Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Pc-5-2022.pdf
PDF · 92.5 KB
Case nature
Area
Subarea
51Pc/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v právnej veci manželov: X. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, I., a F. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, I., štátny občan SR, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manželov: X. A., rod. A., nar. X.X.XXXX a F. A., rod. A., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev F. národného výboru v I., zv. XX, ročník XXXX, pod por. číslom XXX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.04.2022 sa manžel domáhal rozvodu manželstva s manželkou. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Počas manželstva sa im narodili dve deti, K., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú už dospelé a majú svoje rodiny. S manželkou sa zoznámil v roku 1969, manželstvo uzavreli v roku 1974 a od roku 1977 bývajú spoločne vo vlastnom byte. V roku 2012 spolu prestali intímne žiť. Manželka veľa času trávila v spoločnosti svojej matky, ktorá ju usmerňovala v tom, ako a čo má robiť. Namiesto toho, aby spoločné problémy riešili, ona ich riešila so svojou matkou, ktorej pričinením sa z manželky stala bigotná katolíčka, ktorá bez kritického zváženia prenášala do ich spoločného života všetko čo jej bolo povedaná matkou, prípadne farárom v kostole. Modlí sa niekoľkokrát denne a denne navštevuje kostol. Stretáva sa so zvláštnymi osobami, ktoré ju využívajú. Spočiatku veril, že sa to zmení, avšak časom sa to zhoršovalo. Po odchode dcér z domácnosti sa ešte viac odcudzili. V domácnosti začali fungovať oddelene. Každý z nich má v byte vlastnú izbu, v ktorej býva. Obývačka, kuchyňa a miestnosti s hygienickým zariadením sú využívané spoločne. Varí si sám. Nikdy spoločne nehospodárili ani neviedli spoločný účet. Náklady spojené s bytom hradil sám. Momentálne spolu už takmer nekomunikujú. Spolužitie je pre neho neznesiteľným a snaží sa doma zdržiavať čo najmenej. K manželke stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Nemá záujem na ďalšom trvané manželstva, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené.
2. Manželka vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 23.05.2022 s rozvodom manželstva súhlasila. S dôvodmi uvedenými v návrhu na rozvod manželstva sa nestotožnila. Poukázala na to, že od počiatku spôsoboval problémy v ich rodine alkohol. Intímne spolu prestali žiť v roku 2016 pre manželov nezáujem o jej osobu. Po materskej dovolenke musela nastúpiť do práce a jej matka jej pomáhala s deťmi. Nechápala osočovanie voči jej matke. Svokra sa im počas celého manželstva starala do ich súkromného života a riadila ho. Poprela, že by ju jej priatelia využívali. Poukázala na právo na slobodné vierovyznanie. Manžel je celé roky závislý od alkoholu, má rád aj cudzie ženy, mal ich niekoľko. Ako doklad problémov s alkoholom priložila nálezy z lekárskej pohotovostnej služby z 04.02.201. Manžel sústavne nakupoval aj ojazdené staré autá a dával do nich peniaze a do toho ona nesmela zasahovať. Manžel ju trvale
ponižuje vulgárnymi a oplzlými nadávkami, z ktorého dôvodu v roku 2016 na týždeň opustila spoločnú domácnosť. V roku 2016 sa trvalo odsťahoval z ich spálne a už viac ako 3 roky si izbu pred ňou zamyká. Zároveň sa ona rozhodla zamykať si svoju izbu tiež pred 2 týždňami. S manželom spolu nekomunikujú, pričom poznamenal: „Kto by sa už asi tak chcel s tebou rozprávať“. Na spoločný byt si vzala pôžičku od svojho zamestnávateľa, ktorú splácala splátkami z jej platu a manžel platil nájom a inkaso. V roku 2002 doplatila zostatkovú hodnotu bytu a tak sa byt dostal do súkromného vlastníctva.
3. Manželka navrhovateľa dňa 08.08.2022 doručila súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedla, že si uvedomila, že manželstvo bolo predsa uzatvorené cirkevne, kde sa zaviazala žiť v manželstve v dobrom i v zlom s manželom, kým ich smrť nerozdelí. Toto si uvedomuje a preto s rozvodom nesúhlasí.
4. Navrhovateľ doručil dňa 18.08.2022 súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na rozvode manželstva trvá v zmysle podaného návrhu.
5. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 19.09.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol v prítomnosti účastníkov konania.
6. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že manželstvo už neplní účel, ktorý má mať, v podstate toto manželstvo nefunguje, a preto nevidí ďalší zmysel v jeho fungovaní. Na otázku súdu, či sa pokúsili nejakým spôsobom napraviť narušené manželské vzťahy a či nie je možné obnovenie manželského spolužitia a využiť napr. manželskú poradňu, uviedol, že sa pokúšal o to od začiatku, keď vznikli spory, to je pár desiatok rokov dozadu, možno to tak manželka nevníma, z jeho strany to boli pokusy, snažil sa a jednoducho to nevyšlo, nevychádza, vychádzať nebude, takže nevidí v tom zmysel pokračovať ďalej. Využitie manželskej poradne rovnako vylúčil. Príčinu rozvratu manželstva videl v tom, že majú obaja rozličný pohľad na svet a na fungovanie. Zopakoval, že nežijú intímne, síce bývajú spoločne, ale nehospodária spoločne. Každý má v byte svoju izbu, každý si ju zamyká, má svoje súkromie, takže spoločné priestory sú iba mimo týchto izieb. Je fakt, že manželka perie veci, ktoré nosí, používa, na druhej strane zase uhrádza všetky náklady na to, aby v tom byte vôbec mohli fungovať, aby neboli pod mostom, základné poistenie, vrátane všetkého. Manželka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa sobášili v kostole. Pre ňu prísaha znamená veľa, to je posvätná vec, iba smrť to rozdelí. Nie nejakí ľudia. Preto nesúhlasila s rozvodom. Uviedla, že manželovi všetko odpúšťa, aj frajerku, aj alkohol. Pokiaľ nie je ochotný takto s ňou rozprávať, súhlasila s manželskou poradňou, doktorka na tej poradni nech mu poradí. Aj doktorka na pohotovosti povedala, že nech dá žiadosť na súd, nech on ide na ústavnú protialkoholickú liečbu, ale ona to neurobila. Nikomu nerozprávala ani o tom, že má frajerku, pretože je to hanba. Je ochotná rozprávať sa, nebráni sa komunikácii musí byť ochota z jeho strany. Na otázku, či hospodária spoločne uviedla, že všetky opravy, alebo výmenu nábytku, všetky veci aj prášok na pranie hradila ona, manžel dáva peniaze do áut, manžel platí nájomné za byt. Príčinu rozvratu manželstva videla v alkohole a v nevere. Ona ho nikdy nepodviedla, ani ho podvádzať nebude, je to hanba pre deti, je to hanba pred susedmi. Ona sa celý život starala, vychovala deti a naďalej udržuje ten rodinný krb. Doplnila, že má 400,- eurový dôchodok a z tohto dôchodku udržuje celú domácnosť, aby fungovala tak, ako funguje, či je to toaletný papier, kuchynské utierky, robotický vysávač kúpila, keď videla, že sa dlho nevysáva. Uviedla, že chce aby ho nejaký špecialista vyšetril, nech vyšetrí oboch a nech urobí uzáver, a potom nech sa to ukončí. Čo keď sa tam nájde nejaká chyba a bude to uzatvorené, rozvedené, a trebárs niečo mu nájdu. Možno, že sa prelieči a bude to v poriadku.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to sobášnym listom účastníkov konania a vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa ust. čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej v texte len „ZoR“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ust. čl. 4 Základných zásad ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Predpokladom vyhovenia návrhu na rozvod manželstva je podľa cit. ust. § 23 Zákona o rodine preukázanie rozvratu manželstva - teda že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželstva. Toto ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi.
9. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že sú naplnené obe podmienky stanovené v cit. ust. § 23 ods. 1 ZoR pre rozvod manželstva manželov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoj účel, neplní žiadnu zo spoločenských funkcií, je len formálnym zväzkom.
10. Vychádzajúc zo situácie, keď manželia síce spolu žijú v jednom byte, avšak každý sám vo svojej izbe, ktoré si zamykajú, nehospodária spoločne, intímne spolu nežijú, súd dospel k záveru, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je len formálnym zväzkom. Nie je naplnená funkcia ekonomická, nakoľko každý z manželov zo svojho príjmu uspokojuje len vlastné potreby a a ani biologická funkcia manželstva, nakoľko intímne spolu nežijú už minimálne od roku 2016. Nie je naplnená ani funkcia vzájomnej pomoci a dôvery, čo vyplynulo z vyjadrení oboch účastníkov, keďže spolu minimálne komunikujú. Rozvod manželstva pritom nie je ani v rozpore so záujmom detí pochádzajúcich z manželstva, nakoľko tie sú už dospelé. Výchovná funkcia, spočívajúca v riadnej výchove detí, je tak už v danom prípade bezvýznamná.
11. Obaja účastníci vidia príčiny rozvratu manželstva v iných skutočnostiach, navrhovateľ v citovom odcudzení a manželka v alkoholizme a nevere zo strany manžela. I keď manželka s rozvodom manželstva nesúhlasila, i z jej vyjadrení tak písomných ako aj na pojednávaní vyplynuli názorové rozdiely medzi manželmi, nedorozumenia, nekomunikácia, ako aj intímne a citové odcudzenie, ktoré mali za následok hlboký rozvrat manželských vzťahov, navyše opakovane poukázala na neveru zo strany manžela, na jeho alkoholizmus.
12. Súd preto vychádzajúc z skutkových tvrdení oboch manželov mal za to, že medzi manželmi došlo k hlbokému rozvratu vzťahov, ktoré vyústili k takému citovému aj fyzickému odcudzeniu, že nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia.
13. V danom prípade neexistuje medzi účastníkmi konania ani ďalšia perspektíva obnovenia ich spolužitia, a to vzhľadom na jednoznačne odmietavé stanovisko navrhovateľa. Manželka navrhovateľa síce prejavila záujem o riešenie manželskej krízy cestou manželskej poradne, avšak k uvedenému zaujal navrhovateľ jednoznačne nesúhlasné stanovisko. Súd v tomto smere zároveň zdôrazňuje, že nie je možné autoritatívne v konaní o rozvod manželstva nariadiť odbornú psychologickú poradňu či manželskú poradňu manželom. Súd sa má pokúsiť o zmierenie manželov predovšetkým na pojednávaní a viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Za týmto účelom môže iba odporučiť návštevu manželskej poradne. Rovnako podľa ust. § 96 ods. 2 CMP, súd môže, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, ale ani tu nemôže účastníkom uložiť povinnosť, aby sa mediácie zúčastnili. Súd môže iba vyzvať účastníkov, aby sa pokúsili o mediáciu, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu a javí sa to ako účelné. Účelné to nie, ak by však bolo preukázané, že manželstvo je hlboko rozvrátené a manželia nejavia záujem o odstránenie príčin rozpadu manželstva. Manželstvo je slobodným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve, súd preto nemôže mediáciu nariadiť. Súd sa v zmysle uvedené na pojednávaní dotazoval manželov, či nebude možné odstrániť príčiny rozvratu manželstva, avšak navrhovateľ s uvedeným nesúhlasil.
14. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje medzi účastníkmi konania ďalšia perspektíva obnovenia ich spolužitia, a to vzhľadom na jednoznačne odmietavé stanovisko navrhovateľa. Súd preto dospel k záveru, že ide o trvalý rozvrat v manželských vzťahoch medzi účastníkmi konania a nie je objektívne možné očakávať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia manželmi, a to vzhľadom na dĺžku a hĺbku uvedeného odcudzenia.
15. Manželstvo je pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Kvalifikovaný rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi bol preukázaný vyššie uvedenými skutočnosťami. Keďže navrhovateľ jednoznačne trval na rozvode manželstva, za súčasného konštatovania vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a nemožnosti očakávania obnovenia manželského spolužitia, nebolo možné žiadneho z manželov nútiť, aby v manželstve zotrval proti svojej vôli.
16. Súd tak dospel k nepochybnému záveru o naplnení podmienok stanovených pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 ZoR a manželstvo manželov podľa ust. § 22 a § 23 ods. 1 ZoR rozviedol.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň súd nevzhliadol v zmysle ust. § 55 CMP také okolnosti v konaní, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.