Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_74S-17-2021.pdf
PDF · 535.38 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu PROFINEX staving, a. s., so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 049 909, zastúpeného Advokátskou kanceláriou, BDO Legal, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100253990/2021 zo dňa 12. februára 2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Daňová kontrola začala 9.10.2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 5.9.2017. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi 28.9.2018. Žalobca sa k protokolu v stanovenej lehote vyjadril. Vo vyrubovacom konaní bolo na ústnom pojednávaní dňa 11.12.2018 prerokované vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly.
2.Správca dane rozhodnutím č. 102584315/2018 zo dňa 13.12.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 96 308,47 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 432072/2019 zo dňa 26.7.2019 uvedené prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bolo, že odvolací orgán zistil procesné pochybenia správcu dane a nedostatočné zistenie skutkového stavu, čo malo za následok, že boli daňovníkovi upreté zákonné procesné práva. Odvolací orgán zaviazal správcu dane, aby v ďalšom konaní odstránil svoje procesné pochybenia a prihliadol a vyhodnotil všetky zhromaždené dôkazy tak, ako to ustanovuje § 3 ods. 3, ods. 6 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Ak to bude potrebné, aby správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré taktiež vyhodnotí v súlade s § 3 ods. 3, ods. 6 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Ďalej správcovi dane uložil povinnosť oboznámiť daňový subjekt so všetkými zisteniami a skutočnosťami a umožnil mu vyjadriť sa k nim, vysporiadať sa s prípadnými rozpormi a námietkami daňového subjektu a zaviazal ho tiež, aby v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s prípadnými návrhmi a námietkami daňového subjektu a tiež, aby boli v ňom uvedené úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a aby v ňom boli uvedené právne predpisy, podľa ktorých bolo rozhodnuté.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
3. Správca dane rozhodnutím č. 101262564/2020 zo dňa 5.8.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 96 308,47 Eur a určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach 0,000 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonanej kontroly a doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní, preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov bol základ dane v sume 5 995,44 Eur uvedený v podanom daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 zmenený na základ dane v sume 450 856,71 Eur. Minimálna daň (daňová licencia) za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume 2 880,00 Eur bola zmenená po kontrole na daň v sume 99 189,47 Eur, t. j. rozdiel dane v sume 96 308,47 Eur.
4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výdavky žalobcu neboli daňovými výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka, pretože žalobca nepreukázal vecnú súvislosť výdavkov v kontrolovanom v zdaňovacom období so zdaniteľným príjmom. K týmto záverom správca dane dospel na základe hodnotenia žalobcom predkladaných a správcom dane zhromaždených dôkazov počas daňovej kontroly ako aj v daňovom konaní, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s výsledkom, ako je uvedené. Poukázal tiež na to, že dôkazné bremeno znáša daňovník, pričom toto je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností.
5. Jedná sa o výdavky (1) faktúra od spoločnosti Famiko s.r.o. Banská Bystrica za objednané služby počas služobnej cesty s miestom pobytu v SAE v termíne od 30.4.2015 do 5.5.2015 v sume 3 128.- Eur. Žalobca na preukázanie súvislosti so zdaniteľnými príjmami žalobcu uviedol, že išlo o pracovnú cestu v súvislosti s hlavným predmetom činnosti spoločnosti žalobcu, v dňoch 2.5. až 4.5.2015 sa zúčastnili realitnej konferencie JUDr. F. G. a A.. V. N.. Ako listinné dôkazy žalobca predložil Certifikát na F. a PhDr. V., menovací dekrét pre PhDr. V., ktorá na predmetnej ceste mala vykonávať najmä činnosť tlmočníka. Ďalej predložil objednávku na zabezpečenie služobnej cesty vrátane ubytovania, dopravy a leteniek, zmluvu o obstaraní zájazdu VS 151317 zo dňa 2.3.2015, poistnú zmluvu poistenia proti úpadku CK Famiko s.r.o. a ponuky na predaj nehnuteľností v Dubaji, Abu Dhabi, stiahnuté z verejne dostupných stránok realitných spoločností uvedených na týchto ponukách, dostupné komukoľvek. Správca dane tieto dôkazy vyhodnotil tak, že nimi bolo preukázané len to, že predseda predstavenstva spoločne s ním ďalšie dve osoby sa nachádzali na území Spojených arabských emirátov. Menovací dekrét za člena investičnej komisie pre PhDr. V. nepreukazuje, že sa zúčastnila realitnej konferencie a tlmočila. Účel cesty nebol preukázaný. Predložené certifikáty neboli autorizovanými certifikátmi, sú vytlačené farebne na kancelárskom papieri bez originálneho podpisu, a preto neboli podľa správcu dane vierohodným dôkazom. Žalobca na výzvu správcu dane tvrdil, že organizačne zabezpečoval predmetnú realitnú konferenciu v SAE O. bytom Čierna Hora, avšak toto vyjadrenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Správca dane miestnym zisťovaním u spoločnosti Famiko s.r.o. zistil, že sa jednalo o letecký pobytový zájazd v termíne od 30.4.2015 do 10.5.2015 v destinácii SAE-Dubaj v hoteli Jumeirah Beach s polpenziou, pričom obstarávateľ zájazdu zájazd vyfakturoval faktúrou č. 201541060 v termíne od 30.4.2015 do 5.5.2015 žalobcovi a v sume 3 128.-Eur a faktúrou č. 201541061 v termíne od 6.5.2015 do 10.5.2015 spoločnosti PROFINEX trading, s.r.o., Banská Bystrica v sume 3 628,80 Eur. Správca dane ďalej zo zmluvy o obstaraní zájazdu zistil, že objednávateľom bol JUDr. Kvasnička Roman a nie žalobca. Ďalšími dvomi spolucestujúcimi bol F. - syn a PhDr. V. - matka dieťaťa. Správca dane z toho vyvodil, že ako objednávateľ vystupoval JUDr. F. a obstarávateľom bola cestovná kancelária Famiko s.r.o.. Správca dane poukázal na to, že objednávateľom zájazdu môže byť tak fyzická ako právnická osoba, ako to vyplýva z § 5 Zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, a preto objednávka nie je viazaná na fyzickú osobu ako osobu oprávnenú konať za daňový subjekt, ako to tvrdil žalobca vo svojich vyjadreniach. Faktúra bola vystavená v rozpore s predmetnou zmluvou o obstaraní zájazdu a potom neoprávnene zaúčtovaná v denníku daňového subjektu. Zápisnicu o miestnom zisťovaní s uvedenými zisteniami správca dane získal nahliadnutím do administratívneho spisu z daňovej kontroly spoločnosti PROFINEX trading s.r.o., Horná 41, Banská Bystrica. Z týchto zistení správcu dane je podľa odôvodnenia evidentné a nespochybniteľné, že pobytový zájazd od 30.4.2015 od 10.5.2015 pre tri osoby bol rozdelený a fakturovaný na dve spoločnosti PROFINEX trading s.r.o., PROFINEX staving a.s., patriace do holdingu PROFINEX neoprávnenie, nakoľko objednávateľom zájazdu bola fyzická osoba a nie právnická osoba za účelom zahrnutia daňových nákladov do jednej aj druhej spoločnosti bez relevantného a dostatočného preukázania. Správca dane ďalej dôvodil, že nestačia vyhlásenia daňového subjektu, ale je potrebné predložiť relevantné faktické dôkazy.
6. Správca dane rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že neuznal za daňový výdavok (2) na základe faktúry spoločnosti Famiko s.r.o. Banská Bystrica za objednané služby počas cesty s miestom pobytu Ozdere v termíne od 8.8.2015 do 10.8.2015 v sume 2 632.-Eur. Žalobca na základe výzvy správcu dane uviedol, že išlo o pracovnú cestu v súvislosti s hlavným predmetom činnosti spoločnosti, na ktorej sa žalobca zúčastnil ohliadky unikátnych objektov charakteristických pre oblasť Ozdere a vytvoril fotodokumentáciu tejto oblasti. Správca dane túto vyhodnotil tak, že vytlačené vizualizácie a obrázky prác strojov na kancelárskom papieri nevypovedajú o tom, že by sa mali týkať danej oblasti v danom čase a mali by mať súvis s pracovnou cestou a s hlavným predmetom činnosti žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že ohliadky sa zúčastnil predseda predstavenstva a organizačne to zabezpečoval U. - manažér, sprostredkovateľ, Belehrad, Srbsko a že sa rokovania zúčastnili na Mestskom úrade, pod ktoré patrí turecké mesto Ozdere. Žalobca tam mal prezentovať záujem o úpravu morského pobrežia a budovania pláží prostredníctvom špecializovaných strojov a techniky vo vlastníctve obchodného partnera a využitím „know-how“ obchodného partnera zo Srbska PIM Hidroinženjering DOO. Žalobca pritom otázky správcu dane, kto sa zúčastnil ohliadky, kto to organizoval a s kým žalobca konkrétne v Ozdere rokoval a aby predložil doklady o ubytovaní, stravovaní a prepravných nákladoch , označil za kapcióznu, čo správca dane vyhodnotil tak, že otázky boli jasné, zrozumiteľné a nie klamlivé a zavádzajúce. Správca dane z miestneho zisťovania u daňového subjektu Famiko s.r.o. zistil, že sa jednalo o letecký pobytový zájazd v termíne od 8.8.2015 do 15.8.2015 v destinácii Turecko - Ozdere v hoteli Sunis Efez Royal Palace so stravovaním all inclusive, ktorý bol obstarávateľom zájazdu fakturovaný faktúrou č. 201541089 v termíne od 8.8.2015 do 10.8.2015 v sume 2 632.-Eur žalobcovi a faktúrou č. 201541090 spoločnosti PROFINEX dealing s.r.o. Banská Bystrica od 11.8.2015 do 15.8.2015 v sume 2 968.-Eur s miestom pobytu Izmir. V zmluve o obstaraní zájazdu zo dňa 1.8.2015 bol ako objednávateľ zájazdu uvedený JUDr. F., Krčméryho 254/34, 976 32 Badín, identifikovaný údajom o dátume narodenia a nie žalobcom s identifikátormi žalobcu. V zmluve sú uvedení aj ďalší štyria spolucestujúci a to F. - syn objednávateľa, PhDr. V. - matka dieťaťa F., A. - syn objednávateľa a A. - dcéra objednávateľa. Z toho správca dane vyvodil, že do zmluvného vzťahu vstúpil JUDr. F. a obstarávateľ cestovná kancelária Famiko s.r.o.. Predmetná faktúra bola v rozpore s uzatvorenou zmluvou o obstaraní zájazdu. Keďže objednávateľom zájazdu môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba v zmysle § 5 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, o podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr nie je strana objednávateľa viazaná na fyzickú osobu, ako to tvrdí žalobca. Zápisnica o miestnom zisťovaní bola získaná z administratívneho spisu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015, vykonávanej správcom dane u daňového subjektu PROFINEX trading s.r.o.. Správca dane teda evidentne a nespochybniteľne zistil, že pobytový zájazd od 8.8.2015 do 15.8.2015 pre 5 osôb bol rozdelený a fakturovaný na dve spoločnosti PROFINEX staving a.s. a PROFINEX dealing s.r.o., patriace do holdingu PROFINEX neoprávnene a to z účelom zahrnutia do daňových nákladov v jednej aj v druhej spoločnosti bez relevantného a dostatočného preukázania. Čo sa týka osoby U., ktorá mala byť sprostredkovateľom rokovaní správca dane uviedol, že ak táto osoba reálne vykonávala akúkoľvek činnosť v prospech žalobcu, mal by byť schopný predložiť také doklady a dôkazy, ktorými by činnosť tejto osoby bola jednoznačne preukázaná. Konanie tejto osoby nevyplýva z predložených dokladov. Nakoľko dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovníkom, vypočutie tejto osoby nemá byť na akom základe priznané. Vypočutie ďalších navrhovaných svedkov a to M., správca dane považoval za neúčelné vzhľadom k postaveniu tejto osoby k žalobcovi, keďže ide o predsedu predstavenstva, to isté sa vzťahuje k členom dozornej rady. Skutočnosti, ktoré chce žalobca preukazovať týmito výpoveďami svedkov, musí vedieť preukázať pri primeranej odbornej starostlivosti a obozretnosti sám. Žalobca teda nepreukázal, že išlo o daňový výdavok na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka, nepreukázal vecnú súvislosť nákladu so zdaniteľným príjmom v kontrolovanom zdaňovacom období. Nebol preukázaný účel pracovnej cesty ani ekonomická opodstatnenosť v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.
7. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (3) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné W., ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období členom dozornej rady v celkovej sume 18 328,40 Eur. Odôvodnil to tým, že žalobca porušil § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v nadväznosti na § 2, písm. i) citovaného zákona a na výzvu správcu dane žalobca neuviedol konkrétne miesto a označenie konkrétnych osôb druhej strany ani nepredložil faktické dôkazy o predmetných cestovných výdavkoch. Správca dane z protokolov o technických kontrolách motorového vozidla, ktorý
podľa predložených dokladov k daňovej kontrole používala W. za účelom vykonaných ciest v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2015 EČV BB868CM zistil, že stav tachometra predmetného vozidla ku dňu 9.3.2015 bolo 168 178 km a pri následnej technickej kontrole 8.3.2017 bol 194 699 km, pričom prejdené kilometre za toto dvojročné obdobie predstavovali 26 521 km. Správca dane z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 vykonanej u subjektu PROFINEX trading s.r.o. zistil, že podľa údajov o ubehnutých kilometroch pri vykázaných pracovných cestách uvedených v knihách jázd motorového vozidla EČV BB868CM u žalobcu a u spoločnosti PROFINEX trading s.r.o v zdaňovacom období 2015 sa spolu najazdilo 137 095 km. Takéto údaje nekorešpondujú s počtom najazdených kilometrov medzi dvoma technickými kontrolami vozidiel. Správca dane preto vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o vykonaných pracovných cestách. Žalobca tvrdil, že v marci 2015 bola na predmetnom vozidle zistená pokazená elektroinštalácia, v dôsledku ktorej prestalo vozidlo počítať ubehnuté kilometre a k jej oprave došlo až koncom roku 2016. Toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca nepredložil dôkazy ku skutočnostiam, na ktoré ho vyzval správca dane. Predložené knihy jázd vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane nepovažoval za vierohodné dôkazy, ktorými by bolo preukázané skutočné uskutočnenie pracovných ciest. Správca dane tiež zistil z porovnania pracovných ciest vykázaných v knihách jázd žalobcu a spoločnosti PROFINEX trading s.r.o., že pracovné cesty mali opakujúci sa charakter z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest. Žalobca okrem účtovných dokladov, kníh jázd nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia.
7. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (4) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné JUDr. F., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období predsedom predstavenstva. Na výzvu správcu na predloženie dôkazov na účel každej vykázanej pracovnej cesty, uvedenia konkrétneho miesta, osôb druhej strany, resp. preukázanie vykonania pracovných ciest praktickými dôkazmi, žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Vykonaným dokazovaním protokolmi o vykonaní technických kontrol správca dane zistil, že vozidlo, ktoré podľa predložených dokladov v daňovej kontrole používal JUDr. G. EČV BB121CL prešlo technickou kontrolou 12.12.2014, kedy malo stav tachometra 68 629 km a následnou technickou kontrolou 12.12.2016 so stavom tachometra 86 762 km. Rozdiel počas dvojročného obdobia bol 18 133 km. Počet ubehnutých kilometrov vykázaných v knihách jázd u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2015 pri tomto motorovom vozidle je 64 884 km, pričom správca dane z daňovej kontroly dane z príjmov za rok 2015 spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. zistil, že vozidlo bolo na služobné cesty používané aj v tejto spoločnosti, pričom spolu v obidvoch spoločnostiach boli pre pracovné cesty vykázané cesty spolu v dĺžke 131 246 km. Žalobca tento rozpor vysvetlil tak, že v januári 2015 bola na predmetnom vozidle zistená porucha tachometra, k jeho oprave došlo až v novembri 2016 pred STK, z dôvodu časovo a finančne náročnej opravy a vzhľadom na každodenné využívanie motorového vozidla. Správca dane konštatoval, že na takéto tvrdenie žalobca nepredložil žiadny dôkaz. Žalobca navrhol vypočuť JUDr. F. ako svedka, k čomu správca dane uviedol, že pokiaľ mal vedomosť o uvedenej skutočnosti, mal si zabezpečiť také dôkazy, aby vedel preukázať v prípade daňovej kontroly svoje tvrdenia hodnovernými dôkazmi, nakoľko zodpovednosť za zaúčtovanie nákladov v denníku a následne ich zahrnutie do základu dane z hľadiska vecnosti, preukázateľnosti a rozsahu je na daňovom subjekte. Tiež uviedol, že štatutára možno predvolať na výsluch ako fyzickú osobu len v prípade, ak sa má pre účely správy daní vyjadriť k skutočnostiam vo vzťahu k inému daňovému subjektu. Ďalej konštatoval, že aj keby skutočne došlo k chybe tachometra, ako to tvrdí žalobca, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje uskutočnenie služobných ciest. Správca dane ďalej z predložených účtovných dokladov zistil, že v predloženej knihe jázd boli uvedené pracovné cesty predsedu predstavenstva na území v Slovenskej republike, pričom presne tieto cesty vyšpecifikoval. Z dokladov predložených v daňovej kontrole bol v tom istom čase ubytovaný v Srbsku (2.2.2015 do 3.2.2015). V čase pobytu predsedu predstavenstva v SAE od 30.4.2015 do 10.5.2015 v knihe jázd za mesiac apríl u daňového subjektu PROFINEX trading s.r.o. je uvedené, že vykonal pracovné cesty na území Slovenskej republiky. Počas pobytu v Beograde (21.7.2015 do 22.7.2015) mal vykonať pracovné cesty pre PROFINEX trading s.r.o. na území Slovenskej republiky. Takisto počas pobytu v Beograde 24.8.2015 - 25.8.2015 mal pre spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. vykonať pracovné cesty na území Slovenskej republiky. Počas pobytu v Novom Sade 15.9.2015 - 16.9.2015 mal pre PROFINEX trading s.r.o. vykonať pracovné cesty na území Slovenskej republiky. Počas pobytu v Beograde od 6.10. do 7.10.2015 mal vykonať pracovné cesty na území Slovenskej republiky. Správca dane tiež konštatoval, že údaje uvedené v predložených knihách jázd nie sú zhodné s účtovnými dokladmi zaúčtovanými v denníku žalobcu, týkajúce sa ubytovania predsedu predstavenstva. Porovnaním vykázaných pracovných ciest v knihách jázd u žalobcu a v spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. mali pracovné cesty opakujúci sa charakter z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest. Žalobca toto vysvetlil vo vyjadrení k zisteniam uvedeným
v protokole tak, že došlo k zlyhaniu ľudského faktora zo strany asistentky, ktorá dvakrát v kalendárnom mesiaci vyhotovovala knihu jázd predsedovi predstavenstva. Správca dane k tomu uviedol, že za správnosť údajov uvedených v daňových dokladoch zodpovedá osoba, ktorá služobné cesty uskutočnila, a preto tvrdenie o zlyhaní asistentky považoval správca dane za bezvýznamné a návrh na vypočutie tejto osoby ako svedkyne za neopodstatnený. Správca dane ďalej k týmto výdavkom uviedol, že 25.8.2015 predseda predstavenstva platil platobnou kartou 8.58 hod v Beograde v Srbsku, ako to vyplýva z prílohy výdavkového pokladničného dokladu zaúčtovaného denníku, takže nemohol v tom istom čase o šiestej hodine 25.8.2015 vycestovať do Papína. K návrhu žalobcu na vypočutie osôb ako svedkov, že tieto použili platobnú kartu predsedu predstavenstva bez jeho prítomnosti v danom čase na danom mieste, správca dane uviedol, že na faktúre ktorá je prílohou výdavkového pokladničného dokladu V-0293 spolu s dokladom o úhrade platobnou kartou patriacou JUDr. F. zaúčtovaného denníku sú uvedené osoby ubytované v konkrétnej izbe a jednou z osôb je aj osoba JUDr. F., čo je nezvratný fakt, že nemohol o 6.00 hod 25.8.2015 vycestovať do Papína, ako to tvrdil vo svojom vyjadrení k protokolu a v odvolaní, nakoľko bol preukázateľne o 7.58 hod v Beograde v Srbsku. Správca dane poukázal aj na ďalší prípad, kedy podľa faktúry, ktorá je prílohou výdavkového pokladničného dokladu spolu s dokladom o úhrade platobnou kartou JUDr. F. bol JUDr. F. ubytovaný 6.10.2015 v Beograde, pričom osoba označená žalobcom na týchto faktúrach uvedená nie je (PhDr. U., PhD.). Takéto skutočnosti poukazujú na rozpor v tvrdeniach žalobcu a spochybňujú vierohodnosť údajov uvedených v predložených knihách jázd žalobcom, ako príloh k zaúčtovaným interným dokladom. Tá istá osoba nemohla byť v tom istom čase na dvoch diametrálne rozdielnych miestach. Správca dane uzavrel, že predložené knihy jázd k motorovému vozidlo EČV BB121CL a údaje v nich uvedené, na základe ktorých boli zaúčtované pracovné cesty, cestovné R.K, vzhľadom na zistené skutočnosti nepovažuje za vierohodné doklady, ktorými by žalobca preukázal uskutočnenie pracovných ciest. Porovnaním vykázaných pracovných ciest v knihách jázd žalobcu a spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. mali pracovné cesty opakujúci sa charakter z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest. Z výkonu daňovej kontroly okrem účtovných dokladov, kníh jázd žalobca nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy, ktorými by dokázal svoje tvrdenia.
8. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (5) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné Ing. W. od 4.5.2015, členky investičnej komisie za 5/2015 a to výške 1 400,50 Eur, 1000.-Eur a 1 000,60 Eur, ďalej cestovné a stravné L., člena investičnej komisie za jún 2015 v sume 1000.-Eur. Na výzvu správcu dane, aby žalobca doložil konkrétne miesto pracovnej cesty, označenie konkrétnych osôb druhej strany a preukázanie cestovných výdavkov faktickými dôkazmi a predloženie knihy jázd, žalobca žiadne dôkazy nepredložil a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli podložené dôkazmi. Správca dane vykonal dokazovanie protokolom o technickej kontrole motorového vozidla EČV BB486EL, ktoré podľa dokladov predložených k daňovej kontrole používali Ing. W. Pre toto vozidlo bola vykonaná technická kontrola 6.9.2014 so stavom tachometra 128 594 km. Následná kontrola bola vykonaná 6.9.2016 so stavom tachometra 137 647 km. Rozdiel počas dvojročného obdobia bol 9 048 km. Počet ubehnutých kilometrov vykázaných v knihách jázd u žalobcu za 8 mesiacov zdaňovacieho obdobia roku 2015 pre vozidlo EČV BB486EL bol 15 354 km. Takéto údaje ubehnutých kilometrov nekorešpondujú s počtom najazdených kilometrov medzi dvoma technickými kontrolami vozidiel. Správca dane vyhodnotil vyjadrenie žalobcu k tomu, že nemal dôvod preverovať stav kilometrov na tachometri, ktoré používali uvedení zamestnanci, pretože neporušili pracovnú disciplínu, uviedol, že takéto vyjadrenie nemá žiadny právny význam a nič nemení na nesprávnom zaúčtovaní týchto nákladov a ich následnom zahrnutí do základu dane. Požiadavka preukázania konkrétnych osôb druhej strany, s ktorými vyslaní pracovníci pri výkone pracovných ciest rokovali, bola na mieste, nakoľko z § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách logicky vyplýva, že takéto údaje má obsahovať aj kniha jázd, za predpokladu skutočného uskutočnenia pracovných ciest, čo v preskúmavanej veci nebolo preukázané. Počas výkonu daňovej kontroly okrem účtovných dokladov, kníh jázd žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia.
9. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (6) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné G., ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období bol členom investičnej komisie žalobcu v celkovej sume 11 492,40 Eur. Žalobca na výzvu správcu nepredložil dôkazy o účele pracovných ciest, resp. o tom, že pracovné cesty boli v skutočnosti vykonané. Správca dane predloženú knihu jázd k motorovému vozidlu EČV BB665 EH nepovažoval za vierohodný dôkaz, nakoľko žalobca nevedel tento podporiť ničím iným.
10. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (7) výdavky zaúčtované ako spotreba materiálu pre hospodárske stredisko 38-Obchodná, vyfakturované faktúrami od dodávateľa BB Market s.r.o. za nákup
stavebného materiálu Termalica a strešnej krytiny. Správca dane miestnym zisťovaním u dodávateľa dňa 14.5.2018 z predložených dokladov dodávateľom zistil, že tento nakúpil stavebný materiál strešnú krytinu s príslušenstvom od dodávateľa Darvi & partners spol. s r.o., Veľké Zálužie a stavebný materiál Termalica od dodávateľa O. - STAV STAR, Predajná. Miestnym zisťovaním u daňového subjektu O. - STAV STAR Predajná zistil, že tento nakúpil stavebný materiál od dodávateľa STAVCENTRUM SPIŠ s.r.o. Spišská Nová Ves, ktorý ho obstaral od výrobcu BRUK - BET Sp. z o.o.. V prepravných a dodacích dokladoch bolo uvedené miesto vyloženia Selce - SK, Čachovo, kontaktná osoba p. Krisko a osoba, ktorá prevzala materiál p. Z.. Miestnym zisťovaním u daňového subjektu Darvi & partners spol. s r.o. bolo zistené, že tento nakúpil stavebný materiál - betónovú strešnú krytinu NELSKAMP u výrobcu. V prepravných dokladoch je uvedené miesto vynaloženia Selce - SK Čachovo a osoba, ktorá tovar prevzala p. T. a v objednávke prepravy je uvedené, že dodávateľ Darvi & partners spol. s r.o. prepravu objednáva do firmy p. G. s číslom telefónu, Selce - Čachovo okr. Banská Bystrica. Správca dane zistil, že osoby uvedené v prepravných a dodacích dokladoch a to páni Kriško, Slobodník a Černák ako kontaktné osoby alebo osoby, ktoré prevzali stavebný materiál nie sú zamestnancami žalobcu a ani nie sú s ním v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca uviedol, že O. nepozná a k osobe pána Z. sa nevyjadril. Opakovaným miestnym zisťovaním vykonaným 12.12.2019 za prítomnosti konateľa dodávateľa BB MARKET s.r.o. a zamestnanca O., dodávateľ podal vysvetlenie, že vystupoval len ako sprostredkovateľ a ku konkrétnemu dodaniu stavebného materiálu s miestom vykládky Selce - Čachovo sa nevie bližšie vyjadriť, nakoľko tovar fyzicky nepreberal a osoby, s ktorými uzatváral obchod, nevedel bližšie identifikovať. Správca dane z odberateľských faktúr za rok 2015 a 2016 predložených O. zistil, že tento nemá prepojenie na žalobcu, preto bol požiadaný, aby vysvetlil, prečo jeho meno figuruje na dokumentoch ako kontaktná osoba pri prevzatí tovaru, ktorý bol žalobcovi fakturovaný spoločnosťou BB MARKET s.r.o.. Na vysvetlenie uviedol, že ako kamarát p. Michala Slobodníka bol prevziať, či dané množstvo a typ tovaru súhlasí s fyzickým dodaním na tvári miesta. Správca dane zistil, že p. O. je spolu s manželkou vlastníkom pozemku v k. ú. Selce LV č. 2507. Správca dane preto vypočul O. ako svedka, ktorý potvrdil, že prevzal stavebný materiál Termalica 22 paliet na mieste Selce - Čachovo z dôvodu, že bol kamarátom p. F. ktorý využil jeho prázdny pozemok na zloženie tehál. Na základe ústnej dohody, ktorú nevedel časovo bližšie určiť, nevedel uviesť, kedy bol tovar na jeho pozemku uskladnený. Zmenil svoju výpoveď, keď najskôr uviedol, že na pozemku boli zložené len tehly Termalica a neskôr na otázku správcu dane, či potvrdí tvrdenie O., že okrem tehál Termalica bola dodaná aj strešná krytina NELSKAMP uviedol, že bola uskladnená aj táto strešná krytina s tým, že to neobzeral. Osobu A., bytom Močilie, Ľubietová nepozná. Uviedol, že tovar bol z jeho pozemku odvážaný na viackrát počas takmer dvoch mesiacov, pričom nevedel uviesť, ako bol tovar odvezený, či si ho odviezol žalobca sám alebo prostredníctvom inej osoby. Zároveň uviedol, že na pozemku stavia chatu, pričom si nevedel spomenúť, kedy začal stavať a v čase výpovede išlo o hrubú stavbu pod strechou a s oknami. Uviedol, že materiál nepoužil na stavbu svojej chaty. Prisľúbil, že predloží doklady o nákupe materiálu pre výstavbu svojej chaty, avšak v stanovenej lehote oznámil, že si bloky neuchoval. Správca dane ďalej zistil, že žalobca tento tovar nevyfakturoval v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnej právnickej ani fyzickej osobe. Žalobca tvrdil, že tovar previezol na stredisko Obchodná, čo ale nepodložil žiadnymi dôkazmi. Nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by preukázali súvis nakúpeného stavebného materiálu so zdaniteľnými príjmami. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, že stavebný materiál bol na pozemku, ktorý vlastní súkromná osoba p. O., na mieste Selce - Čachovo umiestnený dočasne, prepravený do Bratislavy a následne aj na stredisku 38-Obchodná v kontrolovanom roku použitý. Ani dokazovaním správcu dane nebola preukázaná vecná súvislosť vynaloženého výdavku a ani to, že stavebný materiál bol skutočne dodaný žalobcovi. Svedecká výpoveď nepreukázala túto skutočnosť, svedok nevedel uviesť dátum uskladnenia, skladbu materiálu potvrdzoval až po konkretizovaní správcom dane, keď najskôr tvrdil, že na pozemku bola uskladnená len Termalica, nevedel uviesť ani čas, po ktorý bol materiál na jeho pozemku zložený, nevedel ani kto tovar z pozemku odviezol. Svedok svoje tvrdenie, že materiál nepoužil na stavbu svojho domu nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Svedecká výpoveď tak neprispela k odstráneniu pochybností správcu dane o tom, že stavebný materiál bol dodaný súkromnej osobe a nie žalobcovi.
11. Správca dane zistil, že žalobcom uplatnené daňové výdavky(8) na základe faktúry od dodávateľa O. za vnútorné strojové omietky boli zaúčtované bez priradenia na konkrétnu zákazku. Správca dane zistil, že išlo o fakturáciu vnútorných strojových omietok v rodinných domoch v lokalite Pršianska terasa vykonaných za požičaným strojom. Žalobca zaúčtoval interným dokladom zo dňa 31. 12. 2015 výnosy zo zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj podľa metódy nulového zisku. Nakoľko predmetná faktúra týkajúca sa tejto zákazky nebola v predloženom denníku žalobcu zaúčtovaná na danú zákazku, následne nebola v sume 6 506,50 Eur zaúčtovaná do výnosov a teda zahrnutá v hospodárskom výsledku
na riadku 100 daňového priznania. Takýmto postupcom žalobca porušil § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v nadväznosti na § 2 písm. j) tohto zákona, v zmysle ktorého základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Správca dane neuznal za daňové výdavky (9) výdavky na zaplatenie faktúry za prenájom nebytových priestorov výške 184 000 Eur v období od 2. 1. 2015 do 31. 8. 2015 na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov, ktorú žalobca uzatvoril s prenajímateľom PROFINEX HOUSING, s. r. o.. Žalobca k tejto transakcií medzi závislými osobami požadovanú dokumentáciu predložil. Na výzvu správcovi dane oznámil účel využitia prenajatého objektu všeobecným popisom bez predloženia dokumentácie. Podľa žalobcu prenajatý objekt využíval na servis vlastných a prenajatých vozidiel, strojov a zariadení a ich uskladnenie, parkovanie motorových vozidiel, strojov a zariadení, uskladnenie stavebného materiálu, na kancelárske priestory a fasádu na umiestnenie propagačných billboardov na propagáciu výstavby rodinných domov v Banskej Bystrici v lokalite Pršianska terasa a na predaj administratívnej budovy v Bratislave na Obchodnej ulici. Správca dane vyzval žalobcu na zdokumentovanie popísaného účelu. Žalobca žiadne dokumenty nepredložil. Žalobca vo vyjadrení v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 8. 2018, týkajúci sa oboznámenia žalobcu so zisteniami v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou uviedol, že sa jedná o budovu tzv.“ starého TESCA“ všeobecne známu. Správcovi dane je známa táto budova tak ako aj širokej verejnosti a dotknutým štátnym orgánom. Budova starého TESCA bola v roku 2011 uzatvorená, od tohto obdobia ako aj v kontrolovanom období bola opustená, spustnutá, chátrajúca, v dezolátnom a zanedbanom stave. Ku dňu kúpy spoločnosťou PROFINEX HOUSING, s.r.o. dňa 2.1.2015, čiže v ten istý deň, kedy došlo k prenajatiu žalobcovi, bolo užívanie tejto budovy spojené s viacerými rizikami, či statického, hygienického, požiarneho, bezpečnostného charakteru. Správca dane preveroval reálnosť využitia prenajatých priestorov na tvrdené účely. Žalobca tvrdil, že tento prenájom súvisel aj s ekonomickou činnosťou projektom polyfunkčný súbor Banská Bystrica - Kongresový hotel BBCongress. Správca dane zistil, že žalobca mal v účtovníctve zaúčtované doklady v súvislosti s týmto projektom v mesiaci december a teda v období mimo dohodnutého obdobia prenájmu od 2. 1. do 31. 8. 2015. K žalobcovmu tvrdeniu o uskladnení motorových vozidiel, strojov, prístrojov a zariadení správca dane zistil, že žalobca mal zaúčtované jednodňové prenájmy strojov, prístrojov, a vozidiel a podľa záznamov o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy tieto prenajaté vozidlá sa v daných dňoch vracali do miesta odkiaľ cesta začínala. Tiež zistil, že žalobca mal od 3. 11. 2014 prenajatý stroj Ttakeuchi TB 1140
- pásový bager, ktorý bez použitia iného dopravného prostriedku nie je schopný prepravy po cestných komunikáciách. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u prenajímateľa a neskôr na základe záverov zrušujúceho rozhodnutia žalovaného vypočul majiteľa predmetného stroja S., ako svedka. Tento uviedol, že stroj na miesto doviezla spoločnosť, od ktorej stroj kúpil. Zabezpečenie prevádzkyschopnosti stroja vrátane jeho opráv a dopĺňania pohonných hmôt zabezpečoval prostredníctvom svojho syna, ktorý bol zamestnancom žalobcu. Opravu bolo potrebné vykonať len raz a to vykonal osobne na stavenisku na Pršianskej terase. V tom čase sa tam stroj nachádzal v ohradenom priestore stráženom psom. Nachádzal sa tam aj stavebný materiál napr. kanalizačné rúry. Na otázku, kde bol stroj uskladnený po ukončení práce v dňoch uvedených v záznamoch o prevádzke stroja v lokalite Pršianska terasa uviedol rôzne odpovede. Najskôr, že to bolo v kompetencii žalobcu, potom, že po ukončení prác bol stroj odstavený na dvore staveniska, ktoré bolo ohradené a strážené psom. Následne, že nebol každý deň po skončení prác na Pršianskej terase a to, že sa tam mal stroj po skončení prác nachádzať, bola jeho logická úvaha a či to tak naozaj bolo nemôže zodpovedne prehlásiť. Správca dane poukázal na to, že odpovede svedka boli odlišné ako podal vysvetlenie na ústnom pojednávaní pred dožiadaným Daňovým úradnom Žilina 22. 6. 2018. Správca dane túto výpoveď vyhodnotil tak, že neboli získané žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetný bager parkoval v priestoroch starého TESCA, ktoré mal žalobca prenajaté. Správca dane vypočul aj Martina Balcerčíka, ktorý podľa vyjadrenia uvedeného svedka vykonával drobnú údržbu stroja. O. potvrdil, že bol zamestnancom žalobcu, pričom pracovný pomer ukončil v roku 2017. Za stroj bol zodpovedný na príkaz svojho otca a nie zamestnávateľa. Potvrdil, že predmetný stroj obsluhoval, ale nevedel menovať aj inú osobu, ktorá mala predmetný stroj obsluhovať. Bolo na to potrebné mať vodičský preukaz typu C a strojný preukaz. Potvrdil, že robil na stroji drobné opravy, výmeny oleja, filtrov, poistiek a tie vykonával buď na parkovisku na Pršianskej terase, alebo v starom TESCU, kde bol stroj prevezený, pričom výmena oleja sa mala robiť vždy v starom TESCU. Uviedol, že stroj parkoval buď na Pršianskej terase, alebo v starom TESCU. Uviedol, že zvyčajne bol prítomný pri nakládke stroja na trajler, avšak nevedel uviesť, kto odvoz vykonával. Na otázku zástupcu žalobcu uviedol, že žalobca si prenajímal trajler, pričom malo ísť o bielu valníkovú tatru, ktorá ťahala trajler, na ktorom bol naložený bager. Uviedol, že na Pršianskej terase nebol sklad a
stroje, ktoré zostávali na pracovisku boli obostavané mobilným oplotením a všetky nástroje sa prevážali každý večer a ráno do TESCA. Uviedol, že išlo o materiál kanalizačné rúry, šachty, obsypový materiál. Uviedol, že obsypové materiály sa navážali priamo z lomu a skládky sa tvorili na Pršanoch a zvyškový nepoužívaný materiál išiel naspäť do TESCA, kanalizačné odbočky, obrubníky, rôzne dlažby a pracovné nástroje. Pri premiestňovaní materiálu bol málokedy a väčšie a ťažšie veci sa prevážali na valníkovej tatre a drobné nástroje a drobné veci na vozidle Peugeot Boxer. Správca dane túto svedeckú výpoveď vyhodnotil tak, že táto by mala svoju účinnosť len vtedy, keby obsahovala také skutkové tvrdenia, ktoré by boli jednoznačne preukázateľné. Tvrdenie svedka, že bager bol prepravovaný na trajleri nemá oponu v dokladoch predložených ku kontrole, pretože žiadny daňový doklad ani zmluva o prenájme trajleru sa v nich nenachádza, prenájom nebol predmetom účtovania. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že prepravu pásového bagra z miesta nasadenia Pršianska terasa Banská Bystrica na miesto nasadenia Gabčíkovo vykonal dodávateľ Bidelnica s.r.o. Veľké Zálužie. Ani skutočné vykonávanie opráv v prenajatých priestoroch nebolo nijako preukázané. Ani tvrdenie svedka o tom, že žalobca skladoval materiál v TESCU nebolo podložené v ďalšom konaní žiadnymi dokumentami napr. skladovými kartami, ktoré by obsahovali okrem iných náležitosti aj identifikáciu skladu, príjemkami, alebo výdajkami materiálu a tovaru, vtedy by preukazovali pohyb tovaru a materiálu z hľadiska času, množstva a ceny a údaje o osobách zodpovedných za ich výdaj a príjem a ani predložením záznamu o prevádzke motorového vozidla, na ktoré poukazoval svedok, že má byť z neho zrejmé, ktorý materiál bol premiestňovaný v roku 2015. Správca dane ďalej k tvrdeniu žalobcu o tom, že v prenajatých priestoroch uskladňoval materiál uviedol, že z účtovných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že boli zaúčtované drobné spotrebné nákupy, nákupy materiálu, ktorý nie je uskladniteľný a z prepravných dokladov vyplýva ich preprava na tvár miesta - štrk, kamenina, hotový betón. Ďalej z dodacích listov, ktoré sú prílohou účtovných dokladov vyplýva priame dodanie materiálu na konkrétnu stavbu. K uskladneniu tovaru plynového potrubia správca dane uviedol, že išlo o 110 kusov rúr o dĺžke 13 bežných metrov s priemerom 11 cm, ktoré by na uskladnenie potrebovali 157,3 m2, čo v žiadnom prípade nevyžaduje uskladnenie na ploche 5687,40 m2, čo bola prenajatá plocha. Predloženými dokladmi faktúra, kúpna zmluva bolo žalobcom preukázané, že stavebný materiál nakúpil, ale žiadne doklady o jeho skladovaní v starom TESCU nepredložil. Správca dane uviedol aj to, že žalobca v prípade uskladnenia materiálu mohol preukázať svoje tvrdenie skladovými kartami zásob tovaru, ktoré obsahujú okrem iných náležitostí aj označenie - identifikáciu skladu, avšak neurobil tak, len odkázal správcu dane na už predložené účtovné doklady. Tiež to mohol urobiť príjemkami a výdajkami materiálu a tovaru, ktoré preukazujú pohyb tovaru a materiálu z hľadiska jeho času, jeho množstva a jeho ceny a obsahujú aj údaje o osobách zodpovedajúcich za ich výdaj a príjem. Za protirečiace správca dane vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že dôvodom presúvania materiálu bolo riziko krádeže pri jeho ponechaní na stavenisku, avšak zároveň prenajatá budova nebola zabezpečená kamerovým systémom a vzhľadom na stav tejto budovy podľa správcu dane bolo riziko krádeže také isté, alebo vyššie ako na stavenisku v lokalite Pršianska terasa, preto tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako nelogické vo vzťahu k zabezpečeniu majetku pred krádežou.
13. Správca dane ďalej zistil, že v období prenájmu nebol preukázaný odber elektriky, plynu a ani nebolo preukázané, že by došlo k odberu vody na predmetnom odbernom mieste, čo potvrdilo úvahu správcu dane o nevhodnosti budovy na akékoľvek využitie. Tvrdenie svedka O., že pri drobných opravách nebolo potrebné využitie energii a vody, nie je zlučiteľné so všeobecne známymi potrebami pri vykonávaní opráv pracovných strojov , ako aj pri manipulácii s motorovými olejmi. Tieto zistenia spochybňujú aj možné využitie predmetných priestorov na účely kancelárske, na rokovanie s dodávateľmi, na koordinačné porady, ako aj na využitie priestorov na uloženie dokladov - archív. Pokiaľ žalobca preukazoval účel prenájmu aj k využitiu fasády budovy správca dane uviedol, že predložená fotodokumentácia neobsahuje údaj, podľa ktorého by bolo možné zistiť obdobie, ktorého sa týkala. Správca dane uviedol, že v kontrolovanom období uzatvoril daňový subjekt zmluvu o reklame so spoločnosťou PROFINEX Holding s.r.o., ktorého predmetnom bolo okrem iného propagácia obchodného mena spoločnosti PROFINEX Holding, s.r.o., najmä nie však s obmedzením len na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku vo vlastníctve žalobcu s účinnosťou od 1.1.2015 do 31.12.2015, ktorá bola správcovi dane predložená v deň začatia daňovej kontroly. Plnenie predmetu zmluvy doložil fotodokumentáciou, kde bola propagácia obchodného mena umiestnená. Na jednej z fotografií je propagácia obchodného mena spoločnosti PROFINEX Holding, s. r. o. umiestnenej na budove starého TESCA. Tá istá fotografia s totožným okolím zachytáva propagáciu obchodného mena spoločnosti PROFINEX Holding s. r. o., ako dôkaz k plneniu predmetnej zmluvy a reklamu žalobcu, ako dôkaz k tvrdeniam uvedeným vo vyjadreniach. Správca dane po vizuálnom posúdení predmetných fotografií vyslovil podozrenie, že došlo k zásahom do obrázkov predložených ako dôkaz a preto tieto dôkazy vyhodnotil ako nevierohodné. Ďalšou skutočnosťou
bolo, že žalobca nepreukázal vyhotovenie billboardov v kontrolovanom zdaňovacom období roka 2015 umiestnených na fasáde budovy žiadnymi relevantnými dokladmi, ktoré by túto skutočnosť preukazovali a boli by zaúčtované v denníku žalobcu. Aj táto skutočnosť prispieva k tomu, že správca dane nepovažoval predloženú fotodokumentáciu za vierohodný dôkaz.
14.Správca dane k vyjadreniu žalobcu o tom, že mu nebola uložená záznamová povinnosť podľa § 51 Daňového poriadku a že mu boli položené kapciózne otázky uviedol, že preukázanie daňového výdavku vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu, a to Zákona o dani z príjmov, ako aj Daňového poriadku a nie je potrebné ho ukladať rozhodnutím o záznamovej povinnosti. Otázky správcu dane boli formulované jasne a zrozumiteľne, aby žalobca vedel, čo má preukazovať. Správca dane konštatoval, že pokiaľ by žalobcom predkladané účtovné doklady z daňovej kontroly boli také, z ktorých by bol jasný účel nájmu, nebolo by potrebné ho vyzývať na predkladanie dôkazov podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Žalobca nepredložil dôkazy ku skutočnostiam, na ktoré ho správca dane vyzval, čím nepreukázal, že predmetný náklad bol daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržiavanie zdaniteľných príjmov žalobcu.
15. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca vo vyjadreniach identifikoval osoby, ktoré využívali predmetné priestory na kancelárske účely, štatutár a zamestnanci, ale žiadnym spôsobom toto tvrdenie nezdokladoval a nepreukázal konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Nakoľko dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, návrh daňového subjektu na jeho vypočutie ako svedka nemá byť na akom základe priznaný. K predmetu využívania nájmu na kancelárske priestory správca dane uviedol, že ich užívanie vzhľadom na stav budovy v akom sa nachádzala vo vzťahu k zamestnancom a dodávateľom materiálu a služieb by bol životu nebezpečný a nevhodný. To isté tvrdenie sa týka aj vykonávania nejakých služieb na majetku v objekte. Z hľadiska rizika krádeže práve tento objekt, ktorý nebol strážený ani monitorovaný kamerovým systémom podľa vyjadrenia žalobcu, vzhľadom na svoj stav, by predstavoval pre žalobcu vysoké riziko škody na svojom majetku.
16. Správca dane neuznanie predmetných daňových výdavkov odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu, nepreukázal vecnú súvislosť výdavkov v kontrolovanom zdaňovacom období so zdaniteľným príjmom. Svojimi vyjadreniami a predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal účel nájmu, nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť nákladu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Tým porušil§ 17 ods. 5 písm. a) v zmysle ktorého je daňový subjekt povinný preukázať, že služba preukázateľne súvisí s predmetnom jeho podnikateľskej činnosti vo väzbe na transakcie medzi závislými osobami, ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v nadväznosti na § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaným v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Správca dane neuznal za daňové výdavky (10), výdavky výške 90 000.- Eur za prenájom nebytových priestorov od dodávateľa PROFINEX FOOD s.r.o., ktoré žalobca v daňovom priznaní uviedol medzi transakciami závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Správca dane to odôvodnil tým, že na výzvu na predloženie dôkazov na preukázanie účelu využívania prenajatých priestorov v období od 1. 2. 2015 do 31. 7. 2015 žalobca uviedol, že prenájom priestorov bezprostredne súvisel s projektom čistenia vodného diela Gabčíkovo a to na uskladnenie a parkovanie motorových vozidiel, strojov, prístrojov a zariadení žalobcu, ako aj jeho subdodávateľov. Priestory slúžili na uskladnenie materiálu a tovaru žalobcu a plánovaných subdodávateľov. V týchto priestoroch boli vykonávané servisné činnosti, drobné opravy a udržiavanie vlastného majetku a tieto činnosti tam vykonávali aj subdodávatelia. Kancelárske priestory využíval personál žalobcu a personál subdodávateľom. K princípu nezávislého vzťahu žalobca sa vyjadril tak, že na stanovenie ceny sa vychádzalo z cien obvyklých na trhu a ich následným porovnaním v podobných transakciách medzi nezávislými osobami. Žalobca na ďalšiu výzvu správcu dane na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam poskytol ďalšie vyjadrenie o tom, že projekt
čistenia vodného diela Gabčíkovo bol realizovaný v spolupráci s dodávateľom PIM Hydroinženiering Doo (ďalej len PIM) Srbská spoločnosť a jej subdodávateľov a iných dodávateľov žalobcu. Dodávateľ žalobcu použil na realizácie projektu množstvo technologického zariadenia, strojov, prístrojov a vozidiel a okrem iného aj špeciálne plavidlá drapákový bager rok výroby 1988, sací bager rok výroby 1969, prepravné plavidlo Podgorina rok výroby 1969, prepravné plavidlo Pocerina rok výroby 1968, bager Zeta rok výroby 1969, teda staršie stroje, ktoré vykazovali poruchovosť vo väčšom rozsahu si vyžadovalo priestory. Časté servisné zásahy a postupnú prípravu a konštrukciu jednotlivých súčastí do podoby, v ktorej bolo možné s prácami vôbec začať. Skladové priestory boli využívané žalobcom a okrem údržby časti plavidiel, strojov, zariadení a vozidiel mali široké využitie pre skladovanie náhradných dielov pre plavidlá, stroje, prístroje a zariadenia a vozidlá, ktoré boli vzhľadom na svoje využitie nadrozmerné a vyžadovali si k tomu zodpovedajúce priestory. Priestory boli použité napr. aj na skladovanie, úpravu, náter, prispôsobenie špeciálnych bójok, ktoré žalobca musel zakúpiť pre vyznačenie bezpečnej plavebnej trasy pre iné plavidlá, ďalej na výrobu špeciálnych vyväzovacích bitiev potrebných na ukotvenie plavidiel atď. Prenajaté administratívne priestory boli využívané aj za účelom koordinácie technických procesov. Žalobcovi vyhovovalo ich strategické umiestnenie, keďže umožňovali promptné riešenie technických problémov na mieste v súvislosti s opravou, údržbou, či skladovaním. Na otázku správcu dane, o ktoré konkrétne motorové vozidlá a stroje, prístroje a zariadenia skladované v prenajatých priestoroch išlo, žalobca uviedol, že sa to nachádza v účtovníctve spoločnosti, v knihe analytickej evidencie - zúženej a na účte dodávateľ PIM a jeho dodávatelia. Doklady pre identifikáciu vozidiel a šoférov, ktorí mali parkovať v predmetnom objekte žalobca nepredložil s tým, že mu nebola uložená zoznamová povinnosť. Tak isto neidentifikoval subdodávateľov svojho dodávateľa, ktorí mali užívať predmetné priestory s tým, že žalobca s nimi nemal zmluvný vzťah. Údaje o spoločnosti PIM sú v účtovníctve žalobcu, ako bolo uvedené vyššie. Žalobca tiež uviedol, že uskladnenie a parkovanie motorových vozidiel, strojov, prístrojov, zariadení umožnené spoločnosti PIM bolo zohľadnené v cene v zmluve o dielo s touto spoločnosťou. Takisto žalobca uviedol, že neviedol evidenciu dátumov a časov parkovania motorových vozidiel v predmetnom objekte. Za uskladnený materiál bol zodpovedný Dušan Kvasnička zamestnanec spoločnosti a za spoločnosť PIM žalobca nevedel identifikovať takúto osobu. To isté ani o subdodávateľoch. K fakturácii za uskladnenie materiálu subdodávateľmi žalobca uviedol, že výška fakturácie bola zohľadnená pri zmluve o dielo so spoločnosťou PIM a údaje o konkrétnych subdodávateľoch žalobca nemá, pretože nemal s nimi zmluvný vzťah. Žalobca neidentifikoval ani osoby, ktoré mali vykonávať servisné činnosti za žalobcu z dôvodu, že mu nebola uložená záznamová povinnosť. Servisné činnosti za subdodávateľov podľa žalobcu mali vykonávať títo vo vlastnej réžií, malo ísť o ich zamestnancov, ktorých nevedel identifikovať. Ďalej žalobca uviedol, že kancelárske priestory využívali za žalobcu predseda predstavenstva JUDr. F. W. M., M. ktorí boli zamestnancami žalobcu. Správca dane vyjadrenia žalobcu vyhodnotil ako vyjadrenia všeobecného charakteru, ktoré nepreukazujú reálne preukázanie fakturovaného nájomného. Správca dane z predloženej knihy analytickej evidencie zistil, že doklady týkajúce sa strediska 60-Srbsko a 60/S Srbsko refakturácia má žalobca zaúčtované 1. 2. 2015 do 31. 7. 2015, t. j. v období fakturovaného prenájmu na nákladových účtoch, ktoré vymenoval s tým, že aj uviedol, aká konkrétna čiastka bola na týchto účtoch účtovaná, pričom z analýzy týchto účtov je zrejmé, že najvyššie položky tvoria náklady za poskytnuté služby, ktoré nie sú skladovateľné. Sú tam zaúčtované náklady od 0,55 Eur do 450,00 Eur za nákupy ako napr. brzdová kvapalina, pitný režim, pracovná obuv, kancelárske potreby, ochranné pracovné pomôcky, PHL, olej a pod. Na účte PHM Srbsko refakturovať je zaúčtovaná suma 3339, 40 Eur, pričom ide o súhrnnú faktúru za nakúpené PHL v období od 29. 5. 2015 od 13. 6. 2015 od dodávateľa OMV Slovensko s.r.o. na žiadnom doklade nie je uvedené, že prenajaté stroje, resp. nakúpený materiál sa nachádza v nebytových priestoroch v meste Topoľčany, resp. že by boli prepravované do nebytových priestorov v Topoľčanoch. Preto predmetné doklady nepreukazujú opodstatnenosť sumy 90 000 Eur zaúčtovaných, ako ostatná služba. Správca dane vykonal preverovanie na žalobcovo tvrdenie o účele prenajatých priestoroch v Topoľčanoch aj na parkovanie a uskladnenie prenajatých strojov. Zistil, že žalobca mal prenajatý pásový bager Takeuchi TB 114, Buldozer Catterpilar B6 NXL, ktoré neboli prepravované z Gabčíkova do Topoľčian. Tak isto stroj Bager Hydrema 1820, ktorý bol podľa záznamu o prevádzke stroja zo dňa 18. 9. 2015 nasadený v mieste Gabčíkovo na vyčistenie miestneho potoka z dôvodu pretečenia kalu. Správca dane tiež podrobne popísal preverovanie na základe ktorého k uvedeným záverom dospel. Výsledky dokazovania správcu dane nepotvrdili uskladnenie, a parkovanie prenajatých strojov, čo spochybnilo tvrdenia žalobcu o využití prenajatých priestorov v Topoľčanoch na uskladnenie a parkovanie prenajatých strojov. Správca dane miestnym zisťovaním u subjektu Vodohospodárska výstavba štátny podnik zistil, že tento uzatvoril zmluvu o dielo so zhotoviteľom Ponton City a.s.na zhotovenie diela: „SVD G-N-Stavebné práce na úprave objektov vtokov ZV do VE a objektov hornej rejdy
plavebných komôr“. V zmluve bolo dohodnuté, že na miesto realizácie diela môžu vstupovať len riadne poučení a vyškolení zamestnanci zhotoviteľa a zamestnanci subdodávateľov zhotoviteľa. Bolo vydané povolenie pre vstup motorových vozidiel č. 101/2657/9 zo dňa 30. 4. 2015 a povolenie pre vstup osôb č. 101/2657/8 zo dňa 13. 4. 2015. Zo záznamu z odovzdania a prevzatia stavby zo dňa 16. 3. 2015 vyplýva, že stavenisko sa nachádzalo na stupni Gabčíkovo, prívodný kanál nad VE Gabčíkovo a nad plavebnými komorami. Podľa dodávateľskej faktúry boli Slovenskou plavbou a prístavby a.s. Bratislava fakturovaná remorkáž 6 plavidiel remorkénom TS Sitno na relácii VE Gabčíkovo. Z predložených dokladov správca dane zistil, že zo Srbska bolo prepravených 6 plavidiel s vysokou hmotnosťou v mesiaci máj 2015. Plavidlo na nákladnú dopravu - loď POCERNA plávajúci žeriav MACVA a žeriav SOKO boli prepustené do režimu dočasného použitia 11. 5. 2015. Plavidlo na nákladnú dopravu PODGORINA bolo prepustené do režimu dočasného použitia 12. 5. 2015. Plávajúca plošina k plávajúcemu žeriavu a plávajúci žeriav ZETA boli prepustené do režimu dočasného použitia 13. 5. 2015. Zo stavebného denníka je zrejmé, že dátum skutočného začatia prác čistenia vodného diela Gabčíkova je 7. 5. 2015. Tento dej sa podľa stavebného denníka uskutočnilo vykladanie tlačného potrubia z prepravného plavidla ZETA, prehradenie zavlažovacieho kanála štrkopieskom; prevoz betónových zátiek z areálu ČKD na prepravné plavidlo POCERIN; výkop a realizácia dočasnej bitvy pre ukotvenie výtlačného plavidla ZETA. Vykladanie tlačného potrubia z vykladacieho plavidla ZETA pokračovalo aj nasledujúci deň 8.5. 2015. Následne 9. 5. 2015 prebiehalo skladanie sacieho potrubia z vykladacieho plavidla ZETA - jeho oprava a výmena dielcov. Z tohto vplýva, že oprava a výmena dielcov na plavidle ZETA prebiehala priamo na stavenisku a nie v priestoroch, ktoré sú vzdialené od Gabčíkova 110 km až 126 km. Podľa obsahu zmluvy o dielo medzi objednávateľom žalobcom a zhotoviteľom PIM zo dňa 6. 8. 2014 sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť, že zariadenia nevyhnutné pre vykonanie diela sú v dobrom technickom stave vyhovujúcom pre zhotovenie diela a zotrvajú v takom stave, až dokým dielo ako celok nebude odovzdané objednávateľovi. V prípade porúch zariadení bol zhotoviteľ povinný ich bezodkladne opraviť. Tieto zmluvné dojednania sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu o tom, že išlo o stroje, ktoré vykazovali značené poruchy a táto poruchovosť si vynucovala časté opravy. Podľa zmluvy sa do stavebného denníka mali zapisovať všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa realizovania prác na diele, alebo jeho časti rozhodujúce pre jeho činnosť zhotoviteľa na diele. Opravy, ktoré boli vykonané na plavidle ZETA sú zapísané v stavebnom denníku a nevyplýva z nich, že poruchy by si vyžadovali opravy mimo miesta výkonu práce plávajúceho žeriava, nakoľko v zmysle bodu 4.15 zmluvy by mala byť takáto skutočnosť zapísaná v stavebnom denníku. Tak ako tvrdil žalobca vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly na strane 69, že ZETA prišla na Slovensko poškodená z dôvodu zvýšenia hladiny Dunaja a vysoké konštrukcie nebolo možné odmontovať a teda s obtiažnosťou vošla pod menšie mosty a výrazne sa poškodila, tak aj pri dojazde na miesto výkonu diela z logiky veci vyplýva, že nebolo možné odmontovať poškodenú časť a odviesť do Topoľčian za účelom opravy, ale opraviť ju na mieste dodania, teda v Gabčíkove, čo je v stavebnom denníku zaznačené. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal, a preverovaním správcu dane nebolo potvrdené, že boli vykonávané opravy na plavidle v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch.
18. Správca dane ďalej v odôvodnení popísal spôsob ťažby sedimentov vyplývajúci z technickej správy, ktorá bola prílohou zápisnice o miestnom zisťovaní upravujúci harmonogram prác a technologický postup prác, podľa ktorej okrem iného prevádzka na stavenisku bude trvať 24 hodín, počas tejto prevádzky budú obidve nákladné plavidlá maximálne dva krát naložené výťažným materiálom a následne vyložené. Počas nočnej smeny budú naložené nákladné plavidlá tak, aby v ranných hodinách mohli opustiť miesto nakládky a pripraviť sa na miesto vyloženia. Samotné vykladanie jedného nákladného plavidla bude trvať približne 1,5 hodiny. Po vyložení prvého plavidla, toto plavidlo prechádza späť k miestu ťažby, kde bude opäť vyviazané k ťažobnému plavidlu, následne prebieha ťažba v trvaní priemerne 4 hodiny. Po ukončení nakladania tohto plavidla, toto odchádza na miesto vykládky a druhé nákladné plavidlo je pripravené na nakladanie v mieste ťažby. Celý proces sa bude opakovať každý deň po dobu vyťaženia potrebného množstva materiálu. Zo stavebného denníka vyplynulo, že 21.6.2015 boli ukončené všetky práce súvisiace s ťažbou sedimentov vodnou cestou a jeho uloženie v mieste dočasnej skládky. Odo dňa 21.6.2015 začalo schnutie sedimentov. Od 14.7.2015 je v stavebnom denníku zaznamenaný odvoz a váženie vyschnutého sedimentu na skládku trvalého uloženia. V zmysle článku 3 práva a povinnosti zmluvných strán bod 3.3.C Zmluvy o dielo zo dňa 11.2.2015 uzatvorenej medzi objednávateľom WEBIS, s.r.o. Bratislava a zhotoviteľom žalobcom sa objednávateľ zaviazal materiál vyťažený zhotoviteľom a uložený v dočasnom mieste uloženia po jeho vysušení do stavu umožňujúcom jeho prepravu bez zbytočného odkladu naložiť na motorové vozidlá zabezpečené zo strany objednávateľa na účely jeho odvozu do dočasného miesta uloženia. Správca dane uviedol, že z
uvedeného vyplýva, že pri prácach čistenia Vodného diela Gabčíkovo v období máj 2015 a jún 2015 boli použité plavidlá, ktoré nebolo možné prepravovať z Gabčíkova do nebytových priestorov v Topoľčanoch vzhľadom na ich veľkú hmotnosť. Predmetné plavidlá sa nachádzali 24 hodín na stavenisku. Následne od júla 2015 boli vyschnuté sedimenty odvážané motorovými vozidlami, ktoré zabezpečila spoločnosť WEBIS, s.r.o. Správca dane ďalej z účtovnej dokumentácie zistil, že osoby, ktoré sa zúčastňovali prác čistenia vodného diela, či už zo spoločnosti PIM alebo žalobcu boli ubytované v STU ÚZ Gabčíkovo. Osoby teda boli ubytované v blízkosti Vodného diela Gabčíkovo a bolo by neefektívne a nelogické, aby sa tieto osoby potom zdržiavali v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch za účelom priebežného spracovania technickej dokumentácie, porady ohľadom postupu, konzultácie s objednávateľom diela, či operatívnych výrazov za účelom kontroly realizácie podnikateľských aktivít a ďalších procesov. Takéto tvrdenia neboli žiadnym spôsobom zdokladované a ani preukázané. Správca dane ďalej uviedol, že tvrdenie daňového subjektu, že priestory boli použité napríklad na skladovanie, úpravu (náter, prispôsobenie) špeciálnych bójok, ktoré žalobca musel zakúpiť, pre vyznačenie bezpečnej plavebnej trasy pre iné plavidlá, sú v rozpore so skutočnosťou uvedenou v článku 3 Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a zhotoviteľom PIM, v zmysle ktorého to bola úloha zhotoviteľa označiť miesto ťažby materiálu použitím plávajúcich bójí. Okrem toho v denníku žalobcu je účtované len o nákupe 4 ks bójí od živnostníka Z.. Spoločnosť o žiadnych iných vyradených, zapožičaných, darovaných a podobných bójkach a ich opravách v denníku neúčtovala a ich nadobudnutie a opravy žiadnym spôsobom nepreukázala a nezdokladovala. Správca dane ďalej rozhodnutie neuznania týchto daňových výdavkov odôvodnil povinnosťou daňovníka preukázať, že išlo o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienku vecnosti), výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti), výdavok zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (podmienka zaevidovania) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Pričom nestačí splnenie podmienok len formálne deklarovať, ale musí byť to preukázané dokladmi, ktoré majú povahu faktu a ktoré boli vystavené na materiálnom podklade. Z účtovných dokladov žalobcu a ani z vykonaných miestnych zisťovaní nevyplynulo, že by materiál alebo stroje, ktoré mali byť použité pri čistení Vodného diela Gabčíkovo boli uskladnené v nebytových priestoroch v Topoľčanoch. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola uložená záznamová povinnosť, správca dane uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy ku skutočnostiam, na ktoré ho správca dane vyzval na preukázanie a to konkrétne, že uvedený náklad je daňový výdavok. na dosiahnutie zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov daňovníka. Správca dane tiež uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení z 31.08.2018 a 19.10.2018 identifikoval osobu zodpovednú za uskladnený materiál v priestoroch v Topoľčanoch a osoby, ktoré mali využívať kancelárske priestory Topoľčanoch, avšak svoje tvrdenie nezdokladoval a nepreukázal. Nebolo preukázané konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Správca dane až následne verifikuje skutočnosti a doklady predkladané daňovníkom. Návrh daňového subjektu na vypočutie týchto svedkov nemá byť na akom základe priznaný. Ak by tieto osoby reálne vykonávali akúkoľvek činnosť v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch, mal by byť žalobca schopný predložiť také doklady a dôkazy, ktorými by túto činnosť preukázal.
19. Správca dane vypočul ako svedka O., v tom čase zamestnanca žalobcu, ktorý obsluhoval pracovný stroj bager TAKEUCHI TB 1140. Tento potvrdil prácu stroja v Gabčíkove s tým, že predmetný stroj bol po ukončení prác v dňoch uvedených v záznamoch o prevádzke stroja v období apríl až jún 2015 uskladnený pri vodnej nádrži v Gabčíkove. Po skončení prác sa svedok zdržiaval v ubytovni. Na otázku, či využíval alebo bol za nejakým účelom v priestoroch nachádzajúcich sa v Topoľčanoch svedok uviedol, že tam bol pár krát a bol to ako nejaký skladový priestor, resp. hala. Bol tam urobiť nejaké drobné opravy, ale to s bagrom nemalo nič spoločné. Podľa neho opravy sa vykonávali na drobných nástrojoch, oprava elektrocentrály, oprava čerpadla. Primárne využívala ten priestor srbská dodávateľská firma, oni si tam chodili niečo zvárať. Svedok na požiadavku bližšie opísať budovy odpovedal, že si to pamätá ako starú halu s veľkým stolom, kde bol zverák na stole a drobné nástroje na opravy. Na budovu si nespomínal, bol tam 2 - 3 krát, viezol sa tam s tými Srbmi. Pamätal si, že to bolo poznačené časom. Správca dane k takejto svedeckej výpovedi uviedol, že nemôže byť účinná, pokiaľ v nej absentujú konkrétne skutkové tvrdenia. Odpovede týkajúce sa priestorov v Topoľčanoch boli všeobecné a nevyplynulo z nich, že by opravy drobných nástrojov, elektrocentrály a čerpadla, ako aj jeho pôsobenie v týchto priestoroch mohli súvisieť s projektom čistenia Vodného diela Gabčíkovo. Teda táto svedecká výpoveď neprispela k odstráneniu pochybností správcu dane. Okrem toho tvrdenie o tom, že priestory využívala hlavne spoločnosť PIM bolo v rozpore s obsahom zmluvy o dielo uzatvorenej žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom PIM, pretože z nej nevyplýva žiadna povinnosť pre žalobcu zabezpečiť pre zhotoviteľa priestory na žalobcom tvrdené účely.
20. Správca dane k vyjadreniu žalobcu k protokolu z daňovej kontroly na strane 67, že počas trvania nájmov vyberal dočasnú skládku, vyberal miesto ťažby, sedimentu, trasoval ťažbu, aby nedošlo k poškodeniu vodného diela uviedol, že toto bolo už zrejmé zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril s PIM dňa 6.8.2014, kde bolo špecifikované miesto dodania, aj miesto vyloženia vyťaženého materiálu na brehu. Aj to je dôvod, prečo predmetné zmluvy nepreukazujú opodstatnenosť prenájmu priestorov v Topoľčanoch v období od 1.2.2015 do 31.7.2015. Správca dane uvedením skutočností vyplývajúcich z technickej správy, zo stavebného denníka, z dotknutých zmlúv predložených žalobcom ako aj získaných dôkazov správcu dane, účtovných dokladov žalobcu poukázal na skutočnosť, že charakter činností samých a vyplývajúcich z čistenia vodného diela, ako aj prípadné nepredvídané okolnosti si vyžadovali ich vykonávanie a riešenie na mieste samom a nie v Topoľčanoch, v mieste ďaleko vzdialenom od miesta vykonania diela. Správca dane poukazoval aj na neopodstatnenosť prenajatej plochy vzhľadom na skutočnosť, že tam nebolo čo uskladniť. Správca dane zistené skutočnosti právne posúdil tak, že žalobca porušil § 17 ods. 5 písm. a), § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve.
21. Správca dane neuznal za daňové výdavky žalobcom uplatnené výdavky (11) za zaplatené nájomné vo výške 98 947,38 Eur dodávateľovi PROFINEX estate, s.r.o. na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe - administratívna budova Miletičova 60, Bratislava na prvom a druhom podlaží budovy o celkovej výmere 2 355,89 m2 a 3 parkovacie státia. Išlo o transakciu medzi závislými osobami. Žalobca na výzvu správcu dane uviedol, že prenajaté priestory boli využívané na kancelárske priestory a parkovanie osobných motorových vozidiel a že boli prenajaté v súvislosti s projektom čistenia Vodného diela Gabčíkovo a to z ekonomických dôvodov. Žalobca na ďalšiu výzvu na zdokladovanie uvedeného využívania predmetu nájmu zo dňa 14.06.2018, že skladové priestory boli využívané žalobcom aj na skladovanie náhradných dielov pre pravidlá, stroje, prístroje, zariadenia a vozidlá, aj napríklad na skladovanie, úpravu, náter, prispôsobenie špeciálnych bójok, ktoré žalobca musel nakúpiť pre vyznačenie bezpečnej plavebnej trasy pre iné plavidlá, ďalej pre výrobu špeciálnych vymedzovacích bitiev potrebných na ukotvenie plavidiel atď. V priestoroch PROFINEX estate, s.r.o. sa nachádzala aj projektová a iná dokumentácia, ktorá bola dovezená dodávateľom z územia Srbska, ktorý bol v minulosti jedným z realizátorov výstavby Vodného diela Gabčíkovo a teda disponuje najväčším množstvom prislúchajúcej dokumentácie a agendy k projektu. V priestoroch sa zdržiavali zamestnanci dodávateľa a jeho subdodávateľov pracujúci na smeny, pričom priestory využívali na spoločné porady a prípravy spoločného postupu pri realizácii prác, ako aj pre priebežné vyhodnocovanie uskutočnených procesov. K uloženej povinnosti zdokladovať spoločnosti a osoby, ktoré využívali kancelárske priestory uviedol, že údajmi o konkrétnych dodávateľoch spoločnosti PIM nedisponuje, nakoľko s nimi žalobca nemal uzatvorený zmluvný vzťah a tiež že mu nebola uložená záznamová povinnosť. Pokiaľ išlo o zamestnancov žalobcu uviedol, že priestory využívali JX. Žalobca tiež uviedol, že v prenajatých priestoroch sa nenachádzali stroje, prístroje a zariadenia, nakoľko išlo o 3 parkovacie státia a tie boli využívané motorovými vozidlami žalobcu. Správca dane vyhodnotil predložené doklady, a to knihu analytickej evidencie tak, že faktúry v nej uvedené nepreukazujú opodstatnenosť nákladov v sume 98 947,38 Eur. Keďže tvrdením žalobcu bolo aj, že v priestoroch sa uskladňovali stroje, správca dane zopakoval vyhodnotenie dokazovania tak ako pri výdavkoch 10 uvedených vyššie s tým záverom, že priestory na uskladnenie strojov využívané neboli, resp. nebolo to vykonaným dokazovaním potvrdené. Zo stavebného denníka (vodohospodárska výstavba) a zo zápisov o odovzdaní a prevzatí stavby, ktoré správcovi dane predložila Vodohospodárska výstavba š.p. je zrejmé, že práce na čistení Vodného diela Gabčíkovo začali 7.5.2015 a práce súvisiace s ťažbou sedimentov vodnou cestou a jeho uložením na mieste dočasnej skládky boli ukončené 21.6.2015. Od 21.6.2015 začalo schnutie sedimentov a od 14.7.2015 bol zaznamenaný odvoz a váženie vyschnutého sedimentu. Správca dane zistil, že osoby zúčastňujúce sa predmetných prác boli ubytované priamo v Gabčíkove. Vyhodnotil, že by bolo neefektívne a nelogické, aby sa v priestoroch v Bratislave, vzdialených od Gabčíkova 46 - 56 km zdržiavali zamestnanci spoločnosti PIM a ani osoby, ktoré označil žalobca vo vyjadrení. Tvrdenie žalobcu o priebežnom spracovaní technickej dokumentácie, porád ohľadom postupu, konzultácie s objednávateľom diela, či operatívne výjazdy za účelom kontroly realizácie podnikateľských aktivít a ďalších procesov v súvislosti s účelom nájmu žiadnym spôsobom žalobca
nepreukázal a ani nezdokladoval. Naopak, podľa čl. 3 Zmluvy o dielo sa žalobca zaviazal odovzdať zhotoviteľovi dokumentáciu týkajúcu sa diela opatrenou pečiatkou a podpisom objednávateľa. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 7.5.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou PIM bola odovzdaná dokumentácia - profilové rezy horná rejda. Žiadne ďalšie ustanovenia predmetnej zmluvy nevypovedajú o skutočnosti, že by bola potrebná projektová dokumentácia na vykonanie diela v súvislosti s čistením Vodného diela Gabčíkovo. Takýmito dokumentmi by mal disponovať vlastník vodného diela. V zmysle predmetného protokolu zriadenie staveniska, jeho administratívne a sociálne zariadenie budú zriadené zhotoviteľom na mieste určenom objednávateľom, čo len potvrdzuje skutočnosť, že vykonávanie operatívnych činností, či riešenie akýchkoľvek situácií v súvislosti s čistením vodného diela si vyžadovalo byť na mieste samom. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly si zaobstaral Zmluvu o dielo zo dňa 24.4.2015 uzatvorenú medzi objednávateľom PROFINEX estate, s.r.o. a zhotoviteľom YIT Reding, a.s. a zápisnicu z odovzdania a prevzatia staveniska zo dňa 26.5.2015 stavby „Polyfunkčný objekt Miletičova 60, Bratislava, Parkovací dom Miletičova 60, Bratislava (vrátane stavebného objektu SO 03 - komunikácie a spevnené plochy)“, v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 24.4.2015 vrátane dvoch dodatkov. Správca dane vypočul ako svedka projektového manažéra Ing. Z., pričom v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal otázky a odpovede, ktoré svedok na položené otázky uviedol. Túto svedeckú výpoveď vyhodnotil tak, že neprispela k jednoznačnému odstráneniu pochybností správcu dane, že budova na Miletičovej ulici bola využívaná na kancelárske účely a na parkovacie státia pre žalobcu. Správca dane ďalej poukázal na obsah Zmluvy o dielo medzi PROFINEX estate, s.r.o. a zhotoviteľom stavby, podľa ktorého sa zhotoviteľ v bode 5 zaviazal zabezpečiť, aby na stavenisko nemali prístup tretie osoby, pričom za tretie osoby sa nepovažujú zamestnanci jednej zo strán, manažér projektu alebo osoby poverené niektorou zo strán výkonom činností v súvislosti so zhotovovaním diela. PROFINEX estate, s.r.o. sa podľa bodu 5.8 zaviazal a vyhlásil zhotoviteľovi, že na stavenisku v momente jeho odovzdania, t.j. 26.5.2015 a počas celej doby zhotovovania diela, až do podpisu preberacieho protokolu neviaznu žiadne práva tretích strán, ktoré by znemožňovali alebo sťažovali zhotovenie diela. Objednávateľ podľa bodu 9 zápisnice z odovzdania a prevzatia stanoviska upozornil zhotoviteľa, že v rekonštruovanom objekte sa nachádzajú dve kancelárie objednávateľa - teda spoločnosti PROFINEX estate, s.r.o., kancelária projektového manažéra a kancelária predajného miesta bytov. Zhotoviteľ mal zvoliť taký postup prác, aby nezamedzil chod týchto kancelárií. Tvrdenie žalobcu, že v súvislosti s účelom nájmu počas rekonštrukcie nehnuteľností v súvislosti s jeho využívaním ako takým pre iné osoby ako sú uvedené v zmluve sú v rozpore s týmito skutočnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo zo dňa 24.4.2015, ako aj s niektorými tvrdeniami svedka Ing. Z. Správca dane vychádzal z tohto právneho vzťahu a z neho vyplývajúcich ďalších listinných dôkazov. Osoby nachádzajúce sa na stavenisku po jeho prevzatí zhotoviteľom okrem osôb užívajúcich dve vyčlenené kancelárie, sú zapísané v stavebnom denníku. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol aj to, že žalobca identifikoval osoby, ktoré využívali kancelárske priestory v Bratislave, avšak tvrdenie o tom nijako nezdokladoval. Nepreukázal konanie takýchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Žalobca uvádza v súvislosti s predmetom nájmu primárne spoločnosť PIM a jej dodávateľov, ktorí mali využívať predmetné priestory okrem žalobcu. Zo žiadneho článku a ani bodu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom PIM zo dňa 6.8.2014 nevyplýva pre žalobcu povinnosť zabezpečiť pre zhotoviteľa nejaké priestory pre tie účely, ako to tvrdí žalobca vo svojich vyjadreniach. Nakoľko dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, návrh žalobcu na vypočutie týchto osôb ako svedkov nemá byť na akom základe priznaný. Ak by takéto osoby reálne vykonávali akúkoľvek činnosť v prenajatých priestoroch v Bratislave, mal by byť žalobca schopný predložiť také doklady a dôkazy, ktorými by takúto činnosť jednoznačne preukázal. Správca dane ďalej k vyjadreniam žalobcu uviedol, že uvedením skutočností z technickej správy, zo stavebného denníka, z dotknutých zmlúv predložených daňovým subjektom, ako aj získaných dôkazov správcom dane, účtovných dokladov zaúčtovaných v denníku daňového subjektu poukázal na skutočnosť, že charakter činností samých a vyplývajúcich z čistenia vodného diela, ako aj prípadné nepredvídané okolnosti si vyžadovali ich vykonávanie a riešenie na mieste samom, a nie v Bratislave, mieste ďaleko vzdialenom od miesta vykonávania diela. Zistené skutočnosti posúdil právne tak, že žalobca porušil § 17 ods. 5 písm. a), ako aj § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. K návrhu na vypočutie štatutárov žalobcu ako svedkov vo väzbe k vyjadreniam, ktoré žalobca podal na základe výziev správcu dane. Správca dane uviedol, že ide o vyjadrenie žalobcu, nie o dôkaz svedeckej výpovede, keďže ide o osobu, ktorej konanie je konaním samotného daňového subjektu. Ako svedok môže byť vypočutá osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu len v prípade, ak sa má pre účely správy daní vyjadriť ku skutočnostiam vo vzťahu k inému daňovému subjektu. Skutočnosti, na ktoré poukazuje
žalobca, že navrhovaný svedkovia majú poskytnúť, má vedieť preukázať sám pri dodržaní primeranej odbornej starostlivosti.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
22. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisového materiálu zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015, ktorá začala 19.10.2017 a ukončená bola 28.9.2018 doručením protokolu a ďalej, že správca dane pri výkone daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnených daňových výdavkov v súlade so zákonom o dani z príjmov. Správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi opodstatnene v súlade s § 17 ods. 1 písm. b/ a § 17 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane za rok 2015 o sumu 440.861,27 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 96.308,47 Eur. Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a právnych záverov správcu dane, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní neboli opodstatnené a neboli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane. 23. Žalovaný odvolaciu námietku nečinnosti správcu dane vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom popísal jednotlivé úkony správcu dane od 28.8.2019, kedy bolo správcovi dane doručené predchádzajúce zrušovacie rozhodnutie. Správca dane 17.9.2019 vypracoval žiadosť o predĺženie lehoty na rozhodnutie, 15.11.2019 zaslal predvolanie S., ktorého vypočul 27.11.2019. Správca dane 12.12.2019 vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti BB MARKET s. r. o. a v tom istom mesiaci odoslal predvolanie, preveroval údaje o pobyte O., vyzval S. BV. Ďalej v januári 2020 vypočul ako svedka O., preveroval pobyt O., ktorého následne v mesiacoch február a marec opakovane predvolal. V mesiaci marec bol správca dane „nečinný“ na základe prijatých opatrení a odporúčaní na minimalizáciu pravdepodobnosti prenosu koronavírusu a zabránenie jeho ďalšieho šírenia. V ďalších mesiacoch správca dane preveroval údaje o osobách a predvolával svedkov, vykonával ďalšie dokazovanie. Žalovaný ďalej uviedol, že bolo potrebné zohľadniť aj analytickú a vyhodnocovaciu činnosť a poukázal na to, že o týchto úkonoch svedčí obsah administratívneho spisu, keď predchádzajúce zrušovacie rozhodnutie žalovaného malo poradové číslo 91 a nové rozhodnutie správcu dane malo poradové číslo 149, pričom správca dane toto vydal dňa 5.8.2020. Žalovaný konštatoval, že zo spisu vyplýva, že správca dane nebol nečinný. Žalovaný k námietke nezákonnosti dôkazov z iného konania uviedol, že podľa § 24 ods. 3 a 4 ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti a nie je potrebné opätovne dokazovať skutočnosti, ktoré sú správcovi dane známe z jeho činnosti. Správca dane má dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Správca dane využitím dôkazov z iných konaní postupoval v súlade s týmito ustanoveniami, a preto takéto dôkazy netrpia vadou nezákonnosti. 24. Žalovaný k námietke požadovania dôkazov nad rozsah stanovený zákonom uviedol, že preukázanie uplatnených daňových výdavkov vyplýva z hmotno-právneho predpisu, a to Zákona o dani z príjmov, ako aj Daňového poriadku a nie je potrebné ho uložiť rozhodnutím o záznamovej povinnosti. Malo by byť v záujme daňového subjektu, aby s odbornou starostlivosťou vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, ktorými zabráni tomu, aby daňové výdavky, ktoré si uplatňuje, boli v prípade daňovej kontroly spochybnené. Daňový subjekt si má byť vedomý svojich povinností vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov, aj Zákona o dani z príjmov, nakoľko ide o jednu z podmienok podnikania. Mal by si zaobstarať dostatok dôkazov, ktorými bude môcť v budúcnosti preukázať opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov. Je na daňovom subjekte, ktorý si uplatní daňové výdavky, aby vyvrátil skutočnosti, ktoré sa dokazovaním správcu dane ukázali ako pochybné. Nie je úlohou daňových orgánov napovedať daňovému subjektu, aké dôkazy si má zaobstarať. Napriek tomu správca dane v niektorých prípadoch príkladmo poukázal na dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť a ktoré by mohli byť hodnoverným dôkazom na preukázanie opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov. Tvrdenie daňového subjektu, že správca dane požadoval predložiť dôkazy spôsobom, aby ich daňový subjekt nemohol preukázať, resp. že požadovanie dôkazov bolo zo strany správcu dane šikanózne, nemožno priznať dôvodnosť. Správca dane vyzýval daňový subjekt na predloženie dôkazov (splnenie si jeho dôkaznej povinnosti vo vzťahu k jeho tvrdeniam, jeho priamym dodávateľom, ktorými by mohol daňový subjekt disponovať, ak by konal obozretne. Konanie správcu dane, týkajúce sa výzvy na predloženie konkrétnych dôkazov nebolo v prípade daňového subjektu v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžf/108/2009, na ktoré poukazuje daňový subjekt. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR uvádza aj takú skutočnosť, že „voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť“. Správca dane opodstatnene poukazoval na dôkaznú povinnosť žalobcu a splnenie podmienok na uplatnenie
daňových výdavkov podľa Zákona o dani z príjmov s tým, že len predloženie formálnych dôkazov (napr. faktúry, dodacie listy, doklady o úhrade, zmluvy, knihy jázd a pod.), prípadne len formálne potvrdenie obchodov dodávateľom, inými osobami bez toho, aby tieto tvrdenia mali podklad, ktorý by ich hodnovernosť preukazoval, nie je dostatočné na to, aby boli výdavky uznané ako daňové pre účely dane z príjmov. Zo základnej definície daňového výdavku, ktorá je uvedená v § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov vyplýva, že pre uznanie výdavkov ako daňových sú z daňového hľadiska rozhodujúce tri kritériá, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania výdavku (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný tak, ako to ustanovuje zákon o účtovníctve). Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, takýto výdavok nemožno pre účely dane z príjmov uznať za daňový výdavok. Zhodne vykladá definíciu daňového výdavku NS SR napr. rozsudok 8Sžf/78/2014. 25. K odvolacím námietkam vedenia dokazovania a rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Ak správca dane pri preverovaní dôkazov predložených daňovým subjektom preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť týchto dôkazov, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 2 Daňového poriadku a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V rámci dokazovania je v právomoci správcu dane posudzovať závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, vierohodnosť dôkazov a ich preukaznosť. Je na daňovom subjekte, aby si zabezpečil také dôkazy, ktoré preukazujú vynaloženie výdavkov na daňové účely bez vzbudenia pochybnosti, pričom ak tak neurobí, preberá na seba riziko, a tým sa dostáva do dôkaznej núdze, čo má za následok neuznanie daňových výdavkov. Nemôže byť na ujmu štátu, keď daňový subjekt je pri uskutočňovaní svojej podnikateľskej činnosti, napr. neopatrný a nezabezpečí si dostatočné dôkazy na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia daňových výdavkov a pritom sa domáha, aby mu vzniknuté výdavky boli uznané, ako by boli riadnym spôsobom preukázané. Nesplnenie podmienok ustanovených v Zákone o dani z príjmov nie je možné odpustiť. Je na daňovom subjekte, ktorý si uplatnil daňové výdavky, aby vyvrátil skutočnosti, ktoré sa dokazovaním správcu dane ukázali ako pochybné. Zásada voľného hodnotenia dôkazov uvedená v § 3 ods. 5 Daňového poriadku nepredstavuje mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov a neumožňuje prehliadať absenciu splnenia podmienok, ktoré Zákon o dani z príjmov pre uplatnenie daňových výdavkov požaduje. Žalovaný potom poukázal na rozsudky NS SR 5Sžf/98/2009, 10Sžfk/36/2016, 5Sžf/11/2014, 3Sžf/35/2013, 8Sžf/18/2016, 8Sžfk/31/2017, 4Sžf/84/2012 a rozhodnutia Ústavného súdu III ÚS 401/09-17. Žalovaný tiež poukázal, že takto je posudzovaná právna otázka dôkaznej povinnosti aj v judikatúre, na ktorú v odvolaní poukazoval žalobca. 26. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa neuznaných faktúr od dodávateľa FAMIKO s. r. o. uviedol, že žalobca si zaúčtoval do daňových výdavkov faktúry od predmetnej spoločnosti za objednané služby počas služobnej cesty s miestom pobytu v SAE v termíne od 30.4.2015 do 5.5.2015 v sume 3.128.- Eur, ako aj za objednané služby počas služobnej cesty s miestom pobytu v Özdere v termíne od 8.8.2015 do 10.8.2015 v sume 2.632.- Eur. Okrem faktúr a dokladov o úhrade predložil certifikáty na JUDr. F.u a PhDr. V. menovací dekrét zo dňa 29.4.2015, objednávku na zabezpečenie služobnej cesty do SAE, vrátane ubytovania, dopravy a leteniek pre predsedu predstavenstva v termíne od 30.4.2015 do 5.5.2015, zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 12.3.2015, poistnú zmluvu poistenia proti úpadku CK FAMIKO s. r. o., prospekty, ponuky na predaj nehnuteľnosti v Dubaji v Abú Dhabi stiahnuté z webových stránok realitných spoločností. V Turecku v Özdere malo ísť podľa vyjadrenia žalobcu o obhliadky objektov charakteristických pre túto oblasť, ako dôkaz predložil fotodokumentáciu z oblasti Özdere. Žalobca tvrdil, že konferenciu v SAE organizačne zabezpečoval Momir Perović, bytom Čierna Hora a obhliadku v Özdere organizačne zabezpečoval Luka Srbac - manažér, sprostredkovateľ Belehrad, Srbsko a rokovania sa uskutočnili na mestskom úrade, pod ktorý patrí mesto Özdere. Žalobca na rokovaniach mal prezentovať záujem o úpravu morského pobrežia a budovania pláží prostredníctvom špecializovaných strojov a techniky vo vlastníctve obchodného partnera a využitím jeho know-how, išlo o partnera PIM Hydroengineering d.o.o. zo Srbska. Správca dane zistil, že pobytový zájazd do SAE - Dubaj bol od 30.4.2015 do 10.5.2015 pre 3 osoby a bol fakturačne rozdelený na dve spoločnosti PROFINEX staving a. s. v termíne od 30.04.2015 do 05.05.2015 a v sume 3.128,- Eur a PROFINEX trading s. r.
o. od 06.05.2015 do 10.05.2015 v sume 3.628,80 Eur. V zmluve o obstaraní zájazdu č. 151317 zo dňa 02.03.2015 bol ako objednávateľ uvedený JUDr. F. a dvaja spolucestujúci F. - syn a A.. Pobytový zájazd do Özdere - Turecko bol od 10.08.2015 do 15.08.2015 pre 5 osôb a bol taktiež fakturačne rozdelený na dve spoločnosti PROFINEX STAVING a. s. v termíne od 08.08.2015 do 10.08.2015 v sume 2.632,- Eur miesto pobytu Özdere a PROFINEX DEALING s. r. o. v termíne od 11.08.2015 do 15.08.2015 v sume 2.968,- Eur s miestom pobytu Izmir. V zmluve o obstaraní zájazdu č. 151244 zo dňa 01.08.2015 ako objednávateľ zájazdu je uvedený JUDr. G. a štyria spolucestujúci F. - syn a PhDr. V., matka dieťaťa A., A.. Sporné faktúry boli vystavené v rozpore s uzatvorenou zmluvou o obstaraní zájazdu, nakoľko boli vystavené na iného odberateľa (daňový subjekt), ako bol uvedený pri uzatvorení zmluvného vzťahu (JUDr. G.). Správca dane poukázal na to, že podľa § 5 zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania, cestovných kancelárií a cestovných agentúr nie je strana objednávateľa viazaná len na fyzickú osobu, ako osobu oprávnenú konať za uvedený subjekt, tak ako to tvrdil žalobca vo svojich vyjadreniach. Z toho vyplýva, že ak by išlo o pracovnú cestu, nič nebránilo žalobcovi, aby bola zmluva uzatvorená na žalobcu. Správca dane nepreukazoval rodinné väzby, ani nezasahoval do práv maloletých osôb, ako namietal v odvolaní žalobca, len overoval skutočnosti uvedené na predložených dokladoch v záujme, aby boli skutočnosti nevyhnutné pre správne určenie dane zistené čo najúplnejšie, čo je v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný tiež uviedol, že je viac ako neštandardné, aby sa pracovnej cesty zúčastňovali aj maloleté osoby. Pracovnou cestou je v zmysle Zákona o cestovných náhradách (§ 2 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z.) čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovnou cestou podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty. Samotná účasť detí však nebola jediným dôvodom pochybností zo strany správcu dane. Dokladmi, ktoré žalobca predložil nebol preukázaný cieľ a účel cesty do SAE a ani do Özdere ako pracovnej cesty súvisiacej s predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, tak ako to popisoval žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že tak ako uvádza správca dane, bolo preukázané len to, že sa v danom čase predseda predstavenstva JUDr. F. a ďalšie osoby nachádzali na území Spojených arabských emirátov a Özdere. Menovací dekrét pre PhDr. V., ako aj jej jazykové znalosti nepreukazujú skutočnosť, že sa v SAE zúčastnila realitnej konferencie a tlmočila. Predložené certifikáty taktiež nemožno považovať za jedinečný dôkaz. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Certifikáty predložené správcovi dane boli vytlačené farebne na kancelárskom papieri bez originálneho podpisu. Správca dane síce poukázal v prípade menovacieho dekrétu na súvis s poskytovaním náhrad a v súlade so zákonom o cestovných náhradách, avšak správca dane postupoval podľa zákona o dani z príjmov. 27. Žalovaný k žalobcovým návrhom na vypočutie O. uviedol, že správca dane odôvodnene prijal záver, že žalobca nepodložil svoj návrh na vypočutie týchto osôb relevantnými dôkazmi a nepreukázal konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Uviedol pritom relevantné skutočnosti a úvahy, ktoré odôvodnili nevedenie dokazovania smerom k výsluchu navrhovaných svedkov, s ktorými sa žalovaný stotožnil. Z dokazovania nevyplynulo, že by Momir Perović zabezpečoval pre žalobcu konferenciu v SAE. Dokazovanie slúži až na verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Návrh na vypočutie tejto osoby nemá byť na akom základe priznaný. Za predpokladu, že by išlo o osobu, ktorá reálne vykonávala činnosti v prospech žalobcu, mal by mať žalobca o tom také dôkazy, ktoré by činnosť tejto osoby jednoznačne preukázali. Pokiaľ daňový subjekt nie je spôsobilý preukázať dôvodnosť navrhovaného dokazovania, potom nevedenie dokazovania týmto smerom je zo strany správcu dane odôvodnené. Taktiež ide o vypočutie členov dozornej rady a JUDr. F. správca dane opodstatnene považoval za nedôvodné vzhľadom na postavenie týchto osôb k daňovému subjektu. Ide o orgány spoločnosti, zástupcov žalobcu. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca, že navrhnutí svedkovia poskytnú má vedieť preukázať sám daňový subjekt pri dodržaní primeranej odbornej starostlivosti a obozretnosti. Daňový subjekt bol so zisteniami správcu dane oboznámený a mal právo vyjadriť sa k nim. Žalobca ako účastník daňového konania má právo reprodukovať informácie dôležité pre rozhodnutie vo veci, ktoré získal vlastným zmyslovým vnímaním. Za svedka sa považuje osoba, ktorá bola osobne prítomná pri nejakej udalosti, priamy pozorovateľ niečoho, kto niečo videl, na vlastné oči, alebo počul. Fotodokumentácia a ponuky stiahnuté z webových stránok realitných kancelárií nie je dôkazom, pretože z predložených obrázkov nebolo zrejmé, či sa týkajú uvedenej oblasti v danom čase a majú súvis s pracovnou cestou v súvislosti s hlavným predmetom činnosti žalobcu a ponuky je možné stiahnuť z internetu kedykoľvek a kýmkoľvek. Takisto pri pracovnej ceste do Özdere žalobca nepreukázal ničím, že išlo o pracovnú cestu, teda, že sa uskutočnilo rokovanie s tým, že sprostredkovateľom bol U. Vzhľadom na zistenia správcu dane a z nich vyvodené závery a pochybnosti opodstatnene presunuli dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca nepreukázal účasť na realitnej konferencii v SAR-e, ako ani účasť na
rokovaniach v Özdere, čím nepreukázal účel pracovnej cesty, nepreukázal ani namietanú hospodárnosť a efektívne vynaloženie nákladov a ani ekonomickú opodstatnenosť uplatneného daňového výdavku v nadväznosti na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu. 27. Ďalej argumentoval tým, že nie je úlohou daňových orgánov napovedať, aké dôkazy má daňový subjekt predložiť, napriek tomu správca dane uviedol, čo považuje za nepreukázané, oboznámil daňový subjekt s kontrolnými zisteniami a hodnotením dôkazov a vyzval na ho na predloženie dôkazov. Žalobca si však svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a preto neuniesol dôkazné bremená. Správca dane správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal využitie prenajatých priestorov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, nepreukázal vecnú súvislosť nákladu v kontrolovanom zdaňovacom období so zdaniteľnými príjmami, nepreukázal účel nájmu, ekonomickú opodstatnenosť nákladov v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, čím porušil § 17 ods. 5 písm. a), § 21 ods. 1, § 2 psím. a), § 21 ods. 1, § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa rozsiahlym znášaním námietok, ktoré prispôsobuje priebehu konania, zamotáva a odporuje si. Napríklad v prípade zmluvy o reklame, keď žalobca popieral existenciu takejto zmluvy, keď sa na ňu správca dane odvolal, v odvolaní uvádza, že oprava plavidla ZETA bola v Bratislava (časť XIII. Odvolania písm. B bod 9), pričom ako hlavný účel prenájmu v Bratislave neuviedol servisnú činnosť, alebo popiera vlastné vyjadrenia (preprava strojov, napr. bagrov), predložené dôkazy (v odvolaní daňový subjekt namieta, že išlo o ústnu dohodu medzi daňovým subjektom a dodávateľmi, subdodávateľmi o využívaní prenajatých priestorov v Bratislave a Topoľčanoch potom, ako správca dane poukázal na uzatvorené zmluvy, kde nebolo dohodnuté zabezpečenie priestorov pre dodávateľov bod13.27. odvolania). Odvolací orgán ďalej uviedol, že odvolanie sa na uzatvorenie ústnej dohody nie je možné považovať za dostatočný dôkaz. Len ústnou dohodou daňový subjekt preberá na seba zvýšené riziko, že v prípade daňovej kontroly neunesie dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal kapcióznosť otázok žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že otázky boli formulované jasne a zrozumiteľne, aby žalobca vedel, čo má preukázať. Neboli to otázky klamlivé, zavádzajúce a teda kapciózne. Žalobca namietol, že správca dane vstupoval do otázok a odpovedí svedkov. Výsluchu svedkov sa žalobca zúčastnil a mal možnosť objasniť kladením otázok v skutočnosti, ktoré sa mu zdali sporné, ak mal vedomosť o takých skutočnostiach, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu pochybností správcu dane a preukázaniu oprávnenosti uplatnenia preverovaných daňových výdavkov prostredníctvom vypočúvaných svedkov. Miestne zisťovania, na ktoré poukazuje žalobca v prípadoch, ktorých nebolo doplnené dokazovanie výsluchom svedkov v zmysle záverov predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia správca dane požadoval predloženie konkrétnych účtovných a daňových dokladov a ozrejmoval skutočnosti v týchto dokladoch. Preto nešlo o vykonanie výsluchu svedkov a preto námietky žalobcu o „zastretom právnom úkone“ boli neopodstatnené. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane sa zaoberal zásadnými a relevantnými námietkami a návrhmi žalobcu a uviedol dôvody, pre ktoré ich považoval za nedôvodné. Správca dane sa stotožnil a prevzal závery z predchádzajúceho konania, čo nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi pokiaľ tieto závery vychádzajú z vykonaného dokazovania a sú opodstatnené. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, a nenavrhol o vykonanie takého dokazovania, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
28. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane sa riadil jeho právnym názorom uvedeným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí, dokazovanie viedol v súlade s § 24, § 44 a § 45 Daňového poriadku. Opodstatnene uprednostnil zistený skutkový stav pred formálnosťou dokladov. Kontrolné zistenia uviedol v odôvodnení rozhodnutia a vyhodnotil ho v súlade s § 3 ods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku. Vychádzal z vykonaného dokazovania a v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vyhodnotil vykonané dôkazy, postačujúco sa vysporiadal s námietkami žalobcu a uviedol úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu. Zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu procesných zásad daňového konania posúdenie skutkového stavu, vyhodnotenie dôkazov, ako aj záveru správcu dane žalovaný vyhodnotil ako opodstatnené vychádzajúce z obsahu spisu a vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalobca namietal porušenie čl. 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odvolací orgán poukázal na záver v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. 2 ÚS 784/2015 z 02. 12. 2015, z ktorého odcitoval časť III. Bod 4. Ústavný súd poukazuje na judikatúru ESLP, ktorá sa zaoberá tým, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa nevzťahuje na daňové konanie s výnimkou, keď daňové konanie považuje za konanie trestné. Čo však nie je prípad vyrubenia dane , ktorú je daňovník povinný platiť na základe daňových právnych predpisov v spojení jeho podnikateľskou činnosťou a hospodárskym výsledkom, čo nie je možné považovať za uloženie sankcie.
Žalobné body
29. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 101262564/2020 zo dňa 5.8.2020. V žalobe tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím žalovaným ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.
30. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v bodoch II. až XII. žaloby, ktoré rozpísal na sto stranách žaloby.
31. Žalobca v bode II. žaloby namietal, že správca dane tvrdil, že žalobca porušil § 17 ods. 5 zákona o DZP, podľa ktorého súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom o tento rozdiel znížil základ dane.
32. Žalobca v bode II. žaloby namietal aj to, že žalovaný v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí sa zaoberal len niektorými námietkami žalobcu a s ostatnými sa nezaoberal. Ďalej žalobca v tejto časti poukázal na dôvody predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia uvedené na jeho 10-tej strane, z ktorých odcitoval s tým, že sa s týmito dôvodmi bude vysporiadávať v ďalších bodoch žaloby.
33. Žalobca v bode III. žaloby uviedol, že na základe žiadosti správcu dane zo dňa 17.9.2019, ktorú správca dane expedoval 25.9.2019 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, žalovaný správcovi dane lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžil o 300 dní. Žalobca popísal úkony, ktoré vykonal správca dane v priebehu ďalšieho vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane bol už do expedovania žiadosti o predĺženie lehoty 39 dní nečinný a v ďalšom konaní bol nečinný v mesiacoch február, marec, apríl a júl 2020 a jeho nečinnosť predstavovala spolu 159 dní. Žalovaný sa s námietkou nečinnosti vysporiadal nedostatočne a povrchne. Tiež tvrdenie, že treba zohľadniť analytickú a vyhľadávaciu činnosť správcu dane a zohľadniť opatrenia na zamedzenie prenosu a šírenia korona vírusu neobstojí, keďže zo spisu žiadna analytická ani vyhľadávacia činnosť správcu dane nevyplýva. Poukázal na to, že daňová kontrola obsahovala štyri základné okruhy preverovania a lehota na predĺženie vydania rozhodnutia bola neprimerane predĺžená. Neexistovali dôvody na takéto predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Správca dane vedome uviedol nadriadený orgán do omylu. Nečinnosť správcu dane má podstatný vplyv na žiadosť správcu dane o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa žalobcu správca dane porušil § 65 ods. 2 Daňového poriadku, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces podľa článku 38 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, a porušil základné zásady daňového konania uvedené v § 3 Daňového poriadku. Žalobca bol takýmto konaním správcu dane o 159 dní dlhšie v právnej neistote. Zdôraznil, že správcovi dane poskytoval súčinnosť riadne, a preto jeho konanie nemohlo byť dôvodom na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.
34. Žalobca v časti IV. žaloby tvrdil, že odvolanie zo dňa 24.9.2020 doplnil v lehote na podanie odvolania a to podaním zo dňa 25.9.2020, ktoré ale podľa obsahu predkladacej správy nebolo žalovanému predložené, a preto žalovaný nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie správcu dane v požadovanom rozsahu, čím bol porušený § 74 ods. 2 Daňového poriadku.
35. Žalobca v časti V. žaloby tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že žalobca nepreukázal náklady spojené so služobnými cestami vykonanými v dňom 30.4.2015 - 5.5.2015 v Spojených arabských emirátoch a v dňoch 8.8.2015 do 10.8.2015 v tureckom meste Özdere. Žalobca namietal, že preukázal cieľ aj účel pracovných ciest. Cieľom pracovnej cesty do SAE bola realitná konferencia, obchodné ohliadky a obchodné rokovania, ktoré sprostredkoval pán O.. Účelom bolo získať informácie o realitnom trhu v SAE a získať ponuky vo veci predaja nehnuteľností v Dubaji a Abu Dhabi a zabezpečiť tak budúce výnosy žalobcu. Cieľom pracovnej cesty do Özdere bolo využiť „know-how“ obchodného partnera zo Srbska, za ktorým účelom sa zúčastnil rokovania na Mestskom úrade Inönü Mhallesi
Gazeteci Yazar Ismail Sivri Bulvari No. 50035380-Buca/IZMIR pod ktoré patrí turecké mesto Özdere. Podľa žalobcu bol cieľ a účel cesty preukázaný počas daňovej kontroly. Žalobca poukázal na svoje písomné vysvetlenia počas výkonu daňovej kontroly a v písomnom vyjadrení sa k protokolu z daňovej kontroly. Podľa žalobcu tvrdenie správcu dane, že nebola preukázaná ekonomická opodstatnenosť nákladu v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu, je vyvrátené účtovnou závierkou za rok 2015, z ktorej vyplýva, že výnosy z hospodárskej činnosti boli dosiahnuté vo výške 3 146 831.-Eur. Tvrdenie správcu dane nebolo založené na žiadnom dôkaze. Žalobca ďalej namietal, že certifikáty, ktoré predložil do daňovej kontroly boli predložené tak, ako ich dostal v Spojených arabských emirátoch a pokiaľ ich správca dane spochybňuje, mal možnosť si to overiť prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií v Spojených arabských emirátoch a Turecku alebo výsluchom navrhnutých svedkov O. a v prípade Özdere U.. Tým, že tak neurobil, neodstránil rozpor v tvrdeniach žalobcu a správcu dane. Podľa žalobcu ide o prenos dôkazného bremena, ktorý je zakotvený v Daňovom poriadku v § 24 ods. 3, prvá veta.
36. Žalobca ďalej v bode V. žaloby namietal rozpor s § 3 Daňového poriadku, keď správca dane mal hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pokiaľ teda správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že PhDr. N. má nárok na cestovné náhrady, tak potom podľa logiky veci má žalobca tieto náklady právo si uplatniť ako vynaložený daňový náklad. Preto je zarážajúce, keď žalovaný uviedol, že správca dane postupoval podľa zákona o dani z príjmov a absolútne odhliadol, čo správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol. Žalobca namietal, že skutočnosť, že JUDr. F. je uvedený na objednávkach, je daná tým, že bol štatutárnym orgánom žalobcu a vystupoval za žalobcu. Podstatné ale je, čo je uvedené na faktúre. Pre uznanie nákladov je rozhodujúcou došlá faktúra, ktorá je zaúčtovaná v zmysle platnej slovenskej legislatívy tak z pohľadu zákona o dani z príjmov ako aj z pohľadu zákona o účtovníctve, podmienka vecnosti, výdavky boli vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov a preukázateľnosti (zo strany správcu dane nebola preukázaná fikcia uplatnených výdavkov). Podľa žalobcu všetky tri kritériá definície výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukázateľne preukázal. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že konečným spotrebiteľom služieb je žalobca a že poznatky, ktoré získal zo služobných ciest JUDr. F., ktorý konal v mene žalobcu, využíval a dodnes využíva žalobca pre potreby uskutočňovania podnikateľskej činnosti žalobcu.
37. Žalobca v tomto bode žaloby namietal, že žalovaný sám nepostupoval podľa právneho názoru, ktorý vyslovil v zrušovacom rozhodnutí a ktorý žalobca odcitoval v žalobe v bode 2.10 nasledovne: „Daňový subjekt v každom posudzovanom prípade bod 1 až bod 11 rozhodnutia identifikuje osoby, ktoré požaduje vypočuť ako svedkov. Správca dane uvádza, že daňový subjekt svoje tvrdenia nezdokladoval, a nepreukázal konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Takéto vysporiadanie sa s návrhom daňového subjektu na vypočutie svedkov je len všeobecné, bez náležitého odôvodnenia. Nie je zrejmé, z akých skutočností správca dane vychádzal, keď prijal v prípade niektorých navrhnutých svedkov len záver, že ich konanie vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam nebolo preukázané. Takéto vysporiadanie sa s návrhom daňového subjektu nie je dostatočné a jednoznačné, čo môže mať za následok upretie práva daňového subjektu na spravodlivé konaní pred správnym orgánom a splnenia dôkaznej povinnosti. V ďalšom konaní je potrebné tento záver aj náležite odôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie navrhuje daňový subjekt, nepreukazuje konanie vo vzťahu k tvrdeným skutočnosti (z akých skutočností a úvah správca dane takýto záver prijal).“ Žalobca ďalej poukázal na svoje návrhy na vykonanie výsluchu jednotlivých osôb, ktoré podal v priebehu preskúmavaného konania a predchádzajúcej daňovej kontroly a dôvody, pre ktoré týmto návrhom nevyhovel správca dane a žalovaný. Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, ktorý konštatoval, že správca dane uviedol relevantné skutočnosti a úvahy odôvodňujúce nevedenie dokazovania smerom k výsluchu navrhovaných svedkov, s ktorými sa odvolací orgán stotožňuje. Poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný zaoberal len osobou O. a nie U. a tým je jeho postup v rozpore s § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Pokiaľ nebolo vyhovené návrhu na vypočutie JUDr. Romana Kvasničku a členov dozornej rady žalobcu, podľa žalobcu tým žalovaný potvrdil, že správca dane neuznal daňové výdavky na pracovné služobné cesty na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a na základe selektívneho výberu dôkazov a dôkazy navrhnuté žalobcom boli bezdôvodne odmietnuté a vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom bolo bezdôvodne odmietnuté. Žalobca poukázal na to, že p. Momir Petrović a Luka Strbac boli takými osobami, ktoré boli prítomné pri nejakej udalosti, nielen ju priamo pozorovali, ale aj organizovali, na vlastné oči videli a udalosti zo služobných ciest do SAE a Özdere aj počuli, dokonca nie je možné vylúčiť, že tieto osoby, ako ich organizátori, by mohli disponovať aj listinnými dôkazmi. JUDr. F. bol osobne
prítomný na služobných cestách. Žalobca dal do pozornosti aj skutočnosť, že štatutárny orgán mohol byť vypočutý ako svedok za iný daňový subjekt, tak ako na to vo svojom rozhodnutí poukázal správca dane, nakoľko služobné cesty boli fakturované aj na PROFINEX trading s.r.o. a PROFINEX dealing s.r.o.. Zamietnutie výsluchu svedka bolo nielen nedostatočne odôvodnené ale aj rozporuplné s vlastným tvrdením správcu dane.
38. Žalobca nesúhlasil s hodnotením predložených listinných dokladov - fotodokumentácie a ponúk na predaj nehnuteľností. Podľa žalobcu sú to dôkazy, na základe ktorých je možné uznať výdavok ako opodstatnený daňový náklad, pretože v súčasnosti je úplne bežným štandardom, že každý realitný prospekt je sprístupnený na internete a to, že tomu tak bolo, potvrdzuje že sa jednalo o konkrétny, hmatateľný projekt. To, že žalovaný a správca dane uviedli, že takéto listinné dôkazy si môže stiahnuť ktokoľvek a kedykoľvek, nie sú dôkazom, ktorý by preukazoval, že sa JUDr. F. a PhDr. V. pracovnej cesty nezúčastnili. Správca dane si bez relevantného dôkazu utvoril obraz, že daňový subjekt zahrnul do výdavkov vlastný pobytový zájazd. Žalobca s tým nesúhlasí a poukazuje na prenos dôkazného bremena. Podľa žaloby tvrdenie správcu dane, že v prípade služobnej cesty do Özdere išlo o pobytový zájazd, nemá oporu v žiadnom relevantnom dôkaze. Správca dane prekrúca fakty, keď tvrdí, že poznatky získané zo služobných ciest do SAE a Özdere nesúvisia s činnosťou žalobcu. Týmto postupom žalovaný hrubo porušuje ústavné právo žalobcu podnikať aj právo na spravodlivý proces podľa článku 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žaloba nemá povinnosť správcovi dane oznamovať svoje podnikateľské plány a správca dane presahuje svoje oprávnenie, keď bez znalosti podnikateľských plánov žalobcu usudzuje, že poznatky získané z pracovných ciest nesúvisia s potrebami a činnosťou žalobcu.
39. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal vôbec odvolacou námietkou zákonnosti pri získavaní dôkazov a údajoch o maloletých deťoch predsedu predstavenstva JUDr. F. na operačnom stredisku Kriminálneho úradu Finančnej správy Slovenskej republiky. Namietol, že počas daňovej kontroly a v daňovom konaní sa vystriedalo spolu päť zamestnancov správcu dane, pričom je nemožné, aby tí ktorí nevykonávali daňovú kontrolu a vo vyrubovacom konaní nevykonali žiadny úkon, prevzali do rozhodnutia úsudky a závery iných zamestnancov a to tých, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a vyhotovovali prvé zrušené prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalobcu prekopírovanie časti pôvodného rozhodnutia do nového rozhodnutia a prevzatie záverov a úsudkov iných zamestnancov správcu dane predstavuje nezákonnosť rozhodnutia a porušenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku a § 63 ods. 2 a ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný sa nezaoberal námietkou, že správca dane neuviedol, akým iným spôsobom majú byť tvrdené skutočnosti preukázané, ak tak nemožno urobiť výsluchom svedkov. Ďalej sa nezaoberal námietkou, že do daňovej kontroly bol nezákonne získaný dôkaz z kontroly iného daňového subjektu pred začiatkom daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že úradným záznamom zo dňa 26.7.2018 sa správca dane tento nezákonný dôkaz pokúsil iba zlegalizovať. Protokol z daňovej kontroly má tak charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Keďže použitý bol, celé daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Navyše, protokol z daňovej kontroly spoločnosti PROFINEX trading spol. s r.o. bolo rozhodnutím žalovaného č. 102902349/2019 zo dňa 16.12.2019 vyhlásený za nezákonný dôkaz, keďže bol zadovážený v rámci daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná správcom dane v rozpore so zákonom. Nezákonný protokol z daňovej kontroly potom nemožno použiť, ani úkony vykonané počas daňovej kontroly v tomto subjekte.
40. Žalobca v bode V žaloby na záver uviedol, že podľa jeho názoru v predmetnej veci služobných ciest došlo k prechodu dôkazného bremena podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, keď prenos dôkazného bremena sa uplatňuje v prípade, ak správca dane neakceptuje dôkaz predložený daňovým subjektom a má pochybnosť o tvrdeniach daňového subjektu. Zákonnou povinnosťou správcu dane je podložiť túto skutočnosť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie 3Sžf/1/2011 z 15.3.2011.
41. Žalobca v bode VI. žaloby tvrdil, že išlo o daňové náklady na pracovné cesty, stravné a cestovné pre p. Darinu Kvasničkovú, členku dozornej rady vo výške 18 328,40 Eur, JUDr. F., predsedu predstavenstva vo výške 17 010,10 Eur, Ing. W. za máj 2015 vo výške 1 400,50 Eur a v sume 1 000.-Eur, ako členky investičnej komisie, Ing. Igor Strapka za jún 2015 vo výške 1 000.-Eur a vo výške 1 000.-Eur ako člena investičnej komisie, p. G.l G., člen investičnej komisie vo výške 11 492,40 Eur, spolu cestovné a stravné vo výške 51 232.-Eur. Namietal, že správca dane porušil § 74 ods. 4, posledná veta Daňového
poriadku a nepostupoval v súlade s právnym názorom uvedeným v zrušovacom rozhodnutí žalovaného. Žalobca potom odcitoval z odôvodnení správcu dane a žalovaného k navrhnutým výsluchom osôb. Žalobca tvrdil, že svoju dôkaznú povinnosť splnil a preukázal všetko, čo správca dane zo zákona od neho požadoval. Nepreukázal len to, čo správca dane požadoval nad rozsah stanovený zákonom. Správca dane mohol preukazované skutočnosti verifikovať výsluchom zúčastnených osôb ako svedkov, čo neurobil. Postupoval v rozpore s právnym názorom žalovaného. Žalovaný v rozpore so svojim predchádzajúcim právnym názorom v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správca dane vyhodnotil navrhovaný výsluch svedkov za neopodstatnený a uviedol opodstatnené dôvody tohto záveru. Podľa žalobcu išlo o rozporuplné konanie žalovaného, ktorým boli žalobcovi upreté jeho právo na spravodlivé konanie. Žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa z jeho odvolacími námietkami vysporiadal len veľmi stručne a vlažne a v rozpore s § 74 ods. 2 Daňového poriadku, pretože nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní zo dňa 25.9.2020. Žalobca trvá na bodoch tohto odvolania a tvrdí, že správca dane nepostupoval v súlade s § 24 ani v súlade s § 44 Daňového poriadku.
42. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane prevzal nezákonne získaný dôkaz z kontroly iného daňového subjektu tri mesiace pred začiatkom daňovej kontroly (daňová kontrola začala 9.10.2017). Nezákonne získaný dôkaz bol vyžiadaný v daňovej kontrole spoločnosti PROFINEX trading spol. s r.o. cestou Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 8.6.2017. Navyše, protokol z daňovej kontroly u spoločnosti PROFINEX trading spol. s.r.o. bol právoplatným rozhodnutím žalovaného vyhlásený za nezákonný. Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaný považoval tieto dôkazy za také, ktoré netrpia vadou nezákonnosti. Úradným záznamom z 26.7.2018 sa dôkazný prostriedok získaný v rozpore so zákonom sa správca dane snažil iba zlegalizovať. Podľa žalobcu protokol o daňovej kontrole nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nie je možné použiť, ak bol použitý, tak celé daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Žalovaný sa s námietkou, že správca dane v priebehu daňovej kontroly konal nad rozsah daňovej kontroly a nad rozsah poverenia, keďže získal údaje z Okresného úradu Banská Bystrica za dva, v jednom prípade za tri kalendárne roky 2015, 2016 a 2017, pričom na takéto konanie Daňovým poriadkom na takéto konanie oprávnený nebol. Žalovaný s takouto námietkou nevysporiadal vôbec.
43. Podľa žalobcu žalobcom predložené knihy jázd za všetky využívané motorové vozidlá za jednotlivé mesiace roka 2015 boli dôkazom o vykonaní pracovných ciest aj o ich účele, keď obsahovali dátum odchodu a príchodu, čas odchodu a príchodu, miesto odchodu a príchodu a účel vykonanej pracovnej cesty. Správca dane požadoval dôkazy nad rozsah stanovený zákonom, keďže požadoval uviesť konkrétne miesto a označiť konkrétne osoby druhej strany, s ktorými jednotlivé osoby v konkrétny deň a v konkrétny čas rokovali. Takéto údaje správca dane požadoval bez opory v zákone. Požadovať takéto dôkazy by mohol vtedy, ak by žalobcovi uložil viesť záznamovú povinnosť podľa § 51 Daňového poriadku. Avšak po troch rokoch od uskutočnenia pracovnej cesty nie je možné od daňového subjektu spravodlivo požadovať, aby uviedol v konkrétny deň, konkrétne miesto a konkrétnu osobu, s ktorou osoba využívajúca predmetné motorové vozidlo, rokovala. Správca dane svoj záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, založil na tom, čo žalobca nepredložil a čo správca dane požadoval nad rámec zákona. Správca dane tak oprel svoje rozhodnutie o nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorým bola odpoveď Okresného úradu Banská Bystrica, nezákonne požadovaný dôkaz a šikanózny výkon práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011. Viesť evidenciu o pracovných cestách tak, ako bola od žalobcu správcom dane požadovaná, nie je upravená žiadnym zákonom. Pokiaľ správca dane uviedol, že táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, tak podľa žalobcu z tohto ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť označenie konkrétnych osôb druhej strany, s ktorými bolo rokovanie vedené a ani konkrétne miesto výkonu práce, (napr. Mestský úrad Bratislava, Oddelenie investičné). Žalobca namietal aj to, že žalovaný neuviedol, aký iný dôkaz okrem knihy jázd a navrhovaným vypočutím svedkov mali byť pracovné cesty preukázané. Nestačí, čo uviedol žalovaný, že preukázanie uplatnených výdavkov vyplýva z hmotnoprávneho predpisu zákona o dani z príjmov ako aj Daňového poriadku a nie je potrebné ho uložiť rozhodnutím o záznamovej povinnosti.
44. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že podal dostatočné vysvetlenia k rozporu medzi ubehnutými kilometrami vykázanými v knihe jázd k jednotlivým vozidlám a protokolmi z technickej kontroly, žalovaný tieto vysvetlenia ignoroval a neumožnil žalobcovi tieto disproporcie vysvetliť cestou svedeckých výpovedí. Tvrdenie správcu dane, že ak žalobca o pokazenej elektroinštalácii motorových vozidlách
vedel, mal si zabezpečiť také dôkazy, ktorými by vedel v prípade daňovej kontroly svoje tvrdenia preukázať, žalobca považuje za ničím nepodložené aj s poukazom na neuloženie záznamovej povinnosti. Podľa žalobcu, ak v rámci daňovej kontroly vznikli nejasnosti v údajoch vykázaných žalobcom a zisteniami správcu dane, mal správca dane vykonať úkony na odstránenie týchto nezrovnalostí tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane síce umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k zisteným nezrovnalostiam, ale medzi podanými vysvetleniami žalobcu a stanoviskom správcu dane vznikol rozpor, ktorý nebol odstránený. Žalobca ďalej ako pri vyššie uvedenom bode V. žaloby poukázal na prechod dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane, pretože správca dane nijakým spôsobom nepreukázal, že pracovné cesty uskutočnené neboli. Správca dane nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, tým porušil Daňový poriadok.
45. Žalobca v tejto časti žaloby k pracovným cestám JUDr. F. uviedol, že nesprávne údaje v knihe jázd boli v dôsledku chýb, ktorých sa dopustila asistentka O., pričom zároveň uviedol, ako to malo byť správne v jednotlivých dňoch roku 2015. Žalobca tiež podal vysvetlenie k platbe platobnou kartou, ktorú zväčša používal predseda predstavenstva, ktorá sa uskutočnila v Beograde v Srbsku dňa 25.8.2018. To, že na faktúre bol ako ubytovaná osoba uvedený JUDr. F., neznamená, že 24.8.2015 v čase o polnoci nemohol z Beogradu odísť. Ubytované osoby sa nahlasujú pri príchode a využitie izby do polnoci by nezohľadnil žiadny hotel. Žalovaný sa s námietkou použitia karty inou osobou ako JUDr. F. nevysporiadal vôbec.
46. Žalobca nesúhlasil ani so zistením správcu dane, že 6.10.2015 nemohol JUDr. F. vykonať v čase od 5:30 hod do 14:37 hod pracovnú cestu z Banskej Bystrice do Humenného, pretože v tom čase bol podľa faktúry v Beograde v Srbsku, keď platbu za ubytovanie vykonal platobnou kartou 12:41:28 hod. Podľa žalobcu rezervácia izby bola pre JUDr. F. sa služobnej cesty nemohol zúčastniť, a preto na miesto neho vycestovala PhDr. U., PhD.. Správca dane odmietol vypočuť PhDr. U. z dôvodu, že na faktúre bol uvedený ako ubytovaný JUDr. F. a bola použitá platobná karta patriaca JUDr. F.. Žalovaný ale neodstránil nezrovnalosti prostredníctvom svedeckých výpovedí. Podľa žalobcu správca dane by mal akceptovať aj skutočnosti, ktoré svedčia v prospech žalobcu a to skutočnosť, že platobnou kartou mohol platiť ktokoľvek. Toto tvrdenie žalobcu správca dane nevyhodnotil.
47. Žalobca namietal, že v prípade pracovných ciest vykonaných p. G. na osobnom motorovom vozidle EVČ BB665EH nebol zistený rozdiel v ubehnutých kilometroch a aj napriek tomu správca dane predmetný náklad nepovažoval za uznateľný z dôvodu, že neboli predložené všetky požadované dôkazy, pričom správca dane požadoval doklady nad rozsah stanovený zákonom (napr. zápisnicu o ústnom pojednávaní pri preverovaní napr. katastra nehnuteľností s podpisom a menom zamestnanca), a teda šikanózne požadoval údaje, ktoré žalobca nemal povinnosť viesť. Pokiaľ žalovaný a správca dane poukazujú na to, že pracovné cesty mali opakujúci sa charakter, žalobca zotrvával na svojom stanovisku, že pri posudzovaní pracovných ciest je nevyhnutné brať do úvahy aj charakter podnikateľskej činnosti. Nie je reálne spájať pracovnú cestu s jedným účelom ani s konkrétnou osobou druhej strany, nakoľko s jednou pracovnou cestou sa niekedy spája viac čiastkových úkonov aj bez konkrétnej osoby na druhej strane. Napr. zistenie informácií z katastra nehnuteľností, obhliadka vo viacerých lokalitách, zhodnotenie možností budovania inžinierskych sietí a pod.. Rozšírenie investičných aktivít o nové aktivity je komplikovaný a náročný proces, ktorý si vyžaduje vyhľadávanie informácií v danej lokalite vrátane zabezpečenie podkladov pre územnoplánovaciu dokumentáciu. Správca dane nepreukázal, že pracovné cesty vykonané neboli. Žalobca ďalej poukázal, ako pri predchádzajúcich námietkach na rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011. Namietal, že žalovaný neodstránil vzniknuté rozpory medzi správcom dane a žalobcom.
48. Žalobca v bode VII žaloby k neuznaným daňovým výdavkom vynaloženým na spotrebu a nákup stavebného materiálu na stredisko 38 - Obchodná uviedol, že správca dane sa neriadil právnym názorom uvedeným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného. Vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti BB MARKET s.r.o., čo bolo v rozpore so zrušovacím rozhodnutím žalovaného. Žalobca namietal, že správca dane vykonal zastreté právne úkony pri preverovaní spoločnosti BB MARKET s.r.o., O. - STAV STAR, p. O., Priechod. Správca dane vykonal miestne zisťovanie, pričom zo zápisníc z miestnych zisťovaní bolo preukázané, že vykonal výsluchy svedkov, čím ukrátil žalobcovi právo, klásť svedkom otázky. Žalovaný v zrušovacom rozhodnutí tejto námietke vyhovel a zaviazal správcu dane, aby vypočul ako svedka osobu, ktorá mala konať za dodávateľa BB MARKET s.r.o.. Zároveň uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu bol tovar dodaný do Selce - Čachovo, kto s tovarom nakladal a odovzdal ho daňovému subjektu a že tieto skutočnosti správca dane neskúmal. Správca dane vykonal
miestne zisťovanie, teda nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu. Žalobca v odvolaní trval na výsluchu konateľa tohto dodávateľa JUDr. O.. Žalovaný uviedol, že u dodávateľa ani subdodávateľov ani u O. neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k získaniu vyšších informácií v spornej veci - dočasného umiestnenia, prepravy do Bratislavy a použitie na daňové účely daňovým subjektom. Správca dane neviedol dokazovanie smerom k výsluchu osoby JUDr. O.o a O.. Daňový subjekt nepozná a k Michalovi Z. sa nevyjadril. To nič nemení na tom, že správca dane postupoval v rozpore s právnym názorom uvedeným v zrušovacom rozhodnutí, keď nevypočutie navrhovaných svedkov neodôvodnil, resp. odôvodnil ho len všeobecne, nedostatočne a nejednoznačne. To je nepochopiteľné, že sám žalovaný, ktorý predtým vydal zrušovacie rozhodnutie, postupoval rozporuplne, čím porušil § 74 ods. 2 Daňového poriadku a § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.
49. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u p. O. 22.5.2018 v mieste jeho bývalej prevádzky Majerská cesta 36, Banská Bystrica v čase, keď bola pozastavená činnosť spoločnosti od 8.3.2018 do 8.3.2019, preto je zrejmé, že správca dane sa musel s ním, keďže bydlisko mal v Predajnej, vopred skontaktovať s námietkou, že miestne zisťovanie bolo vykonané v čase pozastavenej činnosti a v mieste bývalej práce, ktorá nie je totožná s trvalým bydliskom p. O., sa správca dane nevysporiadal vôbec. Správca dane sa s návrhom na vypočutie svedka p. N. žiadnym spôsobom nevysporiadal.
50. Žalobca tiež namietal, že správca dane od O. požadoval nielen doklady za r. 2015, ale aj za r. 2016. Správca dane sa s návrhom na vypočutie svedka nevysporiadal a ani túto námietku žalobcu v rozhodnutí neuviedol. Správca dane tak postupoval v rozpore s právnym názorom žalovaného. Ani žalovaný sa s námietkami, ktoré boli vznesené v súvislosti s osobou p. O. v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a ani ich v tomto rozhodnutí neuviedol.
51. Žalobca v tejto časti žaloby namietal, že sa správca dane s námietkou, ktorú žalobca vzniesol už počas daňovej kontroly, a to že miestnym zisťovaním v spoločnosti Darvi & partners spol. s r.o. bol zastretý právny úkon výsluchu svedka a to jednak z toho, že správca dane si vopred dohodol termín s Ing. A., čo vyplýva z toho, že Veľké Zálužie sa nachádza v okrese Nitra. Tiež z obsahu zápisnice, nakoľko je evidentné, že tok tovaru - nakúpený - prepravovaný - dodaný, by správca dane bez položenia otázok nemohol zistiť. A teda sa s touto námietkou nevysporiadal a tak postupoval v rozpore so zrušovacím rozhodnutím a porušil § 74 ods. 4 Daňového poriadku. S takýmito námietkami sa nevysporiadal ani žalovaný a v napadnutom rozhodnutí ich ani neuviedol. Tým porušil § 74 ods. 2 Daňového poriadku, čo má za následok porušenie § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku. Žalobca ďalej v žalobe v tejto časti namietal, že nesúhlasí s hodnotením výpovede svedka p. Slobodníka, tak ako to vykonal správca dane. Za žalobcu bola svedkovi položená otázka č. 3 sugestívnym spôsobom, keď správca dane svedkovi predložil CMR, na ktorom bolo Termalica 22 paliet a použil sugestívnu otázku, či sa jednalo len o tovar, ktorý je uvedený len na tomto CMR. Svedok odpovedal na otázku, ako mu bola položená v súvislosti s predmetným CMR - áno, jednalo sa len o tento tovar. Správca dane ale položil ďalšiu otázku č. 9, v ktorej od svedka požadoval potvrdiť tvrdenie p. G., že okrem tehly Termalica bola dodaná aj strešná krytina NELSKAMP. Svedok jednoznačne odpovedal - áno. Z toho vyplýva, že svedok nemenil výpoveď. Správca dane pri kladení otázok vstupoval do otázok a odpovedí, a tým svedka zavádzal. Správca dane sa s touto námietkou žalobcu nevysporiadal. Podľa žalobcu svedok vysvetlil skutočnosti prevzatia materiálu p. Kriškom, čo je v zhode s miestnym zisťovaním u p. G.. Podľa žalobcu išlo o zastretý právny úkon. Písomné vysvetlenia podané žalobcom sú v zhode s tvrdením p. Z. a p. G., čo sa týka dodania tovaru, tak ako bolo uvedený na faktúrach a prevzatia tovaru. Takisto bola potvrdená vzájomná súvislosť s odovzdaním tovaru. Preto je pre žalobcu nepochopiteľný záver správcu dane, v ktorom uvádza, že nedošlo k jednoznačnému odstráneniu pochybností, že stavebný materiál bol dodaný súkromnej osobe a nie kontrolovanému daňovému subjektu. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na priebeh výsluchu tejto osoby, na otázky, ktoré položil zástupca žalobcu a ktoré následne použil správca dane s tým, že správca dane aj v prípade tejto svedeckej výpovede, aj v prípade, ak by žalobca predložil akýkoľvek dôkaz, tak by ho správca dane neuznal. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedka O. tak že tento potvrdil, že materiál bol dovezený pre žalobcu a potvrdil aj odvoz dodaného materiálu, avšak ide len o tvrdenie nepodložené žiadnym konkrétnym dôkazom. Tiež, že svedok uviedol, že netuší, ako si žalobca tovar odviezol, pretože pri tom nebol. Žalovaný sa tiež uchýlil k špekulácii, že ak O. Z. staval na tom pozemku vlastnú chatu, tak správca dane nadobudol pochybnosť, či v konečnom dôsledku nešlo o materiál pre p. Z., ktorá nebola odstránená, nakoľko O. nepredložil žiadne doklady k nákupu materiálu použitého na stavbu chaty. Žalobca poukázal na to, že ak svedok nepredložil doklady o nákupe materiálu, nemožno to pripísať na ťarchu žalobcu, tak ako to urobil správca dane a žalovaný v tomto
prípade. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, ktorý žalobcovu námietku na navádzanie svedka vyhodnotil ako všeobecnú, pretože podľa žalobcu s touto námietkou v zápisnici o výsluchu svedka sa mal vysporiadať správca dane a nemôže to za neho urobiť odvolací orgán. Keďže to v tomto prípade tak bolo, tak bolo vyrubovacie konanie zaťažené vadou nezákonnosti postupu, čím bol porušený § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku a správca dane porušil aj § 24 a § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku.
52. Žalobca v tejto časti žaloby namietal, že nesúhlasí so závermi správcu dane a žalovaného týkajúcimi sa odvozu tovaru na stredisko 38, Obchodná, keď podľa nich žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca tvrdil, že po získaní vyťažovacej dopravy si nakúpený tovar vo vlastnej réžii previezol prostredníctvom vozidla, ktoré patrilo spoločnosti Plant Trans s.r.o. ŠPZ BB-989CG do Bratislavy na ul. Obchodná. Vlastná réžia znamená, že všetky náklady spojené s prepravou si hradil žalobca z vlastných zdrojov, čo je zrejmé z účtovníctva - nákup pohonných hmôt. Dodávkový automobil bol zapožičaný od Plant Trans s.r.o., vodičom pri dotknutej doprave bol zamestnanec žalobcu. Žalobca navrhol vypočuť konateľa spoločnosti Plant Trans s.r.o. v postavení svedka, ktorý môže túto prepravu potvrdiť. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že pokiaľ žalovaný konštatoval, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nevyfakturoval dodanie preverovaného stavebného materiálu do BB Market s.r.o. žiadnej právnickej ani fyzickej osobe, uviedol, že sa tak nemohlo stať, pretože tovar nepredal, ale použil v rámci svojej hlavnej činnosti. Podľa žalobcu bolo svedeckou výpoveďou preukázané umiestnenie tovaru na pozemku svedka dočasne a súčasne žalobca tvrdí, že tento tovar použil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov. Žalobca tak ako pri predchádzajúcich námietkach tvrdil, že správca dane dokazovaním nepreukázal, že daňové výdavky nie sú daňovým nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu. Ocitol sa v dôkaznej núdzi s poukazom na rozsudok NS SR č. 3Sžf/1/2011. Porušil zásadu zákonnosti § 3 ods. 1, 2, § 24, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku a tiež § 44 Daňového poriadku. Žalovaný, ani správca dane svoje tvrdenie o porušení zákona o dani z príjmov nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi.
53. Žalobca v časti žaloby VIII namietal, že náklady, ktoré boli vynaložené na spotrebu materiálu - za vnútorné strojové omietky (RRD č. 1 a RRD č. 2) sú daňovým nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. Správca dane sa nevysporiadal s návrhom na vypočutie svedka p. O. U., čím porušil § 74 ods. 4 posledná veta Daňového poriadku, nakoľko bol zaviazaný predchádzajúcim zrušovacím rozhodnutím žalovaným, aby takýto postup náležite odôvodnil. Žalovaný na odvolaciu námietku síce uviedol, že správca dane sa k tomuto návrhu na vykonanie dokazovania nevyjadril, avšak podľa žalovaného vypočutie p. O. je bezpredmetné, nakoľko zistené pochybenia jeho výpoveď nemôže odstrániť. Takýmto postupom žalovaný hrubo porušil ústavné právo žalobcu na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Keď správca dane neodôvodnil nevypočutie svedka a vykonal to za neho žalovaný, stratil žalovaný svoju nezávislosť. Žalobca tiež namietal, že miestne zisťovanie u p. O. U. 6.8.2018 bolo zastretým právnym úkonom, pretože bol vykonaný výsluch svedka. Podľa žalobcu to potvrdzuje aj to, že je vysoko nepravdepodobné, aby zamestnanci správcu dane vykonali pracovnú cestu bez vopred dohodnutého termínu, čo vyplýva aj z toho, že v zápisnici je strojom napísaný dátum, z čoho logicky vyplýva, že zápisnica bola vopred pripravená. Takže musel vedieť, že miestne zisťovanie vykoná presne v tento deň a presne v túto hodinu. Keďže daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, na základe čoho je aj napadnuté rozhodnutie nezákonné.
54. Žalobca v časti IX. uviedol, že trvá na tom, že náklady, ktoré boli vynaložené na prenájom objektu starého Tesca, sú daňovým nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. V súvislosti s neuznaním týchto výdavkov namietal, že správca dane napriek predchádzajúcemu zrušovaciemu rozhodnutiu nedoplnil náležite odôvodnenie nevykonania dokazovania navrhnutými svedkami, ale k pôvodne uvedenému odôvodneniu: „Nakoľko zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, návrh daňového subjektu nemá byť na akom základe priznaný“, ktoré bolo obsahom zrušeného rozhodnutiu správcu dane z 13.12.2018, v prvostupňovom rozhodnutí resp. jeho odôvodnení doplnil vetu, správca dane uvádza, že daňový subjekt svoje tvrdenia nezdokladoval a nepreukázal konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Podľa žalobcu tak odôvodnenie zostalo len všeobecné bez náležitého odôvodnenia, a teda v rozpore s právnym názorom uvedeným v zrušovacom rozhodnutí žalovaného zo dňa 26.7.2019, v ktorom správcu dane zaviazal, aby svoj záver k nevykonaniu dokazovania svedeckými výpoveďami aj náležite odôvodnil, aby bolo zrejmé,
prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie navrhuje žalobca, nepreukazuje konanie vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam (z akých skutočností a úvah správca dane takýto záver prijal). Podľa žalobcu doplnením uvedenej vety zamietnutie návrhov na vypočutie svedkov správca dane vôbec neodôvodnil. Okrem toho ich opätovne zamietol an block, hoci ho žalovaný zaviazal právnym názorom, aby sa vyjadril ku každému svedkovi zvlášť. Žalovaný námietky k tomuto bodu uvedené v odvolaní v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol, žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky na str. 25 rozhodnutia, pričom navyše poukázal aj na postavenie navrhovaných osôb, čím podľa žalobcu dochádza k rozporu medzi tvrdením správcu dane a žalovaným, ktoré tento neodstránil. Správca dane uvádza, že nebol zdokladovaný a preukázaný vzťah navrhovaných svedkov k tvrdeným skutočnostiam, pritom žalobca poukazuje na postavenie navrhovaných osôb - člena predstavenstva, dozornej rady a zamestnancov. Tým, že žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb ako svedkov, preukazuje svoju predpojatosť. S návrhom na vypočutie zástupcov spoločnosti BB Heating s.r.o. sa žalovaný ani správca dane nevysporiadali vôbec. Žalovaný námietky vyhodnotil „an block“, čo bolo v rozpore s jeho vlastným názorom vyjadreným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí. Takýmto nezákonným postupom žalovaného došlo k porušeniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku a k porušeniu § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.
55. Žalobca poukázal na svoju odpoveď na výzvu správu dane, aby zdokladoval, kto konkrétne využíval predmetné kancelárske priestory, podal vysvetlenie. Tvrdenie správcu dane, že nebol zdokladovaný a preukázaný vzťah navrhovaných svedkov k tvrdeným skutočnostiam, sa nezakladá na pravde vzhľadom na uvedenú odpoveď. Vzhľadom na to, že žalobca v predmetnej odpovedi z 9.6.2018 podal vysvetlenie. Žalobca poukázal na to, že na druhej strane pri preverovaní v BBMARKET ( VII žaloby) žalovaný so správcom dane tvrdia, že v prepravných dokladoch ako kontaktné osoby nie sú uvedené osoby, ktoré sú evidované ako zamestnanci daňového subjektu a na základe tohto tvrdenia správcu dane bol návrh na vypočutie svedkov zamietnutý. Z toho je zrejmé, že správca dane vedel, kto je zamestnancom žalobcu, čo preukazuje, že správca dane a žalovaný sú voči žalobcovi zaujatí.
56. Žalobca tvrdil, že správca dane na základe predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej s Profinex Housing s.r.o. z 2.1.2015 vyzval žalobcu na preukázanie, akým spôsobom bola stanovaná cena za užívanie predmetu nájmu za dobu nájmu od 2.1.2015 do 31.8.2015. Zároveň požiadal žalobcu, aby preukázal konkrétny účel predmetu nájmu. Žalobca mu na to dal písomnú odpoveď. Správca dane považoval túto odpoveď za všeobecnú a žiadal zdokladovať konkrétne skutočnosti uvedené vo výzve zo 4.5.2018, teda špecifikovať konkrétne priestory, kde boli motorové vozidlá, stroje, prístroje a zariadenia uskladnené, kde boli konkrétne využívané, mená osôb, ktorí parkovali vozidlá a stroje v objekte, zdokladovať časové hľadisko, zdokladovať, kto využíval kancelárske priestory, kto bol zodpovedný za uskladnený stavebný materiál, kto s tým mohol disponovať, zdokladovať kde konkrétne bol stavebný materiál použitý, kde bol skladovaný, zdokladovať, či predmet nájmu bol monitorovaný kamerovým systémom alebo strážením strážnou službou a zdokladovať výpočet úžitkovej plochy v m2 v zmysle dodatku č. 1. Žalobcova námietka voči takejto výzve, že ide o výkon práva šikanóznym spôsobom a že sa od neho požaduje predložiť dôkazy nad rámec stanovený zákonom, ku ktorým nebol povinný viesť evidencie a že mu nebola uložená záznamová povinnosť v zmysle § 51 Daňového poriadku. Podľa žalobcu tieto konkrétne doklady boli vyžadované správcom dane preto, že tento vedel, že žalobca ich retroaktívne nemôže predložiť. Žalobca predložil dôkazy o nákupe veľkého množstva plynového potrubia v súvislosti s uskladneným tovarom, na základe zmluvy z 5.2.2015. Ďalej predložil evidenciu dlhodobého majetku, z ktorej vyplýva, že žalobca si uplatnil odpisy z majetku nadobudnutého v r. 2013 a r. 2014, napr. auto IVECO Astra, TATRA T815 modrá, TATRA T815 biela, samohybný stroj JCB4CX, pracovný stroj samohybný Komatsu W397 S5 alebo JCB1110 t.k.p.u. kingdom, Mixovacia lopata ML600, Peugeot Boxer, vibračná noha, atď. Žalobca poukázal na to, že všetok tento majetok bol časom uskladnený práve v budove Tesca a v prípade potreby boli na ňom vykonávané opravy. Pre žalobcu je zarážajúce tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané žiadnou evidencie uskladnenie akéhokoľvek materiálu, napr. predložením skladových kariet zásob, tovaru, ktoré by obsahovali okrem iných náležitostí aj označenie - identifikáciu skladu, ďalej príjemkami a výdajkami materiálu a tovaru, ktoré by preukazovali pohyb tovaru a materiálu z hľadiska času, jeho množstva a ceny a údaje o osobách zodpovedných za ich výdaj a príjem. Žalobca predsa predložil kúpnu zmluvu, evidenciu dlhodobého majetku, daňové odpisy za r. 2015, bolo preukázané aj účtovanie na účte č. 504001/321001. Skladové karty zásob predložené nemohli byť, nakoľko o ňom bolo účtované na účte 504, t.j. priamo do spotreby v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Keďže tovar bol úplne legitímne účtovaný v spotrebe, čo bolo správcovi dane aj žalovanému preukázané, nebolo možné vystavovať ani príjemky a výdajky,
ktoré by pohyb tovaru a materiálu z hľadiska času, jeho množstva a ceny preukazovali. Osoby za uskladnenie materiálu boli identifikované a bolo žiadané, aby v týchto súvislostiach boli vypočutí ako svedkovia najmä Ing. O.. Žalovaný neuznal predmetný nájom za daňový náklad aj preto, že žalobca nepreukázal, že v objekte nájmu boli parkované autá, pričom pokiaľ žalobca nepreukázal, že napr. nákladné auto každý deň v r. 2015 malo príchod a odchod do budovy starého Tesca v čase od - do hodiny, ktoré priviezol konkrétny šofér s trvalým pobytom, číslom občianskeho preukazu, vzťahu k žalobcovi, nie je preukázané, že predmet nájmu bol využívaný na podnikateľské účely, čo je prekrútená logika. Žalobca namietal aj to, že nebola preukázaná žiadnou evidenciu preprava vozidiel do starého Tesca a ani parkovanie vozidiel, ani predložením záznamov o prevádzke motorového vozidla, ktorým mal byť materiál premiestňovaný v r. 2015. Tým žalovaný zhodne so správcom dane ignorujú skutočnosť, že bol žalobca požadovaný predložiť dôkazy nad rozsah stanovený zákonom, teda evidencie, ktoré žalobca nebol povinný viesť.
57. Žalobca namietal aj to, že preukázal, že v kancelárskych priestoroch sa konali rokovania s dodávateľmi materiálov, s potencionálnymi záujemcami o nehnuteľnosti, ale aj s dodávateľmi služieb. Ďalej, že v týchto priestoroch sa vykonávali porady v súvislosti s prípravami podkladov na vydávanie územných rozhodnutí, stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí. Tiež na koordinačné porady. Žalovaný sa využívaním kancelárskych priestorov a využívaním archívu vyjadruje v jednej vete, že to nebolo preukázané žiadnou evidenciou. Žalobca ale nie je orgán štátnej správy a žiadnym zákonným opatrením mu nebolo dané za povinnosť viesť zápisy z operatívnych porád, resp. zápisy z rokovaní z obchodnými partnermi. Podľa žalobcu bolo preukázané, že okrem iných ekonomických aktivít sa podieľal na projekte Pršianska terasa, pričom dal do pozornosti správcovi dane aj žalovanému ďalší projekt, s ktorým bezprostredne súvisela jeho ekonomická činnosť a to polyfunkčný súbor Banská Bystrica - Kongresový hotel BBcongress. Správca dane sa s tým nevysporiadal. Žalovaný sa vysporiadal tak, že súpis zákaziek za r. 2015 nepreukazuje súvislosť s využitím prenajatých priestorov a k projektu Banská Bystrica - Kongresový hotel BBcongress uviedol, že v účtovníctve boli zaúčtované doklady k tomu projektu až v mesiaci december, teda mimo dohodnutého obdobia prenájmu. Žalobca trvá na tom, že predmetné zákazky bezprostredne súviseli s predmetom nájmu, pretože žalobca nedisponoval v lokalite Banská Bystrica iným objektom, v ktorom by mohol tovar a materiál uskladniť, ani v ktorom by mohol parkovať stroje, prístroje a zariadenia a vykonávať na nich opravy. Nedisponoval ani iným priestorom na archívne priestory. Pokiaľ správca dane vyhodnotil tieto námietky tak, že všetky činnosti súvisiace s predmetom nájmu mohol žalobca vykonávať priamo na stavbe, tak toto je v rozpore s Daňovým poriadkom a predstavuje zásah podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca ďalej účel prenájmu preukazoval fotodokumentáciou. Správca dane vyhodnotil predloženú fotodokumentáciu tak, že tá istá fotografia bola predložená ako dôkaz k zmluve o reklame pre Profinex Holding s.r.o. a aj ako dôkaz k tvrdeniam, že fasáda budovy starého Tesca bola využívaná aj na reklamu žalobcu. Správca dane ďalej uviedol, že z vizuálneho posúdenia vyjadruje podozrenie, že došlo k zásahom do obrázkov predložených ako dôkaz, a preto tento dôkaz nie je vierohodný, preukazujúci umiestnenie reklamy žalobcu na fasáde objektu. Správca dane uviedol tiež, že ďalšou skutočnosťou, pre ktorú nepovažuje predloženú fotodokumentáciu za vierohodný dôkaz je tá, že žalobca nepreukázal vyhotovenie bilboardov umiestnených na fasáde budovy žiadnymi relevantnými dokladmi, ktoré by túto skutočnosť preukazovali a boli by zaúčtované v denníku daňového subjektu. Podľa žalobcu správca dane porušil § 74 ods. 4 Daňového poriadku, pretože nepostupoval v súlade s právnym názorom žalovaného, ktorý predchádzajúcu odvolaciu námietku vyhodnotil tak, že bola opodstatnená, že k vyhodnoteniu fotodokumentácie aj k reklame ako fotomontáže, správca dane nie je oprávnený. Fotografia s reklamami bola doručená správcovi dane ako dôkazný prostriedok, pričom išlo o zväčšenú fotografiu, tak aby bolo možné prečítať texty na reklame a keďže správca dane tento dôkaz spochybnil, bola doložená fotografia s dátumom, teda nepriblížená a napokon i skutočná fotografia taktiež s dátumom, kde všetky fotografie zobrazujú ten istý pohľad v rôznom priblížení. Západnú stranu nevyužíval pre svoje potreby, ale pre spoločnosť Profinex Holding s.r.o., z čoho dosiahol výnos vo výške 20.000 Eur bez DPH. Žalobca tiež uviedol, že je to možné zistiť osobnou ohliadkou. Správca dane sa s tým nevysporiadal. Námietku v prvostupňovom rozhodnutí nevyhodnotil ani jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný nepreskúmal skutkový stav, keď konštatoval, že nebolo preukázané umiestnenie bilboardov, nakoľko toto bolo preukázané fotodokumentáciou a podanými vysvetleniami.
58.Žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ správca dane zistil, že nebolo predmetnú nehnuteľnosť zaznamenaný odber vody, plynu, elektrickej energie, tak pre účely využitia objektu nájmu nebola nevyhnutná spotreba energií. V prípade potreby elektrickej energie mal žalobca k dispozícii
elektrocentrálu, o čom má fotografický dôkaz, ktorý bol predložený správcovi dane. Dôležitým faktom pre prenájom bola skutočnosť, že umiestnené stroje, prístroje a zariadenia boli v uzamknutom objekte bez prístupu tretích osôb, čo potvrdil svedok Martin Balferčík.
59. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný v zrušovacom rozhodnutí vyslovil právny názor, že ak chce správca dane využiť ako dôkaz vyjadrenia pána S., je potrebné ho vypočuť a zabezpečiť, aby žalobca mal možnosť klásť svedkovi otázky. Správca dane sa týmto názorom riadil a vypočul S. ako svedka. Napriek tomu v napadnutom rozhodnutí svedka konfrontoval s jeho vyjadreniami, ktoré podal správcovi dane počas ústneho pojednávania zo dňa 22.6.2018 (kde nebol vypočutý ako svedok). Správca dane na záver hodnotenia výpovede tohto svedka uviedol, že jeho vyjadrenia boli pozmenené od pôvodných vyjadrení. Vyhodnotil ju tak, že z podanej svedeckej výpovede neboli získané žiadne priame dôkazy, ktoré by preukázali, že zmluvu o prenájme zo dňa 3.11.2014 prenajatý stroj BAGER Takeuchi TB 140, bol po skončení prác premiestňovaný a parkovaný v priestoroch „Starého Tesca“ , ktoré mal žalobca v prenájme. Žalobca poukázal, že správca dane nezákonne získaný dôkazný prostriedok a to zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 22.6.2018 dal do konfrontácie s legálne získaným prostriedkom. Žalovaný s tým postupoval v zhodnej línii (viď 22.str. rozhodnutia). Konanie žalovaného žalobca považuje za zmätočné, čo má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.
60. Žalobca v žalobe uviedol úvahy správcu dane uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola hodnotená výpoveď pána O.. Poukázal na to, že správca dane požadoval od svedka vysvetlenie rozporu medzi jeho vyjadrením a vyjadrením jeho otca pri svedeckej výpovedi (konfrontácia s nezákonne získaným dôkazom - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.6.2018, ktorý bol následne použitý v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 5.8.2020). Ďalej v tejto časti uviedol, že nesúhlasí so záverom správcu dane pri hodnotení výpovede svedka O., pretože zo zápisnice z výsluchu svedka jednoznačne vyplýva potvrdenie všetkých skutočností, ktoré žalobca uviedol ešte v procese daňovej kontroly, vo vyjadrení k protokolu a vo svojich odvolaniach. Podľa žalobcu svedok potvrdil, že obsluhoval prenajatý pracovný stroj bager, bol zaň zodpovedný na príkaz otca, ide o stroj, ktorý nebol schopný samostatného presunu po komunikáciách a prepravuje sa na trajleri, potvrdil prácu stroja na Pršianskej terase, konkretizoval výkon konkrétnych činností, potvrdil výkon drobných opráv na stroji, konkrétne výmenu oleja, výmenu filtrov, výmenu poistiek, potvrdil, že opravy vykonali buď na parkovisku na Pršianskej terase, ak sa na stroji pracovalo a ak sa na stroji nepracovalo, tak v starom Tescu, kde bol stroj prevezený. Potvrdil, že výmeny oleja sa robili vždy v Tescu, potvrdil, že stroj bol odparkovaný buď na Pršianskej terase alebo Tescu, vypovedal, že nebol vždy prítomný pri nakládke na trajler a vyložení, no zvyčajne áno, nepamätal si názov firmy a meno vodiča, ktorá stroj prepravovala, potvrdil, že si nepamätá meno vodiča, ale auto patrilo žalobcovi, a vyjadril názor, že trajler si spoločnosť prenajímala, špecifikoval, že to bola valníková Tatra - biela, ktorá ťahala trajler, na ktorom bol bager naložený, popísal priestor v budove starého Tesca, kde bol stroj uskladnený ako veľkú miestnosť na prízemí s uzamykateľnou bránou, potvrdil, že na Pršianskej terase nebol zriadený centrálny sklad a okolo, ktoré zostávali na pracovisku, boli niekedy mobilné oplotenia, potvrdil, že všetky nástroje každý večer a ráno prevážali do Tesca, odstránil rozpor medzi svojim tvrdením a tvrdením jeho otca, konkretizoval stavebný materiál, ktorý sa na Pršianskej terase nachádzal a uviedol, že to záležalo od výkonu prác: pri výkope kanalizácie - kanalizačné rúry, šachty, obsypový materiál, potvrdil, že zväčša sa všetok stavebný materiál nachádzal v starom Tescu, obsypové materiály sa navážali priamo z lomov a skládky sa tvorili na Pršanoch, zvyškový a nepoužívaný materiál išiel naspäť do Tesca, konkretizoval stavebný materiál - kanalizačné rúry, kanalizačné odbočky, obrubníky, rôzne dlažby, veci potrebné na výkon prác a pracovné nástroje, potvrdil, že väčšie a ťažšie veci sa prevážali na valníkovej Tatre a drobné nástroje a veci na vozidle Pegueot Boxer, ktorý mali na Pršianskej terase k dispozícii. Potvrdil situačné umiestnenie budovy starého Tesca v Banskej Bystrici. Podľa žalobcu z výsluchu svedka je nado všetky pochybnosti preukázané, že účel využitia predmetu nájmu je v súlade so zmluvou o nájme a v súlade so zákonom o dani z príjmov právnickej osoby. Žalobca netvrdil, že išlo o každodenné prepravy bagra do Tesca. Názor žalovaného, že O. formálne potvrdil využívanie prenajatých priestorov žalobcom, avšak jeho tvrdenia nie sú potvrdené žiadnym dôkazom a niektoré tvrdenia sú v rozpore s vyjadrením svedka S., pričom v zátvorke sa uvádza nezákonne získaný dôkazný prostriedok - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.6.2018. Žalobca nesúhlasí s tým, že svedecké výpovede S.a a O. neprispeli k odstráneniu pochybností správcu dane. Závery správcu dane nie sú logické a nevychádzajú z predloženého spisu. Naopak, žalobca preukázal, že využitie prenajatých priestorov bolo v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalobca tvrdí, že správca dane sa ocitol v dôkaznej núdzi a požadoval od žalobcu dôkazy, ku ktorým nebol povinný viesť povinné evidencie a v rozpore s odbornou starostlivosťou ignoroval predložené dôkazy, ktoré sú
nezameniteľné napr. aj účtovanie na účte 504. Náklady, ktoré boli vynaložené na prenájom starého Tesca sú daňovým nákladom na dosiahnutie zabezpečenia o udržanie zdaniteľných príjmov.
61. Žalobca v časti žaloby X. namietal nezákonnosť neuznania daňových výdavkov spočívajúcich v zaplatení nájomného na základe faktúry od dodávateľa PROFINEX spol. s r.o. Banská Bystrica. Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s návrhom na vypočutie svedkov spôsobom, ku ktorému ho zaviazal odvolací orgán. Správca dane nedostatočne odôvodnil, prečo nevykonal vypočutie svedkov. Žalobca navrhol vypočutie 15-tich svedkov a sekundárne aj subdodávateľov, resp. dodávateľov PIN PLUS špecialistov VHV. Správca dane z navrhnutých svedkov nevypočul ani jedného. Bol pritom zaviazaný, aby náležite odôvodnil, prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie bolo navrhnuté nepreukazuje konanie vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam. Správca dane sa vysporiadal s týmto návrhom „en block“ a nezdôvodnil jednotlivé osoby. Podľa názoru žalobcu došlo k rozporu medzi tvrdením správcu dane a žalovaným, keď správca dane uviedol, že nebol zdokladovaný a preukázaný vzťah navrhovaných svedkov k tvrdeným skutočnostiam, pričom žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb
- člena predstavenstva, dozornej rady a zamestnancov. Tým, že žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb ako svedkov, preukazuje svoju predpojatosť. Žalobca namietal, že žalovaný tieto odvolacie námietky nevyhodnotil v rozpore so svojim vlastným predchádzajúcim názorom. Žalovaný tak porušil § 74 ods. 2, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.
62. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane žalobcovi uložil preukázať konkrétny účel nájmu. Žalobca v písomnej odpovedi popísal tento účel nájmu aj ekonomické dôvody, ktoré k tomu viedli, skrátenie vzdialeností medzi sídlom žalobcu a vodným dielom Gabčíkovo, kde sa vykonávala ekonomická činnosť žalobcu, projekt čistenia vodného diela Gabčíkovo, ktorý žalobca vykonával prostredníctvom svojho dodávateľa a vzdialenosťou skladu v Topoľčanoch k vodnému dielu Gabčíkovo. Žalobca má za to, že išlo o prenájom ekonomicky opodstatnený a k vynaloženým nákladom sú prisúditeľné výnosy a to tržby z predaja od odberateľa WEBIS s.r.o. vo výške 1 271 286,47 Eur, pričom pomerná časť za obdobie od 31.2.2015 do 31.7.2015, teda obdobie prenájmu predstavuje čiastku 635 643,18 Eur a k výške nákladov na stredisko Srbsko refakturácia, čo je 165749,48 Eur, podľa žalobcu výpočet pomeru prisúditeľných nákladov k výnosom predstavuje 165 749,48/635 643,18=0,26x100=26,07%. Výdavky, ktoré preukázateľne súvisia s predmetom činnosti žalobcu predstavujú iba 26% z dosiahnutých tržieb, z čoho vyplýva, že nájom bol ekonomicky opodstatnený a súvisel s predmetom činnosti žalobcu. Správca dane z dôvodu, že považoval vyjadrenie žalobcu za všeobecné, vyzval ho, aby konkrétne zdokladoval skutočnosti uvedené vo výzve zo dňa 4.5.2018, ktoré žalobca v žalobe citoval. Žalobca sa proti tomu bránil tým, že ide o doklady nad rámec stanovený zákonom, teda evidencie, ktoré nebol povinný viesť. Podľa žalobcu správca dane požadoval od neho takéto doklady, pretože vedel, že tieto už po takom čase nemôže predložiť, napr. konkrétne meno vodiča, jeho konkrétnu špecifikáciu, ktorý zaparkoval vozidlo v predmete nájmu v čase od - do konkrétny deň. Správca dane na základe takejto prekrútenej logiky prejavil záver, že ak napr. nebol preukázaný presný dátum a čas parkovania motorových vozidiel každý deň v období prenájmu k plneniu účelu využitia nájmu nedošlo.
63. Žalobca uviedol, že pokiaľ správca dane uviedol, že preukázanie daňového výdavku priamo vyplýva z hmotnoprávneho predpisu zákona o dani z príjmov ako aj Daňového poriadku, nie je potrebné ho uložiť rozhodnutím o záznamovej povinnosti a že od žalobcu žiadal, aby reálne preukázal svoje tvrdenia, tak takéto tvrdenie správcu dane nemá oporu v zákone o dani z príjmov a ani v Daňovom poriadku, pretože správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností nad rozsah stanovených zákonom a to bez toho, aby žalobcovi bola uložená záznamová povinnosť podľa § 51Daňového poriadku.
64. Žalobca v bode X žaloby ďalej poukázal na svoje vyjadrenia k účelu predmetu nájmu, ktoré zopakoval. Žalobca mal povinnosť označiť časť vodnej plochy, ktorá bude čistená vodnými značkami a tieto si v prenajatých priestoroch svojpomocne vyrábal, ďalej sa tam konalo priebežné spracovanie technickej dokumentácie, vyhodnocovanie priebehu realizácie podnikateľských aktivít, porady ohľadom ďalšieho postupu, či konzultácie s objednávateľmi diela, výroba vyväzovacích bitiev. Poukázal na to, že VHV neposkytla žiadne priestory, žiadne kancelárie a už vôbec nie servisné priestory kvôli prísnym bezpečnostným predpisom, nakoľko na vodnom diele sa nemohlo ani nemôže nič opravovať a ani nič skladovať. Podľa žalobcu správca dane tvrdošijne zotrváva na tom, že predmet prenájmu nebol zdokladovaný žiadnym relevantným dôkazom, že využívanie objektu prenájmu dodávateľom a subdodávateľom nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom a nebolo predmetom účtovania
žalobcu. Vo vzťahu k tým uvádza, že využívanie objektu nájmu nebolo predmetom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a PIN. Žalobca však správcovi dane uviedol, že v obchodných vzťahoch zvyklosti zohrávajú veľmi významnú úlohu. V prípade medzi žalobcom a dodávateľom PIN nebola aprobácia vo veci využívania objektu nájmu uskutočnená písomnou zmluvou, išlo o ústnu dohodu medzi nimi. Preto je právne irelevantné, že zmluva neobsahuje ustanovenie o užívaní predmetu podnájmu. Práve preto podal žalobca návrh na vypočutie svedka Mgr. F. za spoločnosť AIRAVATA Holding s.r.o. ako právneho zástupcu zaniknutej spoločnosti WEBIS s.r.o..
65. Žalobca súhlasil s tým, že správca dane zistil, že pravidlá boli prevádzky schopnom stave, pretože pri preprave „ZETA“ sa zdvihla hladina Dunaja a vzhľadom na skutočnosť, že ZETA má vysoké konštrukcie, ktoré nebolo možné odmontovať, ako aj prihliadajúc na časový tlak, sa ZETA s obtiažnosťou vošla popod menšie mosty a výrazne sa tak poškodila. Následne, ihneď po jej zakotvení sa musela opravovať, repasovať a sfunkčniť a tieto opravy sa diali práve v predmete nájmu, čo bolo oveľa ekonomickejšie ako ísť opravovať časti poškodenej ZETY zo Srbska. Žalobca nikdy netvrdil, že v predmete nájmu boli uskladnené a opravované plavidlá. Žalobca tvrdil, že v prípade ak na lodi bolo poškodené ložisko, rozobralo sa na mieste jeho poškodenia a následne sa odviezlo do Topoľčian k oprave. Išlo o staré stroje, ktoré vykazovali značné poruchy a táto poruchovosť si vynucovala časté opravy. Žalovaný si sa vysporiadal so žalobcovými námietkami tak, že v žiadnom doklade nie je uvedené, že prenajaté stroje, resp. nakúpený materiál sa nachádzali v nebytových priestoroch v meste Topoľčany, resp. že by boli prepravované do nebytových priestoroch Topoľčany. Zároveň uviedol, že stroje boli umiestnené v Gabčíkove, prípadne prepravené do Bratislavy. Podľa žalobcu ani žalovaný ani správca dane nepostupovali v záujme objektívneho zistenia stavu veci a postupovali v rozpore s Daňovým poriadkom. Dôvodom nevypočutia navrhnutých svedkov, nemohlo byť to, že dokazovanie slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov, pretože po §24 ods. 4 Daňového poriadku sa uvádza, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, pričom sú tam uvedené aj svedecké výpovede. Svedeckými výpoveďami mohli byť odstránené pochybnosti správcu dane a zároveň by bol zákonným spôsobom odstránený rozpor medzi tvrdením správcu dane a žalobcom. Podľa žalobcu skutočné využitie objektu nájmu bolo dostatočne preukázané vysvetleniami, ktoré podal a dôkazmi, ktoré predložil. Ak v rámci daňovej kontroly vznikli nejasnosti, resp. nepresnosti v údajoch vykázaných žalobcom a zisteniami správcu dane, mal správca dane vykonať úkony na odstránenie týchto nezrovnalostí tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistenie čo najúplnejšie. Nestačí, keď správca dane konštatuje nezrovnalosti, je potrebné, aby rozpor mal odstránený. Keď medzi podávanými písomnými vysvetleniami žalobcu a stanoviskom správcu dane vznikol rozpor, tento nebol odstránený ani správcom dane a ani žalovaným.
66. Žalobca v časti X. žaloby ďalej uviedol, že správca dane prostredníctvo dožiadaného správcu dane 22.6.2018 vykonal ústne pojednávanie s S., pričom žalovaný v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí zo dňa 26.7.2019 vyslovil právny názor, že ak chce správca dane využiť ako dôkaz vyjadrenie p. S., je potrebné ho vypočuť ako svedka a umožniť tak žalobcovi klásť svedkovi otázky. Správca dane s týmto názorom postupoval a S. N. vypočul. Žalobca poukázal na to, že správca dane zaťažil protokol o daňovej kontrole vadou nezákonnosti, keďže z protokolu o daňovej kontrole prevzal nezákonne získaný dôkazný prostriedok z rozhodnutia správcu dane. Správca dane v odôvodnení uviedol, že svedka konfrontoval s jeho vyjadreniami, ktoré podal správcovi dane počas ústneho pojednávania dňa 22.6.2018 na Daňovom úrade Žilina. Svedeckú výpoveď vyhodnotil správca dane tak, že vyjadrenie S. ako svedka potvrdili nasedenie stroja v Gabčíkove a potvrdili vykonávanie prác v Gabčíkove. K iným skutočnostiam sa svedok vyjadriť nevedel. Žalobca uviedol, že tvrdenie S. N. nie je v rozpore s tvrdením spoločnosti.
67. Žalobca v časti X. žaloby namietal, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa zastretého právneho úkonu miestneho zisťovania spoločnosti AIRAVATA (právny nástupca Webis s.r.o.), žalovaný túto námietku v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza a rovnako ako správca dane ju odignoroval.
68. Žalobca v žalobe uviedol, že zásadne nesúhlasí so závermi správcu dane, ktorými zhrnul svedeckú výpoveď O. tak, že nemôže byť účinná, ak v nej absentujú konkrétne skutkové tvrdenia. Ďalej, že odpovede svedka týkajúce sa priestorov nachádzajúcich sa v Topoľčanoch boli všeobecné, nevyplynulo z nich, že by opravy drobných nástrojov, elektrocentrály a čerpadlá, ako aj jeho pôsobenie v týchto priestoroch súviseli s projektom čistenia vodného diela Gabčíkovo. Podľa žalobcu zo zápisnice z
výsluchu svedka bolo jednoznačne preukázané, že potvrdil výkon drobných opráv v Topoľčanoch, konkrétne drobné opravy, oprava elektrocentrály, oprava čerpadla, potvrdil, že priestory využívala primárne dodávateľská srbská firma - uviedol, že tam chodili niečo zvárať, popísal priestor v budove, že si to pamätá ako starú halu s veľkým stolom, bol tam zverák na stole a drobné nástroje na opravy, na budovu si nespomenul, bol tam 2-3 krát, viezol sa tam s tými Srbmi, ale pamätal si, že bola poznačená časom. Podľa žalobcu je nado všetky pochybnosti preukázané, že účel využitia predmetu nájmu bol v súlade so zmluvou o nájme a v súlade so zákonom o dani z príjmov. Svedok potvrdil všetky podania žalobcu. Podľa žalovaného svedok O. síce potvrdil, že bol v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch a bol tam robiť drobné opravy, ale jeho vyjadrenie je len všeobecné, nepodložené dôkazmi, že v priestoroch skutočne bol, robil drobné opravy, nie je zrejmé aké a pre koho. Žalobca namietal, že závery žalovaného sú v rozpore so skutočnosťou, keďže svedok vedel identifikovať priestor v budove aj náradie, ktoré sa v objekte nachádzalo a potvrdil, že sa tam vykonávali drobné opravy, oprava elektrocentrály, oprava čerpadla a potvrdil, že priestory využívala primárne dodávateľská srbská firma, dokonca uviedol, že Srbi tam chodili zvárať.
69. Žalobca vo vzťahu k neuznaným výdavkom za prenájom priestorov v Topoľčanoch namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu k zisteniam správcu dane, že Z. sa pre žalobcu zaviazal dodať 4 ks boje kužeľové žlté a ďalšie boje žalobca nemá zaúčtované v knihe analytickej evidencie. Vzhľadom na skutočnosť, že bojky boli získané ako vyradené, zapožičané, darované, atď., nemohol mať o nich žalobca evidenciu, čo bolo správcovi dane opakovane vysvetľované. Žalobca poukazoval tiež na to, že v priestoroch prenájmu sa opravovali rebríky, ktoré tiež kontrolovala plavebná inšpekcia. Žalovaný sa k predmetu nájmu v Topoľčanoch nevysporiadal ani s ďalšími námietkami ako boli vznesené v odvolaní zo dňa 25.9.2020, čím porušil § 74 ods. 2, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku a žalobcove ústavné právo na spravodlivý proces. Podľa žalobcu náklady vynaložené na prenájom budovy v Topoľčanoch sú daňovými nákladmi na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov.
70. Žalobca v časti XI žaloby v súvislosti s neuznaním nákladov od dodávateľa PROFINEX estate s.r.o. za prenájom budovy v Bratislave vo výške 98.947,38 Eur nezákonnosť spočívajúcu v tom, že správca dane nedostatočne odôvodnil nevypočutie žalobcom navrhovaných svedkov, napriek tomu, že v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí bol na to žalovaným zaviazaný. Správca dane sa s návrhom na vypočutie svedkov vysporiadal „an block“, pričom bol zaviazaný, aby zdôvodnenie uviedol ku každej jednotlivej osobe, čím nepostupoval s právnym názorom žalovaného a porušil § 74 ods. 4 posledná veta Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že zdokladoval a preukázal konanie navrhnutých svedkov a identifikoval ich a žalovaný sa s nimi vysporiadal v rozpore so skutočnosťou. Následne uviedol, ako sa žalovaný s týmito námietkami na strane 25 rozhodnutia vysporiadal, pričom podľa názoru žalobcu došlo k rozporu medzi tvrdením správcu dane a žalovaným, keď správca dane vo svojich rozhodnutiach uvádza, že nebol zdokladovaný a preukázaný vzťah navrhovaných svedkov k tvrdeným skutočnostiam, pričom žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb - člena predstavenstva, dozornej rady a zamestnancov. Tým, že žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb a svedkov, preukazuje svoju predpojatosť. Žalovaný v rozpore so svojím vlastným rozhodnutím zo dňa 26.7.2019 námietky vyhodnotil tiež „an block“, a to i napriek tomu, že správcu dane sám zaviazal právnym názorom, že ak dokazovanie nebolo potrebné doplniť z dôvodu, ak návrhy nie sú na dokazovanie opodstatnené, má správca dane náležite odôvodniť, prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie navrhuje žalobca, nepreukazuje konanie vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Z toho vyplýva, že bolo potrebné odôvodňovať každého jedného navrhovaného svedka, ktorého správca dane odmietol vypočuť. Žalovaný tiež teda porušil § 74 ods. 2, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.
71. Žalobca ďalej v časti XI. žaloby poukázal na to, že predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2014, že správca dane ho vyzval na preukázanie konkrétneho účelu predmetu nájmu a že správca dane tento popísal vo svojej odpovedi z 31.12.2014. Tiež, že poukázal na to, že išlo o prenájom z ekonomických dôvodov prihliadnuc na vzdelanosť medzi sídlom žalobcu a miestom vykonávania podnikateľskej činnosti v Gabčíkove, keď prenajatý priestor v Bratislave bol bližší o 154-189 km. Tým pri jazde bola úspora priemerne 171,5 x 2 = 343 km denne, čo predstavuje ďalšie náklady na spotrebu pohonných hmôt, opotrebovanie motorových vozidiel a všetkých priamych aj nepriamych nákladov, ako aj úsporu ľudských zdrojov. Žalobca poukázal tiež na to, že prenájom bol ekonomicky opodstatnený a k vynaloženým nákladom boli prisúditeľné výnosy a to tržby od dodávateľa Webis s.r.o. v pomernej časti za 7 mesiacov vo výške 741.583,71 Eur, pričom výška nákladov na stredisko Srbsko a
Srbsko refakturácia bola 165.872,18 Eur, čiže pomer prisúditeľných nákladov k výnosom predstavoval 22 %. Správca dane žalobcu vyzval ďalšou výzvou zo 4.5.2018 na konkrétne zdokladovanie k účelu využitia nájmu, pričom uviedol, čo konkrétne žiadal zdokladovať citáciou predmetnej výzvy, podľa žalobcu takáto výzva bola prejavom šikanózneho spôsobu, keď správca dane požadoval predložiť dôkazy nad rámec stanovený zákonom, správca dane keď požadoval zdokladovať názvy konkrétnych subdodávateľských spoločností, riadiacich pracovníkov subdodávateľov a zainteresované strany, presnú identifikáciu externých subjektov, identifikáciu zamestnancov a manažérov spoločnosti Profinex staving a.s. v súvislosti s projektom čistenia Vodného diela Gabčíkovo, konkrétne motorové vozidlá, stroje, prístroje a zariadenia, mená osôb (šoférov) a ich bližšiu identifikáciu, ktorí parkovali, stroje a prístroje v objekte, konkrétne uviesť subdodávateľov, ktorí využívali priestory na parkovanie svojich vozidiel, zdokladovať a uviesť konkrétne pracovné návštevy, tak vedel, že tieto doklady žalovaný retroaktívne nemôže predložiť. Správca dane na základe prekrútenej logiky prijal záver, že ak nebol preukázaný napríklad presný dátum a čas parkovania motorových vozidiel v období prenájmu, k plneniu účelu využitia nájmu nedošlo. Žalobcovi nebola uložená povinnosť viesť záznamovú evidenciu v zmysle § 51 Daňového poriadku. Správca dane zhodne ako pri daňových výdavkoch za prenájom nebytového priestoru v Topoľčanoch namietal, že tvrdenie správu dane, že preukázanie daňového výdavku priamo vyplýva z hmotnoprávneho predpisu a Daňového poriadku, a preto nie je potrebného ho uložiť rozhodnutím o záznamovej povinnosti, nemá oporu v zákone o dani z príjmov a ani v Daňovom poriadku. Správca dane požadoval, aby žalobca preukázal skutočnosti nad rozsah stanovený zákonom. Žalobca vysvetľoval správcovi dane a žalovanému svoje podnikateľské aktivity a dôvody, pre ktoré bol predmetný prenájom potrebný. Správca dane napriek tomu zotrval na svojom stanovisku, že predmet prenájmu nebol zdokladovaný žiadnym relevantným dôkazom a že využívanie objektu nájmu k dodávateľom a subdodávateľmi žalobcu nebolo predmetom jeho účtovania, a preto nešlo o daňový náklad. Uvedené skutočnosti neboli ani predmetom zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou PIN. Žalobca pritom správcovi dane uviedol, že medzi žalobcom a spoločnosťou PIN išlo o ústnu dohodu. Tiež, že využívaním týchto priestorov dodávateľom bolo zohľadnené v cene diela. Preto sa v účtovníctve žalobcu žiadne nákladové položky vo vzťahu k tomuto dodávateľovi nenachádzajú. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ predkladal dôkazy, tak tieto boli vyhodnotené ako nerelevantné. Pokiaľ v súvislosti s nájmom nebytových priestorov v Bratislave správca dane uvádza údaje zo stavebného denníka a zo zmlúv, tak žalobca s poľutovaním konštatoval, že správca dane je mimo reálneho podnikateľského prostredia, a preto nevyhodnocuje veci vo vzájomných súvislostiach. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu dane, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a pre prípad daňovej kontroly si dôkazy zabezpečiť. Správca dane na takéto tvrdenie nemá oporu v zákone a žalobca uvádza, že ani dôkazy správcu dane, zmluvy, stavebné denníky nie sú dôkazom o tom, že prenajaté priestory neboli využívané tak, ako žalobca podrobne vysvetlil. Podľa žalobcu, ak by správca dane predvolal aspoň niektorých z navrhnutých svedkov, mohlo by to prispieť k objasneniu skutkového stavu a odstrániť rozpor medzi tvrdením správcu dane a žalobcom.
72. Žalobca v žalobe uviedol, že považuje za dostatočne preukázané reálne (skutočné) využitie objektu nájmu s vysvetleniami, ktoré podal a dôkazmi, ktoré predložil. Pokiaľ vznikli nejasnosti alebo nepresnosti v údajoch vykázaných žalobcom a zisteniami správcu dane, mal správca dane vykonať úkony na odstránenie týchto nezrovnalostí tak, aby zistil rozhodné skutočnosti čo najúplnejšie. Nepostačuje nezrovnalosti konštatovať.
73.Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v predchádzajúcom odvolaní proti už zrušenému rozhodnutiu správcu dane vzniesol námietku zastretého právneho úkonu u spoločnosti AIRAVATA, čo je právny nástupca zaniknutej spoločnosti Webis s.r.o. Správca dane sa v rozhodnutí z 5.8.2020 s touto námietkou nevysporiadal a odignoroval ju aj žalovaný. Tým porušili § 74 ods. 2 a § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku a správca dane aj § 3 ods. 1, § 44 a § 24 Daňového poriadku. Spoločnosť AIRAVATA bola v celom rozhodnutí uvedená len na str. 59 v súvislosti so zmluvou o dielo, uzatvorenou medzi v tom čase spoločnosťou Vebis s.r.o. a žalobcom.
74. Žalobca v bode XI žaloby uviedol, že trvá na tom, že náklady, ktoré boli vynaložené na prenájom priestorov v Bratislave sú daňovými nákladmi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. Žalobca v žalobe poukázal na to, že proti už zrušenému rozhodnutiu správcu dane dal odvolanie, v ktorom namietal, že miestne zisťovanie u dodávateľa YIT Slovakia a. s. bol vykonaný zastretý právny úkon, pretože pri ňom kladené otázky. Žalovaný túto námietku uznal za dôvodnú. Správca dane vypočul ako svedka Ing. Z. Ďalej v rozhodnutí popísal hodnotenie tejto
svedeckej výpovede správcom dane, pričom v závere uviedol, že svedecká výpoveď Ing. Z. neprispieva k jednoznačnému odstráneniu pochybností správcu dane, či budova na Miletičovej ulici bola využívaná na kancelárske účely a nie na parkovacie státia pre žalobcu. Žalobca namietal, že bol to práve správca dane, ktorý vypočúval svedka, a preto mal výsluch viesť tak, aby bola výpoveď jednoznačná. Podľa žalobcu správca dane svoje vlastné pochybenia pripisuje na ťarchu žalobcu. Ďalej uviedol, aké odpovede dal Ing. C. a že trvá na tom, že tento potvrdil, že predmet nájmu bol užívania schopný. Ďalej to, že došlo k časovému sklzu proti harmonogramu, a preto sa mohol predmet nájmu užívať dlhšiu dobu. Ďalej, že prvé a druhé NP boli využívané pre potrebu investora, stavebného dozoru a realizátora stavby (PROFINEX estate s.r.o.). Potvrdil, že sa využívali kancelárske priestory, zasadačky, boli tam aj sklady inventáru, ktorý bol majetkom objednávateľa (PROFINEX estate). Predmet nájmu mal plne funkčné sociálne zariadenia a energie. Parkovacie státia sa dali užívať do septembra 2015. Potvrdil svoje fotodokumentácie tak, ako to žalobca v procese daňovej kontroly aj v odvolaní voči predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu a v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedol. Svedok tiež potvrdil, že predmet nájmu nebol staveniskom a mal samostatné fungovanie bočným vchodom, keď povedal, bol to súbor miestností so samostatným bočným vchodom z chodníka, boli oddelené od staveniska. Podľa žalobcu z výsluchu svedka je nado všetky pochybnosti preukázané, že účel využitia predmetu nájmu je v súlade so zmluvou o nájme a v súlade so zákonom o dani z príjmov.
75. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so správcom dane a uviedol, že ani dokazovaním spoločnosti YIT Slovakia a. s., ktorá vykonávala stavebné práce v predmetnej administratívnej budove, sa správcovi dane nepodarilo preveriť, či budova bola skutočne využívaná na kancelárske a parkovacie účely žalobcom (žalovaný uvádza nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý sám správcovi dane vytkol) a to zápisnice o miestnom zisťovaní zo 6.8.2018 a 23.7.2018.
76. Žalobca namietal, že žalovaný porušil § 74 ods. 2, § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Dokazovanie bolo vykonané v rozpore s § 24 Daňového poriadku a v rozpore so základnými zásadami správy daní. Nebola dodržaná zásada zákonnosti. Bol porušený § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane selektívnym spôsobom vyberal tie dôkazy, ktoré by mohli byť v neprospech žalobcu, pričom dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu odignoroval.
77. Žalobca v časti XII. žaloby - Záver - dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného uviedol nasledovné dôvody: Nepreskúmanie napadnutého rozhodnutia v rozsahu požadovanom v odvolaní. Podľa žalobcu žalovaný vychádzal len z odvolania zo dňa 24.9.2020 a nie aj z odvolania zo dňa 25.9.2020.
78. Požadovanie dokladov nad rozsah stanovený zákonom. Žalobca v odvolaní z 25.9.2020 namietal, že správca dane vyžadoval od žalobcu predloženie dokladov nad rámec toho, čo ustanovuje zákon. Žalovaný sa s tým vysporiadal fabulatívne, že podľa § 51 Daňového poriadku správca dane môže uložiť záznamovú povinnosť rozhodnutím, pokiaľ je potrebné viesť osobné záznamy okrem evidencie ustanovenej všeobecným záväzným predpisom. Ďalej tým, že v prípade ak sa správca dane rozhodne uložil takúto povinnosť daňovému subjektu do budúcnosti. Ďalej uviedol, že preukázanie uplatnených výdavkov vyplýva z hmotnoprávneho predpisu ako aj z Daňového poriadku a nie je potrebné ho uložiť rozhodnutím o záznamovej povinnosti. Žalobca predložil všetky dôkazy, ktoré správca dane od neho požadoval a ktoré mu zákon ukladá. Viedol povinné evidencie, ktoré mu zákon ukladá. Správca dane však požadoval dôkazy nad rozsah stanovený zákonom, okrem iného uviesť konkrétne miesto a označiť konkrétne osoby druhej strany pri cestovných výdavkoch. Žalobca v súvislosti s konaním správcu dane, ktorý požadoval dôkazy nad rozsah stanovený zákonom bez uloženia záznamovej povinnosti, a uviedol, že tento postupoval konaním šikanózneho výkonu práva, pričom žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súd SR 5Sžf/108/2009, z ktorého odcitoval: „Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1 a 8 citovaného zákona). Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych
a spoľahlivých zistení. Žalobca ďalej namietal, že rovnako postupovali správca dane a žalovaný pri preukazovaní opodstatnenosti daňových výdavkov pri prenájme nebytových priestorov medzi závislými osobami. Od žalobcu boli vyžadované údaje nad rámec stanovený zákonom, ku ktorým nebol povinný viesť evidencie a ani mu nebola uložená povinnosť viesť záznamovú evidenciu v zmysle § 51 Daňového poriadku. Správca dane požadoval dôkazy, pretože vedel, že retroaktívne ich žalobca nemôže poskytnúť tak, ako boli požadované (napr. konkrétne meno vodiča, ktorý zaparkoval vozidlo v budove starého Tesca v Topoľčanoch, v Bratislave v čase od - do atď.). Takisto povinnosť viesť evidencie o pracovných rokovaniach na konkrétnom mieste a s konkrétnymi osobami nie je žiadnym zákonom upravená.
79. Žalobca poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, podľa ktorého zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupcu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť viesť označenie konkrétnych osôb druhej strany ani konkrétne miesto výkonu práce. Predložené knihy jázd, náležitosti požadované zákonom o cestovných náhradách a zákonom o dani z príjmov obsahovali. Pokiaľ by správca dane postupoval v súlade so zásadami správy daní, bral do úvahy aj to, čo svedčí v prospech daňového subjektu s dostatočnou odbornou starostlivosťou by vyhodnotil dôkazy predložené daňovým subjektom, vrátane jeho písomných a ústnych vysvetlení a nemohol by jednostranne trvať na tom, že pracovné cesty nesúvisia s jeho podnikateľskými aktivitami a že nie sú nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. Rovnako by nemohol tvrdiť, že pracovné cesty majú opakujúci sa charakter, z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest, nakoľko ide o irelevantné tvrdenie vo vzťahu k hlavnému predmetu činnosti daňového subjektu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok NS SR 3Sžf/35/2013, že má byť v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu dodávateľom uvedeným na faktúre skutočne došlo, žalobca uviedol, že pre očakávanie šikanózneho výkonu práva nie je možné zabezpečiť žiadne dôkazy.
80. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný odôvodňoval napadnuté rozhodnutie tým, že nie je úlohou daňových orgánov, napovedať daňovému subjektu, aké dôkazy si má zaobstarať a že aj napriek tomu správca dane v niektorých prípadoch príkladmo poukázal na dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť a ktoré byť mohli hodnoverným dôkazom na preukázanie opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov, žalovaný uviedol, že išlo o pokus odvolacieho orgánu zakryť výkon šikanózneho postupu správcu dane. Podľa žalobcu boli preukázané hmotnoprávne podmienky uplatniť predmety nájmu ako opodstatnené daňové náklady. Bola splnená podmienky vecnosti, keď výdavky v roku 2015 boli vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov. Bolo preukázané, že z každého jedného výdavku bol dosiahnutý výnos aj v percentuálnom vyjadrení. Podmienka preukázateľnosti - každý jeden výdavok v roku 2015 skutočne vznikol a nešlo o fikciu a podmienka zaúčtovania, každý bol zaúčtovaný v súlade so zákonom o účtovníctve, pričom žalovaný ani správca dane nepreukázali opak.
81. Nevykonanie navrhnutých dôkazov - nevypočutie svedkov. Žaloba namietal, že sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v odvolaní zo dňa 25.9.2020. Žalobca za dôležitú považoval námietku, že správca dane nepostupoval v súlade so závermi predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, kde žalovaný správcu dane zaviazal riadne zdôvodniť všetkých navrhovaných svedkov, v prípade ak návrh na ich vypočutie zamietne. Zmienka k svedkom je len na str. 17 a 20 rozhodnutia žalovaného a nie je vyhodnotená v kontexte záverov zrušovacieho rozhodnutia a ani s podanými námietkami. Žalovaný sa s námietkami rozboru svedeckých výpovedí aj ich porovnania s vyhodnotením uvedeným v rozhodnutí žalovaný vysporiadal v rozpore so skutočnosťou. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal s návrhom žalobcu na vypočutie svedkov. Podmieňovať vypočutie svedkov iným dôkazným prostriedkom je absurdné. Podľa žalobcu by boli vypočutím svedkov osvedčené tvrdené skutočnosti, ktoré boli preukázané ostatnými predloženými dôkazmi. K návrhom na výsluch niektorých svedkov sa žalovaný ani správca dane nevyjadrili vôbec. Žalobca nesúhlasí s tým, že správca dane uvádza, že dokazovanie slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov, pretože podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Zákonodarca v § 24 ods.4 Daňového poriadku svedecké výpovede ako rovnocenné s povinnými záznamami, evidenciami a dokladmi k nim. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR 5Sžo/132/2015, podľa ktorého „Ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi účastníka konania - obmedzí sa iba na
konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu, prečo ich za také považuje a možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočné odôvodnenie“.
82. Použitie nezákonne získaných prostriedkov. Žalobca tvrdil, že správca dane porušil zásadu zákonnosti v daňovom konaní, keď nevykonal daňovú kontrolu v súlade so zákonom a potom protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Keďže je nezákonný protokol z daňovej kontroly, je nezákonné aj rozhodnutie. Je neprípustné, aby sa súčasti podklady z iného protokolu z daňovej kontroly vykonanej u tretej osoby, ktorý bol právoplatne určený žalovaným za nezákonný dôkaz z nezákonne vykonanej daňovej kontroly, použili ako podklady v konaní vedenom voči žalobcovi. Správca dane porušil Daňový poriadok, keď výsluchy svedkov vykonával pri miestnom zisťovaní, čím boli porušené práva žalobcu v § 25 ods. 4, § 27 ods. 1, § 24 ods. 2,3,4, § 45 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku, článok 38 ods. 22 Listiny základných slobôd a článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ako ďalší dôvod nezákonnosti videl v tom, že v rozhodnutiach neboli dostatočne pozorne odôvodnené ich právne názory. Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodnutia sú obsahom predchádzajúcej časti žaloby.
Vyjadrenie žalovaného
83. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalobca podal rozsiahlu žalobu, ktorá vo viacerých bodoch poukazuje na rovnané skutočnosti, ako v podanom odvolaní. Žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa s jednotlivými odvolacími námietkami vysporiadal. K námietkam, ktoré v odvolaní uvedené neboli uviedol nasledovné:
84. Správca dane nespochybnil princíp nezávislej ceny, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe, ale zo strany žalobcu došlo k porušeniu ďalšej podmienky uvedenej v § 17 ods. 5 písm. a) Zákona o dani z príjmov, nakoľko žalobca nepreukázal, že služba preukázateľne súvisela s predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že sa žalovaná a správca dane vysporiadali s námietkami aj „en bloc“ (napr. námietky uvádzané vo viacerých bodoch, ktoré boli významom totožné, lebo rovnaký dôvod neopodstatnenosti návrhu na vypočutie svedkov a pod.) neznamená nevysporiadanie sa s námietkami, ako sa snaží navodiť dojem žalobca. Z predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa správca dane nemohol vysporiadať aj s námietkami aj komplexne. K námietke, že žalovanému nebolo predložené odvolanie z 25. 09. 2020 žalovaný uviedol, že žalobca komunikuje s finančnou správou elektronicky a preto všetky jeho podania sú zaevidované v systéme finančnej správy a oprávnená osoba, ktorou je aj žalovaný má k týmto podaniam prístup. K námietkam nečinnosti správcu dane vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že vyhodnocovacia a analytická činnosť správcu dane je aj len myšlienkový proces, ktorý nie je merateľný aj vzhľadom na rozsah posudzovaných skutočností, ktorý je následne prenesený napr. vykonávaním dokazovania, výzvou alebo oboznámením, alebo v konečnom dôsledku vydaním rozhodnutia. Ani účtovná závierka a v nej uvedené výnosy z hospodárskej činnosti, na ktoré žalobca poukazuje nepreukazuje sama o sebe ani účel pracovných ciest, ktorý hodnoverne bol spochybnený, ani súvislosť s vykázanými výnosmi.
85. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že rozsudok na ktorý poukazuje žalobca v bode 542 žaloby sa týka Dane z pridanej hodnoty, avšak právny záver, čo sa týka otázky rozsahu a spôsobu dokazovania, ako aj rozloženie dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane platí aj pre riešenie sporných otázok pri dokazovaní vo veci dane z príjmov. Žalovaný označil tvrdenie žalobcu, že ani správca dane by nevedel s odstupom času s kým v konkrétny deň, v čase od do, rokoval za zavádzajúce a tiež, že správca dane pri výkone správy dane vyhotovuje zápisnice, úradné záznamy, z ktorých je zrejmé, kde sa kedy nachádzal a v akej veci. V prípade bodu 7.8. žaloby ide o kontrolné zistenia, ktoré v konečnom dôsledku nepreukázali ani dodanie tovaru žalobcovi, ako ani súvis nakúpeného stavebného materiálu so zdaniteľnými príjmami žalobcovi, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí ozrejmil a žalobca pravdepodobne účelovo opomenul.
86. K námietkam žalobcu ohľadne neuloženia záznamovej povinnosti vzhľadom na dôkazy, ktoré príkladmo požadoval správca dane od žalobcu žalovaný navyše uviedol, že aj keď je na daňovníkovi,
za akých podmienok uzatvorí obchod a aké riziká je ochotný podstúpiť, pokiaľ si chce uplatniť nárok na daňové výdavky, je na jeho zodpovednosti, a to aj vzhľadom na možnosť vykonania daňovej kontroly v budúcnosti aby si zaobstaral dôkazy, ktoré mu umožnia takýto nárok riadne preukázať. Žalobca mal preukázať svoje tvrdenia vo vzťahu k uskladneniu materiálu tovaru v budove starého Tesca. Účtovná jednotka si síce môže zvoliť spôsob účtovania zásob z dokladov na vedenie príslušnej evidencie, čo však nemá vplyv na splnenie dôkaznej povinnosti pre účely dane z príjmov a nezbavuje žalobcu jeho dôkaznej povinnosti vo vzťahu k jeho tvrdeniam. Správca dane ako aj žalovaný len poukázali, akými dôkazmi by prípadne mohol žalobca preukázať uskladnenie materiálu tovaru, nakoľko dôkazy, ktoré by bezpochybnosti preukazovali uskladnenie materiálu, tovaru ako aj pohyb materiálu, tovaru z hľadiska miesta, času a množstva žalobcom predložené a preukázané neboli. Pokiaľ žalobca namietal spôsob vedenia výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že mal možnosť svedkom klásť otázky a tým prispieť k objasneniu sporných skutočností. Následne správca potom hodnotí výpovede, či už jednotlivo alebo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ žalobca poukazoval na viacerých miestach na rozsudok 3Sžf/1/2011 žalovaný poukázal na rozsudok 1Sžfk/4/2020 z 25.03.2021, ktorý v bode 78 uvádza, že predmetný výklad bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Žalovaný ďalej uviedol, že v odvolacom konaní sa riadil aj právnym záverom uvedeným v judikatúre Najvyššieho súdu SR publikovanom v Zbierke stanovísk pod č. R103/2011 z ktorého vyplýva, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Aj podľa rozhodnutia NS SR 4Sžf/98-102/2002 „rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V prípade žalobcu nedošlo k mareniu jeho práva na dôkaz. Dokazovanie bolo zamerané na subsidiárne preukazovanie skutočností, ktoré vychádzali z tvrdení žalobcu predložených dokladov a zisteného skutkového stavu. Žalobca nevyužil svoje zákonné práva a nesplnil svoje zákonné povinnosti uvedené v § 45 ods. 1 písm. c), § 45 ods. 2 písm. e), v § 24 Daňového poriadku. z rozhodnutí je zrejmé, čo žalobca porušil a čo je dôvodom zvýšenia zdaniteľných príjmov a neuznania výdavkov ako daňových. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich práv, či už procesných alebo ústavných a rozhodnutia daňových orgánov sú v súlade s § 63 Daňového poriadku. Potom skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym hodnotením skutkového stavu, postupom správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj s hodnotením námietok, nevedie k záverom o nezákonnosti, neodôvodnenosti alebo nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
87. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný len formálne odmieta jednotlivé žalobné body bez relevantného zdôvodnenia. Ukázal na to, že v žalobe namietal, že správca dane na vyjadreniu žalobcu k výzve vo veci princípu nezávislej ceny už nežiadal žiadne doklady a dôkazy. Ak mal pochybnosti mal vyzvať žalobcu za účelom odstránenia nejasností viď aj § 46 ods. 5 zákona o správe daní. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na nález Ústavného súdu sp. zn. 4 ÚS 236/06 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 tak ide o zavádzanie pretože, v predmetných rozhodnutiach sa vzťahujú k odôvodneniam všeobecných súdov a žalovaný nie je v postavení súdu. Žalobca súhlasil s tým, že žaloba je rozsiahla, avšak je to dané tým, že v priebehu daňového konania došlo k zrušeniu rozhodnutiu správcu dane, rozsiahlosťou napadnutých rozhodnutí a tým, že s námietkami žalobcu žalovaný nedostatočne zaoberal. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nemôže nahradiť nedostatky odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný si navyše protirečí, keď v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí zaviazal správcu dane, aby ak návrhy na vykonanie dokazovania nie sú opodstatnené náležite odôvodnil prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie žalobca navrhoval nepreukazuje konanie vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. A v napadnutom rozhodnutí už odôvodnenie nevykonania dôkazov žalovaný nevyžadoval a tvrdí, že stačí všeobecné a abstraktné odôvodnenie, ktoré žalobcovi nedáva odpovede prečo dôkazy neboli vykonané.
88. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný sa len neurčito vyjadril k námietke, že nepreskúmal odvolanie z 25.09.2020. Žalobca poukázal na to, že žalovaný predložil súdu administratívny spis, ktorý obsahuje položku 154/2 - odvolanie žalobcu zo dňa 25.09.2020 s prílohami. Oproti nazretiu do spisu 11.11.2020 bol spis o toto odvolanie doplnený. Vyplýva to z predkladacej správy, ktorá je prílohou č. 15 k žalobe, ktorá obsahuje položku 154 a potom položku 155, neobsahuje však 154/2. Argumentácia žalovaného k námietke nečinnosti správcu dane o tom, že súčasťou
vyhodnocovanej a analytickej činnosti môže byť aj myšlienkový proces je podľa žalobcu nedostatočné, keďže myšlienkový proces je subjektívna kategória, ktorú nemožno overiť. Žalobca vo vyjadrení ďalej zotrval na svojich žalobných námietkach žalobcu pokiaľ boli v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí námietky žalobcu o zastretých právnych úkonoch uznané za relevantné nemožno sa o ne opierať v nasledujúcom rozhodnutí správcu dane a žalovaného a vyhodnocovať ich vo vzájomných súvislostiach so svedeckými výpoveďami uskutočnenými vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ ide o výsluch svedkov žalobca námietky proti vedeniu výsluchu uplatnil v zápisnici o ústnom pojednávaní a správca dane sa s nimi nevysporiadal, svedecká výpoveď Ing. Z. potvrdila prenájom rovnako aj pri ostatných svedkoch. Žalovaný kladie žalobcu do bezvýchodiskovej situácie, keď tvrdí, že žalobca je povinný daňové výdavky preukázať, ale keď žalobca tieto výdavky preukazuje, buď dôkazy neakceptuje alebo ich nevykoná a to bez dostatočného vysvetlenia. Žalobca ďalej k vyjadreniu žalovaného o tom, že rozsudok na ktorý poukazoval žalobca bol judikatúrou prekonaný s poukazom na rozsudok NS SR 1Sžfk/4/2020, uviedol, že daňové výdavky nepreukazoval len účtovnou evidenciu ale aj dôkazmi vrátane návrhov dôkazov. Poukázal na to, že v predmetom rozsudku sa uvádza, že pokiaľ v procese dokazovania správca dane neakceptuje dôkaz predložený daňovým subjektom a má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Žalobca na záver uviedol, že žalovaný si nesplnil povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku čo žalobca konštatuje aj v bode 2.4 žaloby, keď správca dane od žalobcu nepožadoval doklady a dôkazy k preukázaniu dodržania princípu nezávislej ceny.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku
89. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1. SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná.
90. Podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom pred zdaňovacie obdobie roku 2015 (ďalej len zákon o DZP) Na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou 1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt 1a) alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, 1a) ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu, 2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri, e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou 1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode, 2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky, 3. právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode, f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,
g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( § 16), h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak, m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, 1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu, n) závislou osobou blízka osoba 2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba, o) ekonomickým alebo personálnym prepojením účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na 1. majetku alebo kontrole sa rozumie viac ako 25% priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov; nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej osoby, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50%, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, 2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov obchodnej spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu, p) iným prepojením obchodný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty, r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi, s) finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak 1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a 2. doba trvania nájmu je najmenej 60% doby odpisovania podľa § 26 ods. 1, 3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60% doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60% doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne, 5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60% doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,
t) daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, u) preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa, v) platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá, w) dobrovoľným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie príspevok podľa osobitného predpisu, 2a) x) daňovníkom nezmluvného štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); ak § 52zb neustanovuje inak, ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná.
91. Podľa § 21 ods. 1 zákona o DZP(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
92. Podľa § 17 ods. 1, písm. b) zákona o DZP (1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia, c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu 1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke 77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, 1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva 1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; 77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [ § 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu 1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.
93. Podľa § 17 ods. 2, písm. a) zákona o DZP(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
94. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
95.Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
96. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku(4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
97. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
98.Podľa § 45 ods. 1, písm. c), e), f), ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právoc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. (2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
99. Podľa § 63 ods.2, 5 Daňového poriadku (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
100.Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
101.V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný
na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
102.Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia tvrdení žalobcu o tom, že cestovné výdavky predsedu predstavenstva, členky dozornej rady, zamestnancov žalobcu, výdavky na materiál od dodávateľa BBMARKET s.r.o., výdavky na nájomné za prenájom nehnuteľností v Banskej Bystrici, Topoľčanoch a v Bratislave, všetky vynaložené žalobcom v zdaňovacom období roku 2015, predstavovali výdavky daňové. Správny súd zistil, že skutkové zistenia správcu dane vyplynuli z vykonaného dokazovania. Skutkový stav bol zistený v súlade so žalobcom predkladanými dokladmi a dokazovaním vykonaným správcom dane. Preto na tomto mieste skutkové zistenia správny súd nebude opakovať s tým, že tieto sú zhodné so skutkovými zisteniami podrobne popísanými v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako sú zhrnuté v tomto rozsudku v časti prvostupňové administratívne rozhodnutie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Žalobca v daňovej kontrole nepredložil doklady, z ktorých by vyplývalo, že išlo o výdavky súvisiace s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov žalobcu. Toto sa nepodarilo zistiť ani vykonaným dokazovaním správcu dane, ktorým tento preveroval tvrdenia žalobcu o tom, že išlo o výdavky daňové. Tento skutkový záver bol správne právne posúdený, keď bol upravený základ dane o výdavky, ktoré žalobca do neho zahrnul, ale daňovej kontrole nepreukázal, že išlo o výdavky daňové a tiež upravený hospodársky výsledok, keď nesprávnym účtovaním nebola cena prác za strojové omietky na rodinných domoch priradená ku konkrétnej zákazke a potom ani zahrnutá do výnosov. Žalobca v žalobných bodoch opakuje argumentáciu, ktorú uviedol k odvolacím námietkam, na ktorú dostal dostatočné zrozumiteľné odpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorými dôvodmi tak, ako sú zhrnuté v časti „druhostupňové administratívne rozhodnutie“ sa správny súd stotožnil, pretože boli založené na zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a na základe k veci priliehajúcej právnej úprave tak hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej, pričom išlo o logickú a správnu argumentáciu.
103.K jednotlivým bodom žaloby správny súd uvádza nasledovné posúdenie argumentácie žalobcu. Dokazovanie v daňovom konaní je upravené v Daňovom poriadku tak, že dôkaznú povinnosť má v prvom rade daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, čiže ho vedie. Úlohou správcu dane a aj jeho povinnosťou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňový poriadok správcovi dane priznáva na splnenie tejto povinnosti oprávnenia a stanovuje postupy. Je to predovšetkým daňová kontrola, ako osobitný inštitút správy daní, ktorej predmetom je práve zisťovanie skutočností rozhodných pre správne určenie dane. Daňová kontrola, ani daňové konanie, nie sú založené na vyhľadávacej zásade. Správca dane, ktorý vedie dokazovanie rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní a na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, toto dokazovanie vyhodnocuje. Okrem zásady voľného hodnotenia dôkazov sa v daňovom konaní uplatňuje aj zásada objektívnej pravdy. To sú zásady, ktorými je postup správcu dane ovládaný. Zásada objektívnej pravdy ale nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňovníka ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných skutočností, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly preveruje a to práve preto, že daňová kontrola a daňové konanie nie sú konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.
104.Žalobca v bode II. žaloby namietal, že správca dane tvrdil, že žalobca porušil § 17 ods. 5 zákona o DZP, podľa ktorého súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom o tento rozdiel znížil základ dane. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane zistil, že nebolo zistené ani žalobcovi vyčítané, že si znížil základ dane o rozdiel ceny, ktorým sa ceny medzi závislými osobami odlišujú od cien v porovnateľných obchodných vzťahoch. Takáto skutočnosť nebola zistená. Správca dane nedôvodil tým, že žalobca si znížil dane o rozdiel medzi cenou pri vzájomných vzťahoch závislých osôb a cenou používanou medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch. Konečne, aj žalobca sám uvádza, že nebolo zistené porušenie princípu nezávislej ceny. Preto takejto námietke nebolo možné priznať relevanciu. Správny súd je viazaný dôvodmi nezákonnosti tak, ako boli skutkovo a právne vyargumentované vo včas podanej žalobe. Žalovaný na svoje rozhodnutie aplikoval § 17 ods. 1 písm. b) a § 17 ods.2, písm. a) zákona o
DZP, keď vychádzal z výsledku hospodárenia žalobcu, ktorý zvýšil o sumy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Žalovaný neuznal žalobcom uplatnené výdavky zahrnuté na základe zmlúv medzi závislými osobami a to nájomné za prenájom nehnuteľností v Banskej Bystrici medzi prenajímateľom PROFINEX housing s.r.o. a žalobcom ako nájomcom a nájomné za prenájom nehnuteľností v Topoľčanoch na základe zmluvy medzi prenajímateľom PROFINEX food s.r.o. žalobcom ako nájomcom a nájomné za prenájom nehnuteľnosti v Bratislave na základe zmluvy medzi prenajímateľom PROFINEX estate s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, na základe tých skutkových zistení, že žalobca nedokumentoval účel nájmu, nepreukázal súvis týchto výdavkov s jeho zdaniteľným príjmom v kontrolovanom zdaňovacom období, nepreukázal účel nájmu a jeho ekonomickú opodstatnenosť v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Tieto skutkové zistenia boli právne posúdené tak žalovaným, že nejde o daňové výdavky, a preto bolo potrebné zvýšiť základ dane za rok 2015 o takto vynaložené výdavky, ktoré boli neoprávnene zahrnuté do základu dane.
105.Žalobca v časti III. žaloby označenej ako „Vyrubovacie konanie“ namietal, že správca dane nemal dôvody pre predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia o 300 dní a že lehota bola neprimerane predĺžená a že správca dane bol počas tejto lehoty nečinný. Tiež, že nadriadený orgán uviedol do omylu, v úmysle získať viac časového priestoru pre vykonanie vyrubovacieho konania. V predmetných žalobných námietkach žalobca nenamietal nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola predĺžená lehota č. 100465870/2018 zo dňa 28.2.2018. Neuvádza ani, aký vplyv by malo mať toto na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Faktom je, že správca dane požiadal o predĺženie lehoty a žalovaný tejto žiadosti vyhovel, čo je postup predpokladaný Daňovým poriadkom v § 65 ods. 2. Správny súd môže dospieť k záveru, že rozhodnutie je nezákonné, v prípade že došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov a súčasne toto porušenie mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca si takéto námietky neuplatnil.
106.Žalobná námietka, že žalovaný nepreskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu, v akom bolo doplnené odvolaním zo dňa 25.9.2020, nebola dôvodná. Jednak žalobca k takémuto tvrdeniu dospel podľa žaloby z toho, že odvolanie z 25.9.2020 správca dane neuviedol medzi prílohami predkladacej správy. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že správca dane v predkladacej správe priamo uviedol, že bolo podanie odvolania opravené podaním č. 6/07968241/2020 zo dňa 25.9.2020. Žalovaný priliehavo vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odvolanie bolo podané elektronicky, a teda bolo prístupné žalovanému v takejto forme. Jednak, a to je podstatné, námietka nebola konkrétna, keďže žalobca neuviedol, ktorým konkrétnym odvolacím dôvodom uvedeným v podaní žalobcu z 25.9.2020 sa žalovaný nezaoberal. Nekonkrétna námietka neumožňuje prieskum zákonnosti. Ako bolo uvedené v tomto rozsudku správny súd nie je oprávnený všeobecne uplatnenú námietku z obsahu spisu na daný prípad konkretizovať a za žalobcu tak žalobné body dopĺňať.
107.Žalobca v žalobe opakuje zhodne s obsahom svojich vyjadrení počas daňovej kontroly a k protokolu z daňovej kontroly a daňového konania svoje tvrdenia o účele ciest do Spojených arabských emirátov a Turecka. Správny súd v súvislosti s takto uplatnenými námietkami nezákonnosti uvádza, že nie je súdom skutkovým. Správny súd nezisťuje skutkový stav. Vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Prináleží orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť zistiť skutočnosti rozhodné pre jeho rozhodnutie. Správny súd skúma, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi predpismi a či je výsledkom konania, v ktorom boli dodržané procesné predpisy, avšak tento prieskum môže urobiť len z dôvodov nezákonnosti upravených v žalobe. Skutkový stav tak skúma len z hľadiska toho, či bol zistený dostatočne na vydanie napadnutého rozhodnutia, či išlo o skutkové zistenia v súlade s obsahom administratívneho spisu a či skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania. Ďalej, či dôkazy boli vyhodnotené v súlade so zákonom a či úvaha, ktorou boli hodnotené, je súladná s obsahom vykonaného dokazovania a či je výsledkom logického uvažovania. Samozrejme, pokiaľ žalobca uplatní priliehavé žalobné námietky.
108.Správny súd z obsahu správneho spisu ako aj z dôvodov prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadny dokument, z ktorého by vyplývalo, že účelom fakturovaných výdavkov spoločnosťou Famiko s.r.o. boli pracovné cesty, a teda žiadny dokument o tom, že predmetné výdavky vecne súviseli s dosahovaním zdaniteľných príjmov žalobcu. Správca dane vyhodnotil certifikáty a ponuky z webových stránok ako aj predloženú fotodokumentáciu v súlade s obsahom týchto listín. Žalobca ani nenamietal, že by úvaha chýbajúcej vypovedacej schopnosti týmto listinám z dôvodov uvedených v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí, teda že nešlo o originály
listín, a že nemali identifikačné znaky - fotodokumentácia, z ktorých by mohlo byť vyvodené, že išlo o pracovnú cestu, nemá žiadnu logickú chybu. Takisto ponuky zhodné s ponukami na webových stránkach nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o účasti žalobcu na „Realitnej konferencii“ a predložená fotodokumentácia o účasti na rokovaní na Mestskom úrade v Özdere v Turecku v súvislosti s podnikaním žalobcu. Potom žalobná námietka, že na správcu dane sa presunulo dôkazné bremeno, nemá oporu v obsahu správneho spisu. Žalobca nepredložil žiadny hodnoverný doklad o účele predmetných výdavkov. Predložil len doklady, že takéto výdavky vynaložil. To nestačí na to, aby bolo možné správcom dane výdavok uznať za výdavok daňový. Účastníci sa zhodli na tom, že daňovým výdavkom je len ten výdavok, ktorý spĺňa kritériá vymedzené v zákone o dani z príjmov v § 2 písm. i), ktoré musia byť splnené kumulatívne, a medzi ktoré patrí podmienka vecnej súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržovaním príjmov daňovníka. Žalobca takúto vecnú súvislosť výdavkov vynaložených na zaplatenie faktúr od spoločnosti Famiko s.r.o. nepreukázal žiadnou dokumentáciou, nebolo preto naplnené, že si dôkaznú povinnosť splnil, čím dôkazné bremeno prešlo na správcu dane. Naopak, žalobca dôkazné bremeno nezvládol. Navyše správca dane pri miestnom zisťovaní spoločnosti Famiko s.r.o. zistil, že do zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou nevstúpil žalobca ale JUDr. F. a faktúra je v rozpore s touto zmluvou, čo preukázateľne spochybnilo aj samotné tvrdenie žalobcu o účele predmetných cestovných výdavkov. Podstatné je, že chýbal akýkoľvek hodnoverný doklad o účele predmetných ciest.
109.Daňová kontrola a ani vyrubovacie konanie nie sú ovládané vyhľadávacou zásadou, čo vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v Daňovom poriadku, podľa ktorej je to daňovník, ktorý je povinný svoje tvrdenia obsiahnuté v daňovom priznaní v daňovej kontrole preukázať zodpovedajúcou dokumentáciou. Daňovník v daňovej kontrole má povinnosť predkladať v jej priebehu nielen záznamy, ktorých vedenie ukladá zákon o účtovníctve, ale aj iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady (§ 46 ods.2, písm. d/). Ak takých dokladov niet, nie je možné ich nahradiť tvrdeniami daňovníka ani tvrdenia daňovníka nepodložené dokladmi o hospodárskych operáciách daňovníka preukazovať vlastnou výpoveďou daňovníka v postavení svedka, čo v prípade právnickej osoby znamená výpoveďou štatutárneho orgánu v postavení svedka.
110. Námietka, že sa žalovaný nezaoberal odvolacou námietkou zákonnosti pri získavaní dôkazov o údajoch maloletých detí nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na túto námietku odpovedal, že správca dane za účelom označenia osôb preveril osoby uvedené na predložených dokladoch a nepreukazoval rodinné väzby a ani nezasahoval do práv maloletých osôb, ako namieta žalobca. Len preveroval dôkazy, ktoré predložil sám daňový subjekt a to v záujme, aby skutočnosti nevyhnuté pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.
111. Námietky, že správca dane porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, keď zamestnanci, ktorí sa vo vyrubovacom konaní vystriedali, prevzali do rozhodnutia úsudky a závery iných zamestnancov a to tých, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a vyhotovili prvé zrušené prvostupňové rozhodnutie a tiež, že bolo prekopírované v časti pôvodného rozhodnutia do nového prvostupňového rozhodnutia, nemajú žiadny právny základ. Nemožno stotožňovať správcu dane s príslušníkom finančnej správy, teda fyzickou osobou, ktorá je v služobnom pomere a plní úlohy podľa zákona č. 35/2019 Z.z. na daňovom úrade. Je to správca dane, ktorý je povinný postupovať podľa Daňového poriadku bez ohľadu na to, koľkí príslušníci finančnej správy sa na procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania plnením svojich služobných povinností podieľali. Pokiaľ žalobca nemá konkrétne námietky k nesprávnosti vykonaného hodnotenia, tak ako boli uplatnené z vykonaného hodnotenia dôkazov alebo argumentácie, ktorá bola prevzatá zo zrušeného rozhodnutia zrejme z dôvodu, že išlo o argumentáciu správnu, nemá námietka žiadnu relevanciu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov správcu dane uvedených v rozhodnutí správcu dane, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu vyhodnotil ako také, ktoré nie sú opodstatnené a nie sú dôvodmi na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Potom, keď žalobca namietal, že sa žalovaný jeho námietkami nezaoberal, tak takéto námietky nemajú oporu v tomto odôvodnení žalovaného. Naopak, žalovaný sa s odvolacími námietkami podrobne vysporiadal, viď časť tohto rozsudku „Druhostupňové administratívne rozhodnutie“.
112. Pokiaľ žalobca namietal, že v predmetnej veci služobných ciest došlo k prechodu dôkazného bremena podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, z dôvodu, že správca dane neakceptoval dôkaz predložený daňovým subjektom a ak mal pochybnosť o tvrdeniach daňového subjektu, mal tieto
odstraňovať, správny súd uvádza, že takéto tvrdenie nemá oporu v Daňovom poriadku. Žalobca počas daňovej kontroly nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o účele cestovných výdavkov, ktoré správca dane neuznal ako daňové výdavky práve z toho dôvodu, že žiadna hodnoverná dokumentácia o účele týchto výdavkov predložená nebola. Neboli ňou ani žalobcom predkladané knihy jázd práve preto, že správca dane preukázateľne spochybnil ich hodnovernosť. Boli zistené nezrovnalosti na základe vykonaného dokazovania protokolmi o vykonaní technickej kontroly u motorových vozidiel a ďalšie nezrovnalosťami najmä zistením, že údaje o ubehnutých kilometroch v knihách jázd nekorešpondujú s počtom najazdených kilometrov medzi technickými kontrolami a údaje v knihách jázd sú v rozpore s účtovnými dokladmi týkajúcimi sa ubytovania predsedu predstavenstva tiež opakujúcim sa charakterom z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest, keď tá istá osoba bola podľa záznamov zabezpečených správcom dane v tom istom čase mala byť na dvoch diametrálne rozdielnych miestach. Možno súhlasiť so žalovaným, že správca dane relevantne spochybnil vierohodnosť údajov uvedených v predložených knihách jázd. Správca dane preto oprávnene vyzval žalobcu, aby preukázal účel každej jednej vykázanej pracovnej cesty inými dokladmi, čo však žalobca nesplnil. Správca dane požadoval od žalobcu preukázanie len tých skutočností, ktoré sa viazali k jeho daňovej povinnosti, teda skutočnosti, ktoré sám tvrdil, keď si predmetné výdavky zahrnul do základu dane. Bolo preto na ňom, aby vedel preukázať, že ide o daňové výdavky, keď predkladal dôkaz, ktorý bol nevierohodný, pretože obsahoval viac ubehnutých kilometrov ako protokoly o technickej kontrole predmetných áut alebo obsahoval údaje, ktoré boli vyložene nepravdivé. Rovnaká osoba mala absolvovať cesty na rôznych miestach, o tom hodnovernosť predkladaných kníh jázd žalobcom bola preukázateľne spochybnená. Nebolo teda úlohou správcu dane preukazovať, že nešlo o daňové výdavky, ale bolo úlohou žalobcu hodnovernými dôkazmi preukázať, že išlo o daňové výdavky. Žalobcove vysvetlenia majú len hodnotu tvrdení, a teda nemohli existujúcu dôkaznú situáciu zmeniť.
113. Neboli dôvodné žalobné námietky nezákonnosti daňového konania a tým aj napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že do protokolu o daňovej kontrole bol prevzatý nezákonne získaný dôkaz z kontroly iného daňového subjektu PROFINEX trading s.r.o. získaný pred začiatkom daňovej kontroly. Tento dôkaz - zmluva o obstaraní zájazdu bol získaný pri miestnom zisťovaní u poskytovateľa služieb Famiko s.r.o.. Podľa žalobcu protokol z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. bol právoplatným rozhodnutím žalovaného č. 102902349/2019 zo dňa 16.12.2019 vyhlásený za nezákonný dôkaz, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, keďže bol zadovážený v rámci daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu je neprípustné, aby takýto protokol alebo časť úkonov, ktoré ho tvoria, boli použité v konaní voči žalobcovi ako tretiemu subjektu. Nezákonným dôkazom mala byť aj odpoveď z Okresného úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií daná na výzvu správcu dane z 8.6.2017 a v súvislosti s daňovou kontrolou u PROFINEX trading s.r.o.. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť miestneho zisťovania, či odpovede na výzvu správcu dane z dôvodu, že mali byť zadovážené pred začatím daňovej kontroly u žalobcu, takáto námietka nemá právny základ. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. To znamená, aj to, čo bolo získané správcom dane pred začatím kontroly u daňového subjektu, pokiaľ to bolo získané v súlade so zákonom. Žalobca neuviedol žiadny argument, pre ktorý by miestne zisťovanie v spoločnosti Famiko s.r.o. alebo odpoveď na výzvu správcu dane vyzvaného štátneho orgánu okresného úradu malo byť v rozpore so zákonom. Správca dane nepoužil predmetný daňový protokol, ktorý nadobudol povahu nezákonného dôkazného prostriedku voči spoločnosti PROFINEX trading s.r.o.. K tomu je možné uviesť, že pokiaľ správca dane neukončí daňovú kontrolu doručením protokolu v lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale tento protokol či už vyhotoví, alebo doručuje až po uplynutí tejto lehoty, teda v čase, keď už správca dane nie je oprávnený v daňovej kontrole pokračovať, takýto protokol už vypracuje alebo doručuje neoprávnene, a preto tento nadobudne charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže ani vyvolať účinky začatia vyrubovacieho konania a ak také vyrubovacie konanie prebehne, tak potom rozhodnutie, ktoré bolo v ňom vydané, musí byť v odvolacom konaní zrušené a toto nezákonne začaté vyrubovacie konanie musí byť zastavené. To ale neznamená, že jednotlivé úkony správcu dane, ktoré boli vykonané počas daňovej kontroly, trpia z tohto dôvodu tiež nezákonnosťou. Na tom nič nemení, že zistenia z takej daňovej kontroly, z ktorej protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku z dôvodu, že bol vyhotovený alebo doručovaný až po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nemožno proti kontrolovanému daňovníkovi, čo bol PROFINEX trading s.r.o. použiť, nakoľko vyrubovacie konanie nemohlo začať a opakovanie
daňovej kontroly u tohto subjektu za to isté zdaňovacie obdobie tej istej dane za účelom zhojenia nedodržania zákonnej lehoty na jej vykonanie nie je v súlade s právom, a teda nie je možné.
114. Podstatné je, či išlo o dôkaz získaný v súlade so zákonom. V danom prípade išlo o miestne zisťovanie, poskytnutie súčinnosti štátnym orgánom, pričom žalobca nenamietal porušenie žiadneho z ustanovení § 37až § 39 Daňového poriadku a ani, že by okresný úrad správcovi dane poskytol údaje v rozpore s § 26 Daňového poriadku, resp. neuviedol žiadne dôvody nezákonnosti vo vzťahu k týmto dôkazným prostriedkom. Možno ešte doplniť, že daňová kontrola, ktorá neskončila v zákonom stanovenej lehote, skončila uplynutím zákonom stanovenej lehoty, nemá teda výsledok vo forme protokolu, pretože ten, ktorý bol po uplynutí tejto lehoty doručený daňovníkovi, je už nezákonným dôkazným prostriedkom. Nič to nemení na tom, že úkony, ktoré správca dane vykonal počas takej daňovej kontroly v súlade so zákonom a zistenia z nich sú skutočnosti, ktoré sú správcovi dane známe z jeho vlastnej činnosti a takéto skutočnosti môže použiť v inej daňovej kontrole.
115. Žalobná námietka v časti VII. žaloby o tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, pretože správca dane v rozpore s právnym názorom žalovaného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí vykonal opätovne v spoločnosti BBMARKET s.r.o. miestne zisťovanie. Takáto námietka bez toho, aby žalobca zároveň tvrdil, že správca dane pri tomto miestnom zisťovaní znovu kládol osobe konajúcej za túto spoločnosť otázky a vypočúval ho ako svedka, nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ďalšie žalobné námietky nedostatkov miestneho zisťovania u O. 22.5.2018 sú bez právnej argumentácie. Čo konkrétne malo byť pri miestnom zisťovaní porušené. Nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že správca dane sa nemôže s daňovníkom vopred dohodnúť na prítomnosti v prevádzke, a teda aj na čase pre účely miestneho zisťovania. Pokiaľ žalobca v bode VII. žaloby poukazuje na podľa neho chyby v zisťovaní skutkového stavu a vykonanom dokazovaní pri dodávkach od spoločnosti BBMARKET s.r.o., nie je zrejmé, aký vplyv toto má na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď vykonané žalobcom namietané dokazovanie žalovaný toto dokazovanie vyhodnotil tak, že správca dane preveril obchodné vzťahy dodávateľa BBMARKET s.r.o. a nespochybňuje existenciu materiálu ani jeho dodanie na miesto Selce - Čachovo. Tiež, že sporným zostalo to, že nebola preukázaná skutočnosť, že materiál umiestnený na súkromnom pozemku Selce - Čachovo, ktorý vlastní súkromná osoba O. bol umiestnený dočasne a následne prepravený daňovým subjektom do Bratislavy na stredisko 38 - Obchodná a použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu. Žalobca k tejto spornej časti teda nepreukázania, že išlo o výdavok daňový, zopakoval svoje vysvetlenia a tvrdenia z daňovej kontroly a daňového konania. Žalobca svoje tvrdenie o preprave tohto tovaru do Bratislavy nepodložil žiadnymi dokumentami a žalovaný konštatoval, že o tejto skutočnosti ani neúčtoval a ani ničím nedokladoval, že materiál použil na svoju podnikateľskú činnosť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane mal preukazovať, že predmetné výdavky nie sú daňovými výdavkami, tak takéto tvrdenie nemá oporu v Daňovom poriadku a ani v zákone o dani z príjmov právnických osôb. Je to daňovník, ktorý musí preukazovať, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby bolo možné výdavok daňovníka posúdiť ako výdavok daňový, a teda v tomto prípade, že ide o výdavok vynaložený v súvislosti s dosahovaním príjmov žalobcu.
116. Žalobné námietky v časti VIII. žaloby nemohli obstáť, keďže nesmerujú proti dôvodom napadnutého rozhodnutia. Správca dane daňové výdavky žalobcu, ktoré mu vznikli na základe zaplatenia faktúry O. U.i za vnútorné strojové omietky na rodinných domoch č. 1 a 2 na Pršianskej terase, neposúdil ako také, ktoré neboli daňovými výdavkami. Správca dane zistil, že žalobca nesprávne účtoval o týchto výdavkoch, keď ich nepriradil k zákazke, ku ktorej patrili rodinné domy Pršianska terasa. Čím nebola následne suma 6.506,50 Eur zaúčtovaná do výnosov, a teda zahrnutá do hospodárskeho výsledku na riadku 100 daňového priznania. Žalobcovi bolo vytknuté, že týmto postupom porušil § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého základom dane je rozdiel, o ktorých zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Nebolo teda sporné, že práce boli vykonané O. a že boli vykonané na Pršianskej terase. Žalobca sám uviedol, že išlo o omyl pri účtovaní na jeho strane, čo nič nemení na tom, že ak faktúra od O. nebola zaúčtovaná na danú zákazku, nebola následne zaúčtovaná ani do výnosov v hospodárskom výsledku na riadku 100 daňového priznania, resp. proti tomuto záveru správcu dane a žalovaného žalobca v žalobe nič nenamietal. Pokiaľ žalobca v súvislosti s touto námietkou namietal, že žalovaný namiesto správcu dane odôvodnil nevypočutie O. ako svedka, čo podľa neho malo spôsobiť stratu nezávislosti žalovaného, k tomu je možné uviesť, že podľa § 74 odvolací orgán môže v rámci odvolacieho konania odstraňovať chyby konania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie
v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. To znamená, že žalovaný nič neporušil, keď uviedol dôvody, pre ktoré nebolo potrebné vypočúvať O., najmä keď nebolo sporné, že išlo o dodávateľa reálne vykonanej služby, nebol žiadny dôvod ho vypočúvať k zistenému nesprávnemu účtovaniu, ktoré vykonal žalobca, keď faktúru nepriradil k zákazke, čo žalobca uznal a označil za svoju chybu.
117. Zo žalobných námietok uvedených v bodoch IX až XI žaloby vyplýva, že žalobca namieta nesprávne zistený skutočný stav, keď tvrdí, že vo všetkých troch prípadoch nájomného za prenájom nehnuteľností od závislých osôb preukázal, že cena nájmu bola daňovým výdavkom. Podstatou podanej žaloby bola teda otázka, či na základe podkladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly bola preukázaná vecná súvislosť medzi zaplateným nájomným a ekonomickou činnosťou žalobcu, teda či bolo toto nájomné vynaložené za účelom dosahovania zabezpečenia a udržania príjmov žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca správcovi dane predložil dokumenty tak, ako to uviedol správca dane vo svojich skutkových zisteniach, ktoré správny súd na tomto mieste, ako bolo uvedené, nebude opakovať a odkazuje na ne tak, ako sú uvedené v časti tohto rozsudku „prvostupňové administratívne rozhodnutie“. Žalobca nepredložil žiadnu dokumentáciu na túto vecnú súvislosť. Doklady o tom, že výdavok na nájomné bol vynaložený, nestačia na skutkový záver o účele takéhoto výdavku. Žalobca chýbajúcu dokumentáciou na preukázanie účelu nájmu a teda vecný súvis výdavku s dosahovanými príjmami žalobcu nahradil svojimi tvrdeniami a predložil správcovi dane v každých z týchto prípadov príbeh o tom, na aký účel nehnuteľnosti využíval. Správny súd pritom poukazuje aj na to, že daňovník, ktorý je podnikateľom, je povinný viesť účtovnú evidenciu. Podľa § 32 ods. 1 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľne účtovných záznamov. Pri zaznamenaní a spracovaní týchto skutočností musí účtovný záznam spĺňať požiadavky podľa § 31 ods. 3 zákona. Žalobca o predmetných výdavkoch účtoval ako o daňových výdavkoch, napriek tomu dokumentáciu, z ktorej by takýto účel vyplýval, správcovi dane nepredložil. Žalobca nemal na svoje tvrdenia žiadny dôkaz. Navrhoval len vypočutie seba - konkrétne člena štatutárneho orgánu a zamestnancov v postavení svedka. Žalobca ani na výzvu správcu dane žiadnu dokumentáciu dokumentujúcu účel, nepredložil. Nemožno preto nič vytknúť skutkovému záveru, ku ktorému z vykonaného dokazovania dospel správca dane, s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil, a to že žalobca nepreukázal, že išlo o výdavky daňové. V jednotlivostiach možno uviesť, že správca dane aj keď si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť a nepredložil žiadne dokumenty o účele predmetných daňových výdavkov, vykonal preverovanie tvrdení žalobcu o účele predmetných výdavkov, pričom vykonaným dokazovaním sa tieto nepodložené tvrdenia nepotvrdili. Naopak, týmto dokazovaním boli preukázateľne spochybnené. V prípade nehnuteľnosti v Banskej Bystrici tým, že správca dane zistil, že budova, ktorá mala byť využívaná na kancelárske a skladové účely, nemala počas obdobia nájmu siedmich mesiacov v roku 2015 žiadny odber elektriny, plynu, vody. Tiež tým, že tvrdenie žalobcu o využívaní fasády na reklamu nebolo podporené účtovaním o prostriedkoch na reklamu, billboardoch. Už samotný nedostatok dokumentácie o účele výdavku, teda o skutočnosti, ktorú je daňovník povinný preukazovať, vyvoláva pochybnosť o vierohodnosti tvrdenia, že výdavok má účel, ktorý ho vecne spája s dosahovaním príjmov daňovníka.
118. V prípade nehnuteľnosti v Topoľčanoch správca dane preveroval dokumentáciou nepodložené tvrdenie žalobcu o účele nájmu, servis, oprava, skladovanie, porady, koordinácia atď. k čisteniu vodného diela Gabčíkovo, obsahom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a jeho dodávateľom, pričom priamo obsah tejto zmluvy tvrdenie žalobcu spochybnil jednak v tom, že povinnosť zabezpečiť vyznačenie vodnej trasy, žalobca preniesol na svojho dodávateľa predmetnou zmluvou, jednak tým, že predmetná zmluva neobsahuje žiadny záväzok žalobcu poskytnúť dodávateľovi a jeho subdodávateľom priestory pre činnosti, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení. Ďalej obsahom stavebného denníka poskytnutého objednávateľom diela, skutočností vyplývajúcich z technickej správy, účtovných dokladov zaúčtovaných v denníku žalobcu, ktoré nepotvrdili tvrdenie žalobcu o účele prenajatých priestorov v Topoľčanoch. Je k tomu ale potrebné zdôrazniť, že nebolo úlohou správcu dane preukazovať, že nešlo výdavky daňové. Pokiaľ žalobca nemal o tom dokumentáciou a žiadnu nepredložil ani na výzvu správcu dane, v podstate nebolo čo verifikovať. Správca dane overuje skutočnosti obsiahnuté v dokumentácii, ktoré predloží daňovník. Táto dokumentácia žiadne skutočnosti o účele nájmu neobsahovala. Správca dane vykonal dokazovanie na základe nepodložených tvrdení - vysvetlení žalobcu, ale týmto dokazovaním neboli tieto tvrdenia preukázané, naopak, boli aj tieto tvrdenia daňovníka spochybnené.
119. Takisto daňové výdavky na nájom nehnuteľností v Bratislave o výmere 2 355,89m2 za obdobie prvých siedmich mesiacov roku 2015 v celkovej sume 98 947,38 Eur, žalobca dokladoval len nájomnou zmluvou a faktúrou. Správca dane jeho vyjadrenie o účele nájmu podrobne rozpísané v prvostupňovom rozhodnutí preveroval, keď žalobca nepredložil žiadnu dokumentáciou k svojim tvrdeniam. Vykonaným dokazovaním správca dane z účtovníctva žalobcu analýzou účtov zistil, že nimi nebolo preukázané, že žalobca odôvodnene tvrdil, že predmetné priestory boli použité aj na skladovanie. Naopak, bolo zistené, že žiadne žalobcom v tom čase vlastné alebo prenajaté stroje v predmetných priestoroch skladované neboli. Ani z vykonaného dokazovania svedkom Ing. C., ktorý bol v roku 2015 v pozícii projektového manažéra spoločnosti YIT Slovakia a.s., ktorá vykonávala v budove, v ktorej mal mať žalobca prenajaté priestory rekonštrukčné práce, konkrétne v tom čase búracie práce, nebolo potvrdené, že žalobca tento predmet nájmu využíval. Naopak, správca dane zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi PROFINEX estate s.r.o. a zhotoviteľom YIT Reding a.s., týkajúcej sa rekonštrukcie nehnuteľností zistil, že zhotoviteľ bol povinný zabezpečiť, aby na stavenisko nemali prístup tretie osoby, pričom za tretie osoby sa nepovažovali len zamestnanci jednej zo strán, manažér projektu alebo osoby poverené niektorou zo strán výkonom činnosti v súvislosti s zhotovením diela. Objednávateľ vyhlásil zhotoviteľovi, že na stavenisku v momente jeho odovzdania, čo bolo 26.5.2015 a počas celej doby zhotovovania diela až do podpisu preberacieho protokolu, neviaznu žiadne práva tretích strán, ktoré by znemožňovali, alebo sťažovali zhotovenie diela. Objednávateľ podľa zápisnice o odovzdaní staveniska upozornil zhotoviteľa, že v rekonštruovanom objekte sa nachádzajú dve kancelárie objednávateľa, teda spoločnosti PROFINEX estate s.r.o., kancelária projektového manažéra a kancelária predajného miesta bytov. Zhotoviteľ mal zvoliť taký postup prác, aby nezamedzil chod týchto kancelárií. Čiže tvrdenie žalobcu o tom, že priestory využíval jednak pre seba, jednak pre svojho dodávateľa na porady, boli v rozpore s týmto zápisom o odovzdaní staveniska a so zmluvou o dielo medzi prenajímateľom a YIT Reding. To znamená, že tvrdenie žalobcu bolo náležite spochybnené. Podstatné však je, že nebolo nijakým spôsobom zdokumentované, že išlo o výdavky daňové.
120. Je potrebné ale zdôrazniť, že nebolo úlohou správcu dane preukazovať, že nešlo o výdavky daňové. Pokiaľ žalobca nemal o tom dokumentáciou a žiadnu nepredložil ani na výzvu správcu dane, v podstate nebolo čo verifikovať. Správca dane overuje skutočnosti obsiahnuté v dokumentácii, ktorú predkladá daňovník na preukázanie svojich tvrdení uvedených v daňovom priznaní. Takáto dokumentácia predložená žalobcom žiadne skutočnosti o účele nájmu neobsahovala. Správca dane vykonal dokazovanie na základe nepodložených tvrdení - vysvetlení žalobcu, ale týmto dokazovaním neboli tieto tvrdenia preukázané. Naopak, boli aj tieto tvrdenie preukázateľne spochybnené. To znamená, že dôkazné bremeno sa v týchto prípadoch ani nepresunulo na správcu dane, keďže žalobca nepredložil daňovej kontrole takú dokumentáciu, z ktorej by vyplynul účel nájmu a tým jeho súvis s dosahovaním príjmov žalobcu.
121. Nemožno nič vytknúť ani úvahe, že je v súlade so zákonom také konanie daňovníka, keď uzatvára ústne zmluvy so svojimi partnermi, resp. keď účtuje do spotreby a pod., avšak to nič nemení na tom, že skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane musí vedieť v daňovej kontrole preukázať práve daňovník. Správca dane v súlade so zásadou legality musí na svoj postup uplatňovať zásadu materiálnej pravdy. To znamená, rozhodnúť len na základe skutočností, ktoré boli nepochybne preukázané a nie na základe tvrdení účastníka konania.
122. Žalovaný v žalobných námietkach namietal nesprávnosť hodnotenia svedeckých výpovedí. Čo sa týka svedeckej výpovede pána Z., tak takáto námietka bola mimo dôvodov napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný vo svojich skutkových záveroch uviedol, že podľa žalovaného nebola spochybnená existencia materiálu ani jeho dodanie na miesto Selce-Čachovo. Sporným zostalo, že nebola preukázaná skutočnosť, že materiál bol na predmetnom pozemku umiestnený dočasne a následne prepravený do Bratislavy a tiež, že bol použitý na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov žalobcu. Pokiaľ namietal žalobca hodnotenie výpovede svedka Ing. Z., tak námietky smerovali k tomu, že ak správca dane dospel k záveru, že výpoveď svedka nebola jednoznačná, čo podľa žalobcu je chyba správcu dane, pretože sám viedol výsluch svedka, a preto ho mal viesť tak, aby jeho výpoveď bola jednoznačná. Žalobca vybral z výpovede tohto svedka to, čo podľa neho tento svedok potvrdil. Teda nahradil hodnotenie žalobcu svojim hodnotením. Takejto námietke nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca neuviedol, v čom sú úvahy správcu dane a žalovaného nesprávne pri hodnotení tohto svedka, v čom sú v rozpore s tým, čo hovoril a v čom sú v rozpore s logickým uvažovaním. To, že
žalobca má za to, že správca dane sám za to môže, že výpoveď bola nejednoznačná, nič nemení na tomto hodnotení, že výpoveďou tejto osoby nebolo preukázané, že žalobca využíval pre seba a ako tvrdil aj pre svojho dodávateľa predmetné priestory v súvislosti s tým, že si objednal zmluvou o dielo od svojho dodávateľa PIM čistenie vodného diela Gabčíkovo. Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu správcu dane zo 14.6.2018 sa vyjadril tak, že prenajaté priestory boli využívané žalobcom a okrem údržby časti plavidiel strojov, zariadení a vozidiel mali široké využitie, skladovanie náhradných dielov, skladovanie úpravy špeciálnych bójok, koordinácie technických procesov, uskladnenie projektovej a inej dokumentácie dodávateľa. Zdržiavali sa tam zamestnanci dodávateľa a jeho subdodávateľov, pracujúci na smeny, priestory využívali na spoločné porady a prípravu spoločného postupu pre realizácii prác ako aj priebežné vyhodnocovanie uskutočnených procesov. Predmetnou výpoveďou svedka nebolo takéto využívanie predmetných priestorov potvrdené a ani vôbec, že boli priestory využívané práve žalobcom. To isté platí aj o ďalších namietaných výsluchoch, napr. výsluchu O.. Správny súd vykonané hodnotenie výpovedí svedkov, ako ho urobil správca dane a žalovaný považoval za súladné s odpoveďami a úvahy, ktorými boli hodnotené nemali podľa správneho súdu žiadnu chybu v logickom uvažovaní.
123. Žalobné námietky, že žalovaný požadoval dôkazy od žalobcu nad rámec zákona, sú založené na tvrdení žalobcu, že preukázal povinne vedenými evidenciami a dokladmi, ktoré mu zákon ukladá, že išlo o výdavky daňové. Takáto argumentácia nemohla obstáť, pretože nemá oporu v obsahu správneho spisu a ani v právnej úprave, ktorou sa dokazovanie v daňovej kontrole a daňovom konaní riadi obsiahnutej v Daňovom poriadku. Daňový poriadok ukladá daňovníkovi povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach a tiež, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Podľa § 45 ods. 2 má daňovník povinnosť v priebehu daňovej kontroly predkladať nielen účtovné doklady, ale aj iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady. Z takejto právnej úpravy nemožno vyvodiť, čo tvrdí žalobca, a teda, že má preukazovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane evidenciami, ktoré je povinný viesť, čím vyčerpá dôkazné bremeno. Z predmetnej právnej úpravy je nepochybné, že daňovník má povinnosť preukazovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Keďže ide o skutočnosti, o ktorých je povinný viesť účtovnú evidenciu, sú to častokrát práve účtovné doklady, ktorými tieto skutočnosti preukazuje. Žalobca žiadne dokumenty o účele nájmu a účele cestovných výdavkov, teda o vecnej súvislosti vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období r. 2015 neuznaných za daňové výdavky, a teda o ich vecnom súvise s dosahovaním príjmov žalobcu, nepredložil. Správca dane požadoval takú dokumentáciu, z ktorej bude možné zistiť a potvrdiť tvrdenie žalobcu o súvise predmetných výdavkov s jeho ekonomickou činnosťou a ich opodstatnenosťou práve potrebou dosahovať, zabezpečovať či udržovať žalobcove príjmy. Z výziev správcu dane vyplýva, že požadoval preukázať účel nájmu, účel cestovných výdavkov. Bolo na žalobcovi, aby tento účel preukázal. Správca dane neodmietol žalobcom predložené dokumenty (žalobca žiadne hodnoverné dokumenty vypovedajúce o účele výdavkov nepredložil) len preto, že neboli predložené práve dokumenty, ktoré špecifikoval vo výzvach. Správca dane rozhodol na základe toho, že žalobca žiadnou dokumentáciou o účele nájmu nedisponoval a ani preverovaním tvrdení žalobcu pomerne rozsiahlym dokazovaním sa takýto účel nepodarilo preukázať. Možno súhlasiť so žalovaným, že správca dane nemá povinnosť daňovníkovi uviesť, akými dôkazmi môže rozhodné skutočnosti preukazovať. Správca dane neuznal žalobcom uplatnené výdavky ako daňové výdavky nie preto, že žalobca nepredložil dokumenty uvedené vo výzvach, ale preto, že nepredložil dokumenty žiadne, z ktorých by vyplýval účel výdavkov. Potom takéto námietky nemajú relevanciu k napadnutému rozhodnutiu a jeho dôvodom.
124. Námietky nevykonania navrhnutých dôkazov založené na tom, že ak správca dane neakceptuje dôkaz predloženým daňovníkom, potom musí zadovážiť dôkaz, ktorý tvrdenie daňovníka vyvráti, pričom tento dôkaz musí mať rovnakú dôkaznú silu ako dôkaz predložený daňovníkom za takej skutkovej situácie, ako v preskúmavanej veci, keď žalobca žiadne hodnoverné doklady o splnení podmienky vecnej súvislosti daňového výdavku nepredložil, nemá žiadnu právnu relevanciu k preskúmavanej veci. Ostatné námietky uvedené v bode XII. žaloby, a to nevysporiadanie sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, neriadenie sa právnym názorom uvedeným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí a nedostatočné odôvodnenie nevykonania dokazovania navrhnutými svedeckými výpoveďami, použitia nezákonne získaných prostriedkov boli zodpovedané už v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov správca dane podľa svojej úvahy posúdil, ktorý dôkaz je potrebné zadovážiť, ktoré skutočnosti uplatnené daňovníkom je potrebné ďalším dokazovaním verifikovať, či a ktorú spornú skutočnosť je potrebné ozrejmiť pre správne určenie dane. Pokiaľ správca dane usúdi a na základe vykonaného dokazovania, že tu nie je žiadne opodstatnenie vykonať daňovníkom navrhnutý dôkaz, tak je potrebné, aby svoj postup riadne odôvodnil, čo v preskúmavanej
veci urobil, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. Zásada objektívnej pravdy neznamená, že správca dane musí viesť dokazovanie dovtedy, kým nebudú preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti. Vzhľadom na charakter zisťovaných skutočností a právnu úpravu daňovej kontroly, je pre daňovníka v podstate jednoduché zvládnuť dôkazné bremeno, keď na tvrdenia uvedené v daňovom priznaní, a teda na splnenie podmienok v prípade preskúmavanej dane na uplatnenie daňových výdavkov do základu dane predloží dokumentáciu, z ktorej vyplýva splnenie týchto podmienok. Ak takej dokumentácie niet, dostáva sa daňovník do dôkaznej núdze. Na tom nič nemení, že na preukazovanie ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane nevykonanie navrhnutých výsluchov žalobcom označených osôb ako svedkov odôvodnil tak, ako to žalobca v žalobe odcitoval, resp. v súvislosti s námietkami k jednotlivým výdavkom, žalovaný sa dôvodu podrobne venoval, žalovaný takéto odôvodnenie považoval za dostatočné a to doplnil. Predmetné doplnenie citované v žalobe nevykazuje žiadny rozpor s odôvodnením správcu dane, ako tvrdí žalobca. Správny súd takéto odôvodnenie považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné, aby daňovník z neho vedel dôvod nevykonania navrhnutých výsluchov. Dôvody boli založené na dôkaznej situácii pri preukazovaní účelu jednotlivých neuznaných daňových výdavkov vyplývajúcej práve z dokumentácie, ktorú predložil žalobca a overovania jeho dokumentáciou nepredložených tvrdení. Nemožno nič vytknúť, keď správca dane aplikujúc na svoj postup zásadu voľného hodnotenia dôkazov, vychádzal pri posudzovaní potreby ďalšieho dokazovania práve navrhnutým dôkazom, práve z dokladov predkladaných žalobcom, keď dospel k záveru, že tieto skutočnosti, ktoré žalobca navrhuje vypočuť výsluchom osôb, mal mať zdokumentované a predkladať dokumentáciu na ich preukázanie. Čo, ale splnené nebolo. Potom nebolo, aké skutočnosti verifikovať, čo je inak určite možné aj svedeckými výpoveďami.
125. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane porušil právo žalobcu na to, aby mohol klásť svedkom otázky, keď vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom vypočúval osoby, tak k takejto námietke možno uviesť, že tieto chyby v dokazovaní boli odstránené v daňovom konaní. Správca dane svoje rozhodnutie oprel len o také výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané ako výsluchy svedkov. Pokiaľ žalobca pri jednotlivých žalobných bodoch namietal aj to, že nezákonnosť je aj v tom, že pri vypočúvaní svedkov správca dane konfrontoval svedka s jeho výpoveďami v predchádzajúcom nezákonnom výsluchu, z čoho žalobca vyvodil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, k tomu je možné uviesť, že kladenie otázok svedkovi pri jeho výsluchu nemožno považovať za nezákonný postup. Pokiaľ rozhodnutie nebolo založené na zistení z takého miestneho zisťovania, potom nemožno hovoriť o nezákonnom postupe. Žalobca ani netvrdí, že žalovaný na tom svoje rozhodnutie založil. Tvrdil len to, že podľa neho nebolo v súlade s právom, keď svedok pri výpovedi bol konfrontovaný so svojou výpoveďou, ktorú podal bez toho, aby bol vypočutý ako svedok v predchádzajúcom miestnom zisťovaní. Podstatné je, že správca dane založí rozhodnutie alebo sa zaoberá vo svojej skutkovej argumentácii len dôkazom, ktorý bol vykonaný riadne v súlade s Daňovým poriadkom, a teda aj v súlade s § 25, kedy bolo žalobcovi umožnené, aby tomuto svedkovi kládol otázky.
126. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v bode 2.11 namietal, že správca dane si počas daňovej kontroly nesplnil svoje povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku s tým, že to konštatoval a v bode 2.4 žaloby, keď správca dane od žalobcu nepožadoval doklady a dôkazy k preukázaniu dodržania princípu nezávislej ceny. Správny súd je pri prieskumu zákonnosti rozhodnutia viazaný dôvodmi žaloby. Správne súdne konanie je založené na koncentračnej zásade, ktorá je vyjadrená v tom, že žalobu možno podať v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že v žalobe treba uplatniť dôvody nezákonnosti s ich vymedzením, skutkovou a právnou argumentáciou. Žalobca túto námietku uplatnil až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, preto sa správny súd takouto námietkou nemohol zaoberať. Tvrdenie žalobcu, že túto námietku uplatnil v žalobe nezodpovedá obsahu žalobných bodov a nie je to ani v žalobcom tvrdenom bode 2.4. Námietka v bode 2.4 nesmeruje k procesnému pochybeniu správcu dane, ale k tvrdeniu, že bolo preukázané, že princíp nezávislej ceny bol dodržaný, keďže na základe predložených dokladov žalobcu nebol tento následne vyzvaný na doklady k preukázaniu dodržania tohto princípu.
127. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe tak, ako boli tieto skutkovo a právne argumentované, zistil,
že z takto uplatnených námietok nebolo napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
128. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca úspešný v tomto konaní nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.