Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/177/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXC, XXX XX I., štátna príslušnosť Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, AK so sídlom Štefánikova ulica č. 14, 811 05 Bratislava IČO: 30 850 436, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, za účasti: Tomáš Mezírka, nar. 04.02.1976, bytom Hargašova 9031/25C, 841 06 Bratislava, štátna príslušnosť Česká republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 391578/2019 zo dňa 04.07.2019 a rozhodnutia Mestskej časti Záhorská Bystrica č. 7/2019/PzR/WE zo dňa 07.02.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 391578/2019 zo dňa 04.07.2019 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Záhorská Bystrica č. 7/2019/PzR/WE zo dňa 07.02.2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 391578/2019 zo dňa 04.07.2019 podľa Daňového poriadku potvrdil prvostupňového rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica číslo: 7/2019/PzR/WE zo dňa 07.02.2019, na základe ktorého mestská časť Bratislava- Záhorská Bystrica podľa o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj vyrubila žalobcovi poplatok za rozvoj vo výške 3.570 €.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj ( § 9 ods. 2 a § 10 ods. 3 ) je možné aplikovať iba v prípade toho istého stavebníka (nedošlo k zmene osoby stavebníka na základe dohody o postúpení práv a povinností stavebníka v zmysle stavebného zákona). Zákon o miestnom poplatku za rozvoj legislatívne nerieši prípady, kedy dochádza k zmene v osobách stavebníkov na základe dohody o postúpení práv a povinností stavebníka na inú osobu, ktorú stavebný zákona pripúšťa. V zhode s názorom Ministerstva financií SR bol toho názoru, že v danom prípade ide o dve osobitné konania (stavebné povolenie bolo vydané na pôvodného stavebníka

a rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením na nového stavebníka), to znamená, že zmenu stavby pred dokončením nerealizuje ten istý stavebník, na ktorého bolo vydané aj právoplatné stavebné konanie. Na základe uvedeného novému stavebníkovi, ktorému bolo vydané právoplatné rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením, správca poplatku v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj vyrubí rozhodnutím poplatok za rozvoj za výmeru nadzemnej časti podlahovej plochy všetkých miestností podľa projektovej dokumentácie ako prílohy k rozhodnutiu o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a na uhradený poplatok pôvodným stavebníkom sa neprihliada. Správca poplatku oznámi v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku pôvodnému stavebníkovi, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené a následne si pôvodný poplatník môže požiadať o vrátenie zaplateného poplatku za rozvoj v prípade jeho úhrady. Podľa § 9 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ak sú poplatníkmi manželia podľa § 5 ods. 4, obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume jednému z nich. Miestny poplatok za rozvoj bol vyrubený v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj.

II. žaloba a námietky

3. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o miestnom poplatku, poplatníkom je každá osoba, ktorej bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. V tomto prípade sa po vydaní stavebného povolenia stala Spoločnosť XLABEL, s.r.o., od ktorej žalobca stavbu nadobudol. Nakoľko právoplatnosť stavebného povolenia do dnešného dňa nezanikla, nezanikla ani poplatková povinnosť spoločnosti XLABEL, s.r.o. na základe stavebného povolenia. V zmysle zákona sa poplatníkom stal taktiež žalobca a to dňom vydania rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Spoločnosť je poplatníkom v časti poplatku, ktorá bola pôvodne vypočítaná na základe nadzemnej časti podlahovej plochy stavby v zmysle právoplatného stavebného povolenia. Následne žalobca je poplatníkom v časti poplatku, ktorá v dôsledku zväčšenia nadzemnej časti podlahovej plochy stavby v zmysle rozhodnutia o povolení zmeny prevyšuje výšku poplatku vypočítaného na základe stavebného povolenia. Prvostupňový orgán síce v súlade so zákonom vydal nové rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj, čím pôvodné rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj zrušil, avšak pri svojom rozhodovaní nesprávne vyložil ust. § 9 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj a nesprávne na daný stav aplikoval § 10 ods. 3 cit. zákona. Túto skutočnosť namietal žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný vydal rozhodnutie, v ktorom konštatoval nesprávnu aplikáciu oboch uvedených ustanovení (podľa odvolacieho orgánu nemožno na uvedenú situáciu dané ustanovenia aplikovať), absenciu ustanovení právneho predpisu upravujúcich uvedenú situáciu nástupníctva, pričom sám nad rámec zákona konštatoval, že prvostupňový orgán pre absenciu ustanovení upravujúcich danú situáciu postupoval správne.

4. Predovšetkým žalovaný porušil zásadu zákonnosti, ktorá je odrazom znenia . Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval „Na základe uvedeného novému stavebníkovi, ktorému bolo vydané právoplatné rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením, správca poplatku v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj vyrubí rozhodnutím poplatok za rozvoj za výmeru nadzemnej časti podlahovej plochy všetkých miestností podľa projektovej dokumentácie ako prílohy k rozhodnutiu o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a na uhradený poplatok pôvodným stavebníkom sa neprihliada. Správca orgánu oznámi v zmysle ust. Daňového poriadku pôvodnému stavebníkovi, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené a následne si pôvodný poplatník môže požiadať o vrátenie zaplateného poplatku za rozvoj v prípade jeho úhrady. “ Konštatovaný postup nemá oporu v právnych predpisoch platných a účinných na území Slovenskej republiky. Konštatovaný postup neupravuje ani zákon o miestnom poplatku, ani iný právny predpis. Žalovaný by zásadu zákonnosti dodržal v prípade, ak by konštatoval nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom, spočívajúce v nesprávnom výklade ust. zákona o miestnom poplatku za rozvoj a nesprávnej aplikácii ust. cit. zákona. Nie je totiž správne tvrdenie, že ust. cit. zákona nemožno aplikovať ak dôjde k zmene stavebníka. Aplikáciu tohto ustanovenia žiadne ustanovenie zákona pre takú situáciu nevylučuje pričom jasne stanovuje, že „Ak bolo po vyrubení poplatku za rozvoj poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím.“. Uvedené platí bezvýnimočne, či k zmene stavebníka došlo, alebo nie a to aj s ohľadom na znenie ust. zákona o miestnom poplatku za rozvoj v spojení s ust. cit. zákona. V takom prípade by musel rozhodnutie prvostupňového orgánu zmeniť tak, že uloží žalobcovi uhradiť iba rozdiel

medzi už zaplateným poplatkom na základe pôvodného, zrušeného rozhodnutia a poplatkom vyrubeným rozhodnutím MU.

5. Rozhodnutie žalovaného je odhliadnuc od vyššie uvedeného nepreskúmateľným rozhodnutím aj z toho dôvodu, že žalovaný sa v jeho odôvodnení nijakým spôsobom nevysporiadal s rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Žalobca totiž v odvolaní namietal: „Z rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, aký poplatok bol vyrubený pôvodným rozhodnutím, nie je teda zrejmý rozdiel medzi pôvodným a novým poplatkom. Nie je tiež zrejmé, či bol pôvodný poplatok vyšší, alebo nižší ako nový poplatok a ani nie je zrejmé, aký rozdiel poplatkov má byť vrátený. Z rozhodnutia je iba zrejmé, že Správny orgán vyrubil účastníkom poplatok za celú novú podlahovú plochu (nedorubil rozdiel), pričom z odôvodnenia Rozhodnutia nevyplýva akým spôsobom k takému rozhodnutiu dospel. Tieto skutočnosti spôsobujú zmätočnosť a arbitrárnosť Rozhodnutia, pričom také rozhodnutie by malo byť zrušené.“. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nedal žalobcovi odpoveď na túto námietku, teda či v prípade absencie základných atribútov odôvodnenia rozhodnutia o vyrubení nového poplatku za rozvoj a zrušenia pôvodného rozhodnutia (aký rozdiel poplatkov má byť vrátený, či bol pôvodný poplatok vyšší, alebo nižší ako nový poplatok, rozdiel medzi pôvodným a novým poplatkom, aký poplatok bol vyrubený pôvodným rozhodnutím) ide o nepreskúmateľné rozhodnutie a malo by byť zrušené. Z uvedeného dôvodu je aj rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným rozhodnutím a malo by byť zrušené.

III. argumenty žalovaného

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením vydané stavebníkom: Vera Mezírková a Tomáš Mezírka príslušným stavebným úradom dňa 04.01.2019 č. 2019-18/1750/1/Zm/Ry nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2019, t. j. po nadobudnutí účinnosti o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých a po účinnosti všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj. Cit. zákon v ustanovení uvádza, že poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. Ďalej zákon o miestnom poplatku za rozvoj v ustanovení uvádza, že obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé stavby. Podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Podľa zákona o miestnom poplatku obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Vyššie citované ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj ukladajú obci, že môže ustanoviť poplatok všeobecne záväzným nariadením a v ňom upraviť sadzby poplatku za rozvoj podľa jednotlivých stavieb, častí, katastrálnych území.

7. Ostatné ustanovenia zákona o miestnom poplatku obec neupravuje všeobecne záväzným nariadením, pretože ich platnosť vyplýva priamo zo zákona a zákon neukladá obciam ustanoviť ich do všeobecne záväzného nariadenia. Platia bez ohľadu na skutočnosť, či si ich obec dá alebo nedá do všeobecne záväzného nariadenia, prípadne ich má odlišne upravené. Podľa ustanovenia § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vzniká poplatková povinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Na základe uvedeného vznikla stavebníkovi poplatková povinnosť dňom 30.01.2019. Poplatníkom je podľa ust. § 5 zákona o miestnom poplatku za rozvoj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Podľa § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Poplatková povinnosť vznikla na základe právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. 2019-18/1750/1/Zm/Ry zo dňa 04.01.2019, právoplatného 30.01.2019. Z predmetného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením vyplýva, že stavebníkmi sú: K.. Zmena stavby pred dokončením sa týka zmeny umiestnenia a pôdorysného riešenia rodinného domu. Rodinný dom má jednu 4-izbovú jednotku o podlahovej ploche 161,93 m2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 26.11.2018 podal stavebník žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením. Na stavbu bolo vydané stavebné povolenie č. 2017/226/A/32/Ry zo dňa 27.03.2017, právoplatné dňa 24.04.2017 pre stavebníka XLABEL s.r.o., Čsl. Tankistov 224, 841 06 Bratislava, pričom žiadatelia preukázali postúpenie

práv stavebníka vyplývajúce z o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

8. Poplatková povinnosť vzniká pri každom jednom zo štyroch vymenovaných titulov podľa § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, a to aj vo vzťahu k stavbe, ktorá tvorí jeden funkčný celok. Ak je stavba právoplatne povolená stavebným povolením, vznikne poplatková povinnosť prvýkrát, potom pri prípadnej každej zmene stavby pred dokončením vznikne každý krát poplatková povinnosť s pozitívnym alebo negatívnym vplyvom na výšku poplatkovej povinnosti podľa toho, či podlahová plocha stavby sa pred dokončením zvyšuje alebo znižuje, prípadne tiež, keď sa časť stavby dodatočne legalizuje, ak nebola postavená v súlade s právoplatným stavebným povolením. V týchto prípadoch je poplatníkom vždy tá istá osoba, ktorá je uvedená v stavebnom povolení alebo rozhodnutí stavebného úradu, pričom postúpenie práv a povinností stavebníka na inú osobu a prevod vlastníckeho práva k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka ( rozhodnutia stavebného úradu sa z tohto dôvodu nemenia). Osobitne je v zákone o miestnom poplatku za rozvoj riešená situácia, keď sa pri zmene stavby pred dokončením vydáva nové rozhodnutie a pôvodné sa ruší. Predtým uhradený poplatok sa započítava, len ak bol uhradený tým istým poplatníkom. Vyššie citované ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj ( § 9 ods. 2 a § 10 ods. 3 ) je možné aplikovať iba v prípade toho istého stavebníka (nedošlo k zmene osoby stavebníka na základe dohody o postúpení práv a povinností stavebníka v zmysle stavebného zákona).

9. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj legislatívne nerieši prípady, kedy dochádza k zmene v osobách stavebníkov na základe dohody o postúpení práv a povinností stavebníka na inú osobu, ktorú stavebný zákona pripúšťa. Žalovaný bol toho názoru, že v tomto prípade ide o dve osobitné konania (stavebné povolenie bolo vydané na pôvodného stavebníka a rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením na nového stavebníka) s rôznymi účastníkmi konania, to znamená, že zmenu stavby pred dokončením nerealizuje ten istý stavebník, na ktorého bolo vydané aj právoplatné stavebné konanie. Na základe uvedeného novému stavebníkovi, ktorému bolo vydané právoplatné rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením, správca poplatku v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj vyrubí rozhodnutím poplatok za rozvoj za výmeru nadzemnej časti podlahovej plochy všetkých miestností podľa projektovej dokumentácie ako prílohy k rozhodnutiu o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a na uhradený poplatok pôvodným stavebníkom sa neprihliada. Správca poplatku oznámi v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku pôvodnému stavebníkovi, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené a následne si pôvodný poplatník môže požiadať o vrátenie zaplateného poplatku za rozvoj v prípade jeho úhrady.

IV. pojednávanie

10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 21.09.2022 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy

11. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

12. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

13. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

14. Podľa , o miestnom poplatku za rozvoj predmetom poplatku je pozemná stavba na území obce: a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie b) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením c) ktorá je dodatočne povolená d) ktorá je ohlásená stavebnému úradu. 15. Podľa cit. zákona je predmetom poplatku stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti.

16. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu.

17. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu.

18. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, ak bolo po vyrubení poplatku za rozvoj poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím.

19. Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona, ak došlo novým rozhodnutím podľa § 9 ods. 2 k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj, obec do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 vráti rozdiel medzi zaplateným poplatkom za rozvoj a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

20. Poplatok za rozvoj sa zaraďuje do sústavy miestnych daní a poplatkov ako jej fakultatívny prvok. To znamená, že o uložení alebo neuložení poplatku za rozvoj rozhoduje len obec. Dôvodom prijatia tohto zákona bola potreba regulácie povinností stavebníkov (developerov) uložených v súvislosti s územným a stavebným konaním - tzv. vyvolané investície na území obcí. Zákonodarca zvolil spôsob finančnej regulácie, ktorú uprednostnil pred úpravou podmienok územného a stavebného konania v stavebnom zákone. Poplatok za rozvoj plní príjmovú funkciu ako doplnkový nástroj určený na financovanie občianskej infraštruktúry a zároveň regulačnú funkciu vo vzťahu k stavebnej činnosti na území obce. Zákon bližšiu definíciu poplatku za rozvoj neuvádza. Je však možné uviesť, že svojou ekonomickou podstatou pripomína skôr daň, keďže z hľadiska jeho zákonného nastavenia nemožno hovoriť ani o jeho ekvivalentnej povahe, ako je tomu pri správnych poplatkoch, teda že poplatník dostáva za jeho úhradu službu alebo spracovanie nejakého úkonu. Treba zdôrazniť, že hoci obec môže z tohto príjmu financovať len rozvoj a budovanie občianskej infraštruktúry, neexistuje právny nárok poplatníka (v stavebnom konaní v postavení stavebníka) na takúto investíciu na území. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 391578/2019 zo dňa 04.07.2019, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdené prvostupňového rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica číslo: 7/2019/PzR/WE zo dňa 07.02.2019, na

základe ktorého mestská časť Bratislava-Záhorská Bystrica podľa o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj vyrubila žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi poplatok za rozvoj vo výške 3.570 €.

21. Z ustanovenia § 5 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vyplýva, že podstatnou náležitosťou pre určenie osoby poplatníka je jeho vymedzenie v postavení stavebníka, určeného v príslušnom stavebnom povolení, rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu. Poplatok za rozvoj sa musí stavebníkovi vyrubiť rozhodnutím, ktoré musí spĺňať náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 Daňového poriadku, najmä štandardné časti ako je výrok, odôvodnenie a poučenie. Z toho vyplýva aj to, že stavebník (poplatník) má právo odvolať sa v prípade nesúhlasu s vyrubovaným poplatkom za rozvoj či s jeho konkrétnou výškou. Obec v takom prípade odstúpi vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému orgánu, ktorým je v danom prípade Finančné riaditeľstvo SR. Obec by mala vydať rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj bez zbytočného odkladu. Samotné vydanie rozhodnutia v neskoršom termíne nemá za následok nemožnosť vydania rozhodnutia, pokiaľ však neuplynula lehota zániku práva vyrubiť poplatok podľa Daňového poriadku. Tá uplynie až po piatich rokoch od konca roka, kedy poplatková povinnosť vznikla. Poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť (§ 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj). Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 12.10.2018 medzi žalobcom, ďalším účastníkom a pôvodným stavebníkom - spoločnosťou XLABEL, s.r.o. IČO: 366 715 84, sa stal žalobca a ďalší účastník stavebníkmi v stavebnom konaní. Mestská časť - Záhorská Bystrica rozhodnutím zo dňa 07.02.2019 č. 7/2019/PzR/WE zrušila pôvodné rozhodnutie č. /PzR/WE zo dňa 12.01.2018, na základe ktorého bol podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poplatníkovi XLABEL, s.r.o. vyrubený poplatok. Zároveň bol týmto rozhodnutím žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi vyrubený poplatok za stavbu: „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Záhorská Bystrica vo výške 3.570 € na základe rozhodnutia o povolení stavby pred jej dokončením č. 2019-18/1750/1/Zm/Ry zo dňa 04.01.2019, právoplatného dňa 30.01.2019 v zmysle § 8 ods. 1 a 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

22. Daňové orgány a obce majú povinnosť postupovať pri správe daní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je to jeden z princípov právneho štátu zakotvený v ( čl. 2 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 3) <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a je spoločný pre všetky procesné predpisy. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='1/1993%20Sb. %2523Cl2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zároveň sa pri správe daní musia chrániť záujmy štátu a obcí a dbá sa na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Pod právom sa v podstate rozumie subjektívne právo daňového subjektu, ktoré mu vyplýva z tohto procesného zákona alebo z hmotnoprávneho daňového predpisu. Pod pojmom právom chránený záujem možno rozumieť len taký záujem daňového subjektu, ktorému hmotnoprávne daňové predpisy alebo tento procesný zákon poskytujú osobitnú ochranu. Ustanovením zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa riešia prípady, kedy bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, čiže dochádza k zmene oproti pôvodne vyrubenému poplatku za rozvoj. V týchto prípadoch obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Ak nastane taká skutočnosť, pre ktorú sa vyrubuje nová výška poplatku za rozvoj, obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vo výrokovej časti pôvodné rozhodnutie zruší. Obec tak v ďalšom kroku započíta už zaplatený poplatok za rozvoj do úhrady novej výšky poplatku za rozvoj a rozdiel poplatník doplatí. Aj správny súd zastáva názor, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán prijali nesprávny interpretačný záver ust. cit. zákona, t. j. že predmetné ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade toho istého stavebníka, teda ak nedošlo k zmene osoby stavebníka na základe dohody o postúpení práva povinností na inú osobu. Sám žalovaný uvádzal, že zákon o miestnom poplatku nerieši prípady, kedy dochádza k zmene v osobách stavebníkov, preto súdu nie je zrejmé, prečo sa orgán verejnej správy rozhodol neaplikovať predmetné ustanovenia zákona a vytvoril vlastnú konštrukciu (nemajúcu oporu v zákone) s tým, že predmetné ustanovenie aplikovať nemožno. Na uvedené nadväzuje aj nesprávna aplikácia ustanovenia cit. zákona, kedy zákon ustanovuje aj povinnosť obce súvisiacu s vrátením už zaplateného poplatku za rozvoj. Ide o prípady povolenej zmeny stavby pred jej dokončením, z ktorej vyplynula menšia výmera spoplatňovanej podlahovej plochy stavby. Obec na

základe tejto zmeny vyrubí novým rozhodnutím poplatok za rozvoj v nižšej sume ako už poplatník zaplatil. Vzniknutý rozdiel medzi novo vyrubeným a už zaplateným poplatkom za rozvoj obec vráti do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia. Napriek faktu, že zákon celkom jednoznačne upravuje postup pri vrátení vzniknutého rozdielu - oba orgány verejnej správy zvolili v podstate arbitrárny postup (s odkazom na § 3 ods. 2 Daňového poriadku) spojený s oznámením pôvodnému stavebníkovi, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené a teda, že tento pôvodný poplatník si môže požiadať o vrátenie zaplateného poplatku za rozvoj v prípade jeho úhrady.

23. Žiadne ustanovenie zákona o miestnom poplatku za rozvoj nevylučuje aplikáciu ust. § 9 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 3 v prípade, ak dochádza k zmene stavebníka. Zákon jednoznačne ustanovuje, že ak bolo po vyrubení poplatku za rozvoj poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší a rovnako zákon jednoznačne určuje, že už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú. Vychádzajúc z uvedeného podľa správneho súdu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď pri vlastnej interpretácii a aplikácii ustanovenia , zákona o miestnom poplatku za rozvoj tieto ustanovenia vylúčil z aplikácie z dôvodu, že došlo k zmene stavebníka, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi podľa , keďže mu trovy nevznikli v súvislosti so splnením uloženej povinnosti.

25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).