Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-615-2004.pdf
PDF · 79.27 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/615/2004
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci vykonania exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Račianska 42/A, Bratislava, IČ 35807598, proti povinnému: J. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. H. XXX, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Denisy Reginačovej Mihalovej, Košice, Moyzesova 34, ako náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, pod sp. zn. EX 1016/2004 Bo takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci doručil povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil v podstate tým, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorá nie je v súlade so zákonom.
Konajúci súd v rámci vedenej exekúcie ex offo skúmal či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva práva, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa ods. 2 cit.zák. ust. možno exekúciu vykonať aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, ktorých výkon pripúšťa zákon. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že oprávnený sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.10.2003 (ďalej len „zmluva") poskytol povinnému úver, ktorý spolu s ďalšími poplatkami mal povinný vrátiť v dohodnutých splátkach. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že splnomocnený zástupca dlžníka, určený menovite v zmluve ako Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, je (bude) oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu exekučného titulu. Keďže povinný nesplnil svoj záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver, bola podľa vyjadrenia oprávneného dňa 13.3.2004 notárom spísaná notárska zápisnica, ktoré podpísal v príslušných zmluvách určený splnomocnený zástupca dlžníka. Z uzatvorenej zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň bolo dohodnuté, že právne vzťahy jej účastníkov sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Konajúci exekučný súd skúmal, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného, a či zmluvné zastúpenie podľa § 31 Občianskeho zákonníka medzi ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti, pretože inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku a zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku
považuje uznanie určitého záväzku. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku vymedzuje inštitút „uznania dlhu" v § 558 OZ, pričom však predmet uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy „uznania záväzku" v Obchodnom zákonníku. Z dikcie § 323 Obchodného zákonníka vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho „určitosť". Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku, resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 ods. 2 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 OZ Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 574 ods. 2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Uvedenou problematikou sa zaoberal opakovane i ústavný súd, ktorý vo svojich uzneseniach vyvodil v obdobných veciach tento záver: "Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 OZ. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo. V kontexte uvedeného je potrebné vziať zreteľ aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinného a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Ak oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného, pričom povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť, pretože aj v rámci § 44 ods. 2 Exekučného poriadku možno skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom. Teda notárska zápisnica predložená oprávneným ako exekučný titul bola síce spísaná v mene povinnom splnomocnenom na podklade splnomocnenia udeleného mu povinným, avšak toto splnomocnenie nespĺňalo základnú požiadavku podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami splnomocniteľa, pričom v danom prípade splnomocnenec nielenže uznal záväzok povinnej, ale bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnej aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinnej), a keďže zmluva o úvere bola medzi oprávneným a povinným uzavretá podľa Obchodného zákonníka, splnomocnenie udelené povinnou nespĺňalo ani požiadavku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa ktorej môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci určitý, čo sa týka výšky, záväzok, pričom v čase udelenia splnomocnenia povinnou, ktoré bolo súčasťou už samotnej zmluvy o úvere, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnej z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške). Okrem toho splnomocnenec vystupuje i v tomto exekučnom konaní ako splnomocnený zástupca oprávneného. I keď podaním doručením súdu dňa 29.1.2014 oznámil ukončenie právneho zastupovania oprávneného, niet pochybností o tom, že v čase spisovania notárskej zápisnice a podania návrhu na vykonanie exekúcie zastupoval i oprávneného. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je i z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z
hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom, nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.). Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení). " (ÚS 183/2011-16, ÚS 404/2010-16)
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu vyhlásil za a túto následne zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).