Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/36/2016

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: R. I., W..: XX.XX.XXXX, F. F. XX, XXX XX T., proti odporcovi: T. I., W..: XX.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX T., o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Písomným podaním doručeným súdu 3.2.2016 navrhovateľka navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by odporcovi zakázal priblížiť sa k navrhovateľke a k maloletej dcére L. W.. XX.XX.XXXX na vzdialenosť 20m a zdržiavať sa v blízkosti obydlia navrhovateľky a mal. dcéry L., W.. XX.XX.XXXX na adrese N. XXX, XXX XX N.. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 29.1.2016 ju odporca fyzicky napadol tak, že po predchádzajúcej hádke ju udrel päsťou ruky, rozbil jej ústa, chytil ju pod krk, pričom navštívila pohotovosť FNsP J.A.Reimana, ÚPS v odbore úrazová chirurgia dňa 30.1.2016, a následne bola podať trestné oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Uviedla, že odporca sa jej už viac krát vyhrážal, že ju zbije, resp. že jej fyzicky ublíži, a to slovami „strelím ti takú, že sa viac nepostavíš, rozbijem ti pysky, oparí ťa s čajom“ a iné, čo viac krát urobil, avšak kvôli zachovaniu kľudu v rodine to nikdy nebola nahlásiť. Vždy ju kontroloval, každý jeden jej krok, vždy musela mať zapnutý telefón, ak nedvihla telefón bol problém, aj hodiny ho musela mať na linke, pričom bol ticho len počúval čo robí. Trvá to už dva a pol roka, v podstate odkedy sú manželmi. Uviedla, že kvôli nezhodám s odporcom, vyhrážkam zabitím je v zlom psychickom stave a v obave o svoj život. Poukázala na to, že odporca je náruživým poľovníkom, pričom je držiteľom viacerých zbraní registrovaných Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove, a uviedla, že hoci odporca je podľa platných právnych predpisov povinný uchovávať zbrane a strelivo uzamknuté tak, aby k nim nemala prístup tretia osoba, svojej zbrane nikdy neodkladal nezamykal, vždy ich položil tak, kde sa práve napr. vyzúval. Buď boli na chodbe, v obývačke, v spálni a to vždy, nikdy neboli uskladnené. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj ich maloleté dcéra L. W.. XX.XX.XXXX, ktorá mala voľný prístup k týmto zbraniam. Po napadnutí manželom dňa 30.1.2015 odporca odišiel zo spoločnej domácnosti, ona navštívila pohotovosť a políciu. Dňa 31.1.2016 prišla polícia a všetky náboje z ich domu „zabavila“ v počte okolo 1500 kusov nábojov. Z uvedeného podľa navrhovateľky vyplýva nezodpovedné správanie sa odporcu a aj dôvodná obava o jej život a o život ich maloletej dcéry.

Na preukázanie týchto skutočností navrhovateľka predložila sobášny list účastníkov, rodný list ich maloletej dcéry L., potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Kapušany vydané na žiadosť navrhovateľky o podaní oznámenia dňa 30.1.2016 v RD č. XXX U. I. N. týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a správu o lekárskom vyšetrení navrhovateľky zo dňa 30.1.2016, podľa ktorej subjektívne ju napadol manžel, udrel ju v oblasti sánky vľavo, jarmovej oblasti, údajne ju aj škrtil, mala bolesti hlavy, a objektívne mala sufúziu a mierny opuch v ľavej zygomatickej oblasti s palpačnou algiou, palpačnú algiu v oblasti sánky vľavo, bez opuchu a deformity. V ľavej časti krku pruhovitú sufúziu

veľkosti cca 2x0,5 cm, abrásiu na sliznici dolnej pery, bez liečby. Ďalej predložila fotografie zachytávajúce umiestnenie zbraní a streliva v domácnosti, a potvrdenie Obvodného oddelenia PZ v Kapušanoch o predbežnom zaistení streliva dňa 31.1.2016 na mieste N. XXX, ktoré pri kontrole navrhovateľka dobrovoľne vydala.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. súd zároveň zistil, že dňa 3.2.2016 podala navrhovateľka na tomto súde aj ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia týkajúci sa tých istých účastníkov tak, aby súd zakázal odporcovi vstup do nehnuteľnosti - rodinného domu na adrese N. Č.. XXX, ktorý obýva navrhovateľka s mal. dcérou L., W.. XX.XX.XXXX, a ktorý odôvodnila presne tými istými skutkovými okolnosťami ako v tomto prípade. Súd tomuto jej návrhu vyhovel a uznesením č.k. -11 zo dňa 4.2.2016 nariadil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do označeného rodinného domu do právoplatného skončenia konania o veci samej, a aby navrhovateľka v lehote 30 dní podala návrh na začatie konania vo veci samej.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. - pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. - návrh na vydanie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. - súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde.

Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. - predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení predbežné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby ešte pred rozhodnutím vo veci boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto predbežnej ochrany mu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov.

Inými slovami - podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by právo alebo právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej bolo ohrozené. K nariadeniu predbežného opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem záujmu navrhovateľa je osvedčená aj s tým súvisiaca danosť jeho práva vo veci samej, ktoré vo svojom obsahu zahŕňa aj oprávnenie a povinnosť, resp. úpravu pomerov obsiahnutú v navrhovanom predbežnom opatrení (v tomto prípade občianskoprávny nárok navrhovateľky, aby sa odporca k navrhovateľke a k ich maloletej dcére nepribližoval na vzdialenosť 20 m), teda vecná (hmotnoprávna) legitimita (oprávnenie) navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej, a uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený (s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej). Z uvedeného je zrejmé, že musí byť daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a návrhom (konaním) vo veci samej. Predbežné opatrenie sa totiž vydáva, ak porušeným resp. ohrozeným právam, ktorých ochrany sa navrhovateľ domáha, je potrebné poskytnúť ochranu ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Predbežné opatrenie nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov medzi účastníkmi (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88).

Pred vydaním predbežného opatrenia je teda nevyhnutné, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana

(presný opis právnych vzťahov, vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov nárokov, a ich osvedčenie - predloženie právne relevantných dokumentov, resp. dôkazov osvedčujúcich tento stav), ako i to, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potreba upraviť pomery účastníkov navrhovaným spôsobom, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe predbežnej úpravy. Z uvedeného tiež vyplýva, keďže predbežné opatrenie má upravovať právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (§ 77 ods. 1 O.s.p.), že z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej (dostatočne určitý návrh). Pri nariadení predbežného opatrenia musí totiž súd zároveň uložiť navrhovateľovi podať určitý (nie akýkoľvek) dostatočne konkrétny súvisiaci návrh na začatie konania vo veci samej (§ 76 ods. 3 O.s.p.).

„Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého určenia s uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení), či tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy môže súd pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť, aby návrh na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/2000)/

Konanie o vydanie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za účastníkov nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených skutočností sú účastníci povinný označiť a predložiť dôkazy. Súd o predbežnom opatrení rozhoduje na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom vzhľadom na skrátený charakter tohto konania, ktoré je limitované procesnou lehotou a štádiom konania (v ktorom sa dokazovanie nevykonáva), je možnosť súdu vykonať (v tomto prípade vyžiadať a oboznámiť) výnimočne, ak je to nevyhnutné, aj iné než navrhované dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.), v tomto prípade prakticky vylúčená.

Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností, tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie predbežného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (jej potrebu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa predbežného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

V danom prípade však nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľka, v súvislosti s navrhovaným predbežným opatrením, chce domáhať návrhom vo veci samej, teda vecná súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s nejakým jej občianskoprávnym nárokom. V súvislosti s násilím a spoločným užívaním, resp. dočasnou úpravou spoločného užívania domu už bolo vydané predbežné opatrenie vo veci vedenej pod sp. zn. . V súvislosti s návrhom na uloženie zákazu nepribližovať sa však navrhovateľka neuviedla a neosvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 75 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľka totiž neuviedla (ani nepriamo) konkrétne nároky a neosvedčila skutočnosti čoho presne sa chce v tejto súvislosti domáhať v konaní vo veci samej, ktoré by zároveň zahŕňali aj jej právo a tomu zodpovedajúcu občianskoprávnu povinnosť odporcu nepribližovať sa k nej na vzdialenosť 20 metrov, ktorému sa nariadením predbežného opatrenia má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní totiž nemôžu (len z dôvodu vhodnosti) ukladať izolované obmedzenia a povinnosti nesúvisiace s poskytnutím ochrany vo veci samej, prípadne dopĺňať ochranu verejných zákazových noriem správneho a trestného práva, a nahrádzať ochranné opatrenia podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného poriadku. Treba zdôrazniť, že v občianskom súdnom konaní súdy predbežným opatrením poskytujú ohrozeným alebo porušeným právam iba dočasnú ochranu, a to najdlhšie do doby definitívnej súdnej ochrany (právoplatnosti) rozhodnutia vo veci samej, a teda len vo vecnej súvislosti s občiansko-právnym konaním. Z podania navrhovateľky pri návrhu na vydanie tohto

predbežného opatrenia pritom vyplýva jej záujem iba o ďalšiu (doplnkovú) právnu reguláciu jej právneho vzťahu s odporcom v súvislosti s jej ochranou pred ďalším potenciálnym útokom, teda pred nežiaducim (nezákonným) konaním odporcu, ktorá je však v Slovenskej republike už zabezpečená absolútne pôsobiacimi zákazovými normami správneho a trestného práva. Ani právo na ochranu osobnosti a telesnej integrity v sebe nezahŕňa všeobecné občianskeho právo navrhovateľky nepribližovať sa k nej a k maloletej dcére. Procesné ust. § 76 ods. 1 písm. j) O.s.p., ako vyplýva z dôvodovej správy k jeho úprave, bolo do slovenského právneho poriadku zakotvené len v súvislosti s vykonateľnosťou cudzozemských rozhodnutí na našom území. Hmotno-právne dôvody občiansko-právnej povinnosti odporcu nepribližovať sa k odporkyni a k maloletej dcére na vzdialenosť 20 metrov (alebo akúkoľvek inú vzdialenosť) z návrhu, a ani zo všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplývajú. Tým samozrejme nie je dotknuté právo navrhovateľky domáhať sa jej ochrany u poriadkových orgánov, prípadne u orgánov činných v trestnom konaní pred konaním odporcu majúcim eventuálne znaky nedovoleného konania, priestupku alebo trestného činu. Realizácia toho už napokon vyplýva aj z oznámenia o spáchaní priestupku.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

V danom prípade z návrhu nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce nárok vo veci samej, ktorého ochrany sa v tomto konaní predbežne domáha. Z návrhu totiž nevyplýva žiaden právny podklad podľa ktorého by odporca podľa tvrdených skutkových okolností bol podľa súkromného (občianskeho) práva povinný nepribližovať sa k navrhovateľke a k maloletej dcére na vzdialenosť 20 metrov (alebo akúkoľvek inú vzdialenosť).

Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 7 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy (okrem právomoci uvedenej v ods. 2 tohto ust.) prejedávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, a iné veci len ak to ustanovuje zákon. V danom prípade je však ochrana navrhovateľky pred protiprávnymi útokmi zakotvená v oblasti verejného práva, a také ustanovenie, ktoré by rozhodovanie o dodržiavaní zákazových noriem trestného práva, a prípadnom vydaní ochranného opatrenia podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného poriadku zverovalo súdom v občianskom súdnom konaní, neexistuje. Keďže je zrejmé, že tento nárok navrhovateľky nevyplýva zo vzťahov súkromnoprávnych, t.j. občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, a neide ani o vec, na prejednanie ktorej právomoc súdu ustanovuje zákon, právomoc súdu v tejto veci v občianskom súdnom konaní nie je daná.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že navrhovateľka neuviedla a neosvedčila právne významné (rozhodujúce) skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia a podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má v občianskom súdnom konaní poskytnúť ochrana - konkrétne právo (resp. právne skutočnosti odôvodňujúce nárok) na zachovanie tohto stavu, ktorého ochrany sa chce domáhať vo veci samej, pričom z obsahu spisu vyplýva, že uvedené skutočnosti už boli predmetom jej oznámení orgánom Policajného zboru a nie je dôvod na postúpenie veci príslušným orgánom, a preto takto skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Len pre úplnosť súd poznamenáva, že navrhované predbežné opatrenie uložiť odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke v snahe ďalej obmedziť jeho potenciálne ďalšie verejným právom inak už teraz nedovolené (zakázané) konanie (napr. fyzické a psychické násilie, vrátane jeho eventuálnej prípravy resp. pokusu) by nebolo ani významné (potrebné), keďže k požadovanému resp. rovnakému účelu už teraz slúžia absolútne pôsobiace zákazové normy trestného a správneho práva. Ani dôvod na ďalšie obmedzenie jeho rodičovských práv a fyzického kontaktu odporcu s jeho dcérou na vzdialenosť viac ako 20 metrov nie je daný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, keďže mu však žiadne trovy nevznikli a neúspešná navrhovateľka na ich na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.