Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Saz/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: F. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť L. J. cestovný doklad č. XXXXXXXXX, posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, zastúpeného Slovenskou humanitnou radou, o.z. so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 173 160 14 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 27.06.2022 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS.: MU-DS-6-11/2022-Ž zo dňa 02.06.2022, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, Pivonková 6, 812 72 Bratislava ČAS.: MU-DS-6-11/2022-Ž zo dňa 02.06.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS.: MU-DS-6-11/2022-Ž zo dňa 02.06.2022 v konaní podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“, resp. „ZoA“) rozhodol tak, že podľa zákona o azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú cudzinke F. M., nar. 09.11.1988, štátna príslušnosť L. J., rozvedená, cestovný doklad č. XXXXXXXXX a jej maloletým dcéram T. H., nar. X.X.XXXX, št. prísl. L. J. a N. M., nar. XX.X.XXXX, št. prísl. L. J., posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi. Ďalej vyslovil, že podľa zákona o azyle je v prípade cudzinky a jej maloletých dcér príslušná na konanie Poľská republika. Zároveň rozhodol, že v súlade s článkom 29 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 604/2013“) sa odovzdanie cudzinky F. M. a jej maloletých dcér do Poľskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku.

2. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dňa 22.04.2022 sa žalobca spolu so svojimi maloletými dcérami dostavil na Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné a požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pre seba a jeho dcéry z dôvodu obavy o svoj a ich život na Ukrajine, kde prišli pred začiatkom vojny. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu

bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že žalobca dňa 30.11.2021 požiadal o udelenie azylu na území Poľskej republiky. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom bol dňa 05.05.2022 v rámci azylového konania vykonaný vstupný pohovor, v ktorom žalobca uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval letecky spolu so svojimi dcérami v novembri 2021 do O. v Poľsku. Následne tam spolu s dcérami požiadal o azyl, no neskôr zobral svoju žiadosť o azyl späť a 01.02.2022 vycestovali za svojim priateľom do Kyjeva. Po začatí vojny na Ukrajine sa rozhodli odcestovať späť do Poľska, no keďže čakanie na hraniciach bolo zdĺhavé a staršia dcéra, ktorá má zdravotné problémy to ťažko znášala, pricestovali na slovenské územie, kde požiadali o udelenie azylu.

3. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 53b ods. 1 zákona o azyle pri určovaní členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritéria a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 podľa ustanovenia Kapitoly I, článku 1 stanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „zodpovedný členský štát)

4. Poukazujúc na Kapitolu I, článku 2 vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Komisie“), bola v prípade žalobcu a jeho dcér dňa 05.05.2022 zaslaná žiadosť o prijatie späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 poľskému partnerskému úradu. Dňa 18.05.2022 Poľská republika písomne akceptovala ich prijatie späť podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EU) č. 604/2013 a zároveň súhlasila s ich odovzdaním na svoje územie. To znamená, že menovaná vzala posudzovanú žiadosť späť a podala žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.

5. Ďalej žalovaný konštatoval, že Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Poľskej republike a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Už samotné nariadenie (EÚ) č. 604/2013 ako to vyplýva z jeho preambuly, rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojím obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajina je samozrejme aj signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951. ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967. Poľská republika je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Žiadatelia o azyl, ktorí sú vrátení z iných členských štátov uplatňujúcich nariadenie (EÚ) č. 604/2013, sa pri návrate do Poľskej republiky nestretávajú s prekážkami v prístupe k azylovému konaniu. Žiadatelia o azyl majú nárok na materiálne prijímacie podmienky počas všetkých azylových konaní v Poľsku. Poskytovanie tejto pomoci nezávisí od finančnej situácie žiadateľov o azyl. Materiálna pomoc sa poskytuje od okamihu, keď sa žiadateľ o azyl zaregistruje v prijímacom stredisku, teda nie hneď po podaní žiadosti o azyl. V osobitných situáciách, t. j. v prípade ohrozenia života a zdravia je možné poskytnúť len lekársku pomoc od okamihu žiadosti o azyl (napríklad na hraniciach). Žiadatelia o azyl sú buď ubytovaní v prijímacom stredisku alebo dostávajú mesačný finančný príspevok na pokrytie všetkých nákladov na pobyt v Poľsku. Podľa zákona sú materiálne prijímacie podmienky ponúkané v stredisku spravidla poskytované všetkým žiadateľom o azyl. Žiadateľ o azyl môže získať pomoc poskytovanú mimo centra na základe žiadosti, ktorú posúdi vedúci Úradu pre cudzincov. Môže byť udelená z organizačných, bezpečnostných alebo rodinných dôvodov alebo na prípravu žiadateľov o azyl na samostatný život po tom, ako im bola poskytnutá akákoľvek forma ochrany. Všetky deti zdržiavajúce sa v Poľsku majú ústavné právo na vzdelanie. Vzdelávanie je povinné do 18 rokov, poskytuje sa deťom žiadajúcim o azyl v bežných školách a nie je obmedzené zákonom. Prístup k zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl je zaručený zákonom za rovnakých podmienok, ako pre poľských štátnych príslušníkov, ktorí sú zdravotne poistení. Zdravotná starostlivosť o žiadateľov o azyl je financovaná z verejných zdrojov. (Zdroj: https://asylumineurope.org/wp-content/ uploads/2022/05/AIDA-PL_2021 update.pdf). Poľská republika taktiež dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a

Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili v Poľskej republike problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Podporou tejto skutočnosti je aj fakt, že ani Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva EÚ na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov, do dnešného dňa neiniciovala žiaden postup voči Poľskej republike a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. Poľská republika je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu menovaného a jeho dcér a vyslovil súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu. Poľská republika je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú dublinské nariadenie rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non- refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

6. Na záver správny orgán dospel k záveru, že vzhľadom na to, že podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu cudzinca

- žalobcu, je Poľská republika a neexistujú dôvody domnievať sa, že by žalobcovi a jeho dcéram na poľskom území hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, tak budú žalobca a jeho dcéry odovzdané z územia Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

7. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 27.06.2022, doručenou elektronicky Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.06.2022, prostredníctvom Slovenskej humanitnej rady domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS.: MU-DS-6-11/2022-Ž zo dňa 02.06.2022, ktorým žalovaný v zmysle ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú s tým, že podľa je v jeho prípade a jeho maloletých dcér, príslušná na konanie Poľská republika a ich odovzdanie na územie Poľskej republiky sa uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku.

8. Poukázal na to, že požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pre seba a svoje maloleté dcéry dňa 22.04.2022 na Oddelení azylu Policajného zboru Humenné. Počas pohovoru, ktorý sa konal dňa 05.05.2022 okrem iného uviedol, že začiatkom februára 2022 odcestoval aj s dcérami za svojím priateľom do Kyjeva, ale po začatí vojny na Ukrajine sa rozhodli odísť do Poľska. Čakanie na hraniciach však bolo zdĺhavé a staršia dcéra, ktorá má zdravotné problémy, to ťažko znášala, preto pricestovali na územie SR, kde požiadali o azyl. Žalovaný po preverení jeho daktyloskopických odtlačkov prstov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému EURODAC zistil, že žalobca dňa 30.11.2021 požiadal o udelenie azylu v Poľsku. Po stanovenom procesnom postupe na základe príslušných ustanovení nariadenia EÚ č. 604/2013 zaslal poľský partnerský úrad dňa 18.05.2022 písomnú akceptáciu o prijatie späť žalobcu a jeho maloletých detí podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EU) č. 604/2013 a článku 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 - žiadosť o medzinárodnú ochranu bola vzatá späť a osoba podala žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v zmysle článku 18 ods.1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom je Poľsko a neexistuje dôvod domnievať sa, že by mu a jeho maloletým dcéram na poľskom území hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, a preto budú žalobca a jeho dcéry odovzdané z územia SR v súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Žiadosť žalobcu o udelenie azylu žalovaný zamietol ako neprípustnú.

9. Žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom jeho rozsahu nesúhlasí a má za to, že toto je nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( a ). Nespochybňuje skutočnosť, že v roku 2021 požiadal o udelenie azylu v Poľsku a Poľsko je podľa príslušných ustanovení nariadenia EÚ č. 604/2013 zodpovedné za posúdenie

jeho žiadosti, čo potvrdil aj poľský partnerský úrad, keď dňa 18.05.2022 písomne akceptoval prijatie späť žalobcu a jeho maloletých dcér. Žalobca nespochybňuje ani to, že nariadenie (EÚ) č. 604/2013 neukladá žalovanému povinnosť prevziať zodpovednosť za posúdenie žiadosti žalobcu. Žalobca však namieta nezákonný postup správneho orgánu, spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu, pričom nedostatočne zistený skutkový stav má za následok nesprekúmateľnosť rozhodnutia, pretože nie je možné zistiť, akou úvahou sa žalovaný spravoval pri vyhodnotení dôvodov, na základe ktorých odmietol použitie doložky suverenity, resp. túto alternatívu vôbec neposudzoval, a to najmä s ohľadom na zdravotný stav staršej dcéry žalobcu. Namietal, že žalovaný správny orgán v konaní neskúmal a náležite nezohľadnil dopady prípadného transferu a odovzdania žalobcu a jeho maloletých dcér do Poľska, a to v kontexte zdravotného stavu jeho staršej dcéry - T., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bol diagnostikovaný detský autizmus a ťažká mentálna retardácia. Poukázal na to, že táto trpí zníženou úrovňou koncentrácie a väčšinu času trávi na vozíku. Nevie sa sama najesť, má problémy so spánkom a nezvláda cestovanie. V nekomfortných situáciách kričí a ubližuje si. Potrebuje nepretržitú pozornosť, starostlivosť a prítomnosť príbuzných. Má ťažkosti s prispôsobením sa na nové prostredie a situácie a reaguje neprimerane na zmeny. Žalobca má za to, že žalovaný nevenoval adekvátnu pozornosť jej zdravotnému stavu a jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti pripomína čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa uvádza nasledujúce: „Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“ Rovnako čl. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 sa uvádza: „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Žalobca zastáva názor, že v prípade jeho transferu a jeho maloletých detí, predovšetkým staršej dcéry, ktorá trpí detským autizmom a ťažkou mentálnou retardáciou do Poľska, by nebol rešpektovaný a dodržaný najlepší záujem dieťaťa, a zároveň by došlo k porušeniu práv dieťaťa garantovaných predovšetkým v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ako aj v iných medzinárodných dokumentoch. Namietal, že tieto vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne neskúmal a skutkový stav nezisťoval, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. K správnej žalobe pripojil žalobca listinné dôkazy týkajúce sa zdravotného stavu maloletej dcéry žalobcu T. a to psychologickú správu zo dňa 22.06.2022, vyhotovenú Mgr. Viviánou Ohajdovou a lekársky nález zo dňa 03.06.2022 vyhotovený MUDr. Golindei Liliia, všeobecnou lekárkou pre deti a dorast.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2022 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím Ministerstvo vnútra SR, migračný úrad (ďalej len „migračný úrad“) podľa zamietlo žiadosť žalobcu a jeho dcér o udelenie azylu.

11. Žalovaný uviedol, že považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, v ktorej namieta nezákonný postup správneho orgánu spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktorý má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože nie je možné zistiť, akou úvahou sa žalovaný spravoval pri vyhodnotení dôvodov, na základe ktorých odmietol použitie doložky suverenity, resp. túto alternatívu vôbec neposudzoval, a to najmä s ohľadom na zdravotný stav staršej dcéry žalobcu.

12. Žalovaný uviedol:

„5. ...Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 23.01.2019 vo veci C-661/17, M. A. a i. proti The International Protection Appeals Tribunal a i., v bode 58 stanovil, že: „Zo znenia článku 17 ods. 1 nariadenia Dublin III jasne vyplýva, že toto ustanovenie je fakultatívnej povahy, keďže ponecháva na úvahu každého členského štátu, aby rozhodol, či pristúpi k posúdeniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorá mu je predložená, hoci podľa kritérií na určenie zodpovedného členského štátu definovaných v tomto nariadení nie je povinný vykonať toto posúdenie. Uplatnenie tejto možnosti navyše nepodlieha nijakej osobitnej podmienke.“ 6. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 25.02.2020 rozhodol, že: „Aj napriek tomu, že normotvorca Únie (ako to vyplýva z bodu 14 a 16 odôvodnenia Dublinského nariadenia) vyzdvihol rešpektovanie rodinného života a dodržiavanie zásady jednoty rodiny a najlepších záujmov dieťaťa, vyššie citovaným ustanovením bola členským štátom, v procese určovania zodpovednosti za posúdenie žiadosti o azyl, priznaná voľná úvaha, ktorej rozsah nie je nijako obmedzený. Zo samotného znenia čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia vyplýva absencia akýchkoľvek podmienok pre jeho aplikáciu. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že v jeho prípade existujú dôvody, pre ktoré žalovaný mal využiť svoje oprávnenie podľa čl. 17 ods. 1 (ktoré naopak, žiadne konkrétne dôvody neustanovuje),

kasačný súd tento sťažnostný bod považoval za nedôvodný. Uvedeným článkom nebolo zakotvené oprávnenie žiadateľa o medzinárodnú ochranu domáhať sa, aby bola jeho žiadosť preskúmaná v krajine, v ktorej o medzinárodnú ochranu požiadal, ale možnosť členského štátu (vzhľadom na zachovanie výsad členských štátov pri výkone práva poskytnúť medzinárodnú ochranu) ponechať si žiadateľa na svojom území a rozhodnúť tak o jeho žiadosti. K uvedenému kasačný súd dodáva, že postup, ktorého sa sťažovateľ domáha, by v podstate obchádzal pravidlá a zmysel Dublinského nariadenia.“

13. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že v prípade žalobcu a jeho maloletých detí bola pri rozhodovaní o jeho žiadosti zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu žalovaného v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Odovzdaním žalobcu a jeho maloletých detí do Poľska nedôjde k porušeniu dodržania zásady najlepšieho záujmu dieťaťa. Ani z doložených lekárskych správ nevyplýva, že dcéra žalobcu nie je schopná absolvovať transfer do susedného štátu, čo ako podmienku zákazu vyhostenia prejudikujú aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, i keď tento transfer môže byť, vzhľadom na diagnózu dcéry žalobkyne, náročnejší (psychologická správa uvádza, že nezvláda cestovanie). Podotkol, že žalobca, ako sám počas pohovoru uviedol požiadal vo Varšave o udelenie azylu, neskôr jeho priateľ, ktorý žije v Kyjeve navrhol, aby došla aj s dcérami bývať k nemu. Z tohto dôvodu žalobca svoju žiadosť vzal späť a 01.02.2022 dobrovoľne vycestoval spolu s dcérami za svojím priateľom do Kyjeva, odkiaľ neskôr v dôsledku ozbrojeného konfliktu odišiel s úmyslom dostať sa späť do Poľska. Keďže čakanie na poľsko-ukrajinských hraniciach bolo zdĺhavé a staršia dcéra to kvôli zdravotným problémom ťažko znášala, pricestovali na územie Slovenskej republiky, kde požiadali o udelenie azylu. Taktiež podotkol, že odovzdanie do iného členského štátu nie je možné posudzovať ako rozhodnutie vo veci samej, ale ide len o tzv. procesné rozhodnutie, ktorý štát bude žiadosť o udelenie azylu posudzovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalovaný, aby správny súd žalobu zamietol.

14. Podľa , ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.

15. Podľa , ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie. Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.

16. Podľa , sa pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013.

17. Podľa , štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto nemá štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie.

18. Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a c) (Povinnosti zodpovedného členského štátu) Dublinského nariadenia III, členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia, je povinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.

19. Podľa článku 29 ods. 1 Dublinského nariadenia III, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.

20. Podľa článku 3 ods. 1 Dublinského nariadenia, členské štáty posúdia každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podá štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj na hranici alebo v tranzitnom priestore. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný.

21. Podľa článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia, odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie.

22. Členský štát, ktorý sa rozhodne posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa tohto odseku sa stane zodpovedným členským štátom a prevezme záväzky súvisiace s takouto zodpovednosťou. V príslušných prípadoch informuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete „DubliNet“ vytvorenej na základe článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003 členský štát, ktorý bol predtým zodpovedný, členský štát, ktorý uskutočňuje proces určenia zodpovedného členského štátu alebo členský štát, ktorý bol dožiadaný, aby prevzal žiadateľa, alebo ho prijal späť.

23. Členský štát, ktorý sa v súlade s týmto odsekom stáva zodpovedným, túto skutočnosť bezodkladne uvedie v systéme Eurodac v súlade s nariadením (EÚ) č. 603/2013 doplnením dátumu, kedy bolo prijaté rozhodnutie posúdiť žiadosť.

24. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

26. Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

28. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa , prvá veta na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

32. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne aby tieto preukázal či vyvrátil, a to buď úplne

nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia žiadateľa o azyl, alebo aspoň s mierou pravdepodobnosti nevyvolávajúcou zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

33. Žalobca svoju správnu žalobu z procesného hľadiska založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci vo vzťahu k dopadu prípadného transferu a odovzdania žalobcu a jeho maloletých dcér do Poľska a to v kontexte zdravotného stavu staršej dcéry žalobcu - T., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bol diagnostikovaný detský autizmus a ťažká mentálna retardácia s tým, že tento zdravotný stav spôsobuje nižšiu úroveň koncentrácie maloletej, problémy so spánkom, neschopnosť sa sama najesť, obmedzená mobilita (väčšinu času trávi na invalidnom vozíku), ťažkosti prispôsobiť sa novému prostrediu a neprimerane reaguje na zmeny a nezvládanie cestovania. Namietal, že žalovaný nevenoval adekvátnu pozornosť jej zdravotnému stavu, čo malo za následok, že jeho rozhodnutie je nezákonné aj pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

34. Podľa , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

35. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

36. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku).

37. Správny súd ako vecne, miestne a kauzálne príslušný ( a , ) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy tretej časti v rozsahu a medziach dôvodov správnej žaloby, a po preskúmaní administratívneho spisu vedeného žalovaným, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť ( ) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konane a rozhodnutie.

38. Žalovaný v konaní nepostupoval podľa názoru správneho súdu dôsledne v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Ako súd zistil z obsahu administratívneho spisu tak žalobca na zdravotný stav svojej staršej dcéry upozornil už v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 22.04.2022 keď uviedol: „...Potom blízko nášho domu spadla raketa a nakoľko moja staršia dcéra T. trpí autizmom, veľmi sa zľakla, tak sme sa rozhodli z Ukrajiny odísť.“ Žalovaný však túto skutočnosť neskúmal a rozhodol napadnutým rozhodnutím bez toho, aby si tieto tvrdenia overil. Žalobca predložil vyššie označenú psychologickú správu a lekársky nález, z ktorých jednoznačne vyplýva tvrdenie žalobcu o zdravotnom stave maloletej dcéry. Za takéhoto stavu súd považuje námietku žalobcu spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy za dôvodnú. Súd zdôrazňuje, že v tomto prípade je potrebné vziať do úvahy najlepší záujem dieťaťa a tento rešpektovať, nakoľko by mohlo dôjsť k porušeniu práv dieťaťa garantovaný v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Navyše, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý by v prípade jej transferu do Poľska mohol byť zhoršený. Súd dáva do pozornosti, že maloleté osoby a závažné ochorenie, patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby, pričom z rozhodnutia žalovaného nevplýva, že by podrobil testu existencie znakov zraniteľnej osoby maloletú dcéru žalobcu. Nemožno opomenúť, že prípady neúspešných žiadateľov o azyl - maloletých osôb so závažným ochorením, patria medzi dôvody hodné udelenia azylu z humanitných dôvodov.

39. V ďalšom konaní preto bude povinnosťou žalovaného v súlade s horeuvedenou argumentáciou správneho súdu a po vykonaní ním uvádzaných dôkazov vo veci znovu meritórne rozhodnúť s uvedením dôsledného hodnotenia skutkového a právneho stavu veci týkajúcej sa žiadosti žalobcu a jeho maloletých detí o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Pri plnom akceptovaní právnych podmienok uvedených v a medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná, je nevyhnutné v rozhodnutí žalovaného vysvetliť plnohodnotne, t. j. zrozumiteľným a logickým spôsobom dôvody rozhodnutia, ku ktorým žalovaný správny orgán v ďalšom konaní dospeje. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu (, prvá veta ).

40. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.