený pri kontrole odberného miesta č. 4700073786 dňa 21.03.2013. Žalobca s vyčíslenou škodou nesúhlasil, faktúru reklamoval. Žalovaný v rámci reklamačného konania uviedol, že elektromer č. 9864 bol zadržaný pre účely vyšetrovania, pričom zo záznamu dňa 09.06.2013 je podľa žalobcu iné číslo odberného miesta uvedené ako č. 3107051066, ktoré sa nezhoduje s číslom odberného miesta uvedeným v protokole ktoré súvisí so žalobcom, kde je uvedené č. 4700073786. Žalovaný do dňa podania žaloby nevystavil dobropis k faktúre č. 3306084, a teda povinnosť žalobcu zaplatiť fakturovanú sumu trvá. Svoje právne postavenie žalobca považuje za neisté ohľadne plnenie predmetnej faktúry, čím osvedčuje svoj naliehavý právny záujem. K veci uviedol, že má za to, že žalobcovi povinnosť zaplatiť fakturovanú sumu nevznikla, nakoľko nebolo preukázané zavinenie žalobcu ako odberateľa elektrickej energie, že na určenom meradle porušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Elektromer je umiestnený na verejnom priestranstve, teda je verejne dostupný a nebolo preukázané, že by neoprávnený odber elektriny sa uskutočnil na základe konania žalobcu. Vo veci neoprávneného odberu elektriny pre zločin podvodu voči konkrétnemu páchateľovi. Voči žalobcovi nebolo vznesené obvinenie, bolo vedené trestné konanie, čo jednoznačne dokazuje, že sa uvedeného konania nedopustil a nenesie zaň zodpovednosť. Uvádza skutočnosť, že elektromer je vlastníctvom žalovaného a jej zamestnanci musia mať umožnený trvalý prístup, preto žalobca objektívne nemohlo vykonať žiadne kroky smerujúce k zabezpečenou elektromera pred neoprávnenou manipuláciou. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca nemá povinnosť uhradiť žalovanému sumu 10 015,97 EUR, ktorú požaduje žalovaný titulom náhrady škody.

K návrhu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 18.09.2014 s tým, že v danom čase prebieha trestné konanie vedené Prezídiom PZ Úradu hraničnej a cudzineckej polície pod sp. zn. ČVS: UHCP-58/ NJ-S-2012, ktoré k uvedenému dátumu nie je ukončené. K podaniu predložil aj fotodokumentáciu o zadržanom elektromery.

Súd si vyžiadal informáciu priamo od vyšetrovateľa PZ dopytom zo dňa 15.12.2014, ktorý podal súdu informáciu, že spis nie je možné zapožičať nakoľko sa vedie trestné stíhanie, ktoré nie je ukončené voči organizovanej skupine páchateľov. Na ďalší dopyt súdu z januára 2016 vyšetrovateľ PZ predložil súdu správu k prípadu TOŠO Invest s.r.o, v ktorom podrobne uviedol skutočnosti zistené v konaní s tým, že voči podozrivému W. Z. Y. ako konateľovi spoločnosti TOŠO Invest s.r.o. nebolo vnesené obvinenie.

Súd vytýčil pojednávanie na termín 04.03.2016. Na pojednávaní boli prítomní právny zástupca žalobcu a žalovaný, právny zástupca žalobcu. Súd vykonal dokazovaniu prednesom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

- prednesom právneho zástupcu žalobcu, ktorý k veci uviedol, že trvá na podanej žalobe zhodne s jej písomným vyhotovením a žiada, aby súd vyhovel žalobe z dôvodu právne neistého postavenia žalobcu. Požiadal o prihliadnutie aj na výšku istiny a na z toho prináležiaci úrok z omeškania.

- prednesom žalovaného, ktorý uviedol, že na základe zistenia resp. záverov policajného orgánu nevie preukázať vznik neoprávneného odberu elektrickej energie tak ako je zákonne definovaný, nakoľko postupom vyšetrovacieho orgánu došlo k znehodnoteniu predmetného elektromera. Zároveň potvrdil, že žalovaný z uvedených dôvodov nemá záujem vymáhať dlžnú sumu od žalobcu, čím poukazuje na nedostatok naliehavosti právneho záujmu na strane žalobcu.

- s listinnými dôkazmi: Vyúčtovanie náhrady škody č. 3306084, Protokol, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, Reklamačný záznam, List žalobcovi, Vyjadrenie žalovaného s fotodokumentáciou, Znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2196 a dokumentáciou, informatívne výpisy z obchodného registra žalobcu ako aj žalovaného.

Z predložených dôkazov súd mal za preukázané:

Medzi účastníkmi bol dodávateľsko-odberateľský vzťah. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie tak, že bolo podozrenie na manipuláciu s určeným meradlom/elektromerom výrobné číslo 9864. Toto meradlo bolo zadržané a zaslané na expertízu. Po expertíze podľa vyjadrenia žalovaného sa z uvedeného dôkazu nedalo zistiť, či ním bolo manipulované. Z predloženého znaleckého posudku na str. 12 je uvedený predmetný elektromer č. 9864 s nafotenými 3 olovenými plombami. Z ďalšieho vyšetrovania ako aj predložených správ konajúceho vyšetrovateľa nebolo preukázané, že by za neoprávnené manipulovanie zodpovedal žalovaný.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa je dôvodná, nakoľko navrhovateľ preukázal naliehavosť právneho záujmu ako aj právny základ ním tvrdených skutočností.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ,,Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ,,(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. (2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a)doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončil.“

Podľa ustanovenia § 80 pís. c) O.s.p. “Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.”

Podľa ustanovenia § 39 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike „Vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti je povinný a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k určenému meradlu, b) umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza a má oprávnenie na užívanie tejto nehnuteľnosti, c) udržiavať odberné elektrické zariadenie, ktoré slúži na dodávku elektriny viacerým odberateľom elektriny v domácnosti, v zodpovedajúcom technickom stave, d) poskytovať technické údaje o technickom stave odberných elektrických zariadení, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, e) umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe.“

Podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike „(1) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). (3) Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2. (4) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny. (5) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred obnovením distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane zistený neoprávnený odber elektriny, rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určeného meradla na verejne prístupnom mieste v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia. Na základe uvedeného súd zistil, že záväzkovo právny vzťah založený medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia § 251/2012 Z.z. o energetike. Keďže išlo v merite o určovaciu žalobu súd skúmal podmienku naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. Podľa ustanovenia § 80 pi´sm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o urcˇení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej u´spesˇnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho za´ujmu na pozˇadovanom pra´vnom urcˇeni´. Rozumie sa ty´m pra´vny za´ujem navrhovatelˇa, ktory´ musi´ bytˇ dany´ v cˇase vyhla´senia rozsudku a musi´ bytˇ kvalifikovany´ t.j. naliehavy´. Posu´denie naliehave´ho pra´vneho za´ujmu je ota´zkou pra´vnej kvalifika´cie rozhoduju´cich skutocˇnosti´. Spravidla je naliehavy´ za´ujem dany´ v pri´pade, kedˇ sa nemozˇno doma´hatˇ priamo plnenia, tiezˇ vtedy, ak by bez tohto urcˇenia bolo ohrozene´ pra´vo navrhovatelˇa alebo bez tohto urcˇenia jeho pra´vne postavenie bolo neiste´. V tejto spojitosti si treba ujasnitˇ, cˇi a ako sa na´sledne pozˇadovane´ urcˇenie mo^zˇe dotknu´tˇ pra´vnych pomerov u´cˇastni´kov, t.j. cˇi mo^zˇe zalozˇitˇ pra ´vne vy´znamny´ na´sledok v ty´chto pomeroch. Urcˇovacia zˇaloba bude zvycˇajne pri´pustna´, ak sa nˇou odstranˇuje spornostˇ vztˇahu u´cˇastni´kov a predcha´dza vzniku dˇalsˇi´ch sporov, pri´padne ak sa vytva´ra pevny´ za´klad pra´vneho vztˇahu. V danom pri´pade je predmetom urcˇenia neexistencie povinnosti žalobcu zaplatiť sumu vyčíslenú žalovaným pre nedostatok pasívnej legitimácie. Vecná legitimácia na strane potenciálneho žalovaného mala spočívať v tom, že žalobca ako potenciálny dlžník nie je zaviazaný na plnenie voči v tomto konaní žalovanému pre nesplnenie podmienok pre priznanie tohto nároku. Vzhľadom k výsledkom konania orgánov činných v trestnom konaní ako aj z argumentácie žalovaného ohľadne neexistencie dôkazu bolo zrejmé, že žalobca nie je a ani nebude označený ako povinný na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný síce uviedol, že si nebude uplatňovať nárok voči žalobcovi avšak toto vyhlásenie bez právnych garancií nie je dostatočné pre nadobudnutie právneho istoty žalobcom. Uvedene´ skutocˇnosti sú spo^sobile´ na vyvodenie za´veru, zˇe pra´vne postavenie žalobcu je v su´cˇasnosti neisté aj s ohľadom na skutočnosť, že nárok žalovaného mo^zˇe bytˇ predmetom súdneho konania. Daný stav právnej neistoty môže odstrániť urcˇovaci´ vy´rok rozhodnutia súdu. So zretelˇom na uvedene´ za´very mozˇno zhrnu´tˇ, zˇe žalobca ma´ naliehavy´ pra´vny za´ujem na pozˇadovanom urcˇeni´, pretozˇe take´to urcˇenie je spo^sobile´ privoditˇ žalobcovi priaznivejsˇie pra´vne postavenie, odstra´nenie na´sledkov porusˇenia pra´va alebo dosiahnutia plnenia, a teda komplexne´ho vyriesˇenia cele´ho obsahu a dosahu pra´vneho vztˇahu. Po pra´vnom zhodnoteni´ na vec sa vztˇahuju ´cich rozhoduju´cich skutkovy´ch zisteni´ dospel teda su´d k za´veru, zˇe pre preukázanie naliehave´ho pra´vneho za´ujmu je na´vrhu potrebné vyhovieť bez potreby jeho dˇalsˇieho merito´rneho posu´denia.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel žalobcovi v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 99,50 EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Žalobca si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil v lehote podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., na základe uvedeného súdu postupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi len náhradu trov konania vyplývajúcich zo súdneho spisu.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.