Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1484-2012.pdf
PDF · 71.48 KB
Case nature
Subarea
15Er/1484/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, IČO 30807484 proti povinnému U. E., K.. XX.XX.XXXX, o vymoženie 668,35 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné, pod Ex 6614/2012, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného podaný u súdneho exekútora dňa 26.11.2012 sa proti povinnému začalo exekučné konanie o vymoženie istiny 668,35 eur s prísl. a trov exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie (exekučným titulom) je právoplatné a vykonateľné Rozhodnutie č. 700-3011626312-GC04/12 zo dňa 14.08.2012, ktoré vydal oprávnený. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 14.12.2012.
Dňa 21.12.2015 poverený exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel. Súdny exekútor si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil trovy exekúcie v sume 59,15 eur.
Súd následne lustráciou v súdnom registri zistil, že povinný zomrel dňa 03.03.2014 a konanie po poručiteľovi prebehlo na Okresnom súde Poprad pod č.k. 11D/75/2014 a bolo uznesením zo dňa 02.06.2014 zastavené pre nemajetnosť povinného s právoplatnosťou ku dňu 22.06.2014.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe citovanej právnej úpravy a uvedeného súd exekúciu I. výrokom uznesenia zastavil, keďže povinný po začatí exekúcie zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR napr. v konaniach sp. zn. 7MCdo 5/2011, 5MCdo 10/2011, 2MCdo 10/2012, ktorými sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom Generálneho prokurátora SR, podľa ktorého, ak v priebehu exekučného konania dôjde k úmrtiu povinného a dedičské konanie sa skončí zastavením z dôvodu nemajetnosti, súd má zastaviť exekúciu podľa cit. ustanovenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie cit. právnej úpravy II. výrokom tohto uznesenia, podľa §§ 14, 15 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 196 Exekučného poriadku. Keďže súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, pretože vykonával úkony exekučnej činnosti, trovy exekúcie si uplatnil a exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej sume 33,19 + 20 % DPH, spolu v sume 39,83 eur, hotové výdavky na poštovnom podľa § 22 vyhlášky v sume 9,80 eur + 20 % DPH, spolu v sume 11,76 eur a poplatky za súčinnosť bánk 0,40 eur + 20 % DPH, spolu v sume 0,48 eur. Spolu priznaná náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi činí sumu 52,07 eur. Uvedené hotové výdavky súd považoval za primerané vzhľadom k rozsahu vykonávanej exekúcie. Súdny exekútor riadnym spôsobom preukázal, že je registrovaným platiteľom DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 2,80, ktoré bude vynaložené na predloženie uznesenia o zastavení exekúcie na vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na náhradu trov, ktoré sú potrebné na účelné vymáhanie nároku. Súd má za to, že úkony vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a vrátenie poverenia nie sú úkonmi potrebnými na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného. Vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie je úkonom potrebným pre súdneho exekútora z hľadiska ukončenia jeho veci a uplatnenia svojich trov exekúcie. Oprávnený by tak súdnemu exekútorovi hradil poštovné, ktoré nebolo vynaložené na vymáhanie jeho pohľadávky, ale na uspokojenie trov súdneho exekútora. Naviac uznesenie o zastavení exekúcie sa doručuje aj oprávnenému, tento si môže sám požiadať o vyznačenie právoplatnosti. Pokiaľ ide o úkon vrátenia poverenia, súd má za to, že v zmysle § 60 Exekučného poriadku ide len o splnenie povinnosti súdneho exekútora vrátiť súdu listinu, ktorú súd vydal a ktorá súdneho exekútora oprávňovala na jednotlivé úkony znamenajúce zásah do majetkových a iných práv povinného. V žiadnom prípade sa nejdená o úkon smerujúci k účelnému vymáhaniu nároku, a preto aj hotové výdavky (poštovné) vynaložené na tento úkon neznáša oprávnený, ale samotný súdny exekútor.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených ako náklady administratívy vo výške 3,10 eur. Podľa ustanovenia § 25 vyhl. 288/1995 Z.z. je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Podľa názoru súdu aj náhrada hotových výdavkov vynaložených na administratívu je tým zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. má na mysli hotové výdavky vynaložené s vykonávaním exekučnej činnosti t.j. s úkonmi smerujúcimi k vymoženiu pohľadávky priznanej exekučným titulom. Výdavky na spotrebný materiál však nemožno za takéto považovať, sú to potreby na vykonávanie kancelárskej - administratívnej činnosti súdneho exekútora a preto na ich náhradu nemožno aplikovať ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z., ale ako je uvedené vyššie ich náhradu je potrebné spojiť s odmenou súdneho exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti II. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.