Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-328-2014.pdf
PDF · 178.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/328/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. marca 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucii Bašistovej, prísediacich Ing. Márie Bačíkovej a Jána Kavascha v trestnej veci proti obžalovanému W. Y.P. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona a iné jednohlasne, takto
rozhodol:
W. Y., nar. XX. X. XXXX v T., trvalé bydlisko E. B., L. K. XX/XX, okres T., nezamestnaný, t.č. ÚVV G.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
1. Dňa 8. 6. 2014 v čase od 19.30 hod.do 20.00 hod. bez povolenia a súhlasu oprávnených osôb M. G. S. S. G., vošiel cez privreté neuzamknuté drevené dvere vo E. B., okres Kežmarok, do rodinného domu na ul. L. K. Č.. XX/XX, kde stál S. G. otočený chrbtom k dverám ktorý sa po príchode obžalovaného otočil k dverám, z domu neodišiel napriek výzve majiteľov, aby odišiel preč a dreveným hranolom o dĺžke najmenej 1 m sponad hlavy sa zahnal na hlavu S. G., ktorý na svoju obranu zdvihol obe ruky nad hlavu, poškodeného S. G. s hranolom udrel do pravej ruky, následkom čoho spadol na zem, pričom počas útoku mu W. Y. povedal, že ho zabije a z domu odišiel, čím týmto konaním spôsobil S. G.M. zranenia a to tržno- zmliaždenú ranu pravého predlaktia v hornej tretine, opuch v oblasti lakťa s dobou liečenia do 6-7 dní, 2. Dňa 10. 6. 2014 v čase okolo 20.45 hod. s kuchynským nožom v ruke s dĺžkou čepele 20 cm prišiel v obci E. B., L. K. XX/XX, pred rodinný dom S. G., okres Kežmarok a vykrikoval, že ak nestiahne trestné oznámenie, tak ho aj jeho rodinu prepichne nožom, že mu je to jedno, že on už jednu osobu s nožom prepichol, zaháňal sa s nožom a ukazoval ako to urobí, načo osoby v rodinnom dome č. XX/ XX rýchlo zamkli všetky dvere, pozatvárali okná, vyšli do podkrovia a S. G. cez otvorené okno povedal obžalovanému, aby odišiel, čo on neurobil, pred domom zotrval ešte 5 minút a vykrikoval, aby vyšiel von, že ho zabije a ak zavolá políciu, tak mu nič nezrobia, lebo on je pomocník polície, čím týmto konaním vyvola u S. G. dôvodnú obavu o život a zdravie a pod hrozbou zabitia ho nútil, aby stiahol trestné oznámenie, ktoré na neho podal na Obvodnom oddelení PZ Kežmarok dňa 8. 6. 2014 ako podozrenie z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, ktoré bolo predmetom vyšetrovania na Obvodnom oddelení Pz v Kežmarku pod č. k.: ORP-365/ KK- KK-2014,
t e d a
v bode 1 rozsudku
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval,
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu prečinu, ktorého sa dopustil v úmysle inému ublížiť na zdraví, avšak k dokonaniu prečinu nedošlo,
v bode 2 rozsudku
- Iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom so zbraňou a na chránenej osobe - svedkovi, - č í m s p á c h a l
v bode 1 rozsudku
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2 rozsudku
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem ) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému nahradiť poškodenej strane Dôvera - zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436 škodu vo výške 34,11 €.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodených S. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. B., L. K. Č.. XX/XX a M. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. B., L. K. Č.. XX/XX s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku podala dňa 27.11.2014 obžalobu na obvineného W. Y. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona a iné, ktorých sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný W. Y. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a vyhlásil, že je nevinný zo všetkých skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu a na svoju obranu uviedol, že dňa 8.6.2014 bol vo večerných hodinách doma. Keď za ním prišiel jeho syn W. celý zakrvavený, že ho na ulici Nový Dvor pred domom M. G. napadol S. G., vybehol z domu spolu s ním a druhým synom Jánom a spolu šli pred dom M. G., kde už bola skoro celá osada. Ľudia hádzali kamene do G. a G. zase do nich. Bola tam prítomná aj K.O. E., E. G., S. Č., K. G., I.L. G., B. G. a z jeho rodiny syn I. G., W. Y., P. Y., I. K., C. K., O.Ž. K., B. G.. T. Y. C. K., I. K., P. Y., I. Y., W. Y.. Celá rodina G. stála pred domom M. G.Š.. Na pozemok ani do domu M. G. nevstúpil, stál pred ich domom vo vzdialenosti cca 30-40 metrov, kvôli oploteniu nevidel na vchodové dvere M. G.. On kamene nehádzal, hádzali ich jeho synovia a ostatní ľudia z osady, a to aj do okna rodinného domu M. G.. Potom prišli policajti, ktorí zadržali len jeho a jeho brata K.. Ako dôvod prečo ich zadržali, uviedol, že ich musel niekto udať, ale oni sa ničoho nedopustili. Počas zadržania podal trestné oznámenie na S. G., pretože napadol jeho syna. O tom, že následne na neho podal S. G. trestné oznámenie, nevedel. V čase incidentu mal v sadre prostredník s ukazovákom až po zápästie. Sadru mu dával C.. D. v Kežmarku. Bol práceneschopný, kým nebol vzatý do väzby, po celý čas bol doma, nemohol s tou sadrou nič robiť, na kontrole a na ošetrení s rukou bol tri
alebo štyrikrát, sadru si dal dole sám dňa 10.6.2014 ráno, keď išiel do Popradu za synom do nemocnice, lebo prasknutá a tlačila ho.
V zhode s tým vypovedal obžalovaný aj v prípravnom konaní. Rozpor týkajúci sa vzdialenosti v akej sa mal v čase incidentu dňa 8.6.2014 nachádzať od domu M. G., súd postupom podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil, kedy obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania, že stál od jeho domu cca 30-40 metrov a nie 10 metrov ako uviedol v prípravnom konaní.
Svedok poškodený S. G. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že samotnému skutku zo dňa 8.6.2014, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, predchádzal incident, ktorý sa v uvedený deň odohral pred domom jeho rodičov medzi jeho manželkou X. G. a synom obžalovaného W. Y., ktorého sa opýtala, prečo sa vyhrážal C. G., na čo ju menovaný udrel po chrbte a ona jeho vzápätí tehlou do zubov. V tom čase sa v dome jeho rodičov okrem neho nachádzala jeho matka poškodená S. G., otec poškodený M. G., bratia C. a P.. Jeho manželka tam nebola. Následne na to prišiel do domu obžalovaný W. Y., ktorý vykopol bránku a vošiel na pozemok jeho rodičov, vytrhol vchodové dvere, prekročil jednou nohou prah dverí a dvoma rukami, v ktorých držal hranol sa zahnal smerom na jeho hlavu. On bol v tom čase otočený chrbtom k nemu, no keď obžalovaný vytrhol dvere, otočil sa a keď sa obžalovaný zahnal, nastavil obe ruky, aby ho neudrel do hlavy, obžalovaný ho zasiahol do pravého predlaktia a on spadol na zem. Zo zeme ho zodvihol brat C.. Po tomto údere obžalovaný vyšiel von z domu a spolu so svojimi synmi I. a W. začali rozbíjať na dome jeho rodičov kameňmi okná. Obžalovaného ešte pred incidentom videl cez okno ako drží v ruke hranol, nevedel, že vojde dnu do domu. Obžalovaný v tom čase nemal žiadne zranenie na rukách. Nepamätá si presne, či matka bola v čase útoku v izbe alebo nie, chvíľu bola von a chvíľu vo vnútri domu. Svedok si nepamätal ani to, či otec alebo mama povedali obžalovanému, aby odišiel preč.
Za účelom odstránenia rozporu súd podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku prečítal časť výpovede svedka poškodeného z prípravného konania, kde vypovedal, že v dome sa okrem osôb uvedený na hlavnom pojednávaní mal nachádzať aj C. G., svedok následne uviedol, že si nepamätá, či tam bol aj C. G.. Rovnakým postupom súd odstraňoval aj rozpor vo výpovedi svedka poškodeného ohľadne skutočnosti, či jeho matka a otec vyzývali obžalovaného, aby opustil ich dom. Svedok poškodený zotrval na výpovedi z prípravného konania, že obaja rodičia povedali obžalovanému, aby z ich domu odišiel preč.
Svedkyňa X. G. - manželka poškodeného S. G. vypovedala, že v uvedený deň po príchode z Popradu, kde bola spolu so svojim manželom poškodeným S. G., po tom ako zaparkovali vozidlo, šiel jej manžel za svojim bratom Marcelom do domu svojich rodičov, zistiť, či sa mu W. Y. (svedkyňa nevedela uviesť či starší alebo mladší) vyhrážal. Ona v tom videla obžalovaného ísť k domu jej svokrovcov s poriskom v ruke. Videla, ako vošiel na ich pozemok, vtedy stála vo vnútri na pozemku pri plote a videla ako vkročil do domu a hranolom udrel jej manžela po ľavej ruke. Manžel spadol, ona prišla za ním, zo zeme ho dvíhali bratia. Potom zavolala sanitku. Po príchode obžalovaného do domu, z domu nikto nevyšiel. Synovia obžalovaného rozbíjali kameňmi okná na dome jej svokrovcov.
Svedok P. G. na hlavnom pojednávaní ku skutku zo dňa 8.6.2014 uviedol, že v ten deň prišiel do domu jeho rodičov obžalovaný a udrel hranolom jeho brata S. G. po pravej alebo ľavej ruke. S. stál vtedy pri dverách a rozprával sa s bratom C.. Okrem nich tam bola ešte jeho matka, otec, X. G. prítomná nebola. Obžalovaný si jednou rukou otvoril dvere, potom uchopil hranol do oboch rúk a takto udrel S.. Potom utiekol von, odkiaľ spolu so synmi porozbíjali okná na dome.
Súd odstránil rozpory vo výpovedi svedka podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, kedy svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania ohľadne spôsobu, akým obžalovaný vošiel do domu a to tak, že kopol do dverí, kľučka sa zlomila, dvere sa otvorili a obžalovaný vošiel dnu, a rovnako zotrval aj na výpovedi z prípravného konania, že otec povedal obžalovanému, aby odišiel, ale on si nedal povedať.
Svedok C. G. - brat poškodeného S. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 8.6.2014 cvičil na balkóne u svojho brat S. G., keď zbadal syna obžalovaného I. Y. so sekerou v ruke, ktorý sa mu vyhrážal, že ho zabije. Hneď šiel k svojim rodičom, zavolali políciu, ktorá im povedala, aby ostali v dome, že Y. sú opití. V dome sa v tom čase nachádzali okrem neho ešte jeho rodičia, bratia S. a P.. Nepamätá si
presne, či tam nebol prítomný aj C. G.. Vo chvíli, keď S. vravel, čo sa stalo, vošiel do domu obžalovaný, brat S. stál k nemu chrbtom, otočil sa a obžalovaný sa na neho zahnal hranolom, ktorý držal v oboch rukách nad hlavou. Chcel S. udrieť do hlavy, no tento si bránil hlavu prekríženými rukami, udrel ho do pravej ruky. Brat spadol po údere na zem, on ho zdvihol a privolal políciu. Otec po útoku kričal na obžalovaného, aby odišiel preč. Do domu vošiel tak, že si otvoril dvere jednou rukou, v druhej držal hranol.
Svedkyňa poškodená S. G. na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a uviedla, že dňa 8.6.2014 syn S. G. sa práve vrátil z Popradu. Keď vošiel do ich domu, do izby, S. stál chrbtom k dverám a ona videla cez okno prichádzať obžalovaného k jej domu s hranolom v ruke, videla ho ešte na ceste pred plotom a drevenými dverami. Majú drevený plot s drevenou bránkou, do ktorej kopol, dvere do domu si obžalovaný otvoril jednou rukou, s ľavou otvoril dvere a v pravej držal hranol. Keď otvoril dvere chytil hranol aj s druhou rukou a dvoma rukami sa zahnal na jej syna S. G., ktorý sa otočil a vtedy sa obžalovaný zahnal s hranolom dlhým 1,10 m - 1,20 m a hrubým cca 20 cm, chcel ho udrieť po hlave, syn sa bránil ľavou rukou, po ktorej ho obžalovaný udrel a syn S. spadol. Jej druhý syn C. ho zdvihol. Začala kričať L. W. Y., aby odišiel preč. Odišiel von z domu a prišiel k oknu z vonkajšej strany a začal rozbíjať okná s kameňmi spolu so synmi W. Y. I., W. S. P.. Obžalovaný žiadnu sadru na ruke nemal. Jej syn C. G. privolal políciu, ktorá zobrala W. Y.. V dome v izbe sa v tom čase nachádzal okrem nej aj jej manžel M. G., synovia C., P. S. S.. Jej manžel M. G. sedel pri stene na stoličke, rozprával sa s C. G. s S. G.. Celý čas sedel na stoličke. Syn C. sa rozprával s bratom S., stál po ľavej ruke S., ktorý stál chrbtom k dverám a stál pri stene. Syn P. sedel pri stene.
V zhode s tým vypovedala poškodená aj v prípravnom konaní. Rozpory týkajúce sa toho, koľkokrát zakričala na obžalovaného, aby odišiel preč a či bola pri incidente prítomná aj manželka jej syna S. G., súd postupom podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil, kedy poškodená zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania, a teda, že na obžalovaného zakričala len raz a že syn bol v jej dome bez manželky.
Svedok poškodený M. G. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedal, v prípravnom konaní uviedol, že dňa 8.6.2014 vo večerných hodinách, keď sledoval televízor, z okna svojho domu videl obžalovaného s hranolom v ruke. Vyšiel von a povedal mu, nech odíde, ale on si nedal povedať, vykopol im dvere a s hranolom v ruke napadol jeho syna S. G.. Obžalovaný vošiel najprv cez bráničku a potom cez vchodové drevené dvere, do ktorých kopol, dvere nemajú funkčný zámok, zatvárajú ich kľučkou a drôtom. Následne obžalovaný vyšiel von a spolu so svojimi synmi im začal s kameňmi a tým hranolom rozbíjať okná.
Svedok K. Y. - brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní k incidentu zo dňa 8.6.2014 vypovedal, že sa v čase okolo 13.30 hod. nachádzal od domu G. cca 30-40 metrov, spolu s ním tam bol aj obžalovaný a celá rodina, matka C. Y., K. Y., I. K.. Obžalovaný ich bránil ich, pretože sa hádzali kamene, hádzala ich celá rodina G., a aj oni hádzali kamene. Obžalovaný do domu G. nevošiel, vždy bol pri nich. Kamene sa hádzali preto, lebo M. G. udrel syna obžalovaného, v ruke držal hranol. Nevidel, aby niekto rozbíjal okná na G. a nevidel, aby niekto hádzal kamene do ich domu. V prípravnom konaní vypovedal, že po odvezení syna Ivana si začali sami rozbíjať na vpredu okna na dome S. G.. Ku skutku zo dňa 10.6.2014 sa vyjadriť nevedel.
Vzhľadom na rozpor vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní súd postupom podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil rozpor týkajúci sa rozbíjania okien na dome S. G., kedy svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania.
Svedok I. K. - zať obžalovaného na hlavnom pojednávaní ku skutku zo dňa 8.6.2014 uviedol, že v ten deň bola bitka, stál pri dome G. a bil sa. Obžalovaný stál od neho 30-40 metrov pri bytovke spolu s R. G. a inými osobami, ktoré nepoznal. Do domu M. G. obžalovaný nevstúpil. On spolu so švagrami a K. Y. rozbíjali kameňmi okná na dome M. G. a to preto, lebo oni rozbili okno jemu.
Svedok C. Č. sa ku skutkom kladeným obžalovanému za vinu vyjadriť nevedel, uviedol, že pri incidente dňa 8.6.2014 prítomný nebol a o tom, že by sa mal odohrať ešte jeden incident dňa 10.6.2014 vedomosť nemal. Zároveň uviedol, že býva pri dome poškodeného S. G., vidí na jeho dom zo zadnej časti a je si istý, že dňa 10.6.2014 tam obžalovaný nebol.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu K. G., ktorá uviedla, že v ten deň, keď poškodený S. G. pichol nožnicami obžalovaného a zlomil mu ruku, sa odohrala bitka pred domom M. G., pri ktorej sa hádzali kamene. Hádzala ich rodina G. tým smerom, kde býval obžalovaný, obžalovaného vtedy vôbec nevidela. Ona vtedy stála pri dome obžalovaného spolu s ostanými svedkami, ktorí stáli vonku na chodbe a všetci budú rozprávať to, čo ona teraz. O inom incidente vedomosť nemala.
Svedkyňa B. G. pred súdom aj v prípravnom konaní k incidentu zo dňa 8.6.2014 vypovedala, že keď bola bitka a krik dobehla na miesto, stála od domu M. G. a S. G. ďaleko, obžalovaný W. Y. tam len stál a bránil každého. Na pozemku M. G. nebol. Bolo tam veľa ľudí z osady. Kamene sa hádzali z jednej aj z druhej strany. Hádzali ich deti obžalovaného, aj poškodeného. Rodina obžalovaného stála pri dome, kde býva a rodina G. tam, kde býva poškodený S. G.. Zároveň uviedla, že tieto osoby boli v kope, dookola stáli a hádzali kamene. Obžalovaný mal v ten deň na ruke sadru.
Svedkyňa J. K. ku skutku zo dňa 8.6.2014 uviedla, že ten deň bola hádka medzi rodinami G. a Y.. Z rodiny obžalovaného tam videla len jeho zaťa I. K., ktorý hádzal kamene do okna na dome S. G. a z rodiny G. tam videla S. G., jej dcéru a X. G.. K incidentu zo dňa 10.6.2014 uviedla, že v ten večer bola v dome obžalovaného, odchádzala okolo 23.15 hod., predtým odišla dcéra obžalovaného I. Y., ktorá s nimi nebýva.
Svedok W. Y. vypovedal, že bol prítomný pri incidente dňa 8.6.2014 ako člen občianskej hliadky, v ten večer sa len hádzali kamene, nie je pravda, že obžalovaný - jeho strýko držal niečo v rukách. Obžalovaný do domu M. G. v ten večer nevstúpil, bola tam tma a ticho, žiadna hádka, ani bitka. Vzápätí svedok vypovedal, že keď sa hádzali kamene, bol doma. Počul hádku medzi poškodeným S. G. a obžalovaným, vtedy stál pri dome obžalovaného. Obžalovaný bránil svoju rodinu aj rodinu G., aby to nerobil, tak ich bránil, až mu zlomili ruku.
Svedkyňa S. G. k incidentu zo dňa 8.6.2014 uviedla, že v ten večer sa nič nestalo, bolo to cez deň, hádzali sa kamene, G. aj Y. ich hádzali. Ona bola pri dome S. G., celá kolónia tam bola, aj obžalovaný, ktorý kričal na druhých, prečo rozbili okná. Nevidela, aby obžalovaný vstúpil na pozemok M. G.
Svedok I. Č. sa ku skutku zo dňa 8.6.2014 vyjadriť nevedel a ku skutku zo dňa 10.6.2014 na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten večer sedel vonku so ženou, deťmi a vnúčatami a videl ako hádzali kamene z jednej strany aj z druhej strany, obžalovaný ukľudňoval jednu aj druhú stranu. V ten deň večer okolo 21.30 hod. ešte videl obžalovaného doma, keď prechádzal okolo jeho domu, mali otvorené dvere.
Súd podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil rozpor vo výpovedi svedka, keď svedok v prípravnom konaní uviedol, že v ten večer šiel okolo 20.30 hod. si šiel zapáliť cigaretu k obžalovanému k nemu domov, ešte nespal, pozeral televízor. Potom sedel vonku s manželkou asi do 23.00 hod. a na hlavnom pojednávaní vypovedal odlišne. Svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania.
E. G. sa na hlavnom pojedávaní ku skutku zo dňa 8.6.2014 vyjadrila, že v uvedený deň hádzali medzi sebou kamene malé deti, ktoré rozbili okná na dome S. G.. Obžalovaný pri tom nebol, nevidela ho vstúpiť do domu M. G..
Svedkyňa K. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola prítomná pri tom ako hádzali deti kamene, bola tam celá kolónia, aj obžalovaný, ale on iba bránil, aby sa kamene nehádzali, stál pri svojom dome. Videla ako ho bijú tyčami a metlami po ruke žena M. G. a jeho mama. ( svedkyňa mala zrejme na mysli S. G. ), pri tom mu zlomili ruku, bolo to v ten istý deň.
Syn obžalovaného P. Y. na hlavnom pojednávaní ku skutku zo dňa 8.6.2014 uviedol, že v ten deň trafil S. G. jeho brata tehlou do zubov a začala sa bitka v osade, pri ktorej bol prítomný on, jeho bratia W. Y. a I. Y. a bratranec W. Y.. Stáli pred domom M. G., vo dvore stála rodina G. a to M. G., S. G., C. G., B. G.. Navzájom do seba hádzali kamene. Obžalovaný tam nebol, bol od neho vzdialený asi 30-40 metrov a mal na ruke sadru. K tomuto zraneniu u jeho otca došlo asi týždeň predtým, keď ho S. G. pichol nožnicami do hlavy a zlomil mu ruku. Svedok vypovedal v prípravnom konaní odlišne, kde uviedol, že S.
G. vybehol z dvora von a udrel hranolom jeho otca zozadu do hlavy, otca potom vzala polícia. Zároveň uviedol, že on kamene nehádzal, že okná porozbíjala buď sesternica C. K., alebo švagor I. K..
Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku tieto rozpory na hlavnom pojednávaní odstránil, pričom svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania, s tým, že si teraz si to pamätá lepšie ako počas výpovede v prípravnom konaní.
Svedok I. Y. - syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 8.6.2014 pred domom M. G. sa pobili, jeho otec tam prítomný nebol, v tom čase stál pri dome, kde býva a kričal na M. G., že zavolá políciu, na pozemok M. G., ani do jeho domu nevstúpil. Hádzali sa vtedy kamene, lopaty tam neboli žiadne, otec kamene nehádzal, lebo ml rozbitú ruku.
Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku tieto rozpory na hlavnom pojednávaní odstránil, pričom svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania, že otec bol v čase incidentu vonku pri svojom dome a nie doma ako vypovedal v prípravnom konaní.
Znalkyňa PhDr. Mária Jancurová na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Znalkyňa mala zhodnotiť psychický stav poškodenej X. G. k čomu uviedla, že na základe výsledkov psychologického vyšetrenia, jej psychický stav v čase vyšetrenia neprejavovala známky negatívnych emočných stavov v zmysle úzkosti, strachov, či depresívnych ladení. Jej vnímanie a výklad skutočností, je jednostranný a subjektívny. S oslabením mentálnej kontroly a schopnosťou korekcie jej schopnosť správne vnímať, zapamätať si prežité udalosti a správne ich reprodukovať, je u poškodenej ovplyvnená jej subjektívnym skreslením a odráža úroveň jej chápania a uvažovania. Na otázku ohľadom ku sklonu fantazijnému spracovávaniu a prezentovaniu uviedla, že u poškodenej je subjektívne skreslený, rozporný s výpoveďou jej manžela, čo vyplýva nedostatočnej sebakritiky, spôsobu myslenia a tým znižuje vierohodnosti jej výpovede. Na úrovni všeobecnej týkajúcej sa osoby, ale aj na úrovni špecifickej týkajúcej sa výpovede predmetného skutku. Psychologickým vyšetrením poškodenej boli zistené sklony ku konfabulácií a skresľovaniu prezentovaných skutočností.
K posudku poškodeného S. G. uviedla, že jeho psychický stav v čase vyšetrenia bol dobrý, bez známok úzkosti, obáv, či depresie. Schopnosť poškodeného správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať skutočnosti je zachovaná, s prihliadnutím zníženej úrovni intelektových znalostí a je ovplyvňovaná motiváciou vypovedať pravdivo. Vyšetrením poškodeného boli zistené sklony ku skresľovaniu pri prezentovaní vyšetrovaných udalostí, dokumentované rozpornosťou jeho výpovede, s výpoveďou jeho manželky. Počas vyšetrenia pamäťových funkcií nebol zaznamenaný výskyt konfabulácií, kt. by poukazovali na poruchy pamäte poškodeného. To znamená, že poškodený si dokáže vybaviť skutočnosti, ktoré prežil, a je k tomu motivovaný a chce tak vypovedať.
Subjektívne skreslenia u poškodenej X. G. znalkyňa videla v spôsob, akým prezentuje udalosti. Dôvodom k tomu môže snaha nepoukazovať na svoje nedostatky. Môže ísť o naučený spôsob ako prezentovať určité skutočnosti, nedá sa vylúčiť, či ide o vedomé, zámerné alebo nevedomé prezentovanie. Schopnosť sebakritiky a reflexie je oslabená. Úroveň rozumových schopností nie je v norme, ale je znížená. Je to spôsob akým sa ona prezentuje, ako ona funguje.
Svedok C.. G. D. - lekár chirurgická ambulancia Kežmarok na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný bol v jeho ambulancii vyšetrený dňa 21. 5. 2014, kedy mu bola ošetrená rana na hlave, jednalo sa o 1 cm ranu na hlave. V ambulancii pacient uviedol, že spadol na tretí prst pravej ruky, išlo o vyskočený článok, posledný článok. Ruka bola ošetrená, bolo to napravené a dostal sadrovú dlahu. Na kontrolu bol 23. 5. 2014 kedy sa na kontrolu dostavil, rana bola zahojená, bola ošetrená. Sadra bola spevnená, nakoľko sa s ňou zrejme manipulovalo, pacient objednaný na kontrolu 28.5.2014 kedy došlo ku skompletizovaniu sadry a objednaný na kontrolu o tri týždne, na ktorú sa už nedostavil. Sadru mal na druhom a treťom prste a sadra siahala až do polovice predlaktia. Mal obmedzenú úchopovú schopnosť pravej ruky. Určite by ale vedel uchopiť do ruky nejaký predmet. Mal obmedzenú pohyblivosť druhého a tretieho prsta a zápästia. Ruku mohol dvihnúť nad hlavu. Svedok nemal vedomosť, kedy a kto dal dole sadru obžalovanému, pretože už na kontrolu neprišiel. Sadru si mohol dať dole aj sám
Súd v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom väčšieho počtu svedkov, ktorých možno zaradiť do dvoch skupín. Svedkovia, ktorí obžalovaného zo spáchania skutkov, ktoré sa mu
kladú za vinu usvedčovali a to poškodení S. G., M. G. a S. G., svedkovia C. G., P. G., X. G. a svedkovia potvrdzujúci nevinu obžalovaného a to Tomáš Horváth, I. Y., I. K., W. Y., K. Y., R. G.P., K. G., B. G., S. G., E. G., K. E.. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný spáchanie skutkov poprel a na svoju obranu uviedol, že dňa 8.6.2014 prišiel vo večerných hodinách pred dom poškodeného M. G., stál od jeho domu asi 30-40 metrov. V tom čase tam už bola skoro celá osada. Rodina G. stála pred svojim domom. Ľudia hádzali kamene do G. a tí zase do nich, kamene sa hádzali aj do okien na dome poškodeného M. G., on kamene nehádzal, hádzali ho jeho synovia P. a I.. Potom prišla polícia a zobrala ho na výsluch spolu s bratom K. Y., on sa ničoho nedopustil, na pozemok ani do domu poškodeného M. G. nevstúpil. V tom čase mal na ruke sadru po zápästie.
Súd obrane obžalovaného neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené hlavne výpoveďou svedka poškodeného S. G., ktorý vo svojej výpovedi podrobne a presvedčivo opísal situáciu a okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutkov. Obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v bode 1/ obžaloby usvedčili aj výpovede svedkov poškodených M. G. a S. G., ako aj výpovede svedkov C. G., P. G., ktorí zhodne opísali podstatné okolnosti spáchania skutkov. Výpovede týchto svedkov na hlavnom pojednávaní boli až na niektoré detaily, ktoré súd zákonným spôsobom odstránil, v zhode s ich výpoveďami z prípravného konania a boli v zhode aj s výpoveďou poškodeného S. G..
Svedok poškodený S. G. uviedol, že dňa 8.6.2014 šiel do domu svojich rodičov M. G. a S. G. za bratom C., ktorý žil s rodičmi. V čase, keď sa nachádzal v izbe spolu s rodičmi a bratmi C. a P., zbadal cez okno v izbe ako ide smerom k domu obžalovaný s hranolom v ruke. Videl, ako obžalovaný vykopol drevenú bránku a vytrhol dvere do domu. Vtedy sa poškodený otočil smerom k obžalovanému, dovtedy stál otočený chrbtom ku vchodovým dverám, a videl ako drží v oboch rukách hranol, ktorý zodvihol nad hlavu a zahnal smerom na neho, on si chránil hlavu rukami, obžalovaný ho zasiahol hranolom do pravej ruky, po údere spadol na zem, zo zeme ho zodvihol brat C., ktorý privolal políciu.
Svedkovia poškodení M. G. S. S. G. a svedkovia C. G. S. P. G., ako ďalší priamy svedkovia vo svojich výpovediach podrobne opísali spôsob, akým obžalovaný vošiel na pozemok poškodených a následne ako vošiel do domu a podrobne opísali aj spôsob akým obžalovaný fyzicky napadol poškodeného S. G.. Títo svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaný vošiel najprv na pozemok poškodených cez drevenú bráničku, následne vošiel do domu cez vchodové dvere, pričom v ruke držal drevený hranol o rozmeroch najmenej 1m, ktorým sa zahnal na hlavu poškodeného S. G., pričom tento si bránil hlavu zdvihnutím rúk, obžalovaný ho udrel po pravej ruke, po páde spadol na zem, odkiaľ ho dvíhal brat C.. Po útoku obžalovaný odišiel z domu von a spolu so synmi rozbíjali kameňmi okná na dome poškodených.
V súlade s výpoveďami týchto svedkov pokiaľ ide o zranenia poškodeného vyznievajú aj lekárske správy zo dňa 9.6.2014 vypracované MUDr. Alexandrom Hrivíkom a MUDr. Jánom Palkom, ako aj odborné vyjadrenie vypracované dňa 20.10.2014 znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. Martinom Lajošom, ktorý dospel k nasledujúcim záverom. Dňa 9.6.2014 o 00.28 hod. bol poškodený ošetrený na chirurgickej ambulancii v Kežmarku MUDr. Bartkom, pri objektívnom vyšetrení chirurg zistil v hornej tretine pravého predlaktia tržno- zmliaždenú ranu, veľkosti 1 cm, opuch a bolesti predlaktia a lakťa, následne bola rana chirurgicky zašitá a pacient bol pre podozrenie na zlomeninu v oblasti pravého lakťa odoslaný na RTG vyšetrenie do Popradu, kde bol dňa 9.6.2014 o 00.53 hod. vyšetrený na chirurgickej ambulancii Centrálneho príjmu Nemocnice Poprad, a.s. RTG vyšetrením neboli zistené žiadne úrazové zmeny na kostiach pravého predlaktia a pravého lakťa, a následne odoslaný do domáceho a ambulantného ošetrenia. Mechanizmus vzniku poranení u poškodeného zodpovedá incidentu, ktorý je popísaný. Uvedené údery boli spôsobené úderom dreveným predmetom do oblasti pravého lakťa, keď sa poškodený pravdepodobne bránil a následne došlo k poraneniu v oblasti pravého lakťa. Tržno zmliaždená rana vzniká , keď sa prekoná elasticita kože účinkom tupého nástroja, sprevádzaná jeho tlakom, ťahom, kde vzniká povrchová prasklina kože. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahké s dobou liečenia v priemer 6-7 dní, po dobu 3-5 dní mal opuch v oblasti pravého lakťa, tým došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu oproti situácii pred incidentom zo dňa 8.6.2014, ďalšie kontroly neabsolvoval, steh si vybral pravdepodobne sám. Poškodený nebol
obmedzený na obvyklom spôsobe života počas liečenia. Uvedené zranenie si nevyžaduje vystavenie pracovnej neschopnosti, úraz nezanechal trvalé následky. U poškodeného nedošlo k sťaženému spoločenskému uplatneniu ani k zníženiu pracovnej neschopnosti. Na základe Zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie možno bolestné ohodnotiť na 10 bodov.
Ako už súd vyššie konštatoval v danej veci boli vypočutí aj svedkovia, ktorí svojou výpoveďou potvrdzovali nevinu obžalovaného. Súd vyhodnotením týchto svedeckých výpovedi dospel k záveru, že tieto výpovede sú účelové, v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchané skutky, niektoré z nich vyhodnotil buď ako čiastočne alebo úplne zmätočné a v konečnom dôsledku ako nelogické a rozporné. Rozporné nielen vo vzťahu k výpovedi obžalovaného, ale rozpory boli súdom zistené jednak aj vo výpovediach jednotlivých svedkov, keď na hlavnom pojednávaní vypovedali odlišne ako v prípravnom konaní, ako aj medzi výpoveďami jednotlivých svedkov navzájom. Rozpory sa pritom týkali podstatných okolností, za ktorých došlo k spáchaniu skutkov. K týmto záverom dospel súd z nasledovných dôvodov.
Už samotná výpoveď obžalovaného, že po tom ako mu syn Ivan zakrvavený oznámil, že ho napadol poškodený S. G., vybehol z domu a spolu so synmi šiel pred dom poškodeného M. G., kde už bola skoro celá osada a kde sa hádzali kamene, stál od domu poškodeného asi 30-40 metrov (v prípravnom konaní uviedol vzdialenosť 10 metrov) a nič nerobil, kamene nehádzal, do celého diania sa nezapájal, sa zdá byť nelogická aj z toho dôvodu, že tam šiel zrejme s úmyslom zistiť, resp. riešiť, prečo došlo k napadnutiu jeho syna W. poškodeným S. G.. Je málo pravdepodobné, aby zo vzdialenosti 30-40 metrov od incidentu, do ktorého boli zapojení jeho synovia len tak stál a prizeral sa. Výpoveď sa súdu javí ako nelogická z dôvodu, že po príchode polície bol zdržaný práve on a to aj napriek tomu, že nič neurobil.
Synovia obžalovaného I. Y. S. P. Y. na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedali, že ich otec obžalovaný nevstúpil na pozemok ani do domu poškodeného M. G.. Obaja svedkovia ale vypovedali odlišne ako v prípravnom konaní, pričom šlo o podstatné rozpory, týkajúce sa okolnosti, kde sa v čase incidentu nachádzal obžalovaný a čo počas incidentu svedkovia robili. Kým svedok P. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri incidente bol prítomný, že aj on hádzal kamene, že otec pri tom nebol, stál 30-40 metrov od neho pri svojom dome, v prípravnom konaní uviedol, že on kamene nehádzal a že poškodený S. G. vybehol von z dvora a udrel jeho otca hranolom po hlave zozadu. Túto skutočnosť neuviedol obžalovaný ani v jednej zo svojich výpovedí, či už v rámci prípravného konania alebo hlavného pojednávania. Pri odstraňovaní rozporov svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania s tým, že s odstupom času si isté skutočnosti pamätá lepšie. Rovnako odlišne vypovedal syn obžalovaného Ján Horváth, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že otec sa v čase incidentu nachádzal 30-40 metrov od domu poškodených a v prípravnom konaní vypovedal, že otec bol v tom čase doma.
Navzájom si odporovali aj výpovede svedkov K. Y. - brata obžalovaného a svedka I. K. -zaťa obžalovaného, kým K.S. Y. uviedol, že obžalovaný stál od domu Polhošovcov 30-40 metrov spolu s rodinou, a to matkou C. Y., K. Y., I. K., svedok I. K. uviedol, že obžalovaný tam stál s osobami, ktoré nepoznal. Súd dospel k záveru, že nie je možné, aby svedok osoby v blízkom príbuzenskom pomere ako matku svojho svokra teda obžalovaného, ďalej svoju svokru K. Y. a manželku I. K. uviedol ako osoby, ktoré nepozná. V tomto súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ani jedna z týchto osôb neuviedla vo svojej výpovedi, že bola prítomná pri skutku zo dňa 8.6.2014.
Rozpory súd zistil aj vo výpovedi svedka K. Y., keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že kamene hádzali G. aj oni, v prípravnom konaní vypovedal, že G. si sami rozbili okná na dome kameňmi.
Súd výpovede svedkov I. Č., W. Y., B. G., K. G., R. G., K. E. vyhodnotil ako zmätočné.
Svedkyňa B. G. sa vyjadrila sa len v tom zmysle, že sa tam vtedy hádzali kamene, nevedela však uviesť, kto ich hádzal, prečo k tomu došlo, kto tam bol prítomný, nevedela ani uviesť deň, kedy malo dôjsť ku skutku. Uviedla, že kamene hádzali len deti obžalovaného a deti poškodeného, že každý stál pred svojim domom, vzápätí uviedla, že boli všetci v kope. Jediné, čo vedela svedkyňa uviesť bolo to, že obžalovaný tam bol, nič nerobil, len tam stál a bránil každého a že mal na ruke sadru.
Svedok W. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že kamene hádzali obidve rodiny, G. aj Y.. Obžalovaný teda jeho strýko bránil obe rodiny až tak, že mu G. zlomili ruku. Zároveň uviedol, že M. G. (svedok mal na mysli zrejme S. G.) prepichol obžalovaného. Nevidel, aby obžalovaný vstúpil na pozemok poškodeného, tam bolo ticho a tma. Vzápätí svedok uviedol, že počul krik, ako sa háda poškodený S. G. s obžalovaným a že celá rodina G. stála vo svojom dvore.
Svedkyňa E. G. ku skutku vypovedala, že išlo len o hádzanie kameňov medzi malými deťmi a na rozdiel od ostatných svedkov uviedla, že obžalovaného tam vôbec nevidela.
Za nelogické a zmätočné považoval súd aj výpovede svedkýň K. E. S. K. G.. Obe svedkyne si dva rôzne incidenty, ku ktorým došlo medzi obžalovaným a poškodeným S. G. v rôznych dňoch, časovo aj dejovo spojili do jedného skutku. Svedkyňa K. E. uviedla, že obžalovaný bol prítomný pri incidente, ale len bránil, aby sa nehádzali kamene. Svedkyňa K. G. zase, že obžalovaného pri incidente vôbec nevidela, no vzápätí si protirečila, keď uviedla, že videla ako obžalovaného prepichli a ako sa hádzali kamene.
Pozornosti súdu neunikla ani ďalšia zaujímavá skutočnosť a tou je tvrdenie obžalovaného a takmer všetkých svedkov, že obžalovaný sa v čase incidentu nachádzal od domu poškodeného M. G. vo vzdialenosti presne 30 až 40 metrov. Zaujímavá preto, lebo ani jeden svedok túto vzdialenosť neuviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, uvádzali ju až na hlavnom pojednávaní. Aj napriek tomu, že svedkovia vypovedali odlišne o podstatných okolnostiach, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, práve v určení vzdialenosti presne na metre, sa ich výpovede absolútne zhodovali.
Na základe vyššie uvedeného považoval súd výpovede týchto svedkov ako aj výpoveď obžalovaného svedkov za účelové a dovolí si tvrdiť, že ohľadne tejto skutočnosti - vzdialenosti obžalovaného od domu poškodeného aj naučené.
Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovanej súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne.
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že sa obžalovaný dňa 8.6.2014 dopustil skutkov právne kvalifikovaných ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a to spôsobom uvedeným v bode 1/ rozsudku.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému ublíži na zdraví.
Nie každá porucha zdravia je ublížením na zdraví v zmysle Trestného zákona. Za ublíženie na zdraví je potrebné považovať taký stav, ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti, alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie aj keď nezanecháva trvalé následky. Teda za ublíženie na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní.
Ak páchateľ konal s úmyslom spôsobiť ublíženie na zdraví, ale k ublíženiu na zdraví nedošlo, je potrebné posúdiť konanie páchateľa v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Tr. zákona o pokuse.
Pokusom trestného činu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
O pokus v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona môže ísť len vo vzťahu k úmyselnému trestnému činu, pričom už samotné konanie tvoriace pokus má úmyselný charakter. Páchateľ si totiž musí zámerne a cieľavedome počínať tak, aby spôsobil zamýšľaný následok, alebo jeho vznik musí predpokladať aspoň ako možný. Úmysel pri pokuse trestného činu teda musí zahrňovať predovšetkým páchateľovu skutočnú vôľu dokonať určitý trestný čin.
Úmysel spôsobiť ublíženie na zdraví, a teda spáchanie pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je možné posudzovať z povahy použitej zbrane, z prevedenia útoku, predovšetkým podľa toho, proti akej časti tela útok smeroval, z pohnútky činu, z okolností za ktorých k útoku došlo a aké nebezpečenstvo pre poškodeného reálne hrozilo. Pre posúdenie konania ako pokusu má význam aj zhodnotenie toho, aké okolnosti a dôvody zabránili páchateľovi v dokonaní určitého trestného činu.
Súd v danom prípade mal za to, že boli naplnené znaky pokusu prečinu ublíženia na zdraví, spočívajúce v tom, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a tohto sa dopustil v úmysle spôsobiť inému ublíženie na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Súd pri tom vychádzal z výpovedi svedkov poškodených ako aj zo záverov odborného vyjadrenia vyhotoveného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia.
Obžalovaný tým, že v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu prečinu, ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ublíženie na zdraví, avšak k dokonaniu prečinu nedošlo, sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný tým že neoprávnene vnikol na pozemok a následne do domu poškodených M. G. a S. G. sa dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.
Objektom tohto trestného činu je nedotknuteľnosť obydlia. Do obydlia nemožno vstúpiť bez súhlasu toho, kto tam býva. Pojem obydlie zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práve ktorej ide, oprávnene užíva, napr. dom, byt.... Za dom sa považuje nielen bezprostredne obývaný doma, ale aj všetky uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, teda aj uzavretý dvor, záhradu, povalu, . Vniknutím sa rozumie nežiaduce vojdenie do obydlia bez oprávnenia. Neoprávneným zotrvaním treba rozumieť prípady, kedy sa páchateľ dostane oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa musí byť prejavená výslovne alebo konkludentne.
Vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne preukázané, že obžalovaný dňa 8.6.2014 vnikol na pozemok a následne do rodinného domu vo Veľkej Lomnici, na ulici L. K. Č.. XX/XX, vlastníkmi a oprávnenými užívateľmi ktorého boli poškodení M. G. a S. G. a to bez ich predchádzajúceho súhlasu alebo povolenia, teda vnikol neoprávnene.
Obžalovaný svojím konaním tým, že v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona neoprávnene vnikol do obydlia iného, dopustil sa prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Súd vykonal dokazovanie aj vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona a to výsluchom svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania. Boli vypočuté dve skupiny svedkov, tak svedkovia svedčiaci proti obžalovanému, ako aj svedkovia svedčiaci v prospech obžalovaného.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že dňa 10.6.2014 bol doma celý deň, aj celý večer. V čase okolo 20.45 hod. pozeral televízor s manželkou K. Y., švagrinou E. N. a dcérami C. Y.Á. a I. K.. V ten večer vôbec nebol pri dome S. G..
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu K. Y. - manželku obžalovaného, ktorá sa vedela vyjadriť len ku skutku zo dňa 10.6.2014. V ten večer bola doma s manželom, dvoma dcérami I. K., C. Y. a vnukom. Manžel chystal večeru, bol doma celý večer, z domu sa nevzdialil. Pravú ruku mal v sadre. Zaspal skôr ako ona, šiel si ľahnúť, keď začali správy, ona spratala veci a šla si ľahnúť tiež.
Dcéra obžalovaného I. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 10.6.2014 bola doma so svojimi troma deťmi, mamou, otcom a sestrou C.. Spolu s mamou a sestrou pripravili večeru, večerali presne o 19.46 hod. Vie to uviesť tak presne na minúty, lebo približne v rovnakom čase zvyknú večerať. Po večeri asi o 20.20 hod. si otec šiel ľahnúť s jej synom. Otec celý večer nikam nešiel, bol celý čas doma. Mama si šla ľahnúť po seriáli, ktorý začal o 21.30 hod.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul dcéru obžalovaného svedkyňu C. Y., ktorá uviedla, že otec bo celý večer doma. Zaspal ako prvý asi o 20.20 hod. Večerali o siedmej, po večeri mama a sestra umývali riad a potom pozerali televíziu. Po otcovi šla spať ona, potom jej sestra a potom mama.
Svedok R. G. vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že dňa 8.6.2014 sa nachádzal doma, pratal dvor, dom poškodeného sa nachádza oproti domu jeho domu cca 20 metrov, vedľa domu poškodeného sa nachádza dom jeho svokry T. Č., teda je sused S. G.. V ten deň tam nevidel tam nikoho, nepočul krik. Videl len osoby, ktoré stáli pri svokrinom okne a to I. Č.Ú., Y. Č., T. Č. a manželku I. G.. Obžalovaného pri dome S. G.Š. nevidel. Ak by sa odohrával nejaký konflikt alebo incident v blízkosti jeho domu, tak by zasiahol, ak by sa niekto rozprával z horného poschodia domu S. G. zo zadnej strany, tak by to nepočul. K domu S. G. sa dá dostať z hlavnej cesty po prístupovej ceste a dá sa k nemu dostať aj cestou, ktorá vedie pred jeho dom aj cestou, ktorá vedie za jeho dom. K fyzickému útoku obžalovaného na poškodeného S. G. sa vyjadriť nevedel.
Svedkyňa I. G. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že dňa 10.6.2014 sa vo večerných hodinách nachádzala pred domom pri okne svojej matky T. Č., kde spolu s ňou a I. Č.M. pila kávu, obžalovaného, poškodeného S. G. ani jeho manželku nevidela, nič nepočula. Z daného miesta videla na predný vchod do domu poškodeného, na zadný vchod nevidela. V zhode s tým vypovedala svedkyňa aj v prípravnom konaní.
V súlade s výpoveďou svedkyne I. G. boli aj výpovede svedkyne I.Í. Č. a svedkyne T. Č., ktoré zhodne uviedli, že vo večerných hodinách dňa 10.6.2014 sedeli pred domom T. Č., kde spolu s I. G. popíjali kávu a potom sa spoločne rozišli. V uvedený večer nič nevideli, nič nepočuli. Z miesta kde sedeli, videli na prednú časť domu poškodeného S. G.Š.. Svedkyne sa ku skutku, ktorý sa mal odohrať dňa 8.6.2014 vyjadriť nevedeli.
Poškodený S. G. (ďalej len poškodený) na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený večer bol doma spolu so svojou manželkou X. G. a dvoma deťmi, pozeral televízor. Vtedy prišla za ním jeho žena s tým, že keď otvárala zadný vchod, stál tam obžalovaný s nožom v ruke a vyhrážal sa jej, že keď nestiahne žalobu, tak ich prepichne, pozabíja, on sa nebojí, lebo už sedel a prepichol Paľa Lacka. Manželka sa ho zľakla sa ho, zamkla a prišla mu to povedať. On na to vstal, šiel zamknúť predný vchod a išiel hore na podkrovie, kde z okna videl stáť obžalovaného s nožom v pravej ruke a počul ho ako sa mu vyhráža zvýšeným hlasom, že nech stiahne trestné oznámenie, lebo ich prepichne, že on sa už nebojí, že prepichol G. B.. Obžalovaný pri tom šermoval s nožom v ruke, na ruke nemal sadru. Týchto vyhrážok sa zľakol, bál sa o život svojej rodiny, políciu neprivolal, lebo vedel, že polícia kontaktuje aj Rómsku hliadku, členom ktorej bol aj obžalovaný a obžalovaný by mohol ujsť. Toto mu povedal aj obžalovaný, že ak privolá políciu, on sa to dozvie a ujde. Na druhý deň šiel na políciu a podal trestné oznámenie. Svedok poškodený zároveň uviedol, že podal ešte jedno trestné oznámenia v súvislosti s incidentom zo dňa 8.6.2014 ešte v ten istý deň a zároveň uviedol, že o tejto skutočnosti obžalovaný vedomosť mal, pretože bol v deň incidentu zadržaný a ku skutku vypočutý.
Ku skutku zo dňa 10.6.2014 svedkyňa X. G. uviedla, že večer šla na toaletu, ktorú majú mimo domu a keď otvorila zadné dvere, videla tam stáť obžalovaného, ktorý jej povedal, že má odkázať manželovi, že ak nestiahne žalobu, že ho prepichne a v ruke pritom držal nôž, ktorým šermoval. Na to zadné dvere zatvorila a šla za manželom, ktorému to povedala a spolu vyšli hore do podkrovia, odkiaľ mu cez otvorené okno dvakrát povedala, aby odišiel preč. V ruke držal nôž, nič s ním nerobil, nemal zranenú ruku. Potom odišiel preč. S manželom sa dohodli, že ráno pôjdu na políciu, večer políciu nevolali, lebo obžalovaný povedal, že je členom rómskej hliadky, že im neuveria. Nevolali políciu aj preto, lebo im nefungovali im telefóny. Obaja sa ho s manželom báli, báli sa vyjsť von, lebo on už jedného človeka prepichol. Na druhý deň šli podať trestné oznámenie, s manželom sa dohodli, že bude rozprávať on, na ničom inom sa nedohadovali.
Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedkyne súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kde svedkyňa vypovedala, že manžel otvoril okno a povedal obžalovanému, nech odíde, na to manžel zatvoril okno. Svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného konania.
Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovanej súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že dňa 10.6.2014 bol vo večerných hodinách doma, po večeri si šiel ľahnúť, z domu nikam neodišiel, nie je pravda, čo sa mu kladie za vinu.
Súd obrane obžalovaného neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené výpoveďou poškodeného a svedkyne X. G.. Obaja zhodne uviedli, že dňa 10.6.2014 vo večerných hodinách prišiel k ich rodinnému domu k zadnému vchodu obžalovaný s nožom v ruke a vyhrážal sa poškodenému, že ak nestiahne trestné oznámenie, tak ho aj jeho rodinu prepichne, že mu to je jedno, že on už jednu osobu prepichol. Obžalovaného ako prvá zbadala manželka poškodeného X. G., ktorá to hneď oznámila manželovi a spoločne šli do podkrovia, odkiaľ z okna videli obžalovaného ako drží nôž v ruke a odkiaľ mu poškodený povedal, aby odišiel preč a obžalovaný sa mu opäť vyhrážal. Obaja, tak poškodený ako aj jeho manželka, mali z obžalovaného a z jeho vyhrážok strach, báli sa vyjsť von. Na druhý deň poškodený podal na obžalovaného trestné oznámenie.
Súd výpovede týchto svedkov vyhodnotil ako pravdivé, obaja vypovedali zhodne o podstatných okolnostiach spáchania skutku a na svojich výpovediach z prípravného konania zotrvali aj na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne X. G. a rozpory zistené medzi jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, ako aj rozpory medzi jej výpoveďou a výpoveďou jej manžela poškodeného, k tomu súd udáva, že tieto boli zákonným postupom odstránené a po odstránení týchto rozporov bola jej výpoveď v súlade s tým ako vypovedal poškodený. Zároveň súd uvádza, že sa jednalo o rozpory, ktoré sa netýkali podstatných okolností spáchania skutku, ale išlo skôr o rozpory v detailoch, resp. rozpory ohľadne skutočností, ktoré sa netýkali konania obžalovaného (napr. kto otvoril okno v podkroví, kto okno zatvoril a kto povedal obžalovanému, nech odíde preč...nevolali sme políciu, lebo nám nefungovali telefóny ...). Súd mal za to, že aj napriek týmto rozdielom bola zachovaná podstata konania, ktoré je relevantné z hľadiska záujmu chráneného Trestným zákonom. Súd pri hodnotení výpovede tejto svedkyne vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku, kde znalkyňa konštatovala, že poškodená má sklony ku konfabulácii vedomej aj nevedomej, že takýto spôsob vyjadrovania je pre ňu charakteristický, ide o niečo, čo je pre ňu typické, čo je jej vlastné.
Súd má za to, že spôsob, akým sa svedkyňa vyjadruje, akým interpretuje prežité okolnosti, aj samotné skresľovanie udalostí sú odrazom úrovne jej rozumových schopností, ktorá podľa záverov znalkyne nie je v norme, ale je znížená. Znalkyňa však vyšetrením poškodenej dospela aj k záveru, že poškodená je schopná vnímať a reprodukovať prežívané udalostí v podstatných súvislostiach. K rovnakému záveru dospel súd pri hodnotení výpovede svedkyne vzhľadom k rozporom v jej výpovedi, teda že aj napriek rozporom je jej výpoveď v podstatných okolnostiach zhodná s tvrdením poškodeného.
Výpovede ostatných svedkov vypočutý k predmetnému skutku súd vyhodnotil ako účelové, v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok a to aj napriek tomu, že svedkovia potvrdzovali nevinu obžalovaného. Súd predovšetkým poukazuje na rozpory medzi výpoveďami jednotlivých svedkov ako aj na rozpory medzi výpoveďami svedkov a obžalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené obžalovaný vypovedal, že večer dňa 10.6.2014 sa nachádzal doma spolu s manželkou, vnukom, dcérami C. a I., švagrinou E. N., že pozeral televízor, pri dome poškodeného v ten večer nebol. O skutočnosti, že poškodený podal na neho dňa 8.6.2014 trestné oznámenie nemal vedomosť.
Vyhodnotením týchto výpovedi súd dospel k nasledujúcim záverom. Kým svedkyňa K. Y. uviedla, že večeru chystal obžalovaný, ona s dcérami pozerala televízor, po večeri popratala kuchyňu a šla si ľahnúť, svedkyňa I. K. vypovedala, že večeru chystala ona spolu s mamou a sestrou, večerali o 19.46 hod. Po večeri pratali kuchyňu s mamou a potom pozerali seriál. Otec šiel spať asi o 20.20 hod. a ona s
mamou po seriáli, ktorý začínal o 21.30 hod. Otec sa už potom celú noc nezobudil. Svedkyňa C. Y. zase vypovedala, že otec zaspal ako prvý o 20.20 hod. po ňom si šla ľahnúť ona okolo 21.30 hod. Potom šla spať sestra a po nej mama. Večerali o 19 tej hodine. Svedkyňa na otázku, či si pamätá aký deň to bol uviedla, že bol 10 deň v piatom alebo šiestom mesiaci v roku 2014. Rozpor mal súd zistený aj ohľadne zranenia obžalovaného. Manželka a dcéra obžalovaného I. K. zhodne uviedli, že obžalovaný mal v ten večere na ruke sadru. Toto tvrdenie je však v rozpore s tvrdením obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 4.6.2015 vypovedal, že sadru si dal dole sám dňa 10.6.2014 ráno, keď šiel za synom do Popradu. K záveru, že výpovede týchto svedkýň súd vyhodnotil ako účelové, dospel súd aj na základe tvrdenia dcéry obžalovaného I. K., ktorá určila čas večere na minúty a to že večerali o 19.46 hod. s tým, že o takomto čase večerajú skoro stále. Práve toto presné určenie času viedlo súd k záveru, že je nepravdepodobné, aby svedkyňa vedela uviesť, o ktorej hodine večerali dňa 10.6.2014, s presnosťou na minúty, obzvlášť vtedy, ak sa tak vyjadrovala ku dňu spred vyše roka a pol a ku dňu, ktorý nebol ničím výnimočný, keďže sa svedkyne vyjadrovali, že v ten večer sa nič nestalo, šlo o bežný večer, najedli sa a šli spať. Aj druhá dcéra obžalovaného opísala udalosti z daného večera, a to o ktorej večerali, a kto kedy šiel spať, pričom vzápätí uviedla, že si nepamätá presný dátum, len vie že bol 10 deň v piatom alebo šiestom mesiaci 2014.
Obžalovaný ďalej uviedol, že v ten večer sa u nich doma mala nachádzať aj švagriná E. N., z výpovede manželky a rovnako ani z výpovede dcér obžalovaného nevyplynulo, aby sa v ten večer u nich doma nachádzali okrem nich ešte iné osoby. Rovnako neuviedli ani skutočnosť, že v ten večer asi o 20.30 hod. mal prísť k nim domov I. Č. a priamo od obžalovaného si pripáliť cigaretu, tak ako to uviedol tento svedok vo svojej výpovedi. Súd vyhodnotil výpoveď svedka vzhľadom na vyššie uvedené ako účelovú a navyše aj ako zmätočnú, keď si svedok vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spojil dva rôzne incidenty do jedného skutku tak po časovej ako aj dejovej stránke a navyše vypovedal na hlavnom pojednávaní odlišne ako v prípravnom konaní, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl obžalovaného sedieť doma cez otvorené dvere a v prípravnom konaní uviedol, že bol priamo u neho doma a pripaľoval si od neho cigaretu.
Ako účelové vyhodnotil súd aj výpovede svedkýň I. G., I. Č. a T. Č., ktoré zhodne vypovedali, že v ten večer sedeli všetky tri pred domom T. Č. a pili kávu. Obžalovaného pred domom poškodeného nevideli, zároveň uviedli, že z miesta kde sedeli, je vidieť len prednú časť domu poškodeného. Súd nemá pochybnosti o tom, že takýmto spôsobom zvykli tieto svedkyne tráviť letné večery aj vzhľadom k tomu, že sú v príbuzenskom pomere a sú aj susedmi, súd spochybňuje ich výpoveď z časového hľadiska, že aj napriek tvrdeniu, že takto sedávajú v lete, dokonca podľa vyjadrenia svedkyne T. Č. každý deň, aby si pamätali práve na večer dňa 10.6.2014 a to s uvedením takých detailov ako presne sedeli, kto pri kom a zhruba od ktorej do ktorej pili kávu. Súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne I. Č.M., ktorá na otázku, čo robila dňa 10.6.2014 uviedla, že spolu s I. G. a T. Č. sedeli vonku a pili kávu, obžalovaného v ten večer vôbec nevidela, pričom na otázku súdu, čo robila večer dňa 20.6.2014 už svedkyňa odpovedať nevedela, že tento deň si nepamätá.
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že skutky tak ako sú uvedené v obžalobe sa stali a že ich spáchal obžalovaný. Vyjadrenia obžalovaného, že dňa 8.6.2014 poškodeného S. G. neudrel, na pozemok a do domu poškodeného M. G. v ten deň nevstúpil, ako aj vyjadrenia obžalovaného, že sa poškodenému S. G.Š. dňa 10.6.2014 vo večerných hodinách s nožom v ruke nevyhrážal, pretože sa celý večer nachádzal v dome spolu s rodinou majú bagatelizovať konanie obžalovaného a preukázať jeho nevinu. Preto súd obrane obžalovaného neuveril a jeho výpoveď považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchané skutky. Rovnako považoval súd za účelové aj výpovede svedkov, ktorí potvrdzovali jeho nevinu, tak ako už súd vyššie konštatoval.
Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný W. Y. svojím konaním tým, že v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona nútil poškodeného S. G., aby stiahol trestné oznámenie, pod hrozbou, že ak tak neurobí, tak jeho aj jeho rodinu prepichne nožom a zaháňal sa pri tom nožom, dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona ( so zbraňou ), § 139 ods. 1 písm. i/ ( chránená osoba - svedok )Trestného zákona.
Z miesta trvalého pobytu je obžalovaný hodnotený pozitívne, Komisiou verejného poriadku prejednávaný nebol, obci je nápomocný. Za člena rómskej hliadky bol vymenovaný v roku 2012. V komunite Rómov požíva prirodzenú autoritu. Je nápomocný obecnej polícii, aj poštovej doručovateľke, aj škole pri riešení problémov. Voči všetkým osobám vystupuje slušne, s rešpektom a ohľaduplne. Pozitívne bol hodnotený aj Ústavom na výkon väzby v Prešove, kde sa počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane, k príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správa slušne, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní a režim dňa dodržiava.
Obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo riešený dvakrát, naposledy v roku 2014 pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu . Z odpisu registra trestov je zrejmé, že doteraz bol 5 krát súdne trestaný. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1T 122/2010 zo dňa 5.1.2011, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným z prečinu podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 14 mesiacov, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený, osvedčil sa dňa 5.3.2012. Pri oboznámením sa s odpisom registra trestov na čl. 276 ako aj aktuálneho zo dňa 3.3.2016 bolo zistené, že ako ďalšie odsúdenie obžalovaného pod bodom 6 je uvedené odsúdenie trestným rozkazom tunajšieho súdu pod sp. zn. 7T 67/2014 zo dňa 30.5.2014, právoplatným dňa 23.7.2014 pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Lustráciou tunajšieho súdu bolo zistené, že uvedená trestná vec nebola doposiaľ právoplatne skončená a preto tento údaj pod bodom 6 v registri trestov nie je správny a súd na neho neprihliadal. Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1T 3/1997 zo dňa 3.4.1997 bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 219/1 Tr. zákona, § 8/1 Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, podmienečne prepustený z výkonu trestu bol dňa 9.10.2001 so skúšobnou dobou na 4 roky a 6 mesiacov, osvedčený.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy a uložil obžalovanému W. Y. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálny stupňom stráženia.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, boli však zistené jednu priťažujúcu okolnosť a to spáchanie viacerých trestných činov ( § 37 písm. h/ Tr. zákona ). Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, kedy sa pri prevahe priťažujúcich okolností zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.
Zákonom stanovená trestná sadzba pri najprísnejšom zo spáchaných trestných činov a to zločine vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je štyri až desať rokov. Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje na šesť rokov. Keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, súd postupoval pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona, kedy sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Ako už bolo vyššie uvedené trestná sadzba pri najprísnejšom zo spáchaných trestných činov a to zločine vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je štyri až desať rokov. Postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona sa horná hranica zvyšuje na 12 rokov. Súd mal za to, že v danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zvýšenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodená strana Dôvera - zdravotná poisťovňa si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 34,11 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preto súd postupoval v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku a uložil obžalovanému povinnosť túto škodu poškodenej strane nahradiť.
Súd poškodené strany S. G. a M. G. s ich nárokmi na náhradu škody odkázal v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. poriadku na občianske súdne konanie. Obaja poškodení si uplatnili nárok na
náhradu škody včas, nároky si obaja vyčíslili, poškodená S. G. si uplatnila nárok vo výške 520,- eur a to za rozbité okná, s tým, že za jedno okno zaplatila 130,- eur, poškodený M. G. manžel poškodenej si uplatnil nárok na náhradu škody za tie isté okná vo výške 194,- eur s uvedením, že za zasklenie 4 okien zaplatil 194,- eur. Zároveň sa súd oboznámil aj s odborným vyjadrením ohľadne vyčíslenia škody, kde bola vyčíslená hodnota 4 sklenených výplní na 240,- eur. Vzhľadom k tomu, že obaja poškodení si uplatňovali náhradu škody z rovnakých dôvodov ale v inej výške, pričom obaja tvrdili, že okná dali zaskliť v rozdielnych sumách, súd postupoval podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo trestného konania.
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval,
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu prečinu, ktorého sa dopustil v úmysle inému ublížiť na zdraví, avšak k dokonaniu prečinu nedošlo,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.