Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-15-2022.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobcu: mal. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, proti žalovaným: 1/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - R., U. XXXX/X, a 2/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
- R., U. XXXX/X, obaja v konaní zastúpení JUDr. Tiborom Šulákom, advokátom, so sídlom Hurbanovo, Nám. Dr. Thege Konkolyho 3, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno na zapretie otcovstva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. februára 2022, č. k. 6Pc/25/2018-250, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) napadnutým rozsudkom zo dňa 8. februára 2022, č. k. 6Pc/25/2018-250 rozhodol tak, že: I. Súd u r č u j e, že D. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v F. W., r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E. XX, n i e j e prirodzeným otcom maloletého dieťaťa: S. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v P., r. č.: XXXXXX/XXXX, z matky L. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v P., r. č.: XXXXXX/XXXX. II. Súd p r i z n á v a súdnemu znalcovi, RNDr. Ivanovi Lehockému PhD., s miestom výkonu činnosti Vrakunská cesta 5916/6, 821 02 Bratislava, trovy znaleckého dokazovania za znalecký posudok č. 24/2021, vo výške 490,10 eura. III. U p r a v u j e sa učtáreň Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vyplatila RNDr. Ivanovi Lehockému PhD., s miestom výkonu činnosti Vrakunská cesta 5916/6, 821 02 Bratislava, z preddavku znalečného zloženého mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, vedeného v registri pohľadávok pod položkou D14 10/2021 s VS: XXXXXXXXXX sumu 490,10 eura na č. účtu.: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s VS: XXXXXXXXXX. IV. U p r a v u j e sa učtáreň Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto rozsudku nespotrebovaný preddavok v sume 9,90 eura zložených mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté na účet Okresného súdu Komárno vedený pod VS: 4210516821 vrátila mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté na jeho číslo účtu. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 86, § 90, § 91 ods. 1 a 2, § 96 ods. 1, 2, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), a § 105 písm. c/, § 107, § 108 ods. 3, § 2 ods. 1, § 57, § 58, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 251, § 260 CSP, vyhl. č. 491/2004 Z. z.
3. Uviedol, že dňa 27.09.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (ďalej len Úrad) na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu S. P., nar. XX.XX.XXXX. Úrad vo svojom návrhu uviedol, že uznesením Okresného súdu Komárno, č.k. 9P/69/2017 zo dňa 25.05.2017, ktoré po podanom odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017, bol Úrad ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloletého na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. Uznesením Okresného súdu Komárno, č. k. 12Pc/24/2018-16 zo dňa 21.8.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2018, súd vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva voči mal. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. X z matky L. Z., nar. X.XX.XXXX. Z konania pred Okresným súdom Komárno, č. k. 12Pc/24/2018 vyplynulo, že I. P., nar. XX.X.XXXX uvádza, že je biologickým otcom maloletého. Úrad uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby bol súlad medzi matrikovým a biologickým otcovstvom. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd určil, že D. P., nar. XX.X.XXXX nie je biologickým otcom maloletého S. P., nar. XX.X.XXXX z matky L. Z., nar. X.XX.XXXX.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Na nariadenom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.04.2021, muž ktorého otcovstvo má byť zapreté uviedol, že matku dieťaťa pozná 20 rokov, pričom sa im spolu narodili dve deti, bol aj pri ich pôrode a otcom oboch detí je on. Uviedol, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa býval s matkou maloletého a nestalo sa, že by sa matka maloletého od neho odsťahovala a v tom čase sa s matkou maloletého intímne stýkali. Uviedol, že otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov mesiac pred narodením dieťaťa. Matka maloletého uviedla, že v lete v roku 2013 mala krátkodobý vzťah s pánom I. P., pričom mu mala napísať, že môže byť otcom maloletého, čo mal tento poprieť. I. P. vo svojej výpovedi uviedol, že od augusta 2013 sa s matkou maloletého stretávali, pričom intímny vzťah mali mať 10 rokov a plánovali spolu aj dieťa. Uviedol, že v čase od augusta do novembra 2013 spolu s matkou maloletého plánovali budúcnosť. O tom, že je matka maloletého tehotná, sa mal dozvedieť formou sms správy.
5. Na základe vyššie uvedeného súd nariadil znalecké dokazovanie pribratím znalca z odboru genetiky za účelom určenia, či muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je biologickým otcom maloletého. Dňa 16.12.2021 bol súdu predložený znalecký posudok č. 24/2021 zo dňa 04.12.2021, ktorý vypracoval znalec RNDr. Ivan Lehotský, PhD., v ktorom znalec konštatoval, že z výsledkov analýzy DNA vyplynulo, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je vylúčený ako otec maloletého S. P., nar. XX.XX.XXXX. 5. Na nariadenom pojednávaní dňa 08.02.2022 účastníci konania k znaleckému posudku č. 24/2021 zo dňa 04.12.2021 nemali žiadne pripomienky. Zástupkyňa Úradu odporučila určiť, že muž ktorého otcovstvo má byť zapreté, nie je biologickým otcom maloletého. Zástupca muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté ako aj matky maloletého zotrval na stanovisku, že návrh podala neoprávnená osoba, ktorá nebola na podanie návrhu aktívne vecne legitimovaná a preto žiadal, aby súd konanie zamietol.
7. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 9Pc/2/2017, 12P/24/2018, 9P/69/2017, znaleckým posudkom znalca RNDr. Ivana Lehockého, PhD. č. 24/2021 zo dňa 04.12.2021 a ostatnými v spise nachádzajúcim sa listinami a na základe takto z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutočný a právny stav veci: Maloletý S. P. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z mimomanželského vzťahu, pričom otcovstvo k maloletému S. bolo určené súhlasným vyhlásením. Súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/69/2017 uznesením zo dňa 25.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017, ustanovil Úrad za kolízneho opatrovníka pre maloletého S. P. na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Pc/24/2018 súd uznesením zo dňa 21.08.2018 vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva voči maloletému dieťaťu S. P., nar. XX.XX.XXXX, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2018. Dňa 27.09.2018 bol súd doručený návrh Úradu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu S. P., nar. XX.XX.XXXX, pričom súd uznesením č. k. 6Pc/25/2018-200 zo dňa 09.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2021, nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je biologickým otcom maloletého S. P.. Dňa 16.12.2021 bol súdu predložený znalecký posudok č. 24/2021 zo dňa 04.12.2021, ktorý vypracoval znalec RNDr. Ivan Lehotský, PhD., v ktorom znalec konštatoval, že z výsledkov analýzy DNA vyplynulo, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je vylúčený ako otec maloletého S. P., nar. XX.XX.XXXX.
8. V danom prípade mal súd poukazom na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom RNDr. Ivanom Lehockým, PhD. jednoznačne za preukázané, že muž, ktorého otcovstvo malo byť v konaní zapreté, nie je prirodzeným otcom maloletého dieťaťa, keďže bol znalcom
jednoznačne vylúčený ako biologický otec maloletého. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
9. Súd v priebehu konania uznesením č. k. 6Pc/25/2018-200 zo dňa 09.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2021, nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je biologickým otcom maloletého. Za znalca ustanovil RNDr. Ivana Lehockého, PhD. s miestom výkonu činnosti Vrakúnska cesta 5916/6, Bratislava. Zároveň zaviazal muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500,- eur. Preddavok bol zložený v celom rozsahu dňa 15.11.2021. Znalec dňa 16.12.2021 doručil súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny vo výške 490,10 eura, ktorý si znalec vyúčtoval nasledovne:
- hodinová odmena podľa § 3 Vyhlášky - spracovanie dokumentácie 14 hodín, spracovanie znaleckého úkonu 9 hodín, t. j. spolu 23 hodín á 13,28 eura = 305,44 eura,
- paušálna odmena podľa § 5 Vyhlášky - prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom = 19,92 eura,
- hotové výdavky podľa dokladov - výdavky spojené s analýzou vzoriek = 150,- eur,
- písomné vyhotovenie úkonu - 4 ks á 2,66 eura = 10,64 eura,
- vyhotovenie čiernobieleho listu - 41 strán á 0,10 eura = 4,10 eura, t. j. spolu 490,10 eura.
10. Po prepočte vyúčtovania za znalecký posudok č. 24/2021 súd dospel k záveru, že vyúčtovanie znalca je v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „vyhláška“), ktorá vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Celková výška odmeny znalca za vypracovanie znaleckého posudku predstavuje sumu 490,10 eura. Na základe vyššie uvedeného preto súd priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku celkom vo výške 490,10 eura tak, ako to je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozsudku.
11. Súd uložil učtárni Okresného súdu Komárno povinnosť, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vyplatila RNDr. Ivanovi Lehockému PhD., s miestom výkonu činnosti Vrakunská cesta 5916/6, 82102 Bratislava, z preddavku vedeného v registri pohľadávok pod položkou D14 10/2021 s VS:4210516821 sumu 490,10 eura na č. účtu.: J., pričom aby ako variabilný symbol platby uviedla identifikačné číslo tohto konania.
12. Keďže v priebehu konania muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté zložil na účet súdu preddavok vo výške 500,- eur, pričom skutočné náklady na vypracovanie znaleckého posudku predstavovali sumu 490,10 eura, súd uložil učtárni Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto rozsudku nespotrebovaný preddavok v sume 9,90 eura vrátila mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, na jeho číslo účtu.
13. O trovách konania, ktoré vznikli v priebehu konania účastníkom konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní (1./ a 2./). Uviedli, že Návrh na zapretie otcovstva podal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno. Následne približne o dva mesiace bol ustanovený za opatrovníka maloletému S. P. v konaní o zapretie otcovstva. Právnym zástupcom navrhovateľa maloletého (S. P.) v čase podania návrhu na zapretie otcovstva nebol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Komárne a nebol mu ani ustanovený za opatrovníka súdom za účelom podania takéhoto návrhu. Nemohol preto konať v mene maloletého S. P.. V tejto veci teda nebol oprávnený za maloletého S. P. takýto návrh podať. Ak návrh podal urobila tak osoba, ktorá nemala právo taký návrh podať a nemožno akceptovať takýto návrh tak, že ide o návrh maloletého resp. v mene maloletého. Ak podala neoprávnená osoba návrh na konanie nemá aktívnu legitimáciu a takýto návrh treba zamietnuť. Maloletý S. P. pre nedostatok veku nemôže sám pred súdom konať a jeho rodičia D. P. a L. Z. nemohli dieťa v tejto veci zastúpiť ako zákonní zástupcovia pre kolíziu záujmov, mohol tak urobiť iba kolízny opatrovník. Ten však v čase podania návrhu nebol ustanovený maloletému. Pretože podaním návrhu sa konanie o zapretie otcovstva začína máme za to, že toto sa nezačalo, pretože takýto návrh podal neoprávnený subjekt. Nakoľko maloletý S. P. nemal ustanoveného kolízneho opatrovníka súdom v čase podania návrhu na zapretie otcovstva nebol prakticky určený subjekt, ktorý by bol oprávnený konať za neho pokiaľ ide o otázku podania návrhu na zapretie otcovstva. Argumentovanie tým, že v § 73 odsek 2
písmeno d/ Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neobstojí z dôvodu, že toto ustanovenie určuje len pôsobnosť Úradu. Nejde o ustanovenie zákona, ktoré splnomocňuje Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Komárne zastupovaním konkrétnej osoby. Určuje len kompetencie Úradu pre prípad, keď bude potrebné zastúpiť maloletého a na základe týchto kompetencií tento Úrad môže súd ustanoviť za opatrovníka maloletého. Ak nebol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v čase podanie návrhu oprávnený v mene maloletého S. P. konať, nakoľko mu nebol ustanovený za opatrovníka, mohol konať iba za seba a takýto návrh vo svojom mene podať nemôže. Návrh na zapretie otcovstva je oprávnené podať iba dieťa a ak pre nedostatok veku nie je spôsobilé na právne úkony, môže tak urobiť iba na to oprávnený právny zástupca dieťaťa. Pretože tu ide o konflikt záujmov na strane rodičov dieťaťa, mohol tak urobiť len súdom ustanovený kolízny opatrovník. Ten však v čase podania návrhu nebol súdom ustanovený. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť.
15. Na výzvu prvoinštančného súdu adresovanú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, sa tento úrad vyjadril tak, že po preštudovaní spisu navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a ani dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 96 ods. 1 ZoR, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. 19. Podľa § 96 ods. 2 ZoR, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
20. Podľa § 31 ods. 2 ZoR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
21. Podľa čl. 1 CMP, súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.
22. Podľa čl. 7 CMP, úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.
23. Odvolací súd opätovne konštatuje, že v tejto veci ide o konanie o zapretie otcovstva, nielen v užšom zmysle slova ale aj v širšom zmysle slova. Ide o „druhú“ fázu konania, v ktorom navrhovateľ sleduje zapretie otcovstva. „Prvou“ fázou bolo konanie a vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva, ktoré bolo realizované v konaní sp.zn. 12Pc/24/2018. Uvedenému predchádzalo konanie, v ktorom bol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno (ďalej len „ÚPSVaR“) ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletému S. uznesením č. k. 9P/69/2017-5 zo dňa 25. mája 2017.
24. Pokiaľ ide vecnú stránku, ktorá bola založená podstatou znaleckého skúmania zapretia otcovstva v tomto konaní (12Pc/24/2018), možno odvolacím súdom konštatovať správnosť postupu
prvoinštančného súdu a jeho záverov o tej skutočnosti, že D. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v F. W., r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E. XX, nie je prirodzeným otcom maloletého dieťaťa: S. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v P., r. č.: XXXXXX/XXXX, z matky L. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v P., r. č.: XXXXXX/ XXXX. Uvedené vyplynulo z dokazovania a uvedené ani nebolo predmetom odvolacích dôvodov.
25. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaných, odvolací súd poukazuje na otázku legitimácie v tomto konaní rovnako ako vo svojom skoršom rozhodnutí. Napriek skutočnosti, že iniciácia konania podľa § 107 CMP podlieha návrhu, nemožno prehliadnuť, že konanie o zapretie otcovstva (z podmnožiny určenia rodičovstva) je upravené v civilnom mimosporovom poriadku a z pohľadu záujmu dieťaťa ide o konanie, ktoré popri záujme účastníkov sleduje aj parciálny záujem štátu na ochrane rodinných spoločenských vzťahov. Možno súhlasiť s tým, že oprávnenie zastupovať maloletých ÚPSVaR vychádza z ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d/ bod 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že k uvedenému kompetenčnému zákonnému vymedzeniu pristupuje rozhodnutie súdu, ktoré v tom ktorom prípade konkretizáciu právomoci úradu vymedzilo pre konkrétnu osobu (v tomto prípade k maloletému S.), ktorú v súdnom konaní zastupuje.
26. Komentované znenie k zákonu uvádza, že v konaniach o určenie rodičovstva je zastúpenie relevantné predovšetkým u maloletého dieťaťa. Tomuto treba podľa § 31 ZR ustanoviť kolízneho opatrovníka, lebo hrozí stret záujmov dieťaťa a jeho rodičov. Ako už bolo spomínané v komentári k § 107, nie je jasné, ktorý súd má opatrovníka na konaní maloletému ustanoviť. Ak má maloleté dieťa podávať návrh na začatie konania, domnievame sa (k tomu pozri aj rovnako komentár k § 107), že opatrovníka ustanovuje súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Aj keď procesné právo vymedzuje, že ide o procesného opatrovníka, je tento opatrovník ustanovený realizovať právo vyplývajúce z práva hmotného, lebo sa musí posudzovať aktívna legitimácia dieťaťa takýto úkon vôbec urobiť. Keď bolo konanie už začaté návrhom inej osoby, domnievame sa, že už nie potrebné, aby opatrovníka ustanovoval súd v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté, lebo postavenie opatrovníka v konaniu už je len čisto procesné a ide o zastúpenie v konaní a pri procesných úkonoch. Oproti podaniu návrhu dieťaťom už je možné argumentovať aj tým, že konanie už bolo začaté a je teda možné v ňom robiť procesné úkony. Je však nutné povedať, že právna úprava pôsobí trochu zmätene, keď toto právo súdu výslovne nepriznáva, pretože v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté tak robí (pozri k tomu § 117). Domnievame sa však, že na § 117 sa treba pozerať ako na úpravu toho, kto má byť opatrovníkom ustanovený, inak sa postupuje podľa § 68 a 69 CSP. (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 396 s.).
27. Podľa názoru odvolacieho súdu, záujem maloletého dieťaťa na konanie vo veciach zapretia otcovstva (určenie rodičovstva) je treba vidieť aj vo výsledku konania a je treba prihliadať na rozdiel medzi návrhovou iniciatívou dotknutých subjektov a mimosporovým charakterom konania. Ustanovenie § 96 ods. 2 ZoR neobsahuje obdobnú úpravu potreby ustanoviť kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, tak ako je tomu v ust. § 96 ods. 1 ZoR, teda v „prvej fáze“ konania o určenie rodičovstva
- o prípustnosti zapretie otcovstva. ÚPSVaR bol ustanovený za kolízneho opatrovníka pre konanie o prípustnosti konania o zapretie otcovstva a tento úrad je zároveň aj oprávnenou osobou podať návrh za maloleté dieťa v konaní o návrhu na zapretie otcovstva.
28. Prvoradým predpokladom konania o zapretie otcovstva bolo vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva maloletým S., ktorý predpoklad bol splnený vydaným uznesením zo dňa 21.8.2018, č. k. 12Pc/24/2018-16 o určení prípustnosti zapretia otcovstva. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade konania o zapretie otcovstva treba vychádzať z toho, že kolízneho opatrovníka, ktorý bol ustanovený za účelom konania o prípustnosti zapretia otcovstva je treba pri výslovnej absencii zmocňovacieho zákonného ustanovenia (podľa § 96 ods. 2 ZoR) považovať za kolízneho opatrovníka oprávneného podať návrh aj na zapretie otcovstva pre ďalšiu fázu v konaní o zapretie otcovstva. Prvoinštančný súd, po podaní návrhu, ustanovil úrad za kolízneho opatrovníka (hmotnoprávneho) svojím uznesením č.k. 6Pc/25/2018-6 zo dňa 26.11.2018. Z obsahu odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Komárno zo dňa 25. mája 2017, č.k. 9P/69/2017-5 (bod 7 uznesenia), tento súd odkazuje na postup, podľa ktorého v prípade, že súd rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva, je kolízny opatrovník oprávnený podať návrh na zapretie otcovstva a súčasne je oprávnený maloleté dieťa v tomto konaní zastupovať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na postup, ktorý bol nakoniec aj kolíznym opatrovníkom realizovaný tým,
že po tom, čo bolo rozhodnuté o prípustnosti zapretia otcovstva, kolízny opatrovník návrh na zapretie otcovstva podal.
29. Pre konanie o prípustnosti zapretia otcovstva a o zapretie otcovstva je potrebné vychádzať z toho, že ak bol ÚPSVaR ustanovený za kolízneho opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva a po kladnom rozhodnutí súdu o vyslovení prípustnosti podal návrh na zapretie otcovstva podal ÚPSVaR, potom za maloletého podal návrh oprávnený subjekt. Súd prvej inštancie následne po podaní návrhu vykonával úkony predvolania na pojednávanie, poučenie účastníkov, realizoval samotné pojednávania (odročoval pojednávania) s tým, že kolíznym opatrovníkom bol v tomto konaní ustanovený kolízny opatrovník - ÚPSVaR Komárno, preto nebolo možné považovať navrhovateľa (maloleté dieťa) s absenciou jeho zastúpenia pri podaní návrhu a v ďalšom konaní. Iný postup, brániaci prejednaniu veci, by bol v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.
30. Odvolací súd dospel k záveru o potrebe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).