Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-467-2015.pdf
PDF · 97.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/467/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu SECAPITAL S.a.r.l., reg. č. B 108306, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX, o zaplatenie 2 042,68 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde H. XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia 2 042,68 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 2 042,68 eur od 30.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s názvom "Dohoda o urovnaní". Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere/zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len "Zmluva"). Uvedenú Zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 07.11.2008. Na základe uvedenej Zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver/pôžičku vo výške 1 493,73 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník zaviazal uhradiť 2 125 eur. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa XX.XX.XXXX. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 2 152,79 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 2 152,79 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 2 066,68 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 2 066,68 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 2 865,69 eur, a to formou 116 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 29.09.2014 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 2 042,68 eur.
V podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že istina uplatnená v žalobe pozostáva z čiastky 2 042,68 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca požaduje priznanie jeho nároku z titulu urovnania v súlade s § 585 OZ, nie z titulu pôvodného záväzku, nejedná sa tu ako napr. pri uznaní dlhu o akcesoritu a žalobca je názoru, že tým, že boli sporné veci medzi žalobcom a žalovaným urovnané a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Pôvodný záväzok - dlh žalovaný, ktorý mu vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavreli žalovaný a spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., pozostával
z istiny vo výške 1 603,10 eur, pôvodného zmluvného úroku do dňa zosplatnenia pôvodného záväzku vo výške 279,61 eur a zákonného úroku z omeškania z istiny odo dňa postúpenia do dňa uzavretia dohody vo výške 245,59 eur, zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 25 eur. Žalobca sa domáha priznania svojho nároku nie z titulu vyplývajúceho z pôvodnej zmluvy, ale z titulu predloženej Dohody o urovnaní, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou KRUK International s.r.o. (teraz KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.), a v ktorej uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky vo výške 2 152,79 eur. Žalobca si je plne vedomý akcesority inštitútu uznania dlhu voči pôvodnému dlhu, je ale názoru, že pokiaľ samotné uznanie dlhu nespochybňuje a nerozporuje sám žalovaný, a to čo do jeho pravosti alebo výšky, súd z hľadiska procesnej zásady rovnosti strán nemá nahrádzať procesnú (ne)aktivitu žalovaného. Opačný postup je podľa žalobcu porušením uvedenej zásady. Žalobca eviduje po postúpení pohľadávok celkovo 2 platby žalovaného na jeho dlh v celkovej výške 24 eur. Tieto platby boli v súlade s § 566 ods. 2 OZ započítané na istinu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so žalobou, dohodou o urovnaní, oznámením o postúpení pohľadávky, zosplatnením dlhu, zmluvou o poskytnutí pôžičky, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný v dohode o urovnaní uznal dlhu čo do dôvodu a výšky.
Žalovaný uviedol, že bol za ním pracovník a že jemu podpisoval dohodu o urovnaní. Ďalej z výpovede vyplýva, že nebol poučený o premlčaní vopred.
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.06.2014 dohodu o urovnaní, z ktorej vyplýva, že medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným bola dňa 07.11.2008 uzatvorená zmluva č. XXXXXXX. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 23.10.2012 došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich z vyššie uvedenej zmluvy, vrátane príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených. S ohľadom na skutočnosť, že dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia tejto dohody záväzok (dlh) v celkovej výške 2 152,79 eur vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého zaplatením bol dlžník v omeškaní. Ku dňu uzatvorenia dohody záväzok dlžníka pozostával z istiny vo výške 1 603,10 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 524,69 eur, zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 25 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom bola výška záväzku dlžníka voči veriteľovi z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzavreli dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnali vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúcich z vyššie uvedenej zmluvy tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 2 066,68 eur spolu s úrokovou sadzbou 6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka tak bola vo výške 2 865,69 eur. Celková čiastka, ktorú bol povinný zaplatiť dlžník veriteľovi bola tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 6 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 6,16 %). Táto čiastka mala byť dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške špecifikovaných v dohode o urovnaní.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 13.06.2014 dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej malo dôjsť k nahradeniu pôvodného záväzku žalovaného, ktorý mal mať voči žalobcovi, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2012.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda o urovnaní je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, ktorý nedostatok má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu.
Vychádzal z okolností, za ktorých došlo k podpisu dohody, keď žalovaný bol vyhľadaný a osobne kontaktovaný bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia (dohodnutia si návštevy vopred s informáciou, čoho sa bude návšteva týkať, aby sa žalovaný mohol na stretnutie pripraviť a poprípade aj vopred s niekým poradiť), čím pochopiteľne žalobca našiel žalovaného nepripraveného resp. minimálne prekvapeného, v dôsledku už len toho mal určitú výhodu voči žalovanému, neuvedúc mu podstatu predkladanej dohody.
K spornosti záväzku súd uvádza, že nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody, mal vôbec žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietať spornosť nejakého záväzku voči žalobcovi, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný bol navštívený bez predchádzajúcej komunikácie, s už vopred vyplneným formulárom o spornosti. Dôkaz výpoveďou žalovaného, zástupcom žalobcu nespochybňovaný, preukazuje, že pred podpisom dohody nebola sporná výška záväzku.
Pritom dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Účelom a zmyslom urovnania podľa daného ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť aj napr. čo sa týka výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., ktorá spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna a predísť ním ďalším nezrovnalostiam alebo sporom. Spornosť práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. aj v akom rozsahu má byť plnené a kedy). Stačí, že jednej zo strán právneho vzťahu sa určité právo z neho vyplývajúce javí sporným pre pochybnosť hoc aj subjektívnej povahy.
V súdenom prípade, ako to výslovne zo znenia bodu 3. časti B „Konštatovanie sporných skutočností“ vyplýva, mala byť spornou výlučne výška ňou nahradzovaného záväzku žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi. Takúto v dohode vymedzenú spornosť však vykonané dokazovanie nepreukázalo a podľa názoru súdu (zohľadniac aj to, že pred tým ako bol žalovaný osobne kontaktovaný zástupcom spoločnosti KRUK, kedy dohodu v predloženom znení podpísal, ani nebol niekým kontaktovaný ohľadne zistenia jeho stanoviska k jeho dovtedajšiemu záväzku, ktorý malo urovnanie nahradiť, či tento nejakým spôsobom tento záväzok minimálne čo do jeho výšky spochybňuje) takáto spornosť je v dohode uvádzaná len „pro forma“ v snahe urobiť formálne zadosť zákonnej požiadavke existencie spornosti, resp. pochybnosti v dovtedajších právach a povinnostiach účastníkov z ich právneho vzťahu a z toho dôvodu urovnaním nahradiť celý dovtedajší záväzok novým záväzkom.
Spôsobom konania žalobcu cez nejakého pracovníka zástupcu žalobcu, ak nie cielene, tak nepriamo, bol navodený stav, aby žalovaný nemal priestor dobre si uvážiť možné následky svojho konania a teda, aby zbytočne nešpekuloval a nekonal inak, ako si to predstavuje žalobca. Cieľom žalobcu bolo takýmto spôsobom s ohľadom na to, koho sa mu podarí zastihnúť v mieste bydliska dlžníka, riešiť zabezpečenie a vymožiteľnosť svojich záväzkov, ktoré mal nadobudnúť postúpením. K tomu zvolil z hľadiska možnej efektivity dosiahnutia ním zamýšľaného cieľa pre neho najúčinnejší spôsob osobného kontaktovania žalovaného ako dlžníka v mieste jeho bydliska bez predchádzajúceho upozornenia na takúto návštevu, ale z hľadiska žalovaného ako dlžníka (spotrebiteľa) a jeho schopnosti skutočne sa slobodne rozhodnúť, najmenej vhodný spôsob (pre už uvádzanú nepripravenosť spotrebiteľa, moment jeho prekvapenia a jeho možný stres až strach čo by sa mohlo udiať, ak by nepostupoval podľa predstáv žalobcu). Iná by bola situácia, ak by žalobca písomne kontaktoval žalovaného, ktorému by zaslal možné návrhy riešení existujúceho dlhu, poskytol mu primeranú lehotu na rozhodnutie, či má to záujem riešiť žalobcom
navrhovaným spôsobom alebo zaslaním nejakého iného návrhu z jeho strany, s prípadným oznámením ďalších svojich krokov, ktoré by realizoval v závislosti na spôsobe konania (rozhodnutia) dlžníka.
Je tiež potrebné uviesť, že žalobcovi bola prinesená na podpis dohoda, ktorej text neumožňoval robiť v nej zmeny (okrem možnosti vybrať si krížikom z možností súhlasím/nesúhlasím), hoci predtým ohľadne jej znenia neprebehli medzi účastníkmi žiadne rokovania, teda žalovaný mal fakticky možnosť (aj ak by si dohodu prečítal) túto buď podpísať alebo odmietnuť ju podpísať, takže ide o dohodu formulárového charakteru, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval daný úkon za úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojim účelom dohoda odporuje zákonu, nakoľko v nej konkrétne uvádzaná spornosť dovtedajšieho záväzku, bola uvádzaná len čisto formálne, keďže žalovaný pred podpisom dohody nijakým spôsobom výšku svojho záväzku nerozporoval. S poukazom na spôsob konania žalobcu uvedený vyššie súd považuje dohodu o urovnaní aj za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.
Nakoľko žalobca si v rámci tohto konania uplatnil nárok na podklade právneho úkonu, ktorý súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon, nemohol súd žalobcovi požadované plnenie z tohto titulu priznať.
Súd sa ďalej zaoberal tým, či žalovanú sumu možno žalobcovi priznať na základe zmluvy o pôžičke, pričom sa musel zaoberať podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa premlčaním nárokov, na ktoré musí prihliadať ex offo.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 07.11.2008 zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. Preto na uvedený právny vzťah medzi účastníkmi tejto zmluvy súd aplikoval zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd zistil, že zmluva zo dňa 07.11.2008 neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovanými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Vzhľadom k tomu, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 1 493,73 eur a keďže výška splátky bola 48,30 eur úver by mal splatiť v 31 splátkach, teda v lehote 2 rokov a 7 mesiacov. Zmluva bola uzavretá 07.11.2008, a preto konečná splatnosť mala nastať 20.06.2011. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 03.09.2015, pohľadávka žalobcu je v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu premlčaná. Z uvedeného dôvodu nebolo možné priznať žalobcovi žalovanú sumu ani titulom poskytnutej pôžičky právnym predchodcom žalobcu, a súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorému by inak ako plne úspešnému účastníkovi prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p., právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké náklady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).