Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-199-2015.pdf
PDF · 102.71 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/199/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205, proti žalovanej: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. X. XXX, v konaní o zaplatenie 93,46 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 53,86 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,17 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia; s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19,99 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia; s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,07 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti, t. j. v sume 39,60 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,60 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 11,68 Eur, z toho za zaplatený súdny poplatok vo výške 2,52 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 9,16 Eur na účet žalobcu, číslo účtu: 2186202151/0200, VS: 4591469, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2015 domáhal zaplatenia istiny vo výške 93,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15,17 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,99 Eur od 26.10.2012 zo zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 58,30 Eur od 26.11.2012. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a na cenu za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanej faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.09.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 15,17 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.11.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 58,30 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.10.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 19,99 Eur. Keďže žalovaná neuhradila dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas, dostala sa do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom dňa 09.06.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 93,46 Eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Podľa ust. § 15 a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Súd doručil žalobcovi poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a žalovanej doručil žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu s prílohami a poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 23.11.2015. Žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.
Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 03.03.2016 v pojednávacej miestnosti č. 13, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 27.01.2016 a zvesené z Úradnej tabule 03.03.2016 o 14.00 hod.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb služba Mobilný internet zo dňa 31.08.2012 uzavretá podľa zákona č. 351/2011 Z.z., Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.08.2012, faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.09.2012 splatnou 25.09.2012 znejúcou na 15,17 Eur; faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2012 splatnou 25.10.2012 znejúcou na sumu 24,98 Eur; faktúrou číslo XXXXXXXXX8 splatnou 25.11.2012 znejúcou na 58,30 Eur.
Dňa 31.08.2012 právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. s programom služieb DATA SIM MI NEOB 2 s koncovým zariadením ZTE LIGHT TAB 2.
Právny predchodca a žalovaná dňa 31.08.2012 uzatvorili Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z.. Predmetom dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke číslo 1 DATA SIM MI NEOB 2 s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Žalobca za poskytnuté služby vyfakturoval žalovanej cenu služieb, a to faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.09.2012 splatnou 25.09.2012 sumu vo výške 15,17 Eur; faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2012 splatnou 25.10.2012 sumu vo výške 24,98 Eur; faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou 25.11.2012 sumu vo výške 58,30 Eur.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo: a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytnutí verejných služieb ak; 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2, písm. a/ alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorí z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním, alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytnutí verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu; 1. jej zneužívanie, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenie splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmlúv o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty na určenie určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka, dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie dokladu totožnosti vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa ods. 2, písm. b. Podľa § 43 ods. 1,2 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný; a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník: a) opakovane zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo taký zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo požíva také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej užívania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom o elektronických komunikáciách.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmlúv, dodatkov a všeobecných podmienok a neuhradila žalobcovi poplatky za poskytované služby. Žalobca ako deň omeškania žalovanej určil deň nasledujúci po splatnosti každej faktúry.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaná, v čase uzatvárania zmluvy nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.
Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 53,86 Eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej dňa 25.09.2012 znejúcej na sumu 15,17 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil 15,17 Eur, z ktorej súd priznal uvedenú sumu; z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na 24,98 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil 19,99 Eur, z ktorej súd priznal uvedenú sumu; z faktúry číslo XXXXXXXXXX splatnej 25.11.2012 znejúcej na 58,30 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil 58,30 Eur, z ktorej súd priznal sumu 18,70 Eur. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim pod dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na platenie úrokov z omeškania.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie, obmedzenie služby - ako bol uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX v sume 16,50 Eur bez DPH, t.j. 19,80 Eur s DPH x 2 t.j. 39,60 Eur. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná a to bez ohľadu na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.
Z uplatnenej sumy vo výške 93,46 Eur bolo súdom priznaných 53,86 Eur, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti, t. j. v sume 39,60 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,60 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol /t.j. poplatky za prerušenie, obmedzenie služby - ako bol uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX v sume 16,50 Eur bez DPH, t.j. 19,80 Eur s DPH x 2 t.j. 39,60 Eur, ktoré si žalobca uplatnil/.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. keď žalobcovi bola zo sumy 93,46 Eur s príslušenstvom priznaná suma 53,86 Eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 57,63 % a hrubý úspech žalovanej 42,37 %, teda konečný čistý úspech žalobcu je 15,27 % (57,63 - 42,37). V konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto pomerom percenta. Pri plnom úspechu žalobcu by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 59,98 Eur, trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, vypracovanie žalobného návrhu) podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 2 x režijný paušál á 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 665/2004 Z.z., 20 % DPH. Pri plnom úspechu žalobcu by mu taktiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 16,50 Eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku za návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v rozsahu 15,27 % priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9,16 Eur (15,27 % z 59,98 Eur) a právo na náhradu iných trov konania v sume 2,52 Eur (15,27 % zo sumy 16,50 Eur).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.