Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/856/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Z. Y., G. I. H. H. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov č. 5, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 678,96 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21. februára 2014, č.k. -67, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol, trovy konania medzi žalobcom a žalovaným nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi z titulu právneho zastúpenia v sume 159,17 € a to právnemu zástupcovi JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi AK, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 678,19 € s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel dňa 22.11.2007 so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 €. Keďže žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 18.6.2008. Dňa 31.12.2012 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, že podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania na podporu žalovaného ako vedľajší účastník. Vec právne posúdil podľa § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, podľa § 4 ods. 8, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 111, § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Pokiaľ žalobca predložil dohodu o uznaní záväzku, mal súd pochybnosti, či išlo o skutočný prejav vôle dlžníka. Túto dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 08.02.2010 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keďže pri podpísaní takejto dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to jednak nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky z jeho strany, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 Dohody označenej ako forma splatenia záväzku nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť

a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo vo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj o tom, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaný skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh. Naopak, práve žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.01.2014 (č. l. 50) uviedol, že nevie čo je to premlčaný dlh. V konaní teda nebolo žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovaným dojednané ustanovenie, toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázané vedomosti žalovaného o tom, že dlh je premlčaný, že je to v jeho neprospech a je neprijateľnou podmienkou. Preto dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku v časti uznania premlčaného dlhu súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, neprijateľnú obchodnú podmienku, ktorá je neplatná a preto mal za to, že námietka vedľajšieho účastníka v konaní ohľadom premlčania je dôvodná.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V danom prípade žalobca nebol úspešný a vedľajší účastník pri ochrane žalovaného splnil svoje poslanie a teda žalovaný bol plne úspešný, v konaní však žalovaný trovy konania neuplatnil, keďže mu tieto nevznikli. Vedľajší účastník bol zastúpený právnym zástupcom, preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia (podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.), čo predstavuje za 1 úkon právnej služby odmenu 58,69 € a 7,63 € paušál a to pri týchto úkonoch: 1/ prevzatie zastúpenia a 2/písomné vyjadrenia zo dňa 22.11.2012, t.j. 2x 58,63 € + 2x 7,63 € režijný paušál, spolu teda odmena advokáta predstavuje čiastku 132,64 € + 20% DPH, čo predstavuje sumu 159,17 €, na ktorých úhradu súd zaviazal žalobcu v súdom stanovenej lehote.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že dňa 8.2.2010 žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi, vzniknutý zo zmluvy o úvere č. 1004953252, uzavretej so spoločnosťou GE Money, a.s., vo výške 654,17 € s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Uvedená dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Poukázal na článok 5 bod 5.3 dohody, v ktorej je uvedené, že dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu, ktoré je samotným právnym inštitútom zakotveným v Občianskom zákonníku, ktorý nastáva priamo zo zákona - prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Ďalej uviedol , že zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Namietal ďalej, že takáto forma dohody nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Zároveň namietal aj priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatnenie alebo bránenie práva. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odkázal na svoje vyjadrenie vo veci samej zo dňa 22.11.2012 a na argumentáciu o neplatnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v ňom obsiahnutú. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov SR o neplatnosti dohody o uznaní záväzku. K námietke priznania trov konania uviedol, že má právo byť zastúpený advokátom tak, ako každý iný účastník a trovy

vynaložené na právnu pomoc sú účelnými. Poukázal na to, že žaloba proti žalovanému bola zamietnutá v dôsledku jeho aktivity - vznesenej námietky premlčania, a preto jeho účasť v konaní bola efektívna. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.3.2016 o 9.40 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 26.2.2016 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Rozsudok vo výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným nebol odvolaním napadnutý, teda nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

Rozsudok je v napadnutých výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, v zmysle ktorého Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uzavretá medzi účastníkmi dňa 8.2.2010, je neplatná, a nemá teda za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby.

Na zdôraznenie správnosti dôvodov a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Z formy a obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 8.2.2010, uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, ktorý nemal možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnil.

Obsahom vyššie uvedenej dohody je viacero právnych úkonov, konkrétne uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon, dohoda o splátkach a dohoda o uzavretí rozhodcovskej doložky ako dvojstranné právne úkony. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, pretože nemôžu mu byť jasné kategórie rozhodcovskej doložky a uznania záväzku, teda ich právny význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Pokiaľ teda podpisuje dohodu označenú ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.“, nemusí si byť vedomý právnych následkov ďalších úkonov, ktoré sú v tejto dohode obsiahnuté, vrátane uznania záväzku.

Jednoznačne možno uzavrieť, že nebol to žalovaný, ktorý mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo jeho postavenie ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu by došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalobcu z úverovej zmluvy.

Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

Vychádzajúc z obsahu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 8.2.2010 odvolací súd konštatuje, že žalobca pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil

na žalovanom uznanie záväzku, čím zhoršil jeho postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže používať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Obč. zák..

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je dojednanie o uznaní dlhu neplatné, z ktorého dôvodu bolo preto dôvodné prihliadnuť na námietku premlčania práva vznesenú vedľajším účastníkom v podaní doručenom súdu dňa 27.11.2012, preto nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.

Súd prvého stupňa preto vecne správne rozhodol, ak žalobu zamietol, z ktorého dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné na účelné bránenie práva odporcu, na strane ktorého vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto podrobne špecifikované v odôvodnení jeho rozsudku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola doručená súdu dňa 26.9.2012. Podaním doručeným súdu dňa 31.10.2012 vedľajší účastník vstúpil do konania a požiadal o doručenie žaloby s prílohami. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Dňa 27.11.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 20.11.2012. Dňa 21.2.2014 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k zamietnutiu žaloby došlo potom, čo vedľajší účastník podaním doručením súdu dňa 27.11.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a jeho následným procesným postupom v danej veci.

Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva odporcu, t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech odporcu. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Nemožno preto prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b,

19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovaného), a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p..

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na to, že mu nevznikli a ani si ich neuplatnil. Žalobcovi ich náhradu nepriznal, keďže bol v odvolacom konaní neúspešný. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho nepriznal vzhľadom k tomu, že úkon - vyjadrenie k odvolaniu nepovažoval za účelný a ani uvedené skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Vedľajší účastník v odvolaní len opakuje skutočnosti a argumenty, ktoré sú súčasťou jeho vyjadrení vo väčšom množstve vecí, v ktorých do konania vstúpil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.