Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-646-2007.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Subarea
3Er/646/2007
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, proti povinnému PROSYS, spol. s.r.o., naposledy so sídlom Družstevná 5, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 575 480, pre vymoženie pohľadávky vo výške 72,56 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Zitou Levákovou, so sídlom Exekútorského úradu Františkánska 2, Trnava, pod spisovou značkou EX 904/2007, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zite Levákovej trovy exekúcie vo výške 35,95 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Zitou Levákovou sa dňa 09. 07. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 904/2007 na vymoženie pohľadávky 72,56 Eur, priznanej vykonateľným rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši č. 7002-1949312905/2005-3 zo dňa 16. 05. 2005. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 010787 * zo dňa 03. 08. 2007, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 72,56 Eur (2 186,00 Sk), trovy predchádzajúceho konania 0,00 Eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku písomným podaním, doručeným dňa 25. 02. 2016, predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý bol zároveň vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina súd zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/12/2014-65 zo dňa 10. 03. 2015, ktorým bola obchodná spoločnosť PROSYS, spol. s.r.o. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom PROSYS, spol. s.r.o. so sídlom Družstevná 5, P.O.BOX č. 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 575 480 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 14. 05. 2015 V Y M A Z Á V A.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd je povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Výmazom z obchodného registra povinná obchodná spoločnosť zanikla a tým aj jej spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť.
Súd vzhľadom na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované vo viacerých uzneseniach (napr. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012 alebo 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012) skúmal dôvod výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie.
Povinný, ktorý bol právnickou osobou, zanikol ex offo výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie, pretože povinný nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Zánik povinného, ktorým zároveň nastal aj zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, bol teda dôsledkom nemajetnosti povinného. V takomto prípade prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 94,50 Eur, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 09. 07. 2007, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom a skúmal ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súdny exekútor si uplatnil odmenu určenú podľa počtu hodín, celkovo 3,5 hodiny vo výške 23,24 Eur. Súd mu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 130 minút (2 hodiny a 10 minút), t. j. za 3 začaté hodiny účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekúcie po 6,64 Eur (200,00 Sk), teda spolu vo výške 19,92 Eur. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu (10 minút), za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (15 minút), za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (15 minút), za zisťovanie majetkových pomerov povinného (60 minút) a za predloženie návrhu na zastavenie konania (30 minút). Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených trov exekúcie sa súd vzhľadom na obsah a rozsah úkonov nestotožnil s ich časovým trvaním, ktoré v špecifikácii uviedol súdny exekútor a tak ako ich súd stanovil, ich považuje za spravodlivé a účelné. Súdny exekútor si ďalej uplatnil odmenu určenú paušálnou sumou za celkom 14 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 a podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 46,48 Eur. Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd priznal paušálnu sumu odmeny za 2 úkony vo výške po 3,32 Eur (100,00 Sk), teda spolu vo výške 6,64 Eur. Vzhľadom na uvedené, súdnemu exekútorovi patrí paušálna suma odmeny za doručenie exekučného príkazu 1x a za každé zisťovanie majetku povinného 1x. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu sumu odmeny za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že toto bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní, patrí len náhrada hotového výdavku za poštovné a nie paušálna suma odmeny za takýto úkon podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu sumu odmeny za žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie 1x, a to v súlade so zásadou zákazu duplicitného
priznávania odmeny, pretože súdnemu exekútorovi už bola priznaná odmena za vypracovanie tejto žiadosti podľa § 14 ods. 1 písm. a). Nakoniec súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu sumu odmeny za každé zisťovanie účtu povinného 10x, nakoľko takýto spôsob zisťovania bankového účtu povinného považuje za nehospodárny a neprimeraný. Súdny exekútor mal aj iné možnosti ako zistiť predmetné informácie, napríklad cez dožiadanie Daňového úradu. Zároveň z exekútorského spisu nevyplýva, že tieto úkony boli skutočne vykonané. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v celkovej výške 26,56 Eur, ktorú v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil o 20 % DPH, čo je celková suma priznanej odmeny vo výške 31,88 Eur.
Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov. V tejto časti si súdny exekútor uplatnil hotové výdavky vo výške 9,03 Eur bez DPH. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,39 Eur, nakoľko z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia (0,33 Eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (1,13 Eur + 1,46 Eur, t.j. 2,59 Eur), a doručenie exekútorského spisu (0,80 Eur). Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z doručeniek v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu. Súd po preskúmaní exekútorského spisu nemal za preukázané vynaloženie nákladov na poštovné zásielky doručované bankám a Dopravnému inšpektorátu vo výške 5, 50 Eur (11 x 0,50 Eur), a preto náhradu týchto hotových výdavkov za poštovné súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 3,39 Eur. V uvedenej výške považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe predloženého exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd zvýšil priznané hotové výdavky o 20 % DPH, čo je celková suma priznaných hotových výdavkov vo výške 4,07 Eur.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zite Levákovej trovy exekúcie v celkovej výške 35,95 Eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.