Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-250-2014.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/250/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 v konaní zast.: JUDr. Helena Strachotovou, usadený euroadvokát, so sídlom: Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti odporcovi: M. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. C. XX/XX, XXX XX G., štátne občianstvo: SR, v konaní zast. opatrovníčkou F. D. tajomníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 224,79 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 224,79 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.11.2013 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa jeho právnemu zástupcovi, titulom súdneho poplatku za návrh sumu 16,50 eur titulom trov právneho zastupovania sumu 101,08 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.8.2014 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 224,79 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.11.2013 do zaplatenia a s 39% ročným zmluvným úrokom zo sumy 173,24 eur od 2.8.2013 až do zaplatenia nahradiť trovy konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 29.04.2011 uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 359.- eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 21,77 eur, celkove vo výške 522,48eur. Odporca svoju zmluvnú povinnosť riadne neplnil, dňa 1.11.2013 sa stal splatným celý dlh odporcu vo výške 224,79 eur. Zároveň si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to zmluvný úrok a úrok z omeškania z dlžnej sumy. Titulom náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.
Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 5.5.2015. Uvedené pojednávanie bolo odročené s tým, že súd vykoná šetrenie po pobyte odporcu, nakoľko doručenie predvolania nemal vykázané. Súd vykonal šetrenie po pobyte odporcu, avšak s negatívnym výsledkom. Z uvedeného dôvodu súd odporcovi do konania ustanovil opatrovníčku, tajomníčkou tunajšieho súdu podľa §29 ods. 1 O.s.p..
Súd vo veci nariadil ďalšie ústne pojednávanie na deň 3.3.2016, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Opatrovníčka odporcu mala doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila. Z uvedeného dôvodu súd
vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania v súlade s ustanovením §101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - Výpoveď zo zmluva č.l. 5, Zmluva č.l. 6, oprava petitu žaloby, rozpis nedoplatku odporcu č.l. 124 - 132, náklady č.l. 133 - 134, sadzobník poplatkov č.l. 135 - 139 spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Odporca ako spotrebiteľ uzavrel s navrhovateľom dňa 29.4.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 359.- eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 21,77eur, celkove vo výške 522,48eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vyčíslená v hodnote 46,76% pri priemernej RPMN 44,86% a ročná úroková sadzba vo výške 39%.
Ako vyplynulo z podania navrhovateľa zo dňa 12.08.2013, týmto podaním navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie a to dňa 1.11.2013. Zároveň vyčíslil svoju pohľadávku voči odporcovi v sume 224,79 eur. Odporca bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 14 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odporca neprevzal.
Podľa potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov a o prijatých splátkach odporca titulom spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru z celkovej zaplatiť sa majúcej prevzatej sumy 522,48eur navrhovateľovi uhradil 370,09 eur , ktorý navrhovateľ započítal na splatenie úverovej istiny 185,76eur a na zmluvné úroky 153,63eur.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 224,79eur titulom neuhradenej sumy spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa §489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.).
Podľa §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa §101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa §120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa §153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 29.04.2011 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto zmluvného vzťahu poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 359.- eur, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť 24 mesačnými splátkami po 21,77eur. Odporca navrhovateľovi z dlžnej sumy uhradil 370,09eur, ktorý navrhovateľ započítal na splatenie úverovej istiny 185,76eur a na zmluvné úroky 153,63eur. Súd mal tiež preukázané, že navrhovateľ z dôvodu neplnenia zmluvných povinností zo strany odporcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 1.11.2013. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pohľadávka navrhovateľa proti odporcovi predstavovala sumu 224,79.- eur pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 173,24 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 51,55 eur. Súd preskúmaním uplatneného nároku dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa pozostávajúci z vyčíslenej dlžnej istiny vo výške 224,79eur pozostávajúcu z dlžnej úverovej istiny vo výške 173,24eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 51,55 eur je dôvodný. Pokiaľ ide o uplatnený nárok v časti zmluvného úroku vo výške 39% ročne zo sumy 173,24eur od 2.8.2013 do zaplatenia, súd má za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Súd mal za to, že v danom prípade bol úver poskytnutý na určité konkrétne obdobie (24 mesiacov), uplynutím ktorej doby by nastala konečná splatnosť úveru. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, vzniká veriteľovi právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci zmluvného vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru len nárok na úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, pričom tento má sankčnú povahu. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporkyňu k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.
Pretože odporca nesplnil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania so zaplatením žalovanej sumy. Súd ho preto zaviazal i na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy dlžnej istiny od 1.11.2013 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v súlade s §517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Podľa §142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. §142 ods. 3 O.s.p. na princípe úspešnosti. Nakoľko navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal náhradu jeho trov konania titulom súdneho poplatku za návrh 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby po 19,92 eur + DPH, + 3x režijný paušál po 8,39 eur + DPH v celkovej sume spolu 101,08 eur.
Vyššie uvedené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia - advokátskej odmeny je v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.
Platobné miesto náhrady trov konania je určené ustanovením §149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa §251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.