Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6P-111-2015.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/111/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. F., O.. XX.X.XXXX R. G. F., O.. XX.X.XXXX, toho času v osobnej starostlivosti R. V., O.. XX.X.XXXX, bytom F. P. Z. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. P., F. X. R. E. M., deti rodičov: nebohej Y. G., E.. Š., O.. XX.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX R. P. F., O.. X.XX.XXXX, bytom G. XX, na návrh R. V., O.. XX.X.XXXX, bytom F. P. Z. XX, o zverenie maloletých detí do pestúnskej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I Súd r u š í ústavnú starostlivosť vyhlásenú nad maloletými deťmi Y. R. G. F., nariadenú rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku č. k. 5P/255/2014-38 zo dňa 9.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2015.
II Súd z v e r u j e maloleté deti Y. F., O.. XX.X.XXXX R. G. F., O.. XX.X.XXXX do pestúnskej starostlivosti R. V.O., O.. XX.X.XXXX, Z. V. F. P. Z. XX.
III Pestúnka je p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť maloletým deťom. Je oprávnená a povinná zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Na nakladanie s majetkom nad rámec bežných veciach je potrebný súhlas súdu.
IV Súd z a v ä z u j e otca maloletých detí P. F., O.. X.XX.XXXX, Z. V. G. XX prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou na každé po 50,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Ú. P., F. X. R. E. M., Č. Ú. F., X.: XXXX.
V Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.11.2015 podaným na tunajšom súde dňa 20.11.2015 sa sestra zosnulej matky maloletí detí R. V., O.. XX.X.XX61 (ďalej len ,,navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by jej súd zveril maloleté deti do pestúnskej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu detí mesačne sumou, ktorej výšku ponechala na zváženie súdu. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P 255/2014-38 zo dňa 9.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2015, bola nad maloletými deťmi nariadená ústavná starostlivosť. Dôvodom nariadenia ústavnej starostlivosti bola tá skutočnosť, že matka deti nechávala samé doma bez zabezpečenia starostlivosti o deti dospelou osobou. Deti boli odňaté zo starostlivosti matky, ktorá bola vysťahovaná z bytu a ostala bez strechy nad hlavou. Otec detí bol v tom čase na neznámom mieste. Deti sú od 21.5.2014 v detskom domove, toho času v P., H.. P. XXXX/XX. Matka maloletých detí a sestra navrhovateľky dňa 16.4.2015 zomrela. Navrhovateľka je s deťmi v kontakte od ich narodenia, je ich krstnou mamou. Aj počas pobytu detí v detskom domove bola s nimi v kontakte, brávala ich na krátkodobý pobyt k sebe domov. Ich vzájomné vzťahy sú veľmi dobré. Otec detí po dlhšej dobe, kedy o deti nejavil vôbec záujem a dlhodobo si neplnil voči nim vyživovaciu povinnosť, podal návrh na Okresný súd Kežmarok o zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Konanie sa vedie na súde pod sp. zn. 3P 164/2015. Navrhovateľka pozná otca detí a je
presvedčená o tom, že deti v starostlivosti otca nebudú mať zabezpečenú riadnu starostlivosť. Samotné maloleté deti sa vyjadrili, že nechcú ísť k otcovi, ale chcú bývať s navrhovateľkou. Aj z tohto dôvodu navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého by jej boli deti zverené do starostlivosti. Má vytvorené veľmi dobré podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o deti. Je matkou piatich detí, všetky sú už plnoleté a samostatné. Býva v rodinnom dome, manžel navrhovateľky je zamestnaný v O.. Rodinné, majetkové a sociálne pomery rodiny sú dobré. Zdravotný stav navrhovateľky je veľmi dobrý a nebráni účelu pestúnskej starostlivosti. Obidve detí sú zapísané v zozname detí, ktorým je potrebné nájsť náhradnú rodinu formou pestúnskej starostlivosti. Navrhovateľka je názoru, že deti nemusia byť v pestúnskej starostlivosti cudzích ľudí, keď majú ju. Maloleté deti má veľmi rada. Deti majú k nej vytvorený tiež veľmi dobrý vzťah. S rozhodnutím navrhovateľky prevziať detí do pestúnskej starostlivosti je stotožnený aj jej manžel.
Na pojednávaní konanom dňa 3.3.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov konania.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu ako aj s obsahom pripojených spisov sp. zn. 3P 164/2015 a sp. zn. 5P 255/2014, 5P 128/2014 a 5P 191/2012.
Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletých detí ani navrhovateľka. Po telefonickom rozhovore s kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že navrhovateľka si zmýlila hodinu pojednávania, avšak na podanom návrhu naďalej trvá. Otec maloletých detí bol predvolaný na pojednávanie telefonicky, v telefonickom rozhovore sa vyjadril, že deti je potrebné zveriť navrhovateľke.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti otca a navrhovateľky.
Kolízny opatrovník dieťaťa na pojednávaním konanom dňa 3.3.2016 poukázal na správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Z. R. O.. Ďalej poukázal na tunajším súdom vydané predbežné opatrenie, na základe ktorého sú deti v osobnej starostlivosti p. V. od jeho právoplatnosti, t. j. od 3.12.2015. Kolízny opatrovník viackrát prešetril pomery v rodine navrhovateľky. Bytové, rodinné, majetkové a sociálne pomery navrhovateľky sú vhodné, vyhovujúce a dobré. Je schopná postarať sa o obidve deti, sú to deti jej nebohej sestry. Navrhovateľka je dňom 24.2.2016 zapísaná na určenom úrade v P. ako žiadateľka o vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti formou pestúnskej starostlivosti. Toto rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, ale zapísaná je. Nie je dôvod, aby nemohla vykonávať funkciu pestúna. Ďalej poukázal na to, že v prvom rade je potrebné zrušiť ústavnú starostlivosť nad deťmi, ktorá bola nariadená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/255/2014-38 zo dňa 9.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2015. Kolízny opatrovník navrhol zrušiť ústavnú starostlivosť, zveriť obidve deti do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky a zaviazať otca výživným vo vzťahu k obidvom deťom, ktoré by bol otec povinný uhrádzať na účet Ú. P., F. X. R. E. M.Ž..
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. založenej v súdnom spise na liste č. 12 spisu vyplýva, že otec toho času obýva rodinný dom v obci G.. Dom je vo vlastníctve starej matky detí. Okrem starej matky detí a otca bývajú v dome aj traja strýkovia detí, teta detí so svojím synom. Ide o štvorizbový rodinný dom. V domácnosti bolo čisto, upratané. Otec je zamestnaný vo firme Z. O. s čistým príjmom 600,- eur mesačne, do práce dochádza, pracuje v zmennej prevádzke. Do obce G. sa vrátil v mesiaci november 2015 po tom, čo sa rozišiel s priateľkou. Odkedy sa vrátil do tejto obce nepodnikol žiadne kroky pre to, aby deti mohli v obci navštevovať školu, nehľadal im tam lekára. Rodinu neoboznámil so svojím zámerom osobne starať sa o deti. Stará matka deti prítomná pri šetrení pomerov uviedla, že nesúhlasí s plánom otca, nakoľko on dochádza do práce každý deň, deti sú malé a ona sa o ne nemôže starať, nakoľko je ťažko zdravotne postihnutá, s radosťou však prijme vnučky na prázdniny alebo iný krátkodobý pobyt. Napokon otec uviedol, že súhlasí s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P 255/2014-38 zo dňa 9.12.2014 bola nad maloletými deťmi nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že boli splnené podmienky, aby nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi, pretože tak ako uviedla samotná matka detí, toho času nebola schopná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí, nemala finančné prostriedky, nemala zabezpečené ani bytové podmienky, kde by mohla spolu s deťmi bývať. Zároveň súd pri nariadení ústavnej starostlivosti obe maloleté deti umiestnil do zariadenia Detského domova - Centrum pre deti v F. Š.. Toho času sú deti umiestnené v Detskom domove v P.. A oboch rodičov zaviazal povinnosťou prispievať na výživu detí vo výške minimálneho výživného. Otec maloletých detí bol v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom, nakoľko pobyt otca bol v tom čase súdu neznámy. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.9.2015 sa otec domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 3P 164/2015. V priebehu tohto konania bolo dňa 3.12.2015 nariadené predbežné opatrenie č. k. 3P/164/2015-38, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky p. R. V.. Predmetné predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2016 po tom, čo bolo riadne doručené všetkým účastníkom konania, t. j. otcovi na adresu G. XX a po tom, čo márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/164/2015 dňa 3.12.2015 rozhodnuté tak, že návrh otca na zverenie detí do jeho starostlivosti bol zamietnutý. Rozsudok dosiaľ nie je právoplatný. Navrhovateľka je sestrou nebohej matky maloletých detí, s deťmi je v kontakte od ich narodenia. Ako vyplýva aj zo správ Detského domova v P. založených v súdnom spise sp. zn. 3P 164/2015 navrhovateľka deti v detskom domove osobne navštevovala a brávala ich na prázdninové pobyty k sebe. Otec o deti nejavil záujem do mesiaca september 2015, kedy navštívil deti v detskom domove so svojou družkou. Odvtedy je s deťmi iba v telefonickom kontakte. Navrhovateľka vychovala päť vlastných detí. Ako vyplýva zo šetrenia kolízneho opatrovníka, bytové, rodinné, majetkové a sociálne pomery navrhovateľky sú vhodné, vyhovujúce a dobré, navrhovateľka je schopná postarať sa o obidve deti. Navrhovateľka je dňom 24.2.2016 zapísaná na určenom úrade v Prešove ako žiadateľka o vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti formou pestúnskej starostlivosti. Otec sa síce na pojednávanie konané na súde nedostavil, avšak ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. otec vyjadril súhlas s tým, aby boli deti zverené do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky. Otec toho času býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctve starej matky detí. Je zamestnaný vo firme Z. O. s čistým príjmom 600,- eur mesačne, do práce do O. dochádza, pracuje v zmennej prevádzke.
Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákona o rodine“) náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún").
Podľa § 48 ods. 2 Zákona o rodine pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno zveriť maloleté dieťa do pestúnskej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Podľa § 48 ods. 3 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 48 ods. 4 Zákona o rodine v rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa § 50 ods. 1 Zákona o rodine pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 50 ods. 5 Zákona o rodine počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Podľa § 50 ods. 6 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon pestúnskej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v pestúnskej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a s prihliadnutím na všetky podmienky pestúnskej starostlivosti súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Podmienky na takéto rozhodnutie považoval súd za splnené, keďže navrhovateľka je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, má plnú spôsobilosť na právne úkony, bola riadne zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a jej osobné predpoklady, a to tak zdravotné, osobnostné, ako aj morálne, a tiež spôsob života zaručuje, že pestúnsku starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletých detí, keď aj doposiaľ bola bezproblémovo schopná zabezpečovať náhradnú starostlivosť touto formou o maloleté deti v zmysle predbežného opatrenia tunajšieho súdu č. k. 3P/164/2015-38 zo dňa 3.12.2015, na základe ktorého sú deti už od decembra 2015 v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Hoci súd konal v neprítomnosti otca, prihliadal na jeho vyjadrenie vyslovené pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., v ktorom súhlasil s pestúnskou starostlivosťou navrhovateľky o maloleté deti.
Nakoľko zverením maloletých detí do pestúnskej starostlivosti boli splnené podmienky predpokladané ust. § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd vo výroku tohto rozhodnutia súčasne zrušil ústavnú starostlivosť nariadenú nad maloletými deťmi rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P 255/2014-38 zo dňa 9.12.2014.
Podľa § 51 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletých detí) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Otec toho času býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctve starej matky detí. Je zamestnaný vo firme Z. O. s čistým príjmom 600,- eur mesačne, do práce do O. dochádza, pracuje v zmennej prevádzke. S ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj celkové potreby maloletých detí vyplývajúce z ich veku, za primerané výživné súd považoval výživné vo výške 50,- eur mesačne pre každé dieťa. Preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí, na výživu každého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne v súlade s jeho schopnosťami a možnosťami a súčasne mu uložil povinnosť, aby výživné poukazoval na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M..
Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.