Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/585/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, 040 01 Košice, zastúp.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: K., o zaplatenie sumy 265,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 200 eur od 24. 10. 2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške 8,41 eur a k rukám zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 36,64 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 28. 12. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 265 eur s úrokom z omeškania z istiny vo výške 5,5 % ročne od 24. 10. 2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh zdôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 22. 08. 2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200 eur, čo žalobca doložil výpisom z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť sumu 200 eur jednorázovo do dňa 23. 10. 2013. Nakoľko žalovaná nevrátila žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca priloženými písomnými výzvami (zo dňa 30. 10. 2013, 06. 11. 2013, 13. 11. 2013, 20. 11. 2013) vyzval žalovanú na úhradu jeho záväzku. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanej náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, pričom žalovaná bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 265 eur s príslušenstvom. Povinná do dňa spísania návrhu nerealizoval žiadnu úhradu.

Žalovaná návrh s prílohami prevzala dňa 25. 01. 2016 a uviedla, že si je vedomá svojej zodpovednosti splatiť dlh, nevyhýba sa povinnosti v rámci svojich možností vyrovnať svoje dlhy, avšak nakoľko sa dostala do platobnej neschopnosti, podala si na Okresný súd Trnava žiadosť o osobný bankrot a v tejto veci sa už začalo konať.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 04. 09. 2015, výpisom z obchodného registra, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 22. 08. 2013, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22. 08. 2013, výpisom z účtu žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi žalobcom a žalovanou bola formou diaľkovej komunikácie dňa 22. 08. 2013 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 200 eur, pričom sumu 200 eur zaslal žaloba žalovanej na účet dňa 23. 08. 2013. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na 23. 10. 2013. Žalovaná zo zmluvy žalobcovi nič neplnila.

Podľa čl. IV bod 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: 1. spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady vo výške 15 eur, 2. spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur, 3. spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur, 4. pracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4. upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti, celkové náklady vo výške ďalších 30 eur.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného premetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol dôvodný iba z časti. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 22. 08. 2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy zo strany žalobcu a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty a na základe takto uzatvorenej zmluvy sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 200 eur. Úver bol splatný dňom 23. 10. 2013. RPMN bola vo výške 366,2% a priemerná hodnota RPMN vo výške 418%. Žalovaná nezaplatila žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s

poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až y) a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 200 eur žalovanej ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Žalovaná túto skutočnosť nevyvrátila, preto bolo právne dôvodné návrhu o zaplatenie istiny, t.j. o zaplatenie sumy 200 eur vyhovieť.

Žalovaná sa tým, že úver v lehote do 23. 10. 2013 nevrátila, dostala s peňažným plnením do omeškania, a žalobcovi je preto povinná okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % (5 + 0,5%) ročne zo sumy 200 eur od 24. 10. 2013 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 24. 10. 2013 bola 0,5 %.

V časti návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 65 eur, a to titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov na upomienky, súd považoval návrh za nedôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by tieto upomienky a urgencie boli žalovanej vôbec doručené, a teda neuniesol dôkazné bremeno, že by mu vznikol nárok na tieto náklady. Rovnako nepreukázal, aké skutočné náklady mu v spojitosti s uvedenými výzvami vznikli, keď svoj nárok odôvodňoval iba poukazom na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah vopred naformulovanej zmluvy.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 200 eur od 24. 10. 2013 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobcovi bola zo sumy 265 eur s príslušenstvom priznaná suma 200 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 75,47 % a hrubý úspech žalovanej 24,53 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 50,94 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu žalobcu by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 43,16 eur za 2 úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods.

1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „vyhláška“) a 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky + náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu vo výške 71,93 eur. Pri plnom úspechu žalobcu by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 16,50 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v rozsahu 50,94 % priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 36,64 eur a právo na náhradu iných trov konania v sume 8,41 eur, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalovaná povinná podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.