Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-74-2014.pdf
PDF · 104.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľov: 1/ J. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Š. XXX/XX, M., 2/ I.. P. Q., D. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXX/XX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení JUDr. Andrea Kelemenová, Mariánska 2, 949 01 Nitra a odporcu: Tatra banka, a.s., IČO 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v bode 2.6 Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 04.08.2011, uzavretej odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľmi ako záložcami v znení: „ Záložca ďalej vyhlasuje v zmysle § 303 Obch. zák., že zaplatí záložnému veriteľovi Zabezpečovanú pohľadávku za dlžníka ak zabezpečovanú pohľadávku nezaplatí dlžník v zmysle úverovej zmluvy.“ je neplatné. Ďalej navrhovatelia žiadali, aby súd zaviazal odporcu k náhrade trov konania, ako aj trov právneho zastúpenia.
Svoju žalobu odôvodnili tým, že Zmluvou o revolvingovom splátkovom úvere č. 700/2011 poskytol odporca ako veriteľ spoločnosti GAMMA Eastern, s.r.o. ako dlžníkovi úver vo výške 380.000,- eur, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné úverové podmienky odporcu zo dňa 07.03.2008, v znení Dodatku zo dňa 17.02.2012, ako aj neskorších dodatkov. Z dôvodu neplnenia zmluvy podmienok úverovej zmluvy dlžníkom bol úver dňom 31.12.2013 zosplatnený, o čom bola navrhovateľka 2 informovaná Výzvou na zosplatnenie zo dňa 11.02.2014, ktorú prevzala dňa 06.03.2014. Úver poskytnutý dlžníkovi predmetnou úverovou zmluvou bol zabezpečený aj záložným právom k nehnuteľnostiam zriadeným Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 04.08.2011, pričom navrhovatelia sú označený v zmluve ako záložcovia. V bode 2.6. tejto záložnej zmluvy bolo bez vedomia navrhovateľov obsiahnuté vyhlásenie, o ktorého právnych dôsledkoch sa navrhovatelia dozvedeli až z Výzvy na zaplatenie zo dňa 11.02.2014 adresovanej navrhovateľke v 2. rade, ktorú menovaná prevzala dňa 06.03.2014 a následne z oznámenia o započítaní zo dňa 25.02.2014. V oboch listinách navrhovateľke v 2. rade odporca oznamuje, že na základe bodu 2.6 Zmluvy prevzala na seba ručiteľský záväzok, dôsledkom ktorého má postavenie ručiteľa za pohľadávku veriteľa zo Zmluvy o úvere č. 700/2011. Navrhovatelia majú za to, že vzhľadom na všetky okolnosti je ručiteľský záväzok, ktorý na seba prevzali záložnou zmluvou uzatvorenou podľa ustanovenia § 151a a nasl. OZ , čo vyplýva aj zo samotného označenia zmluvy, je podľa § 49a OZ a § 37 ods. 1 OZ neplatný. Navrhovatelia považujú ručiteľské vyhlásenie za neplatné, nakoľko:
1/ zo samotného označenia Zmluvy o záložnom práve nevyplýva, že sa jedná o zmluvu, ktorú okrem záložného práva podľa § 151a a nasl. OZ upravuje aj vznik ručiteľského záväzku,
2/ v textovej sklade zmluvy sa ručiteľské vyhlásenie nachádza bez osobitného označenia medzi ustanoveniami upravujúcimi záložné právo k nehnuteľnostiam v samotnom texte bodu 2.6 taktiež nie je použitý pojem „ručiteľ“, „ručenie“, ktoré by mohli záložcovi napovedať, že v tomto bode sa realizuje ručiteľské vyhlásenia. Ručiteľa je aj v tomto bode naďalej označovaný ako záložca,
3/ v Zmluve o revolvingovom splátkovom úvere č. 700/2011, na zabezpečenie pohľadávky ktorého slúžila označená Záložná zmluva sú uvedené spôsoby zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy, ktorým boli Zmluva o záložnom práve k pohľadávkam, Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam, Bianko zmenka vystavená dlžníkom na rad veriteľa ak nej prináležiaca zmluva a použití zmenky. V tomto zmluvnom ustanovení teda nie je žiadna zmienka o zabezpečení pohľadávky formou ručenia podľa § 303 ObZ.
Všetky uvedené skutočnosti viedli navrhovateľov k výkladu bodu 2.6., podľa ktorého záložcovia v prípade neuhradenia pohľadávky dlžníkom uhradia pohľadávku za dlžníka realizáciou záložného práva, teda predajom založených nehnuteľností. S vedomím tohto právneho následku navrhovatelia záložnú zmluvu aj podpísali.
Navrhovatelia sú toho názoru, že vyššie uvedenou formuláciou a umiestnením ručiteľského vyhlásenia v bode 2.6 zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, boli odporcom uvedení do omylu, nakoľko za daných okolností nevedeli, že sa jedná o ručiteľské vyhlásenie a právne následky tohto bodu chápali a vnímali len ako povinnosť uhradiť pohľadávku za dlžníka realizáciou záložného práva a teda s poukazom na §49a OZ je takého vyhlásenie neplatné. Taktiež je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre absenciu slobodnej vôle, nakoľko tento bod nechápali ako prevzatie ručiteľského záväzku, a teda takýto výklad nezodpovedá nimi prejavenej vôle.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ručiteľského vyhlásenia vidia navrhovatelia v tom, že navrhovateľka v 2. rade bola na základe predpokladanej platnosti bodu 2.6 záložnej zmluvy vyzvaná ako ručiteľ odporcu na zaplatenie pohľadávky odporcu z úveru vo výške jeho nesplatenej časti, ktorá ku dňu 10.02.2014 predstavuje sumu 147.278,68 eur. Nakoľko navrhovatelia o svojej pozícií ručiteľov vo vzťahu k záväzku dlžníka z úverovej zmluvy až do 06.03.2014 nemali vedomosť, voči nároku odporcu na úhradu nesplatenej časti úveru dlžníka sa môžu brániť len podaním tejto určovacej žaloby. Bez takéhoto určenia je ich právne postavenie neurčitým.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.06.2014, datovaným zo dňa 26.05.2014. Skutkovo potvrdil, že medzi odporcom ako veriteľom a spoločnosťou GAMMA EASTERN, s.r.o. ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom splátkovom úvere č. 700/2011 na základe ktorej Tatra banka, a.s. /odporca/ poskytla dlžníkovi úver vo výške 380.000,- eur. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované v úverovej zmluve sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. zo dňa 07.03.2008 v znení neskorších dodatkov. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 31.12.2012. Osobou konajúcou v mene dlžníka je aj navrhovateľ v 2. rade. Odporca s tvrdením navrhovateľov uvedenom v žalobnom návrhu, konkrétne, že za účelom zabezpečenia splatenia celkovej pohľadávky Tatrabanky, a.s. z úverovej zmluvy boli dohodnuté výlučne iba zabezpečovacie zmluvy uvedené v bode 8.1 a 8.2 úverovej zmluvy nesúhlasí. Za účelom zabezpečenia splatenia celkovej pohľadávky Tatra banky, a.s. z úverovej zmluvy bola medzi navrhovateľmi a odporcom uzavretá, okrem iného, aj Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, pričom v čl. II v bode 2.6 Zmluvy navrhovatelia vyhlásili v zmysle §303 ObZ, že zaplatia odporcovi zabezpečovanú pohľadávku definovanú v čl. I v bode 1.č Zmluvy za dlžníka, ak ju dlžník nezaplatí v zmysle úverovej zmluvy (ručiteľské vyhlásenie). Ručením podľa § 303 ObZ je právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom a jeho podstatou je sľub ručiteľa, že veriteľa uspokojí, pokiaľ dlžník svoj dlh nesplní, pričom ustanovenie § 303 ObZ nevylučuje, aby vyhlásenie ručiteľa bol súčasťou inej zmluvy, pokiaľ je zmluva vyhotovená písomne, keďže vyhlásenie musí byť obligatórne písomné. Nakoľko dlžník celkovú pohľadávku banky z úverovej zmluvy nezaplatil, pričom jej splatnosť nastala dňa 31.12.2012, Tatra Banka, a.s. pristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky a listom zo dňa 11.02.2014 vyzvala navrhovateľa v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy titulom ručiteľského vyhlásenia. Odporca
považuje predmetnú žalobu navrhovateľov za účelovú s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Navrhovateľ v 1. rade je spoločník a konateľ dlžníka, má a mal tak k dispozícií všetky informácie a podklady týkajúce sa splácania úveru.
Odporca sa ďalej vyjadril, že považuje tvrdenia navrhovateľov, ohľadom nedostatku vôle ručiť za záväzky dlžníka, že pri formulácii ručiteľského záväzku nemali vedomosť, že sa dostali do pozície ručiteľa za účelové a nepravdivé s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatenia splatnej pohľadávky odporcu z úverovej zmluvy titulom ručiteľského vyhlásenia. Podľa odporcu je isté, že ručiteľské vyhlásenie je obsiahnuté v Zmluve, a že bola obsiahnuté aj v Návrhu zmluvy, ktorý bol navrhovateľom pred jeho podpisom odoslaný. Navrhovatelia mali dostatok časti a priestoru dôkladne sa oboznámiť s obsahom zmluvy a následne túto zmluvu aj podpísali. Okrem iného v čl. III, v bode 3.12 zmluvy navrhovatelia svojim podpisom výslovne vyhlásili, že zmluva vznikla na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle všetkých zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Od uzavretia zmluvy až do doby, kým odporca nezačal uplatňovať svoje nároky navrhovatelia zmluvu nikdy nespochybňovali, naviac navrhovatelia uzavreli k tejto Zmluve dodatok, čo len potvrdzuje opodstatnenosť tvrdenia odporcu o účelovosti spochybňovania pôvodnej zmluvy.
Odporca má ďalej za to, že v prípade navrhovateľov nie je možné hovoriť o omyle. V zmysle judikatúry nemôže ísť o omyl v prípade, že omyl účastníka právneho úkonu je založený skutočnosťou, ku ktorej mohol účastník pri primeranej starostlivosti zabezpečiť objektívne informácie z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné. Navrhovatelia mali jednoznačne dostatok priestoru a času, aby pri vynaložení primeranej starostlivosti zistili prípadné ustanovenia zmluvy, o ktorej sa vopred účastníci právneho úkony nedohodli, mohli požiadať odporcu o vysvetlenie ustanovení zmluvy. Navrhovatelia zrejme dostatočnú pozornosť návrhu zmluvy nevenovali a teda omylu v zmysle § 49a OZ sa domáhať nemôžu.
Záverom má odporca za to, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ručiteľského vyhlásenia s poukazom na §80 písm. c) O.s.p., pretože v danom prípade je možná žaloba na plnenie. Ak navrhovatelia nesúhlasia s ručiteľským vyhlásením obsiahnutým v zmluve, nemusia plniť a svoje námietky voči platnosti uvedeného ustanovenia môžu uplatniť v prípadnom konaní iniciovanom na návrh odporcu za účelom vymoženia pohľadávky z ručiteľského vyhlásenia, resp. v prípade ak plnili tak v žalobou o vydanie bezdôvodné obohatenia voči odporcovi. Odporca na základe ručiteľského vyhlásenia započítal svoju pohľadávku z ručiteľského vyhlásenia voči pohľadávke navrhovateľa v 2. rade na vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške 673,03 eur. Ak teda navrhovateľka v 2. rade tvrdí, že ručiteľské vyhlásenie je neplatné, má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcovi, teda podaním žaloby na plnenie, v rámci ktorého by súd skúmal aj platnosť ručiteľského vyhlásenia.
S poukazom na vyššie uvedené odporca žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľov na zaplatenie trov konania.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, súd sa musel predovšetkým vysporiadať s tým, či v prípade navrhovateľov existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v bode 2.6 Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 04.08.2011. Následne ak naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto časti zmluvy bude možné konštatovať, súd musí posúdiť samotnú platnosť, či neplatnosť napádanej časti právneho úkonu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením so Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 04.08.2011, Dodatkom č. 1 k zmluve o záložnom práve k nehnuteľnému majetku (čl.159), Výzvou na zaplatenie zo dňa 11.02.2014, Reklamáciou I.. P. Q. zo dňa 10.03.2014 (čl.117), výňatkom písomnej odpovede odporcu na reklamáciu zo dňa 20.03.2014 (čl. 119), Oznámením o započítaní zo dňa 25.02.2014 (čl. 122), Výpisom z LV č. 3985, k.ú. Nitra, Oznámením odporcu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.04.2013, Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s., Dodatkom č. 2 ku všeobecným úverovým podmienkam schváleným dňa 07.03.2008, Úplným znením všeobecných úverových podmienok odporcu (čl.75), výpisom z obchodného registra OS Trnava, oddiel Sro, vl. č. 25543/T spoločnosti GAMMA EASTERN, s.r.o., Indikatívnou ponukou odporcu zo dňa 04.07.2011 (čl.140 a nasl.), Zmluvou o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9907001932 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 10.05.2007, Dohodou o ručení zo dňa 17.12.2007 (čl.108, resp. 137 -139), Zmluvou o záložnom práve V 3077/2007, zo dňa 16.05.2007 (čl. 166-169), Zmluvou o bezúčelovom splátkovom úver č. 9905001904 zo dňa 14.11.2005, Zmluvou o záložnom práve zo dňa 23.11.2005.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.).
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby s rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustálenej judikatúry je naliehavý právny záujem na určení daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a je namieste jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná tým, že 1/ odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo , resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, 2/ jestvuje tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom, 3/ jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca si titulom navrhovateľmi napádaného ručiteľského záväzku obsiahnutého v Záložnej zmluve zo dňa 04.08.2011 svoj nárok už uplatnili, a to na základe Výzvy na zaplatenie sumy 147.278,68 eur zo dňa 11.02.2014 adresovanej navrhovateľke v 2. rade (čl. 15, 147) a následným Oznámením o započítaní zo dňa 25.02.2014, ktorým odporca oznamuje navrhovateľke v 2. rade, že v súvislosti s úverovou zmluvou zo dňa 04.08.2011 a ručiteľským záväzkom obsiahnutým v čl. II bod 2.6 Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku si započítal svoju pohľadávku na zaplatenie ručiteľského záväzku voči pohľadávke Garanta (navrhovateľka v II. rade) na vyplatenie peňažných prostriedkov z účtu SK08 1100 0000 0029 1063 4837 v rozsahu sumy 673,03 eur.
Z uvedeného skutkové stavu je dôvodné prijatie záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, keďže v danom prípade už je na mieste žaloba na plnenie, konkrétne žaloba na zaplatenie sumy, ktorá bola 25.02.2014 predmetom započítania, keďže sú navrhovatelia názoru, že právny vzťah, na základe ktorého k započítaniu došlo /ručenie/, je neplatným právnym úkonom. Úlohou súdu v konaní, ktorého predmetom by bola žaloba na plnenie, je predbežne vyriešiť existenciu, alebo neexistenciu právneho základu na započítanie. Za popísaného skutkového stavu už nie je možné hovoriť o prevencii, prípadne eliminácii ohrozenia navrhovateľov, čo je základnou podmienkou na preukázanie opodstatnenosti určovacej žaloby, ako je táto. Absencia naliehavého právneho záujmu je prvotným dôvodom na zamietnutie tejto určovacej žaloby.
Navrhovatelia ďalej namietajú, že právny úkon - ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v záložnej zmluve na nehnuteľný majetok je neplatné s poukazom na §§ 37 ods. 1, 40a, 49a OZ, t.j. z dôvodu absolútnej, ako aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §49a, atď., považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Skutkovo v konaní vzišlo, že navrhovateľmi napádaná Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 04.08.2011 bola uzatvorená ako zabezpečovaní prostriedok vo vzťahu k Zmluve o revolvingovom splátkovom úvere č. 700/2011. Predmetná úverová zmluva je založená na obchodnoprávnom základe a bola uzatvorená v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka medzi podnikateľmi obchodnou spoločnosťou GAMMA EASTERN, s.r.o. ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom. Navrhovateľ v 1. rade je spoločníkom a v čase uzavretia úverovej zmluvy aj konateľom tejto obchodnej spoločnosti /t.j. dlžníka/. Navrhovatelia súde predmetnú úverovú zmluvu ako listinný dôkaz nepredložili. V konaní jej platnosť nebola sporná, nebolo sporné ani to, že dlžník si svoj záväzok voči banke nesplnil a poskytnutý úver v dojednanej lehote nesplatil, čo bolo pre odporcu dôvodom na realizáciu svojich práv vyplývajúcich z dojednaných zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k úverovej zmluve. V Indikatívnej ponuke, ktorú odporca predložil obchodnej spoločnosti GAMMA EASTERN, s.r.o. dňa 04.07.2011 sú špecifikované podmienky poskytnutia úveru (čl.141), a tiež je zvýraznené, že prípadne ďalšie podmienky, resp. ich modifikácia, môže byť výsledkom podrobnej finančnej analýzy žiadateľa o úver. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že samotný návrh úverovej zmluvy, ako aj návrh navrhovateľmi napádanej Zmluvy o zriadení záložného práva bol dlžníkovi, ako aj navrhovateľmi zo strany odporcu predložený na oboznámenie sa, prípadne pripomienkovanie niekoľko dní pre ich samotným uzatvorením. Navrhovateľ v 1. rade potvrdil, že dlžník, teda spoločnosť, ktorej je spolumajiteľom a konateľom, mala v tom čase svojho zmluvného právnika, avšak predmetnú záložnú zmluvu mu nepredložili, pretože to nepovažovali za potrebné a návrh zmluvy v predloženej podobe podpísali, čím zmluvu uzatvorili. Tvrdili však, že bod 2.6 záložnej zmluvy si ako osobné ručenie k úveru nevysvetlili.
Posúdiac obsah záložnej zmluvy, konkrétne bodu 2.6 súd dospel k záveru, že predmetný ručiteľský záväzok obsiahnutý v záložnej zmluve je bezpochyby určitým, slobodným, možným a dovoleným právnym úkonom s odkazom na § 37 OZ a § 303 Obchodného zákonníka, nakoľko toto vyhlásenie obsahuje označuje veriteľa, dlžníka a ručiteľa /i keď v zmluve označeného ako záložcu/, vymedzenie zaisťovacieho záväzku, a jasný prejav vôle ručiteľa, že tento pohľadávku uspokojí, ak ho neuspokojí dlžník, čo vyplýva z úplného znenia bodu 2.6 záložnej zmluvy: „Záložca ďalej vyhlasuje v zmysle § 303 ObZ, že zaplatí záložnému veriteľovi zabezpečovanú pohľadávku za dlžníka, ak zabezpečovanú pohľadávku nezaplatí dlžník v zmysle úverovej zmluvy“. Navrhovatelia svoje tvrdenia, že nemali vôľu tento ručiteľský záväzok podpísať nejako nepreukázali, svojim podpisom prejavili svoju vôľu k
právnemu úkonu, pretože by inak nebol poskytnutý úver, ktorý napokon aj obchodná spoločnosť čerpala a nesplatila.
Navrhovatelia v súvislosti s ručiteľským vyhlásením takisto nepreukázali, že by ich odporca uviedol do omylu, tak ako to predpokladá § 49a OZ. O omyl vyvolaný odporcom by sa mohlo jednať len v tom prípade, ak by odporca svojvoľne bezprostredne pred uzatvorením záložnej zmluvy pozmenil jej obsah bez toho, aby mali navrhovatelia primeraný časový priestor sa ním oboznámiť, čo však z okolností daného prípadu nemožno vyvodiť.
Rovnako neobstojí ani tvrdenie navrhovateľov vo vzťahu k zmluvným vzťahom, ktorý mali s odporcom v minulosti. Z dokazovania vyplynulo, že predmetnom predložených zmlúv /Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9905001904 a č. 9907001932/ bol spotrebiteľský úver upravený právne odlišne, ako úverová zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi, konkrétne zákonom o spotrebiteľských úveroch, zákonom na ochranu spotrebiteľa, a podporne aj ustanoveniami OZ, naviac v uvedených zmluvách navrhovatelia ručili za záväzky tretích fyzických osôb /zjavne rodinných príslušníkov/, obdobne tak je potrebné posudzovať aj prípad Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9907001932, ktorú odporca uzatvoril s navrhovateľom v 1. rade ako so spotrebiteľom.
Sumarizujúc všetky uvedené dôvody, s akcentom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, viedli súd k jednoznačnému záveru o neopodstatnenosti žalobného návrhu, čo bolo dôvodom na jeho zamietnutie v prvej výrokovej vete rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie právo proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.
Plne procesne úspešný odporca si trovy konania napokon neuplatnil, nakoľko mu žiadne trovy v súvislosti s konaním nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.