Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1S-58-2015.pdf
PDF · 97.11 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. F. I., S. 5, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD., advokátka, Matejkova 8, 841 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 47545-7/2014-BA zo dňa 19.12.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2015, domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 47845-7/2014-BA zo dňa 19.12.2014, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava č. 401/2014- BAM-DGP zo dňa 03.07.2014 potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava žalobkyni nepriznala nárok na dávku garančného poistenia, podľa § 102 ods. 1 a § 103a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
V žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočnom zistení skutkového stavu, nepreskúmateľnosti vybraných častí odôvodnení, v rozpore so zákonom a predpismi Európskej únie.
Ďalej k veci uvádza, že uzatvorila pracovný pomer s právnickou osobou -zamestnávateľom (P&J Holding SE), ktorá má sídlo v inom členskom štáte EÚ, v Českej republike a zároveň má ústredie v Bratislave, nakoľko podľa vyjadrenia žalobkyne všetky aktivity zamestnávateľa boli vykonávané v Bratislave. Skutočnosť, že si jej zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa čl. 7 nariadenia Rady EÚ č. 2157/2001 o štatúte európskej spoločnosti, podľa ktorého sídlo európskej spoločnosti musí byť v tom istom členskom štáte, kde má spoločnosť ústredie, nemôže byť jej na ujmu. Ustanovenie § 103a ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať eurokonformne s poukazom na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a čl. 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky, medzi ktoré možno podľa názoru žalobkyne zaradiť aj právo na sociálne zabezpečenie. Má za to, že názor žalovanej, že zamestnávateľ žalobkyne nevykonával reálnu hospodársku činnosť je nesprávny, nakoľko predseda predstavenstva
a dvaja zamestnanci uvedenej spoločnosti uskutočňovali úlohy smerujúce k zabezpečeniu nielen vlastných priestorov, ale aj realitnej činnosti.
Žalobkyňa taktiež nesúhlasí s názorom žalovanej, že jej zamestnávateľ nemá právnu subjektivitu podľa slovenských právnych predpisov, nakoľko ten premiestnil svoju hlavnú správu zo štátu, kde má zapísané sídlo - Česká republika do štátu kde začal vykonávať svoju činnosť, a to do Slovenskej republiky. Skutočnosť, že jej zamestnávateľ nevykonával na území SR reálnu hospodársku činnosť podľa žalobkyne nebola žalovanou nijak riadne preukázaná, nakoľko sa tá opiera iba o výpoveď Ing. Jána Vala, pričom výrok, že zamestnávateľa žalobkyne nemožno považovať za trvale hospodársky prítomného na území SR je podľa jej názoru nepreskúmateľný, keďže nie je možné zistiť na základe akých skutočností k takémuto názoru žalovaná dospela.
Na základe uvedeného preto žiadala súd, aby napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
II.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.04.2015 uviedla, že na oboch stupňoch vykonala riadne dokazovanie v rámci svojich zákonných kompetencií, či už vo vzťahu k žalobkyni, ako aj vo vzťahu k jej zamestnávateľovi. Podľa verejne dostupných údajov bol subjekt P&J Holding SE zapísaný dňom 14.10.2008 do obchodného registra vedeného podľa českých právnych predpisov, IČO: 28 283 996, pričom pod tým istým IČO figurovala v českom obchodnom registri do 14.10.2008 spoločnosť MURCIANA SE. Právnou formou P&J Holding SE od počiatku bola, aj v súčasnosti je európska spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom je predstavenstvo a predsedom predstavenstva je P. Bobrík a členom predstavenstva Ing. J. Valo. Podľa dôkazov vykonaných v doterajšom konaní spoločnosť P&J Holding SE nemá podľa slovenských právnych predpisov žiadnu právnu subjektivitu a nefiguruje v žiadnom verejnom registri, a to ani samostatne, ani prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Žalovaná vykonala dôkazy týkajúce sa aj pôsobenia a reálnej činnosti predmetnej spoločnosti. Za týmto účelom bol vypočutý Ing. J. Valo, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 24.11.2014, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že P&J Holding SE nevykonávala ani v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť. Predseda predstavenstva P. Bobrík sa k činnosti spoločnosti ani k uspokojovaniu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov nevyjadril, pričom bolo žalovanou neskôr zistené, že ten sa nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava.
Žalovaná sa pri posudzovaní o nároku žalobkyne na dávku garančného poistenia zaoberala aj právom EÚ a rozhodujúci význam na posúdenie veci v danom prípade mal rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-310/07, publikovaný v úradnom vestníku dňa 08.09.2007, ktorý vykladá čl. 8a smernice 80/987/ EHS z 20.10.1980, pričom dospela k záveru, že zamestnávateľa žalobkyne so sídlom v ČR nemožno považovať za stále hospodársky prítomného na území SR, nakoľko ten nemal prenajaté žiadne priestory a nevykonával žiadnu činnosť, ako to vyplýva aj z vyjadrenia člena štatutárneho orgánu Ing. J. Vala. Z uvedeného podľa žalobkyne možno vyvodiť záver, že P&J Holding SE nebola stále hospodársky prítomná na území SR v zmysle smernice 2008/94/ES o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, v dôsledku čoho túto spoločnosť, ktorá má sídlo na území iného čl. štátu ako v SR, nemožno automaticky považovať za spoločnosť vykonávajúcu činnosti na území SR a jej klientom, ktorí tvrdia, že sú jej zamestnancami priznať nárok na dávku garančného poistenia. K námietke ohľadom právnej subjektivity zamestnávateľa žalobkyne, žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa nemôže domáhať právnej subjektivity tohto zamestnávateľa, nakoľko nedošlo k preloženiu sídla spoločnosti v zmysle čl. 8 nariadenia 2157/2001, ktoré exaktne stanovuje postup pri preložení sídla spoločnosti. Má za to, že žalobkyňa tieto ustanovenia nemôže ignorovať a odvíjať premiestnenie sídla spoločnosti na územie SR len na základe údajného výkonu práce zamestnancov na území SR.
Na základe uvedeného žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle §
250gods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa podala žiadosť o uspokojenie mzdových nárokov prostredníctvom tlačiva „žiadosť o dávku garančného poistenia“ zo dňa 24.06.2014, v ktorom uviedla, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 v sume 1.743,40 eura, za obdobie od 01.03.2014 do 26.03.2014 v sume 1.231,70 eura, za obdobie od 14.05.2014 do 31.05.2014 v sume 977,69 eura a za obdobie od 01.06.2014 do 22.06.2014 v sume 1.262,59 eura.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 401/2014-BAM-DGP zo dňa 03.07.2014 vydaným podľa § 178 ods. 1 písm. a) štvrtý bod zákona č. 461/2003 Z.z. nevyhovela žiadosti žalobkyne vo veci nároku na dávku garančného poistenia a podľa § 102 ods. 1 a § 103a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. jej nepriznala nárok na dávku garančného poistenia. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava uviedla, že v zmysle ust. § 103a zákona je podmienkou priznania dávky garančného poistenia, aby platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba, mal sídlo alebo adresu organizačnej zložky na území Slovenskej republiky súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného členského štátu Európskej únie.
Žalobkyňa voči prvostupňovému rozhodnutiu podala dňa 02.09.2014 odvolanie.
Žalovaná rozhodnutím č. 4754572/2014-BA zo dňa 19.12.2014, ako odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. V odôvodnení žalovaná uviedla, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žiadateľky na dávku garančného poistenia boli vykonané dokazovania a z neho vyplývajúcich záverov bolo vyvodené, že žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na dávku garančného poistenia, a to najmä z dôvodov, že:
- zamestnávateľ P&J Holding SE nemal na území Slovenskej republiky sídlo, ani organizačnú zložku, ani nevykazoval na území SR znaky trvalej, stálej a reálnej hospodárskej prítomnosti,
- zamestnávateľ P&J Holding SE nebol platobne neschopný, a to ani podľa § 12, ani podľa § 103a ods. 2 zákona o sociálnom poistení,
- žalobkyňa nepreukázala skutočný výkon činnosti zamestnanca pre zamestnávateľa P&J Holding SE.
IV.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.
Podľa ust. § 18 ods. 1 citovaného zákona, povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
Podľa ust. § 18 ods. 3 citovaného zákona, nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 102 ods. 1 citovaného zákona (nazvaného podmienky nároku na dávku garančného poistenia), zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Podľa ust. § 103 ods. 2 citovaného zákona (nazvaného výška garančného poistenia), dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Podľa ust. § 103a ods. 1 citovaného zákona, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt alebo povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a s
bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.
V preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že dňa 24.06.2014 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručená žiadosť žalobkyne o dávku garančného poistenia, ktorou žiadala o poskytnutie dávky garančného poistenia za tri mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou P&J Holding SE so sídlom na Náměstí Svobody 22, Brno, Česká republika.
Z výpisu z obchodního rejstříku, vedeného Krajským soudem v Brně, oddiel H, vložka 12 súd zistil, že obchodná firma P&J Holding SE, so sídlom podnikania Brno, Náměstí Svobody 22, IČO: 282 83 996 podniká na území Českej republiky. Podľa vykonaných dôkazov v administratívnom konaní predmetná spoločnosť P&J Holding SE nemá podľa slovenských právnych predpisov žiadnu právnu subjektivitu, nefiguruje v obchodnom registri Slovenskej republiky ani samostatne, ani prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná vykonala dôkazy týkajúce sa pôsobenia a reálnej činnosti tejto spoločnosti na území Slovenskej republiky. Za týmto účelom bol vo veci vypočutý Ing. Ján Valo, z ktorého výpovede vyplynulo, že predmetná spoločnosť na území Slovenskej republiky nevykonávala žiadnu činnosť, nemala na území Slovenskej republiky prenajaté žiadne pracovné priestory. Podľa vyjadrenia člena štatutárneho orgánu, uvedeného v zápisnici zo dňa 24.11.2014, člen štatutárneho orgánu (Ing. Valo) považuje spoločnosť P&J Holding SE za neaktívnu a nie je mu známa žiadna činnosť, ktorú by táto spoločnosť na Slovensku vyvíjala. Na území Slovenskej republiky nemal žiadnu personálnu ani mzdovú agendu, ani neuzatváral žiadne kontrakty, resp. nevykonával žiadne úkony. Ako sám uviedol, nezadával žiadne pracovné úlohy ani žalobkyni, dokonca o vzniku jej pracovného pomeru nemal žiadnu vedomosť.
Vyššie uvedené skutočnosti žalovaná, podľa názoru súdu, správne vyhodnotila, že spoločnosť P&J Holding SE nebola hospodársky prítomná na území Slovenskej republiky v zmysle smernice 2008/1994/ ES o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, v dôsledku čoho túto spoločnosť nie je možné považovať za spoločnosť vykonávajúcu činnosť na území Slovenskej republiky a jej klientom, ktorí tvrdia, že sú jej zamestnancami nie je tak možné priznať nárok na dávku garančného poistenia.
Krajský súd v Bratislave na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na dávku garančného poistenia z dôvodu, že jej zamestnávateľ P&J Holding SE nemal na území SR sídlo ani organizačnú činnosť, ani nevykazoval na území SR znaky trvalej, stálej a reálnej hospodárskej prítomnosti. Zamestnávateľ P&J Holding SE nebol platobne neschopný, a to podľa § 12 v spojení s § 103a ods. 2 zákona o sociálnom postení. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu žalobkyne bola skutočnosť, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala skutočný výkon činnosti zamestnanca pre tohto zamestnávateľa. Súd konštatuje, že za týchto okolností nie je možné považovať nárok žalobkyne na dávku garančného poistenia za preukázaný.
K námietke žalobkyne, že jej zamestnávateľ vykonával na území Slovenskej republiky realitnú činnosť, súd uviedol, že túto skutočnosť žalobkyňa nijakým spôsobom v administratívnom, ani súdnom konaní nepreukázala, naopak, z vykonaného dokazovania prvostupňovým správnym orgánom, podľa názoru súdu, dostatočným spôsobom bolo preukázané, že predmetná spoločnosť na území SR nevykonávala nijakú hospodársku činnosť, rovnako ako ani žalobkyňa nepreukázala nijaký konkrétny a reálny výkon práce pre svojho zamestnávateľa. Keďže žalobkyňa nepreukázala žiaden reálny výkon práce na území SR nemôžu byť uspokojené jej pracovnoprávne nároky dávkou garančného poistenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, a preto žalobu postupom podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.