Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_10C-440-2015.pdf
PDF · 102.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/440/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému C. E., H.. XX. XX. XXXX, H. C. Z., A. Š. XX/XX, t. č. na neznámom mieste zastúpenému opatrovníkom Mestom Martin za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", Námestie legionárov 5, Prešov 1, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A v konaní o zaplatenie 3 649,43 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 2 976,48 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,49 € od 12. 11. 2011 do zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 100,49 € od 21. 11. 2011 do zaplatenia, 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 12. 2011 do zaplatenia, 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 01. 2012 do zaplatenia, 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 02. 2012 do zaplatenia, 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 03. 2012 do zaplatenia, 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 04. 2012 do zaplatenia, 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 05. 2012 do zaplatenia, 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 06. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 07. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 08. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 09. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 10. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 11. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 12. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 01. 2013 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 02. 2013 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 03. 2013 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 04. 2013 do zaplatenia, 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 05. 2013 do zaplatenia, 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 06. 2013 do zaplatenia, 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 07. 2013 do zaplatenia, 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 08. 2013 do zaplatenia, 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 09. 2013 do zaplatenia, 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia, 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia, 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 12. 2013 do zaplatenia, 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 01. 2014 do zaplatenia, 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 02. 2014 do zaplatenia, 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 03. 2014 do zaplatenia, 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 04. 2014 do zaplatenia, 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 05. 2014 do zaplatenia, 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 06. 2014 do zaplatenia,
8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 07. 2014 do zaplatenia, 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 08. 2014 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 09. 2014 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 10. 2014 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 11. 2014 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 12. 2014 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 01. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 02. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 03. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 04. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 05. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 06. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 07. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 08. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 09. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 10. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 11. 2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 12. 2015 do zaplatenia a 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,51 € od 21. 01. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O nároku žalobcu na zaplatenie sumy 341,37 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12. 11. 2011 do zaplatenia sa konanie zastavuje.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom dňa 16. 10. 2014 sa pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3 649,43 €, spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 12. 11. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 18. 02. 2011 so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. 7087695, na základe ktorej žalovanému požičal sumu 5 640 €. Žalovaný mal pôžičku splácať v 60 pravidelnými mesačnými splátkami v sume 100,49 €, avšak ku dňu spísania žaloby zaplatil len sumu 427,47 €. Pohľadávka žalobcu pozostáva zo sumy 341,37 €, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 10 % dlžnej splátky a zo sumy 3 308,06 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný zaplatiť ku dňu spísania žaloby (3 735,53 €) a sumou prijatých platieb vo výške 427,47 €. Spolu potom uplatnený nárok predstavoval istinu uvedenú v žalobe.
V priebehu konania dňa 21. 11. 2014 došlo na súd oznámenie vedľajšieho účastníka, že vstupuje do konania na pomoc a podporu žalovaného.
Dňa 20. 02. 2015 pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že postúpil pohľadávku obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku a preto žiada, aby súd konal s ním.
Dňa 25. 03. 2015 žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku - postupník podal návrh na zámenu v osobách účastníkov konania na strane žalobcu, ktorú súd potom pripustil uznesením sp. zn. 1Ro/2245/2014 zo dňa 09. 07. 2015.
Nový žalobca listom zo dňa 11. 02. 2016 čiastočne žalobu zobral späť, a to v časti kde uplatňoval zmluvnú pokutu a poplatky vo výške 341,37 € s úrokmi z omeškania. V tomto podaní uviedol, že uplatňovaná pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo je preukázané nielen predloženou úverovou zmluvou ale aj prehľadom platieb na úver. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi celkovo 6 029,40 €, vrátane sumy poistenia v celkovej výške 389,40 €, avšak zaplatil len 427,47 €. Pohľadávka
v čase postúpenia pozostávala z dlžnej istiny vo výške 3 308,06 € a vyčíslenej zmluvnej pokuty vo výške 341,37 €. Súčasne týmto podaním zobral žalobu späť ohľadne sumy 341,37 € a z tejto sumy požadovaného príslušenstva. Uviedol tiež, že pohľadávka vo výške 3 308,06 € pozostáva z dlžnej sumy 476,94 €, ktorá predstavuje neuhradené úverové splátky, a to časť úverovej splátky zročnej k 20. 07. 2011 v sume 74,98 € a splátky č. 6 až 9 zročné v období od 20. 08. 2011 do 20. 11. 2011 každá v sume 100,49 € a ďalej zo sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 2 831,12 €, ktorá predstavuje len zostatok čistej istiny úveru bez navýšenia o zmluvné úroky, konkrétne sa jedná o istinu splátok v poradí od 10. splátky do pôvodne dojednanej 60. úverovej splátky, ktorá mala byť zročná 20. 02. 2016. Súd preto konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 341,37 € s úrokmi z omeškania zastavil podľa § 96 ods. 1 O. s. p..
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu je nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a napriek šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo. Súd preto žalovanému podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníka v osobe Mesta Martin pre konanie, kde mal žalovaný naposledy trvalé bydlisko. Opatrovník žalovaného, ktorý žalovaného v konaní zastupoval sa však rovnako k žalobe nevyjadril.
K žalobe sa vyjadril len vedľajší účastník podaním zo dňa 18. 01. 2016, ktoré na súd došlo 21. 01. 2016. Z tohto podania vyplynulo, že podľa názoru vedľajšieho účastníka, uzavretú úverovú zmluvu je nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú s prihliadnutím na všetky zákonné ustanovenia, ktoré právny poriadok pozná na ochranu spotrebiteľa, najmä na ust. § 52 a nasl. Obč. zák..
Vedľajší účastník potom namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných v bode 14.2 a 14.3 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých veriteľ bol oprávnený postúpiť akékoľvek práva zo zmluvy úplne alebo z časti na tretiu osobu bez súhlasu klienta, avšak klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti previesť práva alebo záväzky zo zmluvy, alebo postúpiť práva klienta zo zmluvy a to úplne alebo z časti, alebo umožniť prevzatie záväzkov zo zmluvy treťou osobou.
Vedľajší účastník namietal zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka voči spoločnosti. Takéto dojednanie je nutné posúdiť preto ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V dôsledku tejto skutočnosti potom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovaného na nového žalobcu a preto žalobcovi - postupníkovi chýba v konaní aktívna vecná legitimácia. Pre prípad, že by sa súd s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nestotožnil, podľa názoru žalovanej strany je zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 18. 02. 2011 neplatná pre neurčito uvedenú základnú náležitosť zmluvy o pôžičke, a to výšku poskytnutej pôžičky, keď na jednej strane sa v zmluve v bode VII uvádza, že schválená výška pôžičky predstavuje sumu 3 000 €, na druhej strane je uvedené, že celková suma pôžičky činí 5 640 €. Táto neurčitosť predmetného právneho úkonu má za následok jeho absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Je to absencia podstatnej zmluvnej náležitosti a spôsobuje preto absolútnu neplatnosť zmluvy o poskytnutí pôžičky, v dôsledku čoho je potrebné nárok kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.
Ak by však súd neakceptoval ani túto argumentáciu poukazuje vedľajší účastník na skutočnosť, že zo strany dodávateľa tak, ako tvrdí v žalobe, došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru dňa 29. 10. 2011. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák. začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia ale v súlade s ust. § 103 veta druhá Obč. zák. zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ právny predchodca žalobcu zoplatnil dlh v októbri 2011, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred októbrom 2011, teda splátok zročných k 20. 09. 2011, k 20. 08. 2011 a k 20. 07. 2011, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky zročnej k 20. 07. 2011 a keďže nárok žalobcu sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, tak nárok žalobcu, s prihliadnutím na podanie žaloby dňa 16. 10. 2014, keďže sa stal splatný pred 16. 10. 2011, je celý premlčaný. V dôsledku týchto skutočností žiadal právny zástupca žalovaného žalobu zamietnuť.
Súčasne však poukázal na samotnú zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť uzatvorená v súlade s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jej obligatórnou náležitosťou mala byť aj podľa § 9 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona konečná splatnosť úveru, ktorá v zmluve o pôžičke
uvedená nie je. V zmluve o pôžičke nie je ani údaj o počte, termíne, splátkach istiny úrokov alebo iných poplatkoch. Zo zmluvy o pôžičke totiž nie je zrejmé, aká časť sumy mesačnej splátky sa pripisuje na istinu a aká časť na úroky, a súčasne vedľajší účastník namietal skutočnosť, že RPMN a výška úrokov vyjadrené sadzbou 32,31 % ročne sú totožné a preto považoval tieto údaje za nesprávne uvedené.
Na takejto argumentácii potom vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval aj na pojednávaní, ktoré súd vykonal dňa 17. 02. 2016.
Na tomto pojednávaní súd prečítal listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7087695 uzavretej medzi pôvodným žalobcom obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 18. 02. 2011 súd zistil, že táto bola uzavretá na predtlačenom formulári veriteľa, pričom obsahovala mimo základných údajov v časti I až XI na lícnej strane zmluvy aj zmluvné podmienky veriteľa.
Z časti V základnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný žiadal o poskytnutie pôžičky v sume 3 000 € pri splácaní tejto sumy 60 mesiacov a súčasne požiadal aj o komplexný súbor poistenia pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti a plnej a trvale invalidity, a smrti.
Z časti VII vyplýva, že pôžička bola schválená vo výške 3 000 € pri splátkach 94 € a mesačnej výške poistenia 6,49 €, pri počte 60 splátok, termíne konečnej splatnosti pôžičky vo februári 2016, celkových nákladoch spotrebiteľa 2 640 €, ročnej úrokovej sadzbe 32,31 % a RPMN vo výške 32,31 %. V tejto časti je uvedená aj celková suma pôžičky 5 640 €.
V podmienkach k zmluve o poskytnutí pôžičky je potom uvedená výška splátok a ročná percentuálna miera nákladov, ktorá pri pôžičke 3 000 € splatnej do 60 mesiacov predstavuje 32,31 %.
Vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa v časti 14 obsahujúcej všeobecné ustanovenia sú potom uvedené články 14 bod 2, podľa ktorého spoločnosť je oprávnená postúpiť akékoľvek svoje práva zo zmluvy úplne alebo z časti previesť a/ alebo postúpiť úplne alebo z časti pohľadávky spoločnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu klienta.
Podľa článku 14 bod 3 týchto všeobecných obchodných podmienok, klient nie je oprávnený bez prechádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti previesť svoje práva a/ alebo záväzky zo zmluvy, alebo postúpiť pohľadávky klienta zo zmluvy a to úplne alebo z časti, alebo umožniť prevzatie záväzkov zo zmluvy treťou osobou.
Ako potom vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad žalovaný od 18. 02. 2011 na úhradu dlhu zaplatil sumy 100,49 € dňa 01. 04. 2011, potom sumu 101 € dňa 27. 04. 2011, 18. 05. 2011 sumu 100,49 €, 11. 07. 2011 sumu 100,49 € a potom až dňa 16. 11. 2011 sumu 25 €. Po tomto dátume už na úhradu dlhu nezaplatil žiadnu sumu.
Je teda zrejmé, že žalovaný síce v omeškaní, ale splácal splátky, ktoré boli zročné k 20. 03. 2011, k 20. 04. 2011, k 20. 05. 2011 a k 20. 06. 2011 tak, ako to nakoniec vyplynulo z článku 6 bod 2 všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa.
Z prehľadu splátok a úhrad je potom zrejmé, že žalovaný nezaplatil splátku, ktorá bola zročná 20. 07. 2011 a následne ani ďalšie splátky zročne k 20. 08. 2011, k 20. 09. 2011 a ani 20. 10. 2011, v dôsledku čoho pôvodný veriteľ listom z 29. 10. 2011 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkovú istinu vo výške 5 657,03 € žiadal uhradiť do 3 dní od doručenia upomienky na účet tam uvedený, táto výzva podľa podpísanej doručenky bola žalovanému doručená do vlastných rúk 08. 11. 2011.
Súd podrobne preskúmal všeobecné obchodné podmienky, avšak zo žiadneho ich ustanovenia nevyplynulo, žeby veriteľ s dlžníkom dohodol pri plnení splátkach právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle § 565 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
V tomto prípade nepochybne šlo o spotrebiteľskú zmluvu a v čase spísania listu z 29. 10. 2011 platilo ust. § 53 ods. 8 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
V konaní nebolo preukázané ani splnenie notifikačnej povinnosti, teda písomného upozornenia dlžníka na možnosť uplatnenia práva žiadať splatenie celého dlhu pre omeškanie s úhradou splátky.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
Súd sa nestotožnil s tvrdeniami vedľajšieho účastníka o tom, že podľa názoru vedľajšieho účastníka došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa zo zmluvy o pôžičke na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, vzhľadom na nerovnovážnosť článkov 14.2 a 14.3 všeobecných obchodných podmienok veriteľa.
Podľa presvedčenia súdu došlo na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding ako postupcom a žalobcom uvedeným v záhlaví tohto rozsudku ako postupníkom dňa 01. 02. 2015 k platnému postúpeniu pohľadávky aj vo vzťahu k žalovanému, nakoľko podľa presvedčenia súdu článok 14 bod 2, ktorý upravoval právo veriteľa bez súhlasu klienta, čiže dlžníka, postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy, presne korešpondoval ust. § 524 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (viď aj ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.).
Podľa presvedčenia súdu takéto dojednanie, ktoré je v súlade so zákonnou úpravou nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť dojednanie v článku 14 ods. 3, podľa ktorého klient, čiže dlžník nebol bez súhlasu spoločnosti, teda svojho veriteľa v rámci zmluvy o pôžičke bez jeho súhlasu postúpiť na iného, svoje práva alebo pohľadávky z tejto zmluvy. V prípade, že by žalovaný ako klient, resp. dlžník mal z dvojstrannej zmluvy nejakú pohľadávku vo vzťahu k veriteľovi, teda spoločnosti, ktorá mu pôžičku poskytla je podľa presvedčenia súdu, tiež v súlade s ustanovením § 524 ods. 1, keďže je v pozícii veriteľa oprávnený bez súhlasu protistrany previesť pohľadávku na inú osobu a takéto ustanovenie, ktoré by to vylučovalo je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože odporuje zákonnej úprave. Avšak v tomto prípade došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, teda obchodnej spoločnosti, ktorá pôžičku poskytla žalovanému a skutočnosť, že si zmluvné strany dojednali, že žalovaný ako klient pôvodného žalobcu, resp. jeho právneho nástupcu nemá právo prípadnú pohľadávku voči veriteľovi previesť bez jeho súhlasu na inú osobu, spôsobuje neplatnosť dojednania takéhoto obmedzenia žalovaného, ale na druhej strane nespôsobuje neplatnosť dojednania o práve veriteľa, teda obchodnej spoločnosti poskytujúcej pôžičku, previesť pohľadávku voči žalovanému bez jeho súhlasu na inú osobu, nakoľko takéto dojednanie je v súlade s právnou úpravou v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák..
Preto súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka, že žalobca nie je vecne legitimovaný v tomto spore.
Súd sa nestotožnil ani s názorom vedľajšieho účastníka, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatnou, nakoľko v nej absentuje určitosť vo vymedzení výšky pôžičky. Podľa presvedčenia súdu napriek skutočnosti, že pôvodný veriteľ vo formulári zmluvy použil termín „schválená výška pôžičky“ (so sumou 3 000 €) a „celková suma pôžičky“ (s uvedením sumy 5 640 €) uviedol aj celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2 640 € ako ďalšiu obligatórnu náležitosť zmluvy, ktorá podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených údajov je potom zrejmé, že celkovou sumou pôžičky je mienená suma, ktorá zodpovedá súčtu reálne poskytovanej pôžičky vo výške 3 000 € a celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 2 640 €. V tomto smere súd nevidel neurčitosť vymedzenia výšky pôžičky a nedodržanie zákonných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd je toho presvedčenia, že zmluva o pôžičke bola dojednaná platne v súlade s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. a je v nej uvedený aj termín konečnej splatnosti pôžičky ako február 2016, a keďže je v zmluve uvedená aj zročnosť jednotlivých splátok, tak je nepochybné, že ide o deň 20. 02. 2016.
V čase keď súd rozhodoval platilo už ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd vzhľadom na toto ustanovenie aj bez návrhu, teda ex offo, prihliadal na prípadné premlčanie nárokov, ktorý žalobca uplatnil. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že jeho predchodca, teda pôvodný veriteľ zo zmluvy o pôžičke obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. platne zosplatnila dlh listom z 29. 10. 2011. V tomto smere súd pri čítaní všeobecných obchodných podmienok nezistil, žeby zmluvné strany dojednali právo veriteľa žiadať splatenie celého dlhu v prípade nezaplatenia zročnej splátky v zmysle § 565 Obč. zák..
Ani pôvodný žalobca, ani jeho právny nástupca neprodukovali dôkaz, žeby veriteľ pred odoslaním listu 29. 10. 2011 notifikoval 15-dňovej lehote vyžadovanej ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. úmysel žiadať o zaplatenie celého zvyšku dlhu pre omeškanie s úhradou jednej splátky po dobu najmenej troch mesiacov.
Súd dospel k presvedčeniu, že nedošlo k zosplatneniu celého dlhu a, že v čase vyhlásenia rozsudku, vzhľadom na splátkový kalendár a zmluvné dojednania, nebola ešte zročná posledná splátka dlhu, ktorá podľa zmluvy mala byť zročná k 20. 02. 2016.
Naopak súd dospel k záveru, že vzhľadom na ust. § 103 Obč. zák. a všeobecnú premlčaciu dobu upravenú v ust. § 101 Obč. zák. došlo k premlčaniu nároku žalobcu na zaplatenie sumy 74,98 € titulom neuhradenej časti splátky zročnej k 20. 07. 2011, že sú premlčané nároky žalobcu na zaplatenie splátky zročnej k 20. 08. 2011 a k 20. 09. 2011. Žalobca má potom právo len na zaplatenie splátky zročnej k 20. 10. 2011, k 20. 11. 2011, pričom obe sú v sume 100,49 € v súlade so zmluvou. A vzhľadom na skutočnosť, že potom žalobca požadoval zaplatenie sumy 2 831,12 €, ktorá predstavovala len zostatok čistej istiny úveru bez navýšenia o zmluvné úroky a šlo o úverovú istinu splátok od splátky č. 10 do splátky č. 60, teda celkovo šlo o 51 splátok (pričom súd mohol žalobcovi priznať len splátky, ktoré boli zročné od 20. 12. 2011 do 20. 01. 2016, čiže konkrétne 50 splátok), tak suma týchto splátok predstavuje celkovo pri výške 55,51 € pri jednej splátke (2 831,12 € : 51), vzhľadom na počet zročných splátok ku dňu vyhlásenia rozsudku v počte 50 sumu 2 775,60 €.
Súd preto žalobcovi priznal sumu 2 976,48 €, ktorá pozostáva zo sumy 2 x 100,49 €, (ktorá predstavuje 8. a 9. splátku dlhu) a ďalej zo sumy 2 775,50 €, ktorá predstavuje sumu 50 ročných splátok po 55,51 € od 20. 12. 2011 do 20. 01. 2016. K týmto splátkam potom súd priznal žalobcovi, ktorý požadoval úroky z omeškania z celej istiny od 12. 11. 2011 úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa do omeškania s úhradou jednotlivých splátok dostával vždy dňom, ktorý nasledoval po zročnosti tej, ktorej splátky. S úhradou splátky zročnej dňa 20. 10. 2011 bol už dňa 21. 10. 2011, keďže ale žalobca z tejto splátky, ktorá bola zahrnutá v požadovanej istine, požadoval úrok až od 12. 11. 2011, súd mu priznal úroky z omeškania až od tohto dňa.
Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa presvedčenia súdu šlo o zložitejší prípad náročný na právne posúdenie, a preto súd v súlade s ust. § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.